Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_20C-345-2015.pdf
PDF · 102.66 KB
No categories available
20C/345/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne J.. I. G., O.. T., J. E. X, XXX XX G., M. D., právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, so sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 323 348, proti žalovanému W.. Š. G., G.., J. Š.O. XXXX/X, XXX XX G., M. D., právne zastúpenému JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom, so sídlom Nemocničná č. 7, P.O.Box 29, Kráľovský Chlmec, o zaplatenie 3.800,-eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 2.441,94 eura od 8.9.2015 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 1.000,- eur od 26.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 48,1%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.800,- eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným počas trvania ich spoločného manželstva kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako „BSM") okrem iného nasledovné nehnuteľnosti:, byt č. 1 v podkroví vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX na pare. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam v podiele 67/2767 v k.ú. Prešov v celosti pod J. XX (trojizbový) a byt č. X v podkroví vo vchode č. 3 bytového domu s.č. XXXX na pare. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam v podiele 31/2767 v k.ú. Prešov v celosti pod J. XX (jednoizbový). Oba byty nachádzajúce sa v bytovom dome na parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 918 m2 v podiele 67/2767 pod J. a v podiele 31/2767 pod J. zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. Prešov - všeobecná hodnota pozemku je súčasťou hodnoty jednotlivých bytov.
Určitý čas počas trvania manželstva strany ešte spoločne bývali v trojizbovom byte (byt č. 1) a jednoizbový byt, nachádzajúci sa oproti jednoizbovému bytu, manželia prenajímali (byt č. 2). Neskôr manželstvo prestalo fungovať a žalobkyňa kvôli vyostreným pomerom bola nútená spolu s mal. synom opustiť spoločnú domácnosť a ich spoločný trojizbový byt. Žalobkyňa zároveň prestala užívať ich spoločnú nehnuteľnosť, prestala zúčastňovať na prenajímaní ich spoločného jednoizbového bytu a prestala tým mať akýkoľvek úžitky či požitky z vlastníctva ich druhého spoločného jednoizbového bytu, ktorý sa prenajímal. Manželstvo bolo právoplatné rozvedené dňa 03.06.2011. Tento deň je zároveň aj dňom zániku BSM. Zánikom BSM, t.j. dňom 03.06.2011, príjem z nájmu spoločného jednoizbového bytu bývalých manželov tak prestal byť spoločným príjmom manželov, ktorý sa mohol vysporiadavať v rámci BSM, ale ide o samostatný príjem, s ktorým plne a bez právneho dôvodu nakladá žalovaný. Príjem z nájmu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý si žalovaný v plnej výške ponecháva pre seba (a to bez
ohľadu na to, na čo ho žalovaný spotrebuje) je príjmom, ktorým sa žalovaný čiastočne a bezdôvodne, t.j. bez právneho titulu obohacuje na úkor žalobkyne tým, že žalovaný užíva príjem z nehnuteľnosti, ktorá patrí aj do vlastníctva žalobkyne, pričom žalobkyňa sama túto nehnuteľnosť neužíva a nemá nijaké pôžitky alebo úžitky z jej vlastníctva. Medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje žiadna zmluva, či iný právny titul, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený predmetnú nehnuteľnosť užívať len pre seba alebo mať výlučné požitky z jej existencie. Na túto skutočnosť žalobkyňa poukazovala pričom žalovaný prenajímanie jednoizbového bytu popieral a žalobkyni do dnešného dňa nič nezaplatil.
2. Prvotným cieľom úpravy bezdôvodného obohatenia je vydanie toho, čo sa bezdôvodným obohatením získalo (restitio in regnum). V prípade, ak nie je možné dobre vydať to, čo sa bezdôvodným obohatením získalo, je nutné poskytnúť peňažnú náhrada (relutárna náhrada). Výška bezdôvodného obohatenia sa predstavuje sumu polovice mesačného nájomného, ktoré žalovaný ako prenajímateľ získal za prenájmom spoločnej nehnuteľnosti. Podľa internetového portálu www.byty.sk, za užívanie obdobných 1-izbových nehnuteľností v blízkosti centra sa platí nájomné vo výške cca 200,- eur, t.j. bez platieb za služby spojené s užívaním bytu. Podľa vedomostí žalobkyne za predmetný byt za hradili platby za služby spojené s užívaním tohto bytu vo výške cca 60,- eur. Žalobkyňa ako spoluvlastnícka tohto 1- izbového bytu požaduje od žalovaného polovicu nájomného za obdobie troch rokov pred podaním žaloby, a to aj do budúcna, t.j. až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM, ktorým sa určí, komu pripadne byt aktuálne do právoplatného skončenia tejto veci. Od augusta 2012 (splatné nájomné za júl 2012) do augusta 2015 je to 38 mesiacov á 100,- eur mesačne, t.j. žalobkyňa požaduje zaplatenie sumy vo výške 3.800,- eur spolu s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si bol, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vedomý skutočnosti, že predmetné nebytové priestory užíva bez právneho titulu, jeho konanie možno hodnotiť a označiť za nedobromyseľné. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky vyplýva, že „málo být bezdůvodné obohacení vydáno v penězích a nesplní-li dlužník svoji platební povinnost včas; má věřitel právo požadovat též úroky z prodlení (§ 517 obč. zák.). Uplatnění práva na úrok z prodlení není samo o sobě výkonem práva, který je v rozporu s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 obč. zák.)." (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX Q. XXXX/XXXX, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/2002). Pri určení času, kedy došlo zo strany žalovaného k omeškaniu, žalobca vychádzal zo všeobecného ustanovenia ust. § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu." Žalovaný sa teda dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vždy po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nie je pravdou, že jednoizbový byt v súčasnej dobe prenajíma a z uvedeného bytu by mal príjem, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Žalobkyňa opomenula, že v súvislosti s predmetným bytom sú aj výdavky ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby uvedený byt naďalej zostal zachovaný a nájme do doby právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na Okresnom súde Prešov. Nakoľko predmetný byt patrí do doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva, do ktorého patria aj úvery ktoré sú povinní spoločne so žalobkyňou splácať, uvedený návrh žalobkyne považuje za návrh v rozpore s dobrými mravmi, keď požaduje aby jej platil pomernú časť nájomného z bytu, pritom sa žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade úverov, ktoré sa týkajú aj predmetného bytu a ktoré je takto nútený splácať žalovaný. V prípade, že by tieto úvery nesplácal, tak by už prišli o predmetný byt. V danom prípade nie je možné otázku bezdôvodného obohatenia posudzovať samostatne neberúc do úvahy otázku splácania spoločných dlhov, ktoré sa týkajú aj predmetného bytu a patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň vzniesol námietku premlčania do 19.08.2013. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tak tieto môže žalobkyňa požadovať iba od momentu, keď jej bola priznaná právoplatným rozhodnutím určitá suma a táto nebola zaplatená v stanovenej lehote.
4. Na pojednávaní dňa 25.7.2016 súd pripustil rozšírenie žaloby s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.800,- eur s prísl. a sumu 100,- eur za každý mesiac od 1.8.2016 do vydania rozhodnutia vo veci samej vrátane tohto mesiaca s prísl..
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov a listinnými dôkazmi a to Výpisom z Katastra nehnuteľností na č.l. 13-15, výpis z Listu vlastníctva č.XXXX na č.l. 16-21,
rozhodnutím o zrušení registrácie na č.l. 22, osvedčením o registrácii na č.l. 23, výzvou na opustenie spoločnej domácnosti na č.l. 24, výzvou na sprístupnenie bytu na č.l. 25, fotokópiou doručenky na č.l. 26, výzvou na urgentné predloženie dokladov na č.l. 27, fotokópiou obálky na č.l. 28-29, inzerátom na č.l. 30-31, rozsudkom na č.l. 38-46, odporom proti platobnému rozkazu na č.l. 50-51, odvolaním na č.l. 58, vyjadrením na č.l. 59, uznesením na č.l 78, odpoveďou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na č.l. 84, odpoveďou Slovenského plynárenského priemyslu na č.l. 85, odpoveďou Východoslovenskej energetiky na č.l. 90, zmenou žaloby zo dňa 25.7.2016. a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že počas manželstva nadobudli dva byty. Trojizbový a jednoizbový, ktorý prenajímali. S každým, komu ho prenajímali, bola uzatvorená písomná zmluva. Byt bol prenajímali pani, ktorej meno nevedela uviesť, potom pánovi D. s manželkou a neskôr pánovi C. C. do marca 2010. Má vedomosť o tom, že byt bol ešte prenajímaný matke s dieťaťom, mladej rodine a študentkám Od 2009, kedy bola vyzvaná, aby tento byt opustila, s týmto bytom nedisponuje. Mala však vedomosť, že byt bol ešte prenajímaný mladej rodine s deťmi. Nájomné v čase prenajímania
bolo vo výške cca 200,- eur. Ďalej uviedla, že nezaplatila daň z príjmu za prenájom nehnuteľností, pretože žalovaný je nepredložil doklady, a preto nedala daňové priznanie za prenájom bytu. Výdavky za byt boli okolo 40,- eur. Tieto výdavky boli zahrnuté v nájomnom. V konaní o výživnom pre rozvedenú manželku podala návrh, že v prípade, ak žalovaný nebude môcť platiť výživné tak, aby jej umožnil bývať v tomto byte, resp. ho prenajať niekomu.
7. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že predmetný byt neprenajíma, ani nemá žiadny príjem z jeho prenájmu. Matke s dieťaťom, mladej rodine a študentkám bol byt prenajatý v roku 2009. S prenájmom bytu sa skončilo od roku 2010. V súčasnosti predmetný byt užívajú jeho rodičia, pričom za byt neplatia. Vyzval žalobkyňu, aby prispela na chod tohto bytu, na čo nereagovala a preto prenajal byt rodičom. Rodičia mu pomáhali so splácaním úveru sumou cca 150,- eur mesačne. V trojizbovom byte býva s priateľkou a s dcérami. Ďalej uviedol, že C. C. a S. D. boli uzatvorené písomné nájomné zmluvy avšak s týmito nedisponuje. Tieto si zobrala žalobkyňa, keď sa odsťahovala z bytu.
8. Svedok E. T. pri svojom výsluchu uviedol, že v jednoizbovom byte býval v minulosti býval jeden pán a v súčasnosti tam býva rodina. Má sa jednať o staršiu pani v stredných rokoch s dieťaťom a ešte tam býva jeden pán, pričom tam bývajú minimálne dva roky. Tieto osoby nepozná, avšak ich stretáva 3 krát do mesiaca kontinuálne, pričom ich nevidel vchádzať do bytu, keďže tento sa nachádza na najvyššom poschodí. Nevedel uviesť, či žalovaný tento byt prenajíma Matku žalovaného pozná pričom táto tam podľa jeho názoru nebýva. Ďalej uviedol, že vo vchode je osem bytov
9. Svedkyňa O. T. pri svojom výsluchu uviedla, že v jednoizbovom byte býva muž, žena a nejaká slečna a to asi 3 roky. Týchto stretáva s nákupom, keď chodia vynášať smeti alebo v pivnici. Myslí si, že táto rodina sa volá rodina Y., keďže vie, kde kto býva vo vchode, tak si myslí, že sa jedná práve predmetný byt. Matku žalovaného pozná, pričom v poslednom období ju nevidela často. Je toho názoru, že v predmetnom byte rodičia žalovaného nebývajú.
10. Svedkyňa C. J. pri svojom výsluchu uviedla, že nemá vedomosť o tom, kto tento byt užíva. V roku 2010 som tam videla nejakého mladého pána, ale za posledné obdobie už nikoho. Susedov nesleduje, takže neviem kto tam chodí a kto tam nechodí. Matku žalovaného pozná, pričom nevie či tam bola dlhšie, alebo nie. Cudzie osoby vo vchode neeviduje. Pokiaľ ide o meno Y. tak Y. je partnerka žalovaného.
11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 13 - 15) vyplýva, že strany sporu sú spoluvlastníci bytu č. X v podkroví vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX L. G.. Č.. XXXX a spoluvlastníci podielu k spoločným častiam a zariadeniam v podiele 31/2767.
12. Z výzvy zo dňa 19.8.2009 (č.l. 24) vyplýva, že žalovaný vyzval žalobkyňu a syna K. J., aby najneskôr do 22.8.2009 opustili spoločnú domácnosť v byte na ulici Š. Č.. X.
13. Z výzvy zo dňa 20.10.2009 (č.l. 25) vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na sprístupnenie bytu za účelom prevzatia osobných vecí.
14. Z výzvy zo dňa 29.3.2010 (č.l. 27) vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného, aby jej doručil Zmluvu o prenájme bytu ako aj prijmi a výdavky a to spolu s potvrdenkami (bločkami) osvedčujúcimi tieto výdavky najneskôr do 30. marca 2010 z dôvodu toho, že uvedené údaje treba spracovať do daňového priznania a zároveň žalobkyňa musela podať daňové priznanie do 31. marca 2010 na daňový úrad.
15. Podľa výpisov (č.l. 30 - 31) bola cena prenájmu 1 - izb. bytu v Prešove v lokalite A. D. bez energií 265,- eur mesačne a v lokalite ulica X. XXX,- R. C..
16. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2011, č.k. XXC/XXX/XXXX - 2XX (č.l. 38) bola manželstvo strán rozvedené, pričom rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňom 3.6.2011.
17. Z odpovede (č.l. 90) vyplýva, že na jednoizbový byt sa platí za elektrinu mesačná zálohová platba 17,- eur.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
22. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca je čiastočne dôvodná.
