Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/217/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému R. L., S. XX.X.XXXX, M. Q. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 106,78 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 66,94 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2,74 eura od 26.4.2012 do zaplatenia a zo sumy 64,20 eura od 26.5.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,36%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.4.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.4.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 106,78 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2011 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sprístupniť žalovanému prístup do siete internet alebo do iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom SIM karty a poskytnúť žalovanému program služby zvolenej žalovaným a uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za službu - U. V. X. XX XXX dátové zariadenie- A. O. podľa platnej tarify formou mesačných faktúr. Žalovaný neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby celkovo vo výške 106,78 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola postúpená splatná pohľadávka voči žalovaného na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek doručenia žaloby súdom dňa 27.5.2016.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pripojení Č.. XXXXXXXXX C. U. XX.XX.XXXX a s jej dodatkom, s faktúrami, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 a s jej prílohou a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o pripojení Č.. XXXXXXXXX C. U. XX.XX.XXXX spolu s jej dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby (ďalej len „zmluva“). Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal žalovanému ako užívateľovi dátovú SIM kartu/ koncové zariadenie D.- J. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

X. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok za obdobie od 8.3.2012 do 7.4.2012 v celkovej sume 2,74 eura so splatnosťou dňa 25.4.2012.

6. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok za obdobie od 8.4.2012 do 7.5.2012 v celkovej sume 104,04 eura a to vrátane poplatku za odpojenie vo výške 33,20 eura so splatnosťou dňa 25.5.2012.

7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o pripojení.

8. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 9. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 10. Podľa ust. § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

14. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný ako užívateľ nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za službu poskytnutú podľa zmluvy o pripojení zo dňa 24.10.2011 v celkovej výške 66,94 eura, ktorú mal žalovaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu na základe resp. po predložení dokladov o vyúčtovaní, a to vyššie uvedených faktúr. Žalovaný teda porušil povinnosť ustanovenú v § 42 ods. 4 zákona č. 601/2003 Z.z.. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú službu v celkovej výške 66,94 eura (titulom faktúry Č.. XXXXXXXXXX V. X,XX eura so splatnosťou do 25.4.2012, titulom faktúry Č.. XXXXXXXXXX V. XX,XX eura so splatnosťou do 25.5.2012).

17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 a z jej prílohy má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pripojení zo dňa 24.10.2011.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

21. Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo vyššie uvedených faktúrach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v predmetných faktúrach. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 26.4.2012 a 26.5.2012 1,00%.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 39,84 eura spolu s príslušenstvom, súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

25. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

26. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). 27. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

28. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011)

29. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a žalobcovi priznal i príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.

30. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 39,84 eura. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Súd poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z pohľadu súdu odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Čo sa týka poplatku za odpojenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu mu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto časti žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za odpojenie vo výške 39,84 eura a vzhľadom na nepriznanie nároku na jeho zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované z tejto sumy, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

31. Súd považuje poplatok za odpojenie vo výške 39,84 eura v zmluve o pripojení za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatný v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

32. Súd teda žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 66,94 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2,74 eura od 26.4.2012 do zaplatenia a zo sumy 64,20 eura od 26.5.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 39,84 eura spolu s príslušenstvom podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti ich dojednania žalobu zamietol.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na to, že náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech vo veci v pomere 62,68% k 37,32% úspechu žalovaného, teda súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,36 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Košiciach, dňa 18.8.2016

JUDr. Boris Brondoš

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš