Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-66-2020.pdf
PDF · 210.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v spore žalobcu: 1/ W. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX Č., 2/ C.. Ľ. E., rod. M., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX Č., žalobcovia zastúpení: JUDr. Daniela Harkabusová, PhD., advokátka so sídlom kancelárie Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, proti žalovanému: Mesto Čadca, so sídlom Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, IČO: 313 971, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina stavby mostného objektu, ktorý vedie cez tok O. v O. X,XXX v obci Č. spájajúceho pozemok EKN číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 223 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX a pozemok EKN číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 8 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č..
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 3. 11. 2020, sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhajú určenia, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1 patrí mostný objekt vedúci cez tok O. v O. X,XXX v obci Č. spájajúci pozemok EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 223 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 8 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.. Žalobcovia podanú žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 13. 5. 2016 požiadali o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „rodinný dom“, ktoré je vedené pod č. j. E... Žalovaný ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 18. 8. 2016 stavebné povolenie, v ktorom pre uskutočnenie stavby okrem iného určil aj podmienku, aby stavebník zrealizoval úpravu premostenia na základe povolenia príslušného cestného správneho orgánu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej W.. I. J. č. projektu XXXX-XXX, dátum 07/2016 najneskôr do doby kolaudácie stavby rodinného domu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 8. 2016. Mostík slúžil ako prístupová cesta k existujúcemu rodinnému domu a garáži vo vlastníctve Ľ. M. a jeho manželky X. M., rodičov žalobkyne v rade 2/. Podľa čestného vyhlásenia Ľ.A. M. tento pôvodný most svojpomocne zhotovil jeho otec I. M. v 70. rokoch za jeho pomoci a V. N.. Keďže most slúžil ako prístup k rodinnému domu súp. č. XXXX a pozemkom, ku ktorým vlastnícke právo previedli rodičia Ľ. M. na neho a jeho manželku, rodičia im darovali aj predmetný most na základe ústnej darovacej zmluvy, pretože most nebol evidovaný v žiadnej oficiálnej evidencii. Už pred podaním žiadosti žalobcov o stavebné povolenie vzhľadom na kritický technický stav mosta Ľ.Í. M. žiadal mesto Č. o povolenie na opravu mosta žiadosťou zo dňa 14. 4. 2016, na ktorú žalovaný odpovedal listom zo dňa 30. 5. 2016 a oznámil, že podmienkou na rekonštrukciu mosta je vypracovanie projektovej dokumentácie so statickým posúdením nosnosti mostného objektu a jej odsúhlasenie so správcom toku. Vzhľadom k tomu, že medzičasom
došlo k rozhodnutiu žalobcov stavať pri rodičoch na susednom pozemku rodinný dom a k podaniu žiadosti o stavebné povolenie, na základe dohody s Ľ. M. a X. M.W. prevzali žalobcovia starostlivosť o tento most ako prístup k ich nehnuteľnostiam. Ľ. M. S. X. M. predmetný most darovali svojej dcére žalobkyni v rade 2/. Na základe komunikácie so žalovaným pri vybavovaní stavebného povolenia na stavbu rodinného domu sa žalobcovia a žalovaný dohodli, že žalobcovia dajú vypracovať projektovú dokumentáciu na opravu premostenia ponad vodný tok Rieka, ktorú spolu so žiadosťou o povolenie na opravu mosta žalobcovia predložili Slovenskému vodohospodárskemu podniku, štátny podnik, Správa Povodia stredného Váhu I ako subjektu príslušnému na vydanie súhlasu s opravou mosta. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik listom zo dňa 15. 8. 2016 súhlasil s vydaním povolenia na opravu mostu v zmysle platnej legislatívy za dodržania podmienok Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik. Následne žalovaný ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 18. 8. 2016 stavebné povolenie E. s podmienkou rekonštrukcie mosta, ako aj vydal Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, že nemá pripomienky proti uskutočneniu stavebných úprav verejného mostného objektu cez tok O. v O. X,XXX pozemok parcelné č. XXXXX, kat. úz. Č. podľa projektovej dokumentácie spracovanej I. L. 07/2016. Stavebný úrad zároveň uviedol, že most bude slúžiť ako prístup k novostavbe rodinného domu na pozemku XXXXX/X a aj ako prístup k jestvujúcemu verejnému chodníku. Na základe uvedeného žalobcovia pristúpili k oprave mosta. Vzhľadom na katastrofálny technický stav pôvodného mosta došlo k prestavbe v takom rozsahu, že vznikol úplne nový mostný objekt. Žalobcovia majú preto za to, že nový mostný objekt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ako stavebníkov a toto tvrdenie vyplýva a je preukázané projektovou dokumentáciou vypracovanou W.. I. L. č. XXXX-XX X. XX/XXXX, faktickým stavom a znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným K.. W.. S. D., Q... Žalovaný, ktorý opakovane tvrdí, že mostný objekt je v správe mesta Č. a tento stav mal nastať v 90. rokoch delimitáciou majetku, svoje vlastnícke právo nijakým spôsobom nepreukázal a ani nezobral do úvahy fakt, že pôvodný mostný objekt zanikol, aj keď o tejto skutočnosti vedel minimálne z miestnej obhliadky uskutočnenej dňa 17. 7. 2018 pri posudzovaní návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby rodinného domu. Dňa 19. 7. 2018 žalovaný ako príslušný stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie č. j. E., ktorým povolil užívanie stavby „Rodinný dom“. Žalobcovia investovali do predmetného mostu značné množstvo financií, naďalej sa o tento most starajú, čo si vyžaduje čas aj peniaze a pokiaľ žalovaný neuznáva vlastnícke právo žalobcov a sám si nárokuje vlastníctvo k predmetnému mostnému objektu, je právne postavenie žalobcov neisté. Stav tejto neistoty možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii, resp. neexistencii predmetného práva. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je v zmysle týchto skutočností daný a preukázaný. Žalobcovia ako stavebníci mostného objektu sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Pasívny legitimovaným je žalovaný, ktorý o sebe tvrdí, že je vlastníkom tohto mostného objektu. Žalobcovia majú za to, že k prechodu vlastníctva k predmetnému pôvodnému mostnému objektu na obec nikdy nemohlo dôjsť, nakoľko tento pôvodný mostný objekt nebol vo vlastníctve štátu. S ohľadom na skutočnosť, že pôvodný mostný objekt zanikol a stavebnou činnosťou žalobcov vznikol nový mostný objekt, je pre účely určenia vlastníckeho práva nového mostného objektu irelevantné vlastníctvo pôvodného mostného objektu. Žalobcovia nemajú vedomosť o tom, že by iné fyzické, či právnické osoby okrem žalobcov a žalovaného si nárokovali vlastníctvo k pôvodnému alebo súčasnému mostnému objektu. Most vybudovaný v roku 2016 podľa projektovej dokumentácie spracovanej W.. I. L. XX/XXXX je novovytvorenou vecou, preto žalobcovia k nej nadobudli vlastnícke právo originálnym spôsobom. Svoje vlastnícke právo neodvodzujú od vlastníckeho práva inej osoby ako svojho právneho predchodcu.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25. 2. 2021 k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že mostík ponad potok O. E. T. X,XXX je súčasťou miestnej komunikácie, chodníka pre peších, ktorý spája osadu u O. s hlavnou miestnou komunikáciou v O. a od nepamäti skracuje pešiu trasu občanom o približne 400 m v jednom smere. Mesto má túto komunikáciu vedenú v sieti miestnych komunikácií. Uvedený právny stav nastal 90. rokoch delimitáciou majetku. Delimitačný protokol nie je detailný, neuvádza drobné objekty a inžinierske stavby. Inými listinami preukazujúcimi vlastníctvo ža lovaný nedisponuje. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 30. 5. 2016 ako špeciálny stavebný úrad odpovedal na žiadosť Ľ. M. zo dňa 12. 4. 2016 a zo dňa 27. 4. 2016 listom č. E. N., E. N., kde určil podmienky pre uskutočnenie opráv mostíka. Dňa 18. 8. 2016 žalovaný ako špeciálny stavebný úrad po doložení projektovej dokumentácie listom č. j. E. XXXXX/XXXX/XXXX N. oznámil žiadateľovi Ľ. M., že voči vykonaniu stavebných úprav na jeho náklady nemá námietky a určil podmienky realizácie. Jednou z nich bolo zachovanie verejného chodníka a mostíka pre miestnych obyvateľov. Žalovaný v tom čase nemal mostík zaradený v pláne opráv a ani finančné prostriedky na to určené. Žiadateľ po doložení dokumentácie prehlásil, že mostík opraví vo vlastnom záujme na vlastné náklady. Povolenie opráv
bolo vydané aj z dôvodu, aby bol vytvorený verejný prístup pre výstavbu rodinného domu na pozemku CKN XXXXX/X pre Ľ. E. S. W. E.. Žiadateľ opravu mostíka realizoval v období 09/2016. Ohlásenie stavebných úprav nevyžaduje ďalšie žiadne úkony, ako napríklad kolaudáciu. Už v čase stavebných konaní obe rodiny boli ústne informované, že im nemôže byť vydané stavebné povolenie na cudzej veci a na cudzích pozemkoch, nakoľko pozemky, na ktoré sa mostík napája, nie sú ich vlastníctvom. Preto im bolo umožnené opraviť mostík za stanovených podmienok ohlásením stavebných prác. Dňa 10. 8. 2018 požiadal žalobca v rade 1/ o vydanie stavebného povolenia na opravu mostíka v O. X,XXX, nakoľko dňa 5. 8. 2018 po povodni došlo k úplnému poškodeniu opôr mostíka. Žalovaný v čase povodne riešil rozsah a spôsob odstraňovania vzniknutých povodňových škôd. Mesto vyžadovalo opraviť kompletne aj dotknutý mostík, voči čomu rodiny M. S. E. namietali tak, že k oprave mostíka nedošlo. Ako dôvod uvádzali, že podmienkou čerpania úveru na rodinný dom je preukázanie prístupu cez dotknutý mostík. Správca toku SVP š. p. Piešťany v rámci odstraňovania povodňových škôd opravil spodnú časť mosta, resp. vyhotovil nové mostné opory na vlastné náklady. Písomná odpoveď na list p. E. zo dňa 10. 8. 2018 zo strany žalovaného nebola daná. Dňa 17. 12. 2018 podali obyvatelia mestskej časti O., A. O. spoločnú sťažnosť - žiadosť o zachovanie verejného sprístupnenia chodníka a mostíka, ako to bolo od nepamäti, aj preto žalovaný nesúhlasil s vydaním stavebného povolenia pre mostík, ani pre Ľ. M., ani jeho nástupcom Ľ. E. S. W. E.. Dňa 18. 6. 2019 žalovaný prijal od žalobcov opakovanú žiadosť o vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na mostík v km 2,410, na ktorú žalovaný nereagoval z dôvodu veľkého množstva pracovnej agendy počas personálnych zmien na referáte dopravy. Stanovisko k veci však ostáva nezmenené. Žalovaný má záujem zachovať verejný záujem na miestnej komunikácii - chodníku pre peších, ktorého súčasťou je aj mostík v O. X,XXX. Podnety Ľ. M. a žalobcu sú žalovaným hodnotené ako snaha o získanie vlastníctva k mostnému objektu, a tým zrušenie verejného chodníka, ktorý pretína ich súkromné pozemky. Chodník je umiestnený na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov a mostík sa napája na tieto pozemky. Podľa vyjadrení najstarších obyvateľov dotknutej časti chodník slúžil verejnosti od nepamäti a dožadujú sa jeho zachovania. Tvrdenia, kto v 70. rokoch mostík postavil, môžu byť od rôznych pamätníkov rôzne.
3. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení (replike) zo dňa 12. 4. 2021 k vyjadreniu žalovaného uviedli, že žalovaný na preukázanie svojho vlastníctva, ani vlastníctva jeho predchodcu, od ktorého odvodzuje svoje vlastníctvo, neoznačil žiadne dôkazy. Nevyjadril sa k žalobcami tvrdenej a preukázanej skutočnosti, že žalobcovia vybudovali úplne nový mostný objekt, a teda vlastníctvo nadobudli originálnym spôsobom. Zánikom pôvodného mostného objektu zaniklo vlastnícke právo k veci, preto je v danom štádiu bezpredmetné, kto bol vlastníkom pôvodného objektu. Argumentácia žalovaného, že mostný objekt je umiestnený na pozemkoch, ktoré nie sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov, je irelevantná a nie je ani dôvodom na to, aby most musel byť verejne prístupný. Navyše žalobkyňa v rade 2/ je podielovou spoluvlastníčkou dotknutého pozemku EKN č. XXXX a má právo tento pozemok užívať. Skutočnosť, že na pozemku, ku ktorému vedie predmetný mostný objekt, sa nachádza chodník a tento pozemok je vo vlastníctve viacerých osôb, ešte neznamená, že ide o verejný chodník. V prípade pozemkov EKN č. XXXX, XXXX S. XXXX ide o súkromný majetok viacerých podielových spoluvlastníkov, ktorí nie sú povinní umožniť iným osobám prechod cez tieto pozemky len preto, že tieto osoby si chcú skrátiť cestu. Žalovaný, hoc považuje most za svoj majetok a napriek deklarovanému verejnému záujmu na jeho zachovaní, ani raz nepristúpil k jeho oprave, či udržiavaniu. K žiadosti občanov O., A. O. zo dňa 13. 12. 2018 žalobcovia uviedli, že bol zahradený iba most, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcov, a to z bezpečnostných dôvodov. Dokonca obyvatelia tejto časti mesta v roku 2016 spísali petíciu proti výstavbe mosta. Vyjadrenie žalovaného, že chodník skracuje pešiu trasu občanov o cca 400 m v jednom smere, nie je pravdivé. Chodník oproti oficiálnej ceste v správe mesta Č. je kratší najviac o 40 m. Tento súkromný chodník podľa názoru žalobcov obyvatelia využívajú práve z dôvodu vyššej bezpečnosti, nie pre skrátenie cesty.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26. 4. 2021 (duplike) k vyjadreniu žalobcov poprel tvrdenia žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k mostnému objektu originálnym spôsobom. Uviedol, že tento most, ktorý je predmetom sporu, existoval ponad potok O. od presne nešpecifikovaného dátumu a jeho vznik bol priamo naviazaný na potrebu osôb prejsť cez potok. Zamieňať opravu existujúceho mostného objektu, ktorý tu bol od nepamäti, s originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva je v rozpore s § 132 Občianskeho zákonníka. Sporoval čestné prehlásenie Ľ. M.. Uviedol, že nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by zdokladovali tvrdenie, ako napríklad kúpa betónových panelov, železnej konštrukcie. Naopak toto čestné prehlásenie zo dňa 11. 6. 2016 slúžilo k získaniu stavebného povolenia k stavbe rodinného domu žalobcov a nemožno od neho odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalovaný
namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Otec žalobkyne nemohol previesť vlastnícke právo k mostu, ktorý nebol jeho majetkom. Čestné prehlásenie Ľ. M. je účelovo vsunuté do obdobia roku 2016, kedy dňa 18. 8. 2016 získali žalobcovia stavebné povolenie k stavbe rodinného domu, pri ktorom bola jednou s podmienok realizácia úpravy premostenia. Tvrdenie žalobcov o vybudovaní „úplne nového mostného objektu“ a originálnom nadobudnutí vlastníckeho práva nie je podložené a ani nevyplýva z doposiaľ predložených písomných dokladov. Naopak žalobcovia od začiatku opráv mostíka mali vedomosť, že most a jeho oporné piliere tam existovali pred opravou. Mostný objekt nikdy nezanikol. Pôvodné mostné opory žalobcovia nezakladali a neopravovali. Po povodni v roku 2018 opory a celý objekt mal opravovať SVP Piešťany, š. p., voči čomu sa žalobcovia bránili takým spôsobom, že SVP, š. p. opravil len opory.
5. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podaním zo dňa 29. 4. 2022 opätovne uviedli, že pôvodný mostný objekt bol vo vlastníctve Ľ. S. X. M., ktorí tento most darovali žalobkyni v rade 2/. S ohľadom na jeho katastrofálny stav žalobkyňa v rade 2/ spolu so žalobcom v rade 1/ pôvodný most prestavali a vytvorili nový most, ktorý je od roku 2016 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Ľ. S. X. M. preto správne v dokumente z roku 2018 označili, že sú len užívateľmi tohto mostu. Súhlas k sanácií a obnove mosta/prístup k nehnuteľnostiam v O. X,XXX vyplnila a podpísala aj žalobkyňa v rade 2/ a uviedla, že je vlastníčkou mostu. Tento dokument následne odovzdala na Mestskom úrade v Č., kde sa konalo stretnutie ohľadom opráv po povodniach. Žalobcovia sa vyjadrili aj k vypočutým svedkom. Namietali vierohodnosť svedeckej výpovede svedkyne C. D., jej vplyv na ostatných svedkov. Uviedli, že žalovaný sa u svedkov snaží vyvolať strach, ak budú žalobcovia úspešní, zahradia most a znemožnia prístup k chodníku ostatným obyvateľom. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že ich nezaujíma vlastníctvo mosta ako také, k tomuto sa ani kompetentne vyjadriť nevedia, ale domnievajú sa, že úspech žalobcov bude pre nich znamenať zrušenie chodníka, čo sú ničím nepodložené domnienky. Namietali oprávnenie žalovaného oboznámiť svedkov pred ich výsluchom s kompletným znením žaloby a vyjadreniami žalobcov vrátane príloh. Uviedli, že Ľ. M. most staval spolu so svojím švagrom V. N., susedom W. K. a svojím otcom, ktorý zabezpečoval materiál. Poukázali na rozpor vo výpovediach svedkov, ktorí uvádzali iné mená osôb, ktoré sa mali podieľať na vybudovaní pôvodného mostu, ako bol tento most budovaný. Popreli tvrdenie, že Ľ. M. a jeho švagor V. N. boli pohnevaní. Ich vzťah bol úplne normálny, rodinný. Navštevovali sa a pomáhali. Dom starého otca I. M. súp. č. XXXX bol skolaudovaný v roku 1970. K tomuto domu v roku 1975 pristavili rodičia žalobkyne garáž, a preto sa aj staval nový mostík namiesto nevyhovujúceho dreveného. Fakt, že pán N. S. Ľ. M. ako švagrovia nemali medzi sebou nezhody, ale normálne spolu komunikovali, je podporený čestným vyhlásením predloženým k žalobe, ktoré podpísal aj pán N. a prehlásil v ňom, že most stavali spoločne. Uviedli, že predmetom konania nie je riešenie užívania pozemkov EKN č. XXXX a XXXX ako chodníka. Je v kompetencii mesta a zároveň jeho povinnosťou zabezpečiť pre svojich obyvateľov dostupné a bezpečné chodníky. Túto svoju povinnosť nemôže prenášať na vlastníkov dotknutých stavieb a pozemkov. Žalovaný most nikdy neopravoval, ani nikdy neuskutočnil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby mohol tam vybudovať oficiálny verejný chodník. Chodník v geometrickom pláne, ktorý bol vyhotovený v roku 1970, nie je vyznačený. V minulosti obyvatelia časti u O. využívali na prístup k zastávke MHD pozemok pani T., ktorý bol neskôr zahradený. Ide o pozemok CKN XXXXX. Na vybudovaní nového mosta sa okrem žalobcov nepodieľal nikto z občanov od O.. Žalobcovia na financovanie výstavby si zobrali úver, pre riadne čerpanie úveru musia byť úveroví dlžníci (t. j. žalobcovia) vlastníkmi stavieb, na ktorých výstavbu, resp. rekonštrukciu im bol úver účelovo poskytnutý. Žalovaný tvrdí, že most po povodni v roku 2018 bol v dezolátnom stave, že „držal na slove božom“, avšak na fotodokumentácii mostu po povodni, predloženej žalovaným, vidno, že na moste parkuje auto (fotka č. 12), povodni teda odolal a bol použiteľný. Žalobcovia predkladajú aj vlastnú fotodokumentáciu stavu v čase povodne, z ktorej je zrejmé, že most nebol v dezolátnom stave, ako tvrdí žalovaný, ako aj predkladajú fotodokumentáciu vyhotovenú počas výstavby mosta. Na základe týchto fotografií je nepochybné, že pôvodný most vo svojej podstate zanikol, v roku 2016 bol stavebnou činnosťou žalobcov vytvorený nový most, ktorý odolal povodniam v roku 2018. Tiež vidno, že na moste bolo žalobcami osadené drevené zábradlie, ktoré Slovenský vodohospodársky podnik nahradil modrým kovovým zábradlím. Pred namontovaním tohto nového zábradlia sa výslovne pýtal, či ho môže namontovať, pretože im ostalo, s tým žalobcovia súhlasili. Zábradlie nie je neoddeliteľnou súčasťou stavby mosta a môže byť kedykoľvek demontovateľné a nebude mať vplyv na existenciu a vlastníctvo mostu. Samotná skutočnosť, že opravy po povodniach boli financované z prostriedkov štátu, nemá za následok prechod vlastníckeho práva k mostu, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, keď uvádza, že opravy realizoval a financoval štát, ale stále sa za vlastníka mosta považuje žalovaný. Predložený znalecký posudok jednoznačne vyhodnocuje stav pred povodňou, i po nej, toto zohľadňuje a žalovaný závery znaleckého posudku doposiaľ vykonanými dôkazmi nevyvrátil. K dobromyseľnosti žalobcov pri
prestavbe, žalobcovia boli presvedčení, že vlastnícke práva k pôvodnému mostnému objektu svedčalo rodičom žalobkyne v rade 2/, ktorá si spomína, že ešte ako dieťa cez letné prázdniny tento most natierala farbou a mala za nepochybné, že ide o most jej rodičov, ktorí si ho vybudovali ako prístup k domu. Z vyjadrenia celej aj širšej rodiny považovala za bezpochybné, že most patrí jej rodičom. Nemala dôvod pochybovať o tom, že vlastnícke právo k mostu môžu previesť na ňu. V projektovej dokumentácii, ktorá bola podkladom k udeleniu potrebných súhlasov a k vydaniu stavebného povolenia, bol stanovený potrebný rozsah prác, žalovaný teda vedel, že dôjde k prestavbe mosta v takom rozsahu, na čo aj vydal povolenie. Pri uskutočňovaní prestavby boli žalobcovia ako stavebníci dobromyseľní, mali za to, že prestavujú vlastnú vec, nie cudziu. Domnievali sa, že sú oprávnení most aj úplne odstrániť. Existencia dobrej viery žalobcov, že nový most nadobúdajú pre seba, je zrejmá aj zo skutočnosti, že na výstavbu mosta si zobrali úver, pričom tento účel úveru aj priamo uviedli. Napokon pri vybavovaní povolenia na prestavbu mosta si žalovaný ani raz nenárokoval, že by bol most jeho vlastníctvom. O tom, že žalovaný sa považuje za vlastníka mostu, sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli, až keď žiadali vydanie kolaudačného rozhodnutia, teda v čase, keď už nový most existoval.
