Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/274/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: P. F., nar. X.X.XXXX, bytom O., Š. C. XXX/XX, o zaplatenie 605,54 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 413,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 413,16 EUR od 4.9.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 36 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 605,54 EUR s príslušenstvom, ako záväzku, ktorý vznikol riadnym nesplatením úveru, ktorý žalovanému poskytol. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 18.1.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 897,60 EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 17,96 EUR. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej sumy len sumu 86,84 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca dňa 24.8.2012 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 605,54 EUR. Pôvodný žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej sumy od 4.9.2012 do zaplatenia.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu. Súd uznesením zo dňa 9.5.2016 túto zmenu pripustil.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania mal vykázané fikciou podľa § 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Bol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe. Súd pojednával v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky zo dňa 18.1.2012, podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Consumer Finance, a.s., predžalobná

upomienka zo dňa 24.8.2012, doručenka od žalovaného č.l. 6, prehľad splátok a úhrad, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 č.l. 19.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili prostredníctvom sprostredkovateľa veriteľa, spoločnosti VÚB, a.s. dňa 18.1.2012 Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku 500,- EUR. Výška mesačnej splátky bola 17,98 EUR, počet splátok 48, ročná úroková sadzba 32%, RPMN 32%, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (v zmluve uvedené ako: „Celková suma pôžičky“) bola 837,60 EUR, celkové náklady spotrebiteľa 337,60 EUR a mesačná výška poistenia 0,51 EUR. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako: (mesiac/rok) 1/2016, termíny jednotlivých splátok v zmluve uvedené nie sú. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi do 13.8.2015 (vypracovanie žaloby) sumu 86,84 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2015 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

15. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Okrem základných náležitostí upravených v Občianskom zákonníku to sú obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Absencia niektorých týchto náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýmito náležitosťami sú aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

18. Podľa názoru súdu, ustanovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.1.2012 nespĺňajú požiadavku zákona o jasnom a určitom vymedzení termínu konečnej splatnosti úveru a ani o termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania.

19. Konkrétna a presná musí byť aj informácia pre dlžníka o termínoch splatnosti jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru. Nemožno od neho žiadať, aby si tieto termíny určoval sám, dodatočne a vlastným výpočtom. Súdu nebol predložený splátkový kalendár ako prípadná súčasť zmluvy a ani priamo v znení zmluvy nie je zahrnuté žiadne zmluvné dojednanie o konkrétnych termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru V takomto prípade by mali podmienky splatnosti spotrebiteľského úveru upravovať Všeobecné obchodné podmienky (VOP) ako súčasť zmluvy. Súd však nepovažuje za dostatočné vymedzenie termínov splatnosti jednotlivých splátok ani znenie Článku 6 VOP právneho predchodcu žalobcu. Toto ustanovenie oprávňuje veriteľa určiť splatnosť jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru rôznymi spôsobmi (splátkový kalendár alebo údaj priamo v zmluve) a v zmysle bodu 6.2 VOP: „Pokiaľ nie je ...stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Uvedené ustanovenie však podľa názoru súdu samo o sebe dostatočne neurčuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, pokiaľ v konkrétnej zmluve nie je zároveň určený aspoň dátum prvej a poslednej splátky úveru. Ani v preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Súd zároveň konštatuje, že v zmluve nie je uvedený ani údaj o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V preskúmavanej zmluve je uvedený údaj: „Celková suma Pôžičky: 837,60 EUR“. Článok 1.1 VOP právneho predchodcu žalobcu

definuje pojem „Celková suma Pôžičky“ ako: „súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve“. Z textu zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú musel dlžník (spotrebiteľ) veriteľovi zaplatiť je 837,60 EUR. Súd konštatuje, že tento údaj nie je správny. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. Do celkových nákladov patria v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z bodu IV. Zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný uzatváral poistnú zmluvu zároveň s podpisom zmluvy o pôžičke, t.j. musel ju uzavrieť, aby pôžičku získal. V údajoch o celkových nákladoch spotrebiteľa ani v celkovej čiastke, ktorú musel spotrebiteľ (žalovaný) zaplatiť však poistné zohľadnené nie je. V zmluve je uvedená mesačná výška poistenia 0,51 EUR, táto však nie je zohľadnená vo výške splátky, ani v celkovej sume ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť. Táto celková suma bola v skutočnosti 887,52 EUR (t.j. splátka 17,98 EUR + poistné 0,51 EUR x 48) a nie ako je uvedené v zmluve 837,60 EUR. Nesprávny je potom aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa 337,60 EUR, ktoré sú však v skutočnosti 387,52 EUR. Zmluva teda neobsahuje ani obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.

21. Súd zároveň podotýka, že terminológiu používanú právnym predchodcom žalobcu v zmluve nepovažuje za celkom vhodnú. Pojem „celková suma pôžičky“ značne koliduje s údajom o samotnej sume pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej a môže vyvolávať výkladové nejasnosti, dokonca aj prípadné pochybnosti o platnosti zmluvy z dôvodu nejednoznačného dojednania o jej základnej náležitosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nepravdivé tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v žalobe, že žalovanej poskytol „celkovú sumu pôžičky 837,60 EUR“. V skutočnosti jej poskytol len pôžičku v sume 500,- EUR. Súd však mal napriek tomu za to, že v tejto časti bol obsah zmluvy medzi zmluvnými stranami už pri jej uzavretí jasný a nepochybný, pričom súd pri výklade zmluvných ustanovení postupoval podľa § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého je potrebné vykladať právny úkon najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil.

22. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sú teda splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by si teda v celom rozsahu splnil svoju povinnosť voči žalobcovi už uhradením samotnej istiny pôžičky 500,- EUR. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil len sumu 86,84 EUR. Po odrátaní uhradenej sumy je teda povinný z poskytnutej istiny uhradiť ešte 413,16 EUR. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, preto zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

23. Keďže žalovaný je v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, žalobca má nárok na úrok z omeškania. Omeškanie žalovaného nastalo od 4.9.2012, t.j. po uplynutí lehoty na úhradu svojho záväzku, ktorú mu poskytol právny predchodca žalobcu. Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi uhradil aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej sumy 413,16 EUR od 4.9.2012 do zaplatenia.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26.Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27.Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

28. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v sume 605,54 EUR. Súd mu priznal 413,16 EUR (t.j. 68% uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 192,38 EUR (32% uplatneného nároku) žalobu zamietol. Čistý

úspech žalobcu v konaní je teda 36% (68% - 32%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 36% účelne vynaložených trov konania. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom pomere. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.