28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť
spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.
29. V tomto konaní sa žalobkyňa, po rozšírení žaloby, domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 4.800,- eur a sumu 100,- eur za každý mesiac od 1.8.2016 do vydania rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu toho, že žalovaný si príjem z nájmu spoločnej nehnuteľnosti (jednoizbový byt) v plnej výške ponecháva pre seba. Žalovaný sa bránil tým, že túto nehnuteľnosť neprenajíma, ale že v uvedenom byte bývajú jeho rodičia. Táto skutočnosť však bola vyvrátená výpoveďami svedkov a to svedkami E. T. S. O. T., ktorí zhodne uviedli, že v predmetnom byte bývajú minimálne 2 roky muž, žena a dievča. Svedkami bola rovnako vyvrátené tvrdenie žalovaného o tom, že v tomto byte bývajú je rodičia, keď všetci svedkovia zhodne uviedli, že títo v byte nebývajú. Napriek týmto zisteným skutočnostiam, súd poukazuje na to, že aj keby v tomto byte bývali rodičia žalovaného, tak tým, že žalovaný prenechal byt svojim rodičom bez súhlasu žalobkyne, sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu České republiky, sp. zn. XX Q. XXXX/XX „ak spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, bez platení úhrady za užívanie tohto podielu“. Žalovaný dal svojim rodičom do bezplatného užívania byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čím znemožnil žalobkyni užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a tým užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou. Súd mal preto za splnené základné predpoklady bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka a to jednak v prípade, ak by žalovaný prenajímal byt, prípadne dal byt svojim rodičom do bezplatného užívania tak ako to sám tvrdil.
30. Súd poukazuje aj no to, že žalobkyňa sa nemohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od nájomcov, resp. rodičov žalovaného, keďže tieto osoby sú iba v právnom vzťahu k žalovanému, naopak k žalobkyni v žiadnom právnom vzťahu nie sú a bezdôvodné obohatenie voči nej nemohli získať (porovnaj rozsudok Najvyššie súdu ČR zo dňa 5.5.2005, sp. zn. XX M. XXX/XXXX.
31. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia tak žalovaný v konaní poprel, aby mal uzavretú nájomnú zmluvu, resp. tvrdil, že svojim rodičom dal byt do bezplatného užívania. Výška bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade musí odvíjať od výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednoizbový byt sa v roku 2015 na rovnakej ulici prenajímal za 265,- eur mesačne bez energii. Žalovaný nepoprel, aby tento byt v roku 2009 prenajímali za 200,- eur mesačne. Súd preto sa stotožnil so žalobkyňou a vychádzal z obvyklého nájomného vo výške 200,- eur mesačne. S poukazom na podiel žalobkyne 1 sa žalovaný na jej úkor obohatil o 100,- eur mesačne.
32. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je nepochybné, že žalobkyňa od rozvodu mala vedomosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje a v akej výške, a preto premlčaný je nárok 2 roky spätne od podania žaloby, t.j. 19.8.2015. Premlčaný bol teda nárok žalobkyne od 1.8.2012 do 18.8.2013. Súd preto žalobkyni bezdôvodné obohatenie za toto obdobie nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.
33. Súd priznal žalobkyni nárok na bezdôvodne obohatenie od 19.8.2013 do 19.8.2016 (do dňa vyhlásenia rozsudku). Ako už vyššie bolo uvedené výška obvyklého nájomného bola stanovená na 200,- eur, podiel žalobkyne 1 predstavuje sumu 100,- eur. Súd preto priznal žalobkyni sumu 3.600,- eur (36x 100,- eur).
34. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo
ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie platobného rozkazu, a preto sa nasledujúci deň sa dostal žalovaný do omeškania v časti zaplatenia bezdôvodného obohatenia od 19.8.2013 do 31.8.2015. Vzhľadom na uvedené zaviazal ho súd na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.441,92 eura od 8.9.2015 do zaplatenia. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie po rozšírení žaloby, tak žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby t.j. 26.7.2016. Preto bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.000,- eur od 26.7.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
35. Na záver súd uvádza, že pokiaľ žalovaný splácal úver za predmetný byt tak tento úver bude vyriešení v konaní o vyporiadaní BSM, a preto nie je dôvod na posúdenie nároku žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti zaplatenia sumy 3.600,- eur zo sumy 4.861,29 eura (19 dní v auguste), t.j. v rozsahu 74,05% a žalovaný vo zvyšných 25,95%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 48,10%. súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,10%, o ktorých výške bude po právoplatnosti rozhodnutú samostatným uznesením
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci
(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).