6. Žalovaný podaním zo dňa 29. 4. 2022 a zo dňa 9. 5. 2022 sporoval čestné vyhlásenie Ľ. M. zo dňa 1. 6. 2016. Považoval ho za vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov C. D., S. N. S. C. X.. Čestné vyhlásenie nebolo podložené žiadnymi podpornými dôkazmi, účelovo slúžilo k vydaniu stavebné povolenia pre výstavu rodinného domu žalobcov v rade 1/ a 2/. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci. K originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníctva žalobcami nemohlo dôjsť, nakoľko žalobcom bolo známe a vedeli, že most existoval ešte pred ich príchodom do tejto mestskej časti a pred začiatkom výstavby ich rodinného domu. Bol postavený v 70. rokoch minulého storočia. Ich činnosťou nedošlo k takej prestavbe, z ktorej by vznikla nová vec. Žalovaný sporoval znalecký posudok súdneho znalca K.. W.. S. D.T., Q.. č. XX/XXXX. Znalecký posudok bol spracovaný na základe jednej miestnej obhliadky a jedného merania dňa 11. 6. 2020. Znalec sa zaoberal posúdením rozsahu úprav a rekonštrukcie mostného objektu, ktorá prebehla v roku 2016. Objednávka na spracovanie znaleckého posudku je zo dňa 11. 6. 2020 a k tomuto termínu je vypracovaný znalecký posudok. V projektovej dokumentácii vypracovanej W.. I. L. č. XXXX-XX X. XX/ XXXX sa uvádza, že sa jedná o opravu a zvýšenie únosnosti pôvodného premostenia, táto projektová dokumentácia nenahrádza realizačný projekt. Z vizuálnej obhliadky nemohol znalec vyvodiť záver, že všetky práce, ktoré sa realizovali na mostnom objekte skutočne realizovali žalobcovia v roku 2016. Znalecký posudok z roku 2020 musel bez pochybností obsahoval posúdenie a hodnotenie všetkých prác realizovaných od roku 2016 do 11. 6. 2020. Znalecký posudok č. 11/2020 sa nezaoberal prácami realizovanými Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. v roku 2019 po povodniach v roku 2018. Tvrdenia znalca v znaleckom posudku, že „rekonštrukciou (výstavbou nového) predmetného mostného objektu vznikol nový rámový mostný objekt“ nezobrali do úvahy rekonštrukciu realizovanú Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. po povodniach. V znaleckom posudku sú zahrnuté práce, ktoré realizoval Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. v roku 2018 po povodniach. Technický stav mosta, ako existuje v súčasnosti, bol dosiahnutý činnosťou Slovenského vodohospodárskeho podnik, štátny podnik. Dňa 5. 8. 2018 boli povodne, ktorý mostný objekt poškodili v takej miere, že v rámci odstraňovania vzniknutých škôd a záchranárskych prác ho opravil SVP, štátny podnik a v roku 2020 si žalobcovia dali vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý komplexne a spoločne posudzoval stavebné práce na moste bez rozdielu. Tvrdenia žalobcov o strpčovaní života zo strany svedkyne C. D., nesúvisia s meritom prejednávanej veci, ide o domnienky žalobkyne v rade 2/, nepodložené dôkaznými prostriedkami. Výpoveď svedka Ľ. M. ako otca žalobkyne v rade 2/ s prihliadnutím k príbuzenskému vzťahu je tendenčná a jej účelom je pomôcť dcére nadobudnúť vlastnícke právo. Rovnako výpoveď svedkyne X. M. ako matky žalobkyne v rade 2/ vzhľadom k priamemu príbuzenskému vzťahu je nedôveryhodná. Zo strany žalobcov boli predložené dôkazné prostriedky, o ktorých dôveryhodnosti sú pochybnosti. Z ich bezprostredného susedstva a rodinnými väzbami neovplyvneného prostredia nie sú produkované žiadne relevantné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva.
7. Žalobca v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto ďalej konal v neprítomnosti žalobcu v rade 1/.
8. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobkyne v rade 2/, svedkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli 9 C 66/2020, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
9. Žalobkyňa uviedla, že v roku 2016 požiadali o stavebné povolenie k rodinnému domu. Stavebné povolenie k mostu bolo súčasťou stavebného povolenia k rodinnému domu. Dali im podmienku vypracovať projektovú dokumentáciu, ako aj potvrdenie o storočnej vode. Keď most rozobrali, zistili, že most sa opraviť nedá. Mama na stavebný úrad zaniesla aj fotografie, že je to celé rozpadnuté. Ukazovala to v telefóne. Povodie Váhu im dalo ústny súhlas s tým, že nesmú zasahovať do regulácie. Most kompletne celý postavili, dali sa tam aj nové opory. Nechali sa tam aj tie pôvodné, aby most bol pevnejší a urobil sa aj celý vrch. Bagrom sa dali dole staré platne, za starými pätkami sa vybagrovali jamy, dali sa nové pätky, dali sa tam kari rohože a celé sa to zalialo betónom, spevňovalo sa to. Pri týchto prácach bol prítomný W.. L., ktorý im vypracoval projektovú dokumentáciu a aj zamestnanec Povodia Váhu. Z mesta tam nikto neprišiel. K rodinnému domu im kolaudačné rozhodnutie bolo dané. Keď pýtala kolaudačné rozhodnutie k mostu, pretože to potrebuje do banky, lebo majú úvery, sa dozvedeli, že kolaudačné rozhodnutie k mostu im mesto nedá. O tom, že pôvodný most má patriť žalovanému, sa dozvedela, keď išla vyzdvihnúť kolaudačné rozhodnutie. Drevené podpery, ktoré držali vrchnú časť mostnej konštrukcie, dali oni, ale k tomu, či tieto podpery odolali povodni v roku 2018, sa vyjadriť nevie. Keď sa to vybudovalo, bola tam určitá vrstva betónu, boli tam roxory, aby to bolo spevnené, tak to tam určitú dobu muselo byť, ale presne by k tomu vedel povedať otec. V súčasnosti tam nie sú drevené podpery. K tomu, či sa zhutňovala aj spodná konštrukcia mostného objektu, základy, sa vyjadriť nevie. Dňa 5. 8. 2018 došlo k povodni. Na fotodokumentácii po povodni, ktorú robila kvôli banke, vidno, že vymylo reguláciu, niekoľko kameňov spod mosta, ktoré tam boli a do ktorých nemohli zasahovať, pretože to bolo súčasťou starej regulácie. Ku poškodeniu mostovky nedošlo. K nahnutiu, môže to dosvedčiť aj pán A., že zamestnanci z G. E., keď tam začali bagrovať, tak z jednej strany zobrali viac zeminy a potom 5-10 cm došlo k nahnutiu mosta. Zábradlie na moste bolo drevené. Slovenský vodohospodársky podnik z jej laického hľadiska robil reguláciu. K oprave ich mosta im boli doručené dva dotazníky, jeden bol pre jej rodičov a jeden pre ňu a tam sa v podstate určovalo, kto je užívateľ a kto je vlastník. Preto na tom dotazníku, čo sú rodičia, nie je podpísaná a na svojom dopísala aj manžela a uviedla, že nesúhlasí so zbúraním, pretože majú úver. V dotazníku mala uvedené vlastník. Keďže mala úver na nehnuteľnosť, aj na most, brala to ako jednu súčasť, nemohla za banku riešiť, či sa to môže zbúrať. K otázke, prečo si myslela, že pôvodný most z roku 1975 je vo vlastníctve jej rodiny, žalobkyňa uviedla, že od detstva most opravoval otec, robilo sa zábradlie, každý druhý rok sa to natieralo, zametali ho. Keď sa vymyli kamene, tak sa to opravovalo, automatický to brala tak, že je to vlastníctvo jej rodičov.
10. Svedkyňa X. M., matka žalobkyne v rade 2/ a svokra žalobcu v rade 1/ uviedla, že v roku 1965 až 1968 mali svokrovci za potokom hospodárske budovy a premostenie bolo drevené. V roku 1970 postavili svokrovci dom a oni si tam postavili v roku 1975 garáž. Drevené premostenie už nebolo vyhovujúce, a tak manžel, svokor a švagor tam dali I-čka a urobili premostenie, aby sa dostali aj do garáže. Na jednej strane boli I-čka, na druhej strane koľajnica. Boli položené dva panely a zábradlie. Bohužiaľ nie je o tom žiaden záznam, že to robili, akurát švagor dal čestné vyhlásenie. Švagor, svokor aj sused sú už mŕtvi. Stavebné povolenie nevybavovali, pretože vymieňali drevenú časť za betónovú, nechali tam pôvodné koľajnice aj tie I-čka a na tie boli položené 2 panely. Doklady k tomu nemajú. Starali sa o to, robili bežné opravy. V roku 2015 zistili, že tieto I-čka sú zhnité, primátor N. im dal súhlas, aby to na vlastné náklady opravili. Následne dali aj písomnú žiadosť, na ktorú im v apríli prišlo oznámenie, že nemajú námietky, ale je potrebné doložiť statický projekt, súhlas Povodia Váhu a projektovú dokumentáciu. Investorom do mosta boli žalobcovia. Ukončenie mosta telefonicky oznámili v auguste 2016 mestu, to nijako nereagovalo. W.. N.Š. odmietol prísť skolaudovať most. Dali aj písomnú žiadosť, na ktorú im neodpovedali. Oznámili to aj Povodiu Váhu, ktorí to prišli skontrolovať. V auguste 2018 bola povodeň, brala všetko, čo sa dalo. Obviňovali ich, že most dali na staré opory, čo nie je pravda. Most je účkový, to znamená, že vrchná platňa je spojená s oporami. Nechali aj staré opory a aj nové a tie nové opory dali pol metra za tie staré opory, a tak tieto opory držia most, inak by to bolo spadlo. Voda podmyla most po tie staré opory, ale nové opory zostali, čo hovorí aj znalecký posudok. Tento nový most bol projektovaný na storočnú vodu. Dôvodom zamedzenia prístupu cez most bolo bezpečnostné hľadisko. Cez mostík prejdú cez deň tak 4 ľudia a 3, 4 deti. Nie je pravdou, že tento chodník je tam od nepamäti, pretože v roku 1970 bola kolaudovaná chalupa a nikde nie je takýto priestor na prechádzanie zachytený. Ak by to tam bolo, tak by to zachytené bolo.
11. Svedok Ľ. M., otec žalobkyne v rade 2/ uviedol, že most v roku 2016 robili svojpomocne, on, dcéra, zať a manželka. I-čka boli už zhnité. Boli v dezolátnom stave. Starý most bol už pol roka podšalovaný. Chcel to opraviť, ale mesto chcelo všetky povolenia, ktoré boli k tomu potrebné, chcelo stavebné povolenie, storočnú vodu. Starý most bol len premostenie, kde boli šíny a na tých šínach boli 2 panely. Boli tam I-čka a koľajnice. Toto tam bolo od roku 1975. Dával to tam on, jeho otec I., sused W. K. a švagor V. N.. Dali to tam preto, lebo staval garáž a po drevenej lávke, ktorá tam bola a ktorú stavali tí, čo tam mali pozemky a bola už zhnitá, by neprešiel. Mali tam aj hospodárske budovy, na mieste ktorých je teraz rodinný dom a ku týmto chodievali po tej drevenej lávke. Dovtedy povolenie nebolo potrebné, iba keď kolaudovali garáž, ten, ktorý tam prišiel, im povedal, že musia urobiť nový most. Materiál platil otec a niečo aj on. Dovoz zabezpečoval švagor, pretože robil garážmajstra na ČSAD. Nie je už žiaden žijúci svedok, ktorý by mohol dosvedčiť, že ten most stavali oni. Pomoc svedkov C. X., S. N. S. C. D. pri stavbe premostenia poprel. K tomu, či im materiálne alebo inými prostriedkami, alebo iným spôsobom pomohol aj I. Y., vtedajší poslanec miestneho národného výboru, svedok uviedol, že to povedať nevie, ale nemal dôvod, keď to on robil kvôli garáži, pre nich to bolo jednoduchšie dať to znovu drevené. Vlastníkmi toho starého mosta, ktorý sa musel zbúrať bol on a jeho otec. Jeho vlastníkom sa stal v roku 1975, lebo tam v tom roku staval aj garáž. Údržbu toho mosta, pokiaľ tam býva, robil on, niekedy jeho otec, a keď odtiaľ odišiel, tak každú sobotu chodil otcovi tam pomôcť, a keď nie on, tak švagor N., s ktorým mali vzťahy veľmi dobré. Za tie roky sa nikdy nepohádali. Je si vedomý, že ten most je na nevysporiadaných pozemkoch, ale v každej tej parcele majú podiel a veľký podiel, nie malý. Písomný doklad o tom, že most prešiel z vlastníctva jeho otca do jeho vlastníctva nemá, ani on dcére nedal nejaké potvrdenie, dal jej to len ústne, rovnako, ako to dal jeho otec jemu. Dcére to daroval v roku 2016.
12. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2016 dali odtiaľ panely preč. Najskôr museli most podšprajcovať, pretože museli dostať bager ku garáži, aby pred garážou vykopal pätku. Ako sa vykopala pätka pri garáži, bagrista dal panely dole a vykopal ďalšiu pätku od cesty, dal ešte tie koľajnice nabok a nové kúpené koľajnice dal cez potok. Starý múrik zostal a až za ním pol metra sa vykopali nové pätky. Potom tam dali koľajnice, z pôvodného mosta použili tri koľajnice a štyri dali nové. Koľajnice slúžili na to, aby to nemuseli zašalovať zospodu. Na koľajnice sa dal vlnitý plech miesto šalungu, to im poradil projektant, že tým ušetria čas, a to sa podšprajcovalo. Pod koľajnicami 45 cm od seba boli stojky, ktoré slúžili na to, aby to nekleslo nižšie, keď sa to betónovalo, lebo museli tie šíny dať vyššie, pretože, keď to museli mať na storočnú vodu, museli to dvihnúť vyššie o 20 cm nad tými pätkami, teda neboli položené na tých pôvodných oporách. Potom robili armatúry, šalovalo sa to z boku, šalovali sa aj tie pätky. Keď sa to podšalovalo pod 45° uhlom, tak tie dosky išli potom na ten starý základ. Most robili v tvare písmena U, tak sa to muselo celé obšalovať a potom sa to celé zalialo, aj tá doska, aj tie pätky, celé v kuse. Stará pätka aj s novou pätkou boli spojené a z vnútra bola aj tá regulácia. Tie staré pätky boli len 3 m a teraz má most 4 m, má o 1 m viac šírky a takisto dĺžky na každej strane, pretože predtým mal 6 m a teraz má 8 m, čiže došlo aj k rozšíreniu aj k predĺženiu mosta. Tým, že sa použili staré pätky, sa materiál neušetril, ale ušetrila sa robota z toho dôvodu, že inak by to musel šalovať aj zvnútra, a takto to zvnútra šalovať nemusel. Z pôvodného mosta použil iba tri koľajnice, ale ani ich tam dávať nemusel. Projektant mu povedal, aby ich využil, keď ich má a využil ich tak, že na tie koľajnice dal ten vlnitý plech. Koľajnice, aj plech môžu ísť odtiaľ preč. Pri výstavbe mostíka sa držali projektu. Projektant tam bol, keď to začali robiť, keď dali preč tie panely, potom, keď začali robiť armatúru a povedal im, že môžu pokračovať a majú to nahlásiť na Povodie Váhu, až tam môžu dať tú dosku, zabetónovať to. Z Povodia Váhu mu povedali, že je to v poriadku, môže to zabetónovať. Z mesta sa neozval nikto. Tieto práce financovala dcéra a zať. Okrem neho a jeho rodiny cez ten most chodí pár ľudí. V prechode nikomu nebránili. So sanáciou mosta po povodni v roku 2018 nesúhlasil, pretože dcéra tam stavala chalupu, a ak by im tam urobili taký most, ako v iných častiach, neprešiel by tam veľký domiešavač a aj z dôvodu, že dcéra a zať majú most na úver.
13. Svedkyňa C. D. uviedla, že k žalobcom je bez vzťahu, s rodičmi žalobkyne mali jej rodičia problémy. Blízko nich bývala a teraz býva nad nimi. Prečítala si zaujímavú žalobu. Ďalej uviedla, že bola tam taká drevená lavička. Jej krstný otec I. Y. vybavil na meste materiál a všetci ľudia, čo tam bývali, ten most robili. Dali tam železné uholníky a na to sa dali betónové panely. Vtedy bola dieťa, nevie, či mala 10, 15 rokov, ale pamätá si, keď to robili. Most tam bol ešte predtým, keď tam nemali postavenú chalupu rodičia žalobkyne, už vtedy ľudia od O. most využívali. K čestnému vyhláseniu Ľ. M. uviedla, že sa nezakladá na pravde. Pán M. most ani nerekonštruoval. S N.Í., o ktorom hovoril, že mu pomáhal, sa celý život hnevali. Po rekonštrukcii vykonanej žalobcami v roku 2016 bol most podopretý kolmi, bolo to prehnuté, ani to nevyužívala. Bolo to v hroznom stave. Dali tam len základovú dosku, nedali tam základy, a tak most bol
taký prehnutý. Bála sa tadiaľ chodiť, pretože to zospodu nespevnili, prišla povodeň, všetko to vymylo, keď položili betónovú dosku na vrch, tak to nemalo čo držať. Bolo to potrebné celé opraviť. Z Povodia Váhu povedali, že to bude treba celé zbúrať. Povodie Váhu potom spevnilo most zospodu, dávali tam zospodu oporné múry, také veľké kamene, vyrovnali vrch, dali tam zábradlie, celé to spevnili. To, čo urobila žalobkyňa, bolo iba spevnenie zvrchu. Mostík, aj chodník v súčasnosti využíva, pretože je to skrátená cesta, je to štvrtina cesty a tá iná cesta je úzka, je nebezpečná, najmä pre deti je to nebezpečné. Chodník, ktorý sa napája na mostík, je udržiavaný. V chodníku má vlastnícke právo. Pozemok T. ide do úplne inej strany, ako do O.. Kým žalobkyňa nezačala stavať chalupu, problémy tam neboli. Bránili jej aj iným ľuďom v prístupe na mostík.
14. Svedok S. N. uviedol, že k žalobcom nie je v žiadnom vzťahu, je kamarát otca žalobkyne v rade 2/. V priebehu výpovede uviedol, že s otcom žalobkyne mal menší spor. Ďalej uviedol, že býva nad ich domom asi 400 m. Býva tam od roku 1972 a asi v roku 1970 začali stavať ich rodinný dom. V roku 1970, keď chodil na stavbu, bola tam taká drevená lávka. Potom sa stal poslancom I. Y. a ten povedal, že by sa tam dala urobiť betónová lávka. Urobili sa úpravy, zo strany od cesty sa zašalovala pätka, na strane za potokom pätka nebola. Y. povedal, že sa tam dovezie betón. Poslanec vybavil betón. Y. zohnal panely, dali sa tam 2 panely. Dali sa tam šíny, zalialo sa to betónom, dala sa tam armatúra. Doviezol sa mixér betónu, rozhrnulo sa to a zahladilo. Bolo to funkčné. Niečo financovalo mesto a robili to pre seba, pretože tadiaľ chodili. Betón financovalo mesto. Pomáhal pri tom on, B. Š., kto mohol, ten pomohol. Boli tam asi štyria, piati. K otázke, či pri stavbe mosta bol niekto z rodiny žalobkyne, pán M., pán N., svedok uviedol, že otec žalobkyne bol ešte mladý a dedo už bol starší chlap. Otec žalobkyne bol pohádaný s N., pretože z nejakých dôvodov M. nemohol ísť pomôcť ku stavbe N., tak boli takí tichí nepriatelia. Potom boli povodne, myslí, že to bol rok 2008 alebo 2009, vtedy to zašalované vymylo, aj, čo bola regulácia, kamene vytrhlo, tak to ostalo iba na tej pätke. Prišli tam z Váhostavu, z mesta, dohodlo sa, aby sa to znova zašalovalo a zalialo betónom. Vtedy otec žalobkyne povedal, že dcéra tam ide stavať, že je to potrebné urobiť pevnejšie. Dávala sa tam armatúra, dávali sa tam šíny, aby to bolo pevnejšie. K otázke, ako vyzeral most v roku 2016, kedy ho mali žalobcovia podľa ich tvrdení opraviť, svedok uviedol, že po povodniach Váhostav chodil, ktoré mosty sa nechajú a ktoré sa zbúrajú a u tohto M. to tiež chceli zbúrať, ale on to nechcel povoliť, tak niečo sa tam porobilo, zábradlie tam dal Váhostav a ostalo to tak, ako to bolo predtým. Cez mostík chodí každý druhý deň, čo ide do mesta, je to kratšie a naokolo cesta je úzka, je tam zvýšený počet áut. Ak by žalobcovia dostali ten most do vlastníctva, tak by to odhradili a už by ľudia tadiaľ vôbec chodiť nemohli. K pozemku, na ktorom je chodník, nemá vlastnícke právo. Chodník tam je viac ako 50 rokov, bol vyznačený aj v starých mapách. Každý, kto nejde autom, ale sa dovezie mestskou dopravou, tak každý ten chodník využíva.
15. Svedkyňa C. X., bez vzťahu ku žalobcom v rade 1/ a 2/, uviedla, že býva blízko. Prisťahovala sa tam asi v roku 1961. Vtedy tam bola taká drevená lávka. Potom bol pán I. Y. v mestskom zastupiteľstve MNV a svojpomocne si tam vybudovali most. On vybavil materiál. Robilo sa to ručne, ručne sa tam miešal betón. Bolo to niekedy rok 1967, 1968 alebo 1969, presne uviesť nevie. Pri stavbe mosta boli od T., X., N., C.M., G., z každej chalupy tam niekto bol. Od žalobcov pri stavbe mosta neboli, pretože tam vtedy ešte nebývali. Dedko žalobkyne býval pri ceste, cez ten most nechodieval. V šesťdesiatych, sedemdesiatych rokoch cez mostík nechodili žiadne autá, chodili cezeň iba ľudia. Potom M. sa tam postavil a už chodil cez ten most, ešte cez ten most, čo oni svojpomocne postavili, prevážal na karičkách materiál. M., keď postavili dom, aj garáž s mostom nerobili nič. Problémy začali, keď začala pani E. stavať. Most vtedy rozšírili, aby mohli tadiaľ chodiť aj autá, dávali tam armatúru, zaliali to betónom. Most opravili, ale starý podklad zostal. Zostali tam staré piliere. Most bol bez zábradlia. Po moste sa dalo chodiť, kým v roku 2018 neprišla povodeň, vymylo to tam a most sa nahnul. Bol podopretý drevom, báli sa po ňom chodiť. Povodie Váhu chcelo most zlikvidovať, chceli postaviť nový, avšak M. D. tým nesúhlasili, a tak Povodie Váhu tento most opravilo. Spodok vybetónovali. Podmurovali dole piliere, pretože to bolo vymyté, aj z vrchu to opravovali, ako to podvihli, pretože to bolo nahnuté, tak tam ešte niečo na vrchu dávali, aj zábradlie tam dali. Ako to Povodie Váhu opravilo, tak žalobcovia už na tom moste nerobili nič. Most tam bol najskôr drevený, potom ten, čo sa zhotovil svojpomocne a teraz je tam ten, čo opravili. Cez most chodieva, všetci od O., cez most chodievajú. Pomedzi dom žalobkyne a jej rodičov ide storočný chodník. Nejde ani tak o mostík, ako o chodník. Problémy začali, keď žalobkyňa začala stavať dom. Teraz im v prechode cez most nikto nebráni, ani chodník nezahradzujú. Cez pozemok pani T. sa nikdy nechodilo.
16. Svedok W.. C. A. bez pomeru k stranám sporu uviedol, že bol zo strany zamestnávateľa poverený v roku 2018, august, september 2018, ako technický dozor objednávateľa v Č., časť O. ku povodňovým
zabezpečovacím prácam. Popovodňový rozsah zahŕňal aj most, ktorý bol jediným prístupom rodičov žalobkyne. V mesiaci august 2018 bol nástup jednotlivých zhotoviteľov na toku O.. Jeho prvá fotografia z mosta pani M. je zo dňa 6. 9. a v mesiaci december 2018 v rámci fotodokumentácie sú zaznamenané betónové opory a čo sa týka finalizácie plus mínus máj 2019 bolo osadené zábradlie. Most, keď ho prvýkrát obhliadali, je to aj na fotodokumentácii, mal veľmi výrazne deštruované pôvodné opory, to znamená základy premostenia až do tej miery, že bola obnažená zemina a rastlý terén za tými oporami. Mostovka sa samotná nejavila ako poškodená, ale bolo zreteľné, že opory pôvodné už ju nedržia, alebo držia len v zostatkovom rozsahu, s čiastočným poklesom na strane komunikácie vydržali do obnovy. Mostovka bola podopretá drevenými stĺpmi vzájomne previazanými, stávajúca konštrukcia premostenia bola značne nestabilná, v podstate relatívne nová mostovka visela na podomletých pilieroch. Pán M. S. G. M. staršia deklarovali, že či už oni alebo ich dcéra si brala na obnovu mostovky úver a nechceli dať súhlas s kompletnou sanáciou tej konštrukcie. Z toho dôvodu projektant pristúpil k alternatívnemu riešeniu, to znamená zvyšky pôvodných opôr sa nejakým spôsobom očistili, stabilizovali sa, zrealizoval sa trochu komplikovanejším spôsobom výkop základov a prepojili sa nové základy opôr v rovine od novo navrhnutej úpravy hladiny dna a prepojila sa stávajúca zachovaná konštrukcia po povodni pôvodných opôr novou valbovou, teda prevrátenou konštrukciou v tvare písmena U, kde sa vybudovali nové základy a nové opory, ktoré sa previazali so zvyškami pôvodných opôr pôvodného premostenia, to znamená nielen základ pod pôvodnou oporou v hĺbke 90 cm na jednej i druhej strane, ale i vzájomné previazanie týchto základov v rovine dna, previazanie nových opôr so zvyškami pôvodných opôr formou železobetónových trnov a železnej výstuže so zabetónovaním týchto opôr a základov. Mostovka bola stávajúca, nedotknutá stavbou. Pri ukončení povodňových zabezpečovacích prác bolo osadené zábradlie, ktoré je osadené z bezpečnostného hľadiska. Z tohto úseku existuje stavebný denník. Je to stavebný denník Povodňových zabezpečovacích prác a sú aj fotografie stavebného dozoru. Objednávateľom povodňových zabezpečovacích prác je Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, odštepný závod Piešťany. Vykonávateľom povereným je ten, kto spravuje tok, je to podriadená zložka odštepného závodu Piešťany, t. j. správa Stredného Váhu I. Púchov. Vlastníci, aj pán M. neboli oslovení na to, aby sa podieľali na nákladoch na zabezpečovacích prácach. Ohľadom dopytovania prác, ktoré na objekte vykonávali, ho znalec písomne ani ústne nekontaktoval a nemá ani informáciu o tom, že by zamestnávateľ bol kontaktovaný. Pri moste M. došlo k obnove pôvodných opôr.
17. K tomu, ako bol most riešený pred povodňou, svedok uviedol, že s pôvodnou konštrukciou technicky oboznámený nebol. Pôvodné opory nikdy nevidel. Má informácie o mostovke, resp. sa bavili s pánom M. starším, akým spôsobom je obnovovaná mostovka, aké práce tam boli realizované z prostriedkov, ktoré deklaroval, že bral sa na to úver. Mal poskytnutý jeden náčrt alebo zjednodušený projekt a vedel, že boli zrealizované nejaké základy o hĺbke okolo 90 cm, pravdepodobne v rovine za historickými oporami toku. Tento náčrt im pán M. poskytol, o hĺbke a reálnom zrealizovaní toho založenia od pána M. fotodokumentáciu nedostal. Pôvodný stav opôr je fotka č. 4, stav pred betónovaním základu fotka č. 16, stav po zabetónovaní základov fotka č. 22 a spriahnutie ľavobrežného a pravobrežného základu a uzavretie betónovej klenby v tvare písmena U fotka č. 23, následne sa do tej betónovej zmesi po zabetónovaní uložili kamene, ktoré mali slúžiť ako zdrsnený povrch. Konštrukcia znázornená na výkrese tvaru nosnej konštrukcie od W.. I. J., datovanej z 07/2016 je zreteľná skôr na fotografiách č. 6, kde je vidno aj výstuž. Prístupnú mal iba mostovku, horná časť opôr bola prietokom poškodená menej. Základ pôvodných opôr bol výrazne degradovaný, v niektorých miestach bola opora odplavená úplne, to vidno na fotkách zo strany žalovaného, to sú v podstate jeho fotografie. Ten 95 cm základ bol na jednom aj druhom brehu zrealizovaný za rovinou pôvodných opôr, a teda za danej situácie nebol dohľadateľný, pretože by musel vykonať výkop, sondu a strana na strane obecnej komunikácie sa javila zjavne nestabilne, pretože v priebehu tých 3 mesiacov tá strana klesla. Nestabilne sa javila celá mostovka, pretože to, čo ju predtým nieslo, tam v podstate nebolo, alebo bolo výrazne poškodené. To bolo poškodené tou povodňou. Aký vplyv na toto poškodenie mali zásahy pracovníkov, ktorí odkopávali tú časť, kde sa robilo spevnenie, sa svedok vyjadriť nevedel. Do akej miery tento 95 cm základ prispel k tomu, že mostovka ostala stáť, sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť, či most tvorí verejnú komunikáciu. V priebehu realizácie prác na moste bolo osadené dočasné drevené zábradlie, ktoré bránilo pádu osôb. Dočasné drevené zábradlie bolo na moste už v čase, kedy došiel. Je realizované aj na fotodokumentácii v stave pred realizáciou PZP. Hydrotechnický výpočet pre pôvodnú mostovú konštrukciu nevidel. Zásahy do toku a realizácií stavieb na brehových čiarach podlieha odsúhlaseniu správcu toku. Žalobcovia, ak chceli robiť celú účkovú konštrukciu, ako aj vyliať to betónom, spevniť ľavý breh, pravý breh koryta na vysypanie kamením, potrebovali by stavebné povolenie, potrebovali by povolenie od okresného úradu, životné prostredie a potrebovali by aj súhlas správcu toku.
18. Znalec K.. W.. S. D., Q.. zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku Slovenský vodohospodársky podnik nežiadal o nejaké informácie alebo dokumentáciu. Na mieste samom bol dvakrát. Prvýkrát dňa 11. 6. a potom druhýkrát to bolo niekedy v siedmom mesiaci neoficiálne, keď potreboval ešte nejaké veci si domerať, bolo to v roku 2020. Informáciu o tom, že počas prestavby mostného objektu bol prítomný aj zástupca Slovenského vodohospodárskeho podniku, dostal od objednávateľky pani E., kto to bol, nevie. K tomu, čo z pôvodného mosta zo 70. rokov zostalo po výstavbe v roku 2016, uviedol, že platí odpoveď číslo 3. Zachované zostali I-nosníky, ktoré boli použité ako lešenie, ako debnenie a zostali zachované časti opory toho mosta, na ktoré bol položený nový most. Most bol vytvorený ako rámový, to znamená, ako jedna konštrukcia. Boli tu nejaké pôvodné staré časti, na ktoré položili nové časti tej rámovej konštrukcie, čiže z toho je tých asi 5 %, čo sa použilo zo starého mosta. Bola použitá časť pôvodnej opory, rám bol nadbetónovaný na to a boli použité nosníky, ale ako debnenie, nie ako nosná časť. Na obrázku č. 6 vidno presne, ako vyzerala výstuž dosky, sú to roxory, nie koľajnice. Koľajnice tvorili len takú betonáž, debnenie pre betonáž, čiže nosné prvky sú všetky nové okrem časti opory toho rámu, zvislej časti toho rámu. To je vidieť aj na obrázku 6 a 7, výstuž na obrázku 5, že tam je výstuž betónová nad betónom. Opory postavili až za reguláciu, ktorú v roku 2018 zobrala voda. V roku 2016 postavili nový most okrem tých 5%, ktoré tvoril pôvodný betón za reguláciou. Ten pôvodný nebol ani most, boli to len položené 2 panely na oceľovú konštrukciu. Pôvodné prvky, ktoré zostali, neboli potrebné k tomu, aby most zostal funkčný, mohli byť odstránené, aj tie opory, aj nosníky, tie tam zostali len, aby ušetrili materiál na debnení. To nebolo použité na most, len na debnenie. Pointa rozdielu medzi rámovou konštrukciou mosta a inými konštrukciami mosta je statická schéma, bežný most sa robí tak, že nosná doska má ložisko a ložisko, tento je rám, je to tuhé. Rámovú konštrukciu mosta je trochu vidieť na obrázku 16, inde nie a ešte na obrázku 4 je pekne vidieť, ako boli tie koľajnice položené na tú oporu ešte pôvodnú a tam je aj ten otvor, kde robili základ toho rámového mosta. Opora na obrázku 4 bola odplavená. Z okolia pôvodného mostného objektu, nie z mostného objektu, zostali zachované časti regulácie. K prácam vykonaným Slovenským vodohospodárskym podnikom po povodni v roku 2018 znalec uviedol, že na fotografiách od č. od 10 až 16 sú zábery, ktoré mu poskytli objednávatelia, to bolo po povodni, bola tam odstránená celá kamenná regulácia, ktorá tam bola sčasti, mostík stále stojí, čiže vodohospodárske stavby v roku 2018 po povodni spravili novú reguláciu, ktorá je betónová a tá už je vidieť tam na obrázkoch 21 a 22 a na obrázku 18. Nová regulácia vôbec nezasahovala do toho mosta, lebo most bol osadený až za múry regulácie. Mostný objekt, ktorý vykonali žalobcovia, zostal zachovaný aj po povodni, nebolo treba s ním robiť nič, akurát bolo potrebné opraviť reguláciu a možno oporu zaplniť materiálom, ktorý bol vyplavený. Na tej opore to zostalo stáť. Povodie Váhu chcelo hydrotechnický výpočet na storočnú vodu a výhodou tohto mosta bolo to, že tento bol urobený širšie, čiže voda vlastne pretiekla popod most a nešla ponad most a nedošlo k jeho odplaveniu, toto bolo výhodou, že si to nechali u projektanta preveriť. K tomu, či základy o výške 90 cm boli spôsobilé udržať mostovku so zreteľom na záplavy, aké v roku 2018 boli, znalec poukazujúc na prílohu č. 7 znaleckého posudku uviedol, že to nie je len 90 cm, to je celý rám, to celé odoláva vode, tým, že je to pevné, tak to zostalo, lebo to nie je 95 cm, to je asi 120 cm aj s doskou, vydržalo to preto, lebo tá rámová konštrukcia tuhá vydržala. To nie je 95 cm, to nie je opora, to je časť rámovej konštrukcie. To je niečo úplne iné ako opora. Opora tvorí jednu konštrukciu s doskou, čiže to nemohlo odplaviť, to by muselo odplaviť celé, ale to už bola veľká hmota pre vodu. Toto je výstužovo spravené tak, aby rám odolal silám bez ložísk a to zachránilo ten most. Mostovka je horná doska, opory sú rámové stojky. Most s reguláciou vytvára jeden celok. Ak by nedošlo k úprave zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, tento most by stál, bol by užívaniaschopný, potvrdzujú to fotky od čísla 10 po číslo 16, regulácia je preč, ale most stále stojí. Ak svedok žalovaného hovorí o poklese, v rozpočte o zdvíhaní nič také nie je. Reguláciu spravili a mohli možno aj oprieť ten most o to, reguláciu v žiadnom prípade nemožno brať ako nedieľnu súčasť mostného objektu, to by musel mať ložiská. Reguláciu berie ako okolie mosta. Modré zábradlie, ktoré je na moste, čo sa dozvedel neskoršie, osadila vodohospodárska výstavba. Nemal a nemá vedomosť o tom, či tento most je verejnou komunikáciou, stále to bral tak, že to postavili ako prístup ku svojmu novovybudovanému rodinnému domu pani Vavricová a aj kvôli garáži, pretože ten pôvodný most bol vybudovaný pre ľudí a tento už vyhovuje aj požiadavkám pre prístup do garáže. K otázke, prečo sa nekontaktoval so Slovenským vodohospodárskym podnikom, znalec odkázal na prílohu č. 10, kde Slovenský vodohospodársky podnik odsúhlasil projektovú dokumentáciu, uviedol, aké má podmienky k tomu a vyjadril súhlas s touto stavbou. Nemal preto dôvod ho kontaktovať. Podľa jeho meraní k odchýlke od projektovej dokumentácie nedošlo, čo je zabetónované, výstuž, tá môže byť iná, ale to by bolo potrebné rozbiť most, bolo by potrebné tam urobiť sondy. Ak by videl, že niečo niekto nadbetonovával, tak by sa pýtal, prečo to robili, ale tam ten most je taký istý, ako bol v 2016 aj 2018 aj
2020, stále ten istý, okrem zábradlia, ktoré je spravené na novo. Zábradlím, keďže nevyčísľoval žiadne náklady, sa nezaoberal.
19. V rámci konfrontácie znalca K.. W.. S. D., Q.. S. W.. C. A. znalec zotrval na vyjadrení, že nový most bol vybudovaný v roku 2016. Svedok W.. C. A. uviedol, že po výkone povodňových zabezpečovacích prác boli obnovované opory alebo zvyšky opôr a bola vyhotovená nová konštrukcia opôr, ktorá akceptovala napájané konštrukcie profilov, úpravy profilu toku, ale stávajúce zvyšky pôvodných opôr pôvodného premostenia boli vzhľadom na nesúhlas pána M. s kompletnou sanáciou mosta doplnené a spriahnuté s novou železobetónovou konštrukciou, ktorá tvorí vlastne tú železobetónovú klenbu, ktorá tam je dnes pozorovateľná. S vyjadrením svedka, ak by ďalšiemu vymývaniu zemného materiálu nebolo zamedzené, bol by daný veľký predpoklad, že by bol vymytý materiál spod opôr a bola by deštruovaná zvyšná časť opôr, tak by v zmysle gravitácie muselo dôjsť k posunu mostovky, znalec nesúhlasil. K otázke znalca, aby svedok v projekte mosta ukázal, kde je opora, svedok uviedol, že hovoril o základe, hovoril o oporách pôvodných, zvyškoch opôr, pretože konštrukcia na fotografiách číslo 4, číslo 5 predložených žalovaným je zvyškom nejakých opôr. K tomu znalec uviedol, že v roku 2016 bol postavený rámový most bez toho, aby využíval reguláciu potoka na podopretie, v roku 2018 prišla povodeň, vymlela celú reguláciu, aj svah a most stále stál, potom prišli oni (Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik), spravili reguláciu, ukončili úpravu toku a dali na most zábradlie. Svedok k uvedenému vyjadreniu znalca uviedol, že okrem podomletia toho, čo volá opory a čo spriahovali s novou konštrukciou realizovanou v rámci povodňových zabezpečovacích prác, zahĺbením koryta nastal stav, kedy pravobrežne i ľavobrežne bola zničená kompletne alebo z veľkej časti regulácia, potok bol zahĺbený aj kompletným porušením stupňa pod mostom, dno bolo zahĺbené o ďalší meter, meter a pol a tým, že tam boli zvyšky toho stupňa, dochádzalo ku krúteniu v čase väčších prietokov, vymieľaniu materiálu pravobrežne i ľavobrežne spod stávajúcej konštrukcie a ak by sa tomu nezabránilo, tak pri ďalších povodniach by odchádzal ďalší materiál a ak by odišiel materiál spod konštrukcie premostenia, tak by tá konštrukcia nemala na čom stáť. Znalec k uvedenému vyjadreniu svedka uviedol, že dali novú reguláciu, aby chránili práve brehy rieky, dali nové betónové steny, ktoré vôbec nespriahali so žiadnym mostom. Opory mosta alebo zvislé časti rámovej konštrukcie zostali na svojom mieste, zrejme ich vysypali zemou, postavili stenu a išli ďalej. Žiadal svedka, aby mu ukázal, kde reguláciu spriahli s konštrukciou z roku 2016. K tomu svedok uviedol, že hovoril o spriahnutí zvyškov, ako to volá znalec, pôvodnej regulácie, ktoré mali charakter betónovej konštrukcie s kameninou, o spriahnutí nového základu a nových stien a vytvoril sa rám, nehovoril o spriahnutí tejto konštrukcie s mostovkou. Ak by táto konštrukcia, ktorú volá oporami, svedok pritom poukazoval na fotografiu číslo 25, nebola vyhotovená, tak ďalšou eróznou činnosťou by mostovka musela sadnúť a ona aj v priebehu tej stavby sadla. Znalec k uvedenému vyjadreniu svedka uviedol, čo svedok ukázal, je časť regulácie a to čo robili, robili úpravu regulácie a v rámci toho ochránili aj oporu toho mosta tú votknutú časť zvislú, ich úpravy v roku 2018 s mostnom nemali nič spoločné. K tomu svedok uviedol, že nemali nič spoločné okrem toho, že sa kompletne realizovali pod nejakou stávajúcou mostovkou. K tomu, aké súčasti vytvárajú objekt mostu, znalec uviedol, že celý most je rámová konštrukcia, vodorovná a zvislé časti a zábradlie dodatočne dobudované. Svedok k tomu uviedol, že opory neboli novovybudované. Základy boli spriahnuté s obnovou opôr, tie neboli spriahované s mostovkou. Most sa nedvíhal, ale zachoval sa poskles. K otázke poverenej zamestnankyne žalovaného, či je možné, aby rámový mostný objekt s bočnicami vrátane dosky 125 cm je možné umiestniť bez toho, aby bol spevnený inými konštrukčnými prvkami a tento mostný objekt bude existovať, znalec uviedol, že fotografie 10 až 16 ukázali, že áno, stál, situácia v roku 2016 bola iná, bola tam stará regulácia, svah bol sadnutý. Regulácia v roku 2018 odišla, spravila sa nová, ale nemá nič spoločné s mostom.
20. Podľa znaleckého posudku č. 11/2020 znalca K.. W.. S. D., Q.. pôvodným cieľom rekonštrukcie mostného objektu z roku 2016 v zmysle dokumentácie pre stavebné povolenie - Most sa malo jednať o opravu a zvýšenie únosnosti pôvodného premostenia. Po obhliadke pôvodného mosta a diagnostikovaní jeho dezolátneho stavu projektant vypracoval čiastočnú technickú dokumentáciu na výstavbu nového premostenia s technickými i bezpečnostnými konštrukčnými prvkami navrhnutými v zmysle platných technických predpisov. Boli odstránené skorodované I-nosníky a 2 cestné železobetónové panely, došlo k úprave časti kamennej regulácie, aby mohlo byť vytvorené „stratené debnenie“ z koľajníc a plechov VSŽ. Vybudovaná bola nová rámová konštrukcia mostného objektu zo železobetónu vrátane nízkych základových pásov za rubom pôvodnému múra regulácie a osadené zábradlie. Všetky práce boli vykonané svojpomocne a dodávky potrebných materiálov sú doložené faktúrami. Rekonštrukcia (výstavba nového) predmetného mostného objektu bola v roku 2016 zrealizovaná v súlade s projektovou
dokumentáciou vypracovanou W.. I. L. Č.. XXXX-XXX X. XX/XXXX. Potvrdzujú to výsledky vizuálnej obhliadky znalcom, merania rozmerov mostnej konštrukcie, ako aj prehlásenie projektanta diela. Z okolia pôvodného mostného objektu počas rekonštrukcie v roku 2016 zostali zachované len časti múrov regulácie na oboch brehoch vodného toku, ktoré boli po povodni v roku 2018 vybudované ako nové. Z pôvodného mosta boli využité len úložné prahy na uloženie koľajníc a vytvorenie „strateného debnenia“, ktoré pôvodne slúžili aj na uloženie I-nosníkov. Úložné prahy boli po povodni roku 2018 spevnené ich dobetonávkou do ich súčasnej podoby. Počas realizácie nového premostenia bola vybudovaná úplne nová rámová železobetónová mostná konštrukcia, ktorá sa skladá z vodorovnej nosnej dosky a dvoch opôr, ktoré tvoria dva základové pásy. Dokumentácia pre stavebné povolenie, ako aj samotná rekonštrukcia (výstavba nového) predmetného mostného objektu bola v roku 2016 zrealizovaná v súlade s príslušnými technickými predpismi. Rekonštrukciou (výstavbou nového) predmetného mostného objektu vznikol nový rámový mostný objekt. Nový most bol vybudovaný v celom rozsahu ako samostatná mostná rámová konštrukcia s vodorovnou doskou a zvislými oporami - základovými pásmi. Z pôvodného mostného objektu boli použité ako pomocná konštrukcia pod stratené debnenie len úložné prahy. Odhadom možno konštatovať, že sa jedná asi 5 % objemu súčasného mosta, pričom je potrebné uviesť, že pri použití inej technológie jeho výstavby by prahy neboli využité vôbec. Počas povodne v roku 2018 sa preukázalo, že most bol navrhnutý a vybudovaný správne s požadovanými parametrami a odolal na rozdiel od iných premostení na predmetnom toku O. povodňovej vlne a vyhovel zvýšenej hladine potoka. Súčasťou výstavby nového mosta bola aj úprava príjazdovej cesty, nájazdov na most a osadenie zábradlia na zvýšenie bezpečnosti. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja v súčasnej dobe neeviduje žiadny dokument o delimitácii predmetného mosta na mesto Č.. Po povodni SVP opravil porušené časti regulácie, vybudoval v okolí mosta jej nové úseky a spevnil časť opôr, na ktorých ležia koľajnice tvoriace „skryté debnenie“ a zvyšujú únosnosť mostnej konštrukcie.
XX. Ľ. M. čestným prehlásením zo dňa 11. 6. 2016 prehlásil, že premostenie cez potok (betónové panely + železnú konštrukciu) svojpomocne zhotovil v 70. rokoch k rodinnému domu č. súp. XXXX otec I. M. (tohto času nebohý) za jeho pomoci a pomoci V. N.. Opravu a údržbu premostenia až doposiaľ vykonáva osobne. Dáva tým povolenie k prechodu k pozemku vedeného na parcele č. XXXXX pre žalobcov. Na čestnom prehlásení je uvedené i meno V. N. a podpis „N.“.
22. Stavebným povolením č. j. E.-D.. zo dňa 18. 8. 2016 mesto Č. ako príslušný stavebný úrad vydal stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní na rodinný dom na parcele Q. Č.. XXXXX/X, Q. Č.. XXXXX S. Q. Č.. XXXXX, kat. úz. Č. pre žalobcov v rade 1/ a 2/ s tým, že pre stavbu bola okrem iných určená aj podmienka, aby stavebník zrealizoval úpravu premostenia na základe povolenia príslušného cestného správneho orgánu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej W.. I. J., č. projektu XXXX-XX dátum XX/XXXX, nakoľko na pozemok, na ktorom je plánovaná výstavba rodinného domu, je prístup z miestnej komunikácie cez ŽB mostík ponad tok „.“ a tento nie je kapacitne vyhovujúci.
23. Slovenská správa ciest listom zo dňa 28. 6. 2019 označeným ako Žiadosť o poskytnutie informácii
- odpoveď oznámila, že most vybudovaný na pozemku p. č. XXXXX, katastrálne územie Č. nie je evidovaný v centrálnej technickej evidencii, ani evidencii mostov správcov cestných a miestnych komunikácii v aplikácii W. C.. Pokiaľ most nespĺňa podmienku evidencie pozemných komunikácií v zmysle zákona č. XXX/XXXX Zb., komunikácia nespĺňa podmienku pre verejne prístupnú komunikáciu určenú pre motoristickú verejnosť, nie je táto komunikácia predmetom centrálnej technickej evidencie, teda ani most ako súčasť komunikácie nie je predmetom centrálnej technickej evidencie pozemných komunikácií.
24. Žalobcovia spolu s podanou žalobou predložili i dokumentáciu pre stavebné povolenie, oprava premostenia k rodinnému domu na parcele číslo XXXXX a novostavbe rodinného domu na parcele číslo XXXXX/X, XXXXX S. XXXXX, list primátora C. Č. zo dňa 26. 4. 2019 označený ako „Žiadosť o sprístupnenie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov - odpoveď“, podľa ktorého je most v správe C. Č., tento právny stav nastal delimitáciou v 90-tych rokoch delimitáciou majetku, dňa 18. 8. 2016 mesto na základe žiadosti Ľ. M. zo dňa 12. 4. 2016 vydalo oznámenie k ohláseným stavebným úpravám verejného mostného objektu v O. X,XXX, kolaudačné rozhodnutie, č. j. E. XXXX/XXXX-D. zo dňa 19. 7. 2018, ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu na pozemku Q. XXXXX/X, XXXXX S. XXXXX a novovytvorenej CKN číslo
XXXXX/X, kat. úz. Č., nakoľko pri miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní dňa 17. 7. 2018 neboli na kolaudovanej stavbe zistené nedostatky, ktoré by bránili riadnemu užívaniu, faktúru číslo XXXXXX a číslo XXXXXXXXX, ktorými boli fakturované prevedené práce spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok. Žalobcovia tiež predložili geometrický plán číslo XXX-XXX-XX, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, číslo XXXX, katastrálne územie Č., rozhodnutie Okresného úradu Č., odbor starostlivosti o životné prostredie, č. j.: M.-Q.-M.-XXXX/XXXXXX zo dňa 18. 5. 2016, fotografie.
25. Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe predložil žiadosť občanov O. A. O. zo dňa 13. 12. 2018 o pomoc pri sprístupnení chodníka z hlavnej cesty do O., podľa ktorej chodník je nepriechodný, bezdôvodne ho zahradil majiteľ rodinného domu Ľ. M., O. Č.. XXXX, chodník slúžil občanom odnepamäti, žiadosť žalobcu v rade 1/ zo dňa 9. 8. 2018 o vydanie stavebného povolenia na opravu mosta cez potok v k. ú. Č., O. k rodinnému domu číslo XXXX a číslo XXXX a ku garáži č. XXXX z dôvodu živelnej pohromy, opakovanú žiadosť žalobcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 17. 6. 2019 o vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia k mostnému objektu v O. X,XXX, podľa ktorej pôvodný mostný objekt bol v roku 2016 zbúraný ako nefunkčný a v dezolátnom stave, následne bol vybudovaný kompletne nový mostný objekt v súlade s projektovou dokumentáciou W.. I. L. Č.. XXXX- XXX X. XX/XXXX, realizácia mostného objektu bola ukončená v septembri 2016, oznámenie C. Č. zo dňa 18. 8. 2016 označené ako „Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav“, podľa ktorého mesto Č. nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav verejného mostného objektu cez tok O. E. O. X,XXX za účelom opravy a zvýšenia únosnosti pôvodného premostenia podľa projektovej dokumentácie spracovanej W.. I. L., XX/XXXX s tým, že most bude tiež slúžiť ako prístup k jestvujúcemu verejnému chodníku. Žalovaný predložil aj ohlásenie drobnej stavby Ľ. M., doručené Mestskému úradu Č. podľa prezenčnej pečiatky dňa 27. 4. 2016 k oprave jestvujúceho mostíka pri parcele XXXXX, oznámenie C. Č. zo dňa 30. 5. 2016, podľa ktorého most je v správe C. Č., podmienkou pre vydanie povolenia na rekonštrukciu mosta je vypracovanie projektovej dokumentácie so statickým posúdením nosnosti mostného objektu a jej odsúhlasenie so správcom toku, žiadosť o opravu premostenia Ľ. M. zo dňa 12. 4. 2016. Žalovaný tiež predložil protokol o delimitácii majetku, majetkových práv a záväzkov zo dňa 3. 7. 1991, prílohu číslo 4 k delimitačnému protokolu, inventárne zoznamy, súpis vykonaných prác za obdobie od 26. 9. 2018 do 27. 5. 2019, súpis vykonaných prác za obdobie od 1. 6. 2019 do 27. 6. 2019, nesúhlas k sanácii a obnove mosta doručený Slovenskému vodohospodárskemu podniku, štátny podnik dňa 24. 9. 2018, emailovú komunikáciu a jej prílohy, fotografie.
26. Základným predpokladom žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je v zmysle § 137 písm. c/ CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tam, kde pomocou takejto žaloby možno eliminovať stav ohrozenia práva či právnej neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak a tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu príslušný právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje vždy žalobcu.
27. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k mostnému objektu vedúcemu cez tok O. E. O. X,XXX v obci Č. a spájajúceho pozemok EKN číslo XXXX, zapísaného na list vlastníctva číslo XXXX a EKN číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX odôvodňovali svojou neistotou, neistým právnym postavením vo vzťahu k uvedenému mostu, keď podľa ich vyjadrení do predmetného mosta investovali značné finančné prostriedky, o most sa starajú a žalovaný ich vlastníckeho právo k mostu neuznáva. Z vyjadrení žalovaného počas celého konania vyplynulo, že žalovaný vlastnícke právo žalobcov k predmetnému mostu sporuje, vlastníctvo žalobcov neuznáva a sám sa považuje za jeho vlastníka. Za tohto stavu potom na strane žalobcov objektívne existuje stav právnej neistoty vo vzťahu k ich právnemu postaveniu k predmetnému mostu, a preto určením, či žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú, resp. nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného mostného objektu vedúceho cez tok O. v O. X,XXX E. M. Č., budú s konečnou platnosťou vyriešené právne vzťahy medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ považujúcimi sa za vlastníkov tohto mosta a žalovaného, ktorý sa rovnako považuje za jeho vlastníka. S konečnou platnosťou bude vyriešené, či sporný most patrí, resp. nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/. Súd preto bol toho názoru, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení v spore preukázali.
28. Zároveň vzhľadom k tomu, že v konaní iné, ďalšie subjekty, ktoré by sa považovali na vlastníka sporného mostného objektu vedúceho cez tok O. E. O. X,XXX v obci Č., tvrdené, ani preukázané neboli, neboli zistené iné osoby uplatňujúce si vlastnícke nároky k tomuto mostnému objektu, bol súd toho názoru, že podmienka okruhu subjektov v spore o určenie vlastníckeho práva je splnená, a preto, keďže bol preukázaný i naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na požadovanom určení, sa súd v ďalšom zaoberal vecou samou.
29. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému mostnému objektu vedúcemu cez tok O. E. O. X,XXX E. M. Č. odvodzovali od jeho zhotovenia ako novej veci v roku 2016.
30. V zmysle § 132 Občianskeho zákonníka vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastníctvo k veci originárnym spôsobom. Podstatou takéhoto originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva je to, že nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho, prípadne je originárny vlastník prvým vlastníkom veci. Ak ide o novovytvorenú stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle občianskeho práva (§ 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka), platí, ak nie je dohodnuté medzi zainteresovanými osobami inak, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantným úmyslom mať ju pre seba. (V., L: Občiansky zákonník 1. E. T., J.: R. XXXX, D.. XXX)
31. Most v zmysle § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 je inžinierskou stavbou. Zároveň medzi stranami sporu nebolo sporným, že predmetný mostný objekt vedúci cez tok O. E. O. X,XXX v obci Č. predstavuje vec v zmysle občianskeho práva (§ 119 Občianskeho zákonníka), titulom nadobudnutia vlastníctva ku ktorej môže byť i jej zhotovenie. Sporným medzi stranami sporu bol rozsah prác a činností vykonaných na spornom mostnom objekte v roku 2016 žalobcami v rade 1/ a 2/, a teda či činnosťou žalobcov v rade 1/ a 2/ na tomto mostnom objekte bola vytvorená nová vec v zmysle práva, alebo išlo iba o opravu už existujúceho mostného objektu, ako v rámci svojej obrany namietal žalovaný, keď uvádzal, že nemožno zamieňať opravu existujúceho mostného objektu, ktorý tu bol od nepamäti, s originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva, čo by bolo v rozpore s § 132 Občianskeho zákonníka, ako aj uvádzal, že činnosťou žalobcov nedošlo k takej prestavbe, z ktorej by vznikla nová vec. Ak žalobcovia v rade 1/ a 2/ v spore tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo k spornému mostnému objektu jeho zhotovením, zaťažovalo ich v celom rozsahu dôkazné bremeno preukázať tieto nimi uvádzané tvrdenia o zhotovení novej veci - mostného objektu.
32. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ na preukázanie nimi uvádzaných tvrdení o zhotovení nového mostného objektu v spore predložili znalecký posudok č. XX/XXXX znalca K.. W.. S. D., Q... Podľa záverov tohto znaleckého posudku rekonštrukciou (výstavbou nového) predmetného mostného objektu vznikol nový rámový mostný objekt, ktorý bol zrealizovaný v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou W.. I. L. Č.. XXXX-XXX z XX/XXXX. Nový most bol vybudovaný v celom rozsahu ako samostatná mostná rámová konštrukcia s vodorovnou doskou a zvislými oporami. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že z pôvodného mostného objektu boli použité len úložné prahy, a to ako pomocná konštrukcia pod stratené debnenie, čo predstavuje asi 5% objemu súčasného mosta. Zároveň znalec konštatoval, že pri použití inej technológie výstavby mostného objektu by prahy neboli vôbec použité. Na týchto záveroch prijatých v znaleckom posudku číslo XX/XXXX znalec zotrval aj v rámci svojej výpovede pred súdom. Uviedol, že žalobcovia v roku 2016 vyhotovili nový most okrem tých 5%, ktoré tvoril pôvodný betón za reguláciou. Most je osadený až za múry regulácie. Most bol vytvorený ako rámový, ako jedna konštrukcia a základy o výške 95 cm predstavujú časť rámovej konštrukcie mosta. Poukázal na obrázok číslo 4 prílohy číslo 17 znaleckého posudku, kde je otvor, kde robili základ rámového mosta. Poukázal aj na fotografie číslo 5, 6 a 7 a tiež číslo 4 dokumentujúce práce na uvedenom mostnom objekte. Žalovaný závery znaleckého posudku č. XX/XXXX v konaní sporoval. Znalecký posudok vyvracajúci správnosť záverov tohto znaleckého posudku K.. W.. S. D., Q.. žalovaný v konaní nepredložil. Správnosť záverov tohto znaleckého posudku, na ktorých znalec zotrval aj v rámci svojej výpovede pred súdom, nebola podľa názoru súdu vyvrátená ani výsluchom v konaní vypočutého svedka W.. C. A., ktorého žalovaný navrhol vypočuť k rozsahu prác vykonaných Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátnym podnikom po povodni v roku 2018. Z výpovede menovaného svedka W.. C. A. naopak vyplynulo, že menovaný svedok mal vedomosť o zrealizovaní základov pravdepodobne za historickými oporami toku, základ 95 cm bol na jednom i druhom brehu zrealizovaný za rovinou pôvodných opôr, hoc tento nebol z jeho pohľadu dohľadateľný, pretože by musel vykonať výkop. Táto výpoveď svedka podľa
názoru súdu nevyvracia závery znalca o tom, že most v roku 2016 bol vyhotovený ako rámový most tvorený zvislou konštrukciou a doskou a základy tejto zvislej časti boli v dĺžke 95 cm, ale naopak je v tejto časti v zhode so závermi znalca. Nevyvrátil závery znalca, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik vyhotovil novú reguláciu, aby chránil brehy rieky, dali nové betónové steny, ktoré vôbec nespriahali so žiadnym mostom a táto regulácia nemá nič spoločné s mostom. Naopak v rámci svojej výpovede svedok uvádzal, že hovoril o spriahnutí zvyškov pôvodnej regulácie, spriahnutí nového základu a nových stien a vytvoril sa rám a nehovoril o spriahnutí tejto konštrukcie s mostovkou. Napokon z výpovede menovaného svedka tiež vyplynulo, že mostovka bola stávajúca, nedotknutá stavbou, ako aj to, že drevené zábradlie bolo na moste už v čase, kedy tam došiel. Správnosť záverov znalca K.. W.. S. D., Q.. o zhotovení nového mostu zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ nebola v konaní vyvrátená ani ďalšími žalovaným navrhnutými a vypočutými svedkami S. N., C. X. S. C. D.. Ak žalovaný v rámci svojej obrany tiež poukazoval na to, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ pri mostnom objekte v roku 2016 použili i pôvodné opory a 3 koľajnice z pôvodného mostu, súd v tomto smere opäť poukazuje na vyjadrenie znalca, ktoré nebolo vyvrátené, že tieto neboli použité na most, ale len na debnenie. Za tohto stavu potom, keďže závery znalca K.. W.. S. D. v znaleckom posudku číslo XX/XXXX žalovaným v konaní vyvrátené neboli, žalovaný nesporoval vykonanie prác zachytených na fotografiách číslo 4 - 7 prílohy číslo 17 znaleckého posudku číslo XX/XXXX žalobcami a ním vypočutý svedok nespochybnil vyjadrenie znalca o tom, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik na spornom mostnom objekte v O. X,XXX E. M. Č. vyhotovil reguláciu potoka, ktorá nemá nič spoločné s týmto mostným objektom ako takým a k tomuto spochybneniu záverov znalca svedok nepredložil vlastné závery, súd dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ preukázali, že v roku 2016 zhotovili nový mostný objekt vedúci cez tok O. E. O. X,XXX v obci Č..
33. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ boli zároveň pri zhotovovaní tohto mostného objektu v roku 2016 dobromyseľní, keďže pri jeho zhotovovaní postupovali v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou W.. I. L., číslo XXXX-XXX X. XX/XXXX, čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX znalca K.. W.. S. D., Q.., podľa ktorého mostný objekt bol v roku 2016 zrealizovaný v súlade s projetovou dokumentáciou vypracovanou W.. I. L. Č.. XXXX-XXX X. XX/XXXX. Zároveň v súlade s touto projektovou dokumentáciou mali žalobcovia v rade 1/ a 2/ i povinnosť postupovať, a to v nadväznosti na podmienky stanovené im v stavebnom povolení, č. j. E.-D. zo dňa 18. 8. 2016, ktoré vydal žalovaný ako príslušný stavebný úrad. Žalovaný, ktorý toto stavebné povolenie vydal, preto mal vedomosť o rozsahu prác, ktoré mali žalobcovia v rade 1/ a 2/ na mostnom objekte vykonať a pri ich vykonaní im žalovaný ani nebránil. Zároveň žalovaný ani netvrdil a nepreukázal, že do minulosti vykonával údržbu pôvodného premostenia vyhotoveného približne v 70. rokoch, nevyvrátil tým tvrdenia žalobcov v rade 1/ a 2/, že sa o pôvodný most starala ich rodina.
34. Pokiaľ tiež žalovaný v rámci svojej obrany poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 22/2005 a uvádzal, že nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci, zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonávajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci, novej stavby a v danom prípade ide stále o mostný objekt, most, ktorý bol mostom aj v dávnej minulosti, súd bol toho názoru, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberá odlišným skutkovým stavom, než je skutkový stav v danej právnej veci. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bol vytvorený celkom nový mostný objekt, z pôvodného mostného objektu boli použité iba opory a 3 koľajnice, ktoré nepredstavujú časť mostného objektu, ale iba časť debnenia. Naopak v tomto smere sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcov v rade 1/ a 2/ a ich odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo/188/1996, v zmysle záverov ktorého, ak na mieste zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba, i keď druhovo zhodná, nejde o zhodnotenie stavby, ale o zriadenie novej stavby na pozemku na mieste pôvodnej zaniknutej stavby. V tomto smere súd opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku číslo XX/XXXX, ktoré neboli v konaní vyvrátené, že žalobcovia v roku 2016 zhotovili nový most a z pôvodného mosta použité koľajnice a opory slúžili iba ako debnenie.
35. Žalovaný napokon v konaní nepreukázal ani ním uvádzané tvrdenie, že pôvodný most vytvorený v 70-tych rokoch bol jeho vlastníctvom. Z delimitačného protokolu, ktorý v konaní žalovaný predložil, takýto záver o vlastníctve žalovaného k tomuto mostu nevyplýva. Iný dôkaz preukazujúci vlastníctvo žalovaného k tomuto mostu v konaní predložený nebol. Zároveň v tomto smere súd poukazuje i na znalecký posudok číslo XX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja
v súčasnej dobe neeviduje žiadny dokument o delimitácii predmetného mosta na mesto Č.. Napokon vlastníctvo žalovaného k tomuto mostnému objektu nevyplynulo ani z výpovedí svedkov C. D., S. N. S. C. X., ktoré výpovede napokon ani neboli totožné v tom, ako práce na pôvodnom moste mali byť vykonávané, kto sa týchto prác zúčastnil, napokon pochybnosti o tom, ako mali tieto práce na pôvodnom moste prebiehať a kto sa ich mal zúčastniť vo vzťahu k výpovedi svedka S. N. vyvoláva i to, že podľa jeho výpovede sa od cesty zašalovala pätka, na druhej strane za mostom pätka nebola, avšak z fotografií prílohy číslo XX znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyplýva, že pôvodný základ, ktorý bol použitý na debnenie pri zhotovaní nového mosta, na strane za potokom bol. Z týchto dôvodov súd z týchto svedeckých výpovedí pre ich vzájomný rozpor pri svojom rozhodovaní vychádzať nemohol.
36. Preto zo všetkých uvedených dôvodov, keďže závermi znaleckého posudku číslo XX/XXXX mal súd preukázané, že činnosťou žalobcov v rade 1/ a 2/ v roku 2016 bol zhotovený nový mostný objekt, ktorý odolal aj povodni v roku 2018, sa súd odchýlil od svojho predbežného právneho názoru, kde uvádzal, že javí sa mu dôvodná aplikácia § 135b/ Občianskeho zákonníka. Zároveň z týchto dôvodov, keďže žalobcovia v roku 2016 zhotovili nový mostný objekt vedúci cez tok Rieka v RKM 2,410, bol súd toho názoru, že žalobcovia k tomuto mostnému objektu nadobudli v súlade s § 132 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo jeho zhotovením a na toto vlastníctvo nemá žiadny vplyv, že na tento mostný objekt sa napája chodník vedúci do osady u O., keďže podstatným a rozhodujúcim je to, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ tento mostný objekt ako novú vec zhotovili pre seba, a preto žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ ako v celom rozsahu dôvodnej vyhovel a v súlade s § 132 Občianskeho zákonníka určil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina stavby mostného objektu, ktorý vedie cez tok O. E. O. X,XXX E. M. Č. spájajúceho pozemok EKN číslo XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 223 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX a pozemok EKN číslo XXXX
- trvalý trávnatý porast o výmere 8 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č..
37. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Prináleží im preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preto súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.