Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/40/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, číslo súpisné 1517, ul. Oštepová č. 2, 3, 4, Košice, zastúpení: Správcovské bytové družstvo IV Košice, IČO: 00 216 666, so sídlom v Košiciach, Levočská č. 3, právne zastúpení: JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4, proti žalovanej: E. J., R.. XX.X.XXXX, T. D. C. J., A. XX , v konaní o zaplatenie sumy 917,36 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 140,44 € s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 14.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 400,- € od 14.8.2012 do 22.1.2014, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 376,62 € od 14.8.2012 do 6.2.2014, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.

III. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 31,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., a to v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s..

IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 917,36 € s prísl. a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že správca Správcovské bytové družstvo IV, Košice uzavrel so žalovanou, toho času ešte s obchodným menom Eva Bačová, IČO: 40 162 745 dňa 2.6.2003 Zmluvu o prenájme nebytových priestorov č. 20/2003. Žalovaná ku dňu 17.1.2012 ukončila svoju činnosť. Touto zmluvou prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanej do odplatného prenájmu spoločné priestory na nebytové účely na ul. Oštepová 2, v Košiciach, o rozlohe 18 m2, za ktoré sa žalovaná ako nájomkyňa zaviazala mesačne platiť na účet prenajímateľa, neskôr vlastníkov nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním priestoru mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci. Zmluvný vzťah skončil dňa 27.11.2008, a to okamžitým zrušením zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného za dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaná však predmetný priestor, ktorý patrí žalobcom užívala až do 1.3.2012, a až vtedy vypratala a odovzdala žalobcovi (správcovi). Mesačný výpočet úhrad za užívanie spoločného nebytového priestoru bol stanovený na 29,87 €, a to až do odovzdania spoločných priestorov. Kontrolou účtovných dokladov žalobcovia zistili, že žalovaná nezaplatila úhradu za užívanie nebytového priestoru v celkovej výške 917,06 € za roky 2010, 2011, 2012 a na ročných vyúčtovaniach za rok 2009 a 2010 a teda žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu.

3. Žalovaná prevzala žalobu dňa 20.5.2013 aj spolu s uznesením zo dňa 16.5.2013 a k žalobe sa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 4.6.2013. Vo svojom vyjadrení uviedla, že si je vedomá svojho neuhradeného záväzku voči SBD IV Košice, no nesúhlasí s výškou uvedenej sumy. Poukázala na svoje osobné problémy a na tú skutočnosť, že nebytový priestor nebol riadne užívaný už od roku 2005, kedy nebola v tomto priestore čerpaná žiadna energia, voda či teplo, čo je dokázané aj v dokladoch pri ročných odpisoch, ktorými žalobca disponuje, a stavy odpočtov sú nezmenené od roku 2005 a zaznamenané v odovzdávacom protokole. V roku 2005 jej žalobcovia v priestore zamedzili samovoľne, bez upozornenia používanie vody uzatvorením hlavného ventilu vody, ktorý sa nachádza v priestoroch bytového domu, kde ona prístup nemala. Keďže na jej podnet voda pustená nebola stal sa priestor na podnikateľské účely nepoužiteľný už od roku 2005. Navrhla, že na základe neobdŕžania ročného vyúčtovania spomínaného v žalobe, a neobdŕžania upomienky a kontaktu zo strany žalobcu, uznáva a je ochotná vyplatiť sumu len za mesačný nájom do dátumu odovzdania priestorov, a to sumu 26 x 29,87 €, čo je spolu 776,62 €.

4. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.11.2013 a poprel tvrdenia žalovanej, že zo strany SBD IV Košice nebola kontaktovaná, resp. zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Naopak sám právny zástupca SBD IV Košice kontaktoval žalovanú za účelom mimosúdneho vyriešenia celej veci, a až po tejto apelácii zo strany právneho zástupcu družstva žalovaná po rokoch odovzdala kľúče od predmetných priestorov správcovi družstva. Navyše bola aj upozornená na nedoplatky, resp. nárok žalobcu proti nej a sama prisľúbila ešte pred podaním návrhu, že uzavrie so správcom dohodu o uznaní dlhu na predmetný nárok, čo sa však nestalo. Predmetný priestor odovzdala až 1.3.2012, pričom nájomný vzťah skončil 27.11.2008, teda skončila platnosť a účinnosť zmluvy, ktorú mala uzavretú, avšak napriek tomu až do roku 2012 užívala a neodovzdala priestory, čím sa bezdôvodne neobohatila na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú vlastníkmi týchto priestorov. Nie je teda vylúčený ani nárok na náhradu škody proti žalovanej, keďže tieto znemožnila prenajať iným záujemcom z dôvodu nevypratania a neodovzdania týchto priestorov. Napriek tomu, keďže žalovaná uznala nárok vo výške 776,62 €. Žalobca uviedol, že nevylučuje prípadný zmier so žalovanou.

5. Toto vyjadrenie bolo žalovanej doručené dňa 14.1.2014, a k nemu sa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.2.2014, kedy uviedla, že dňa 22.1.2014 uhradila žalobcom čiastku 400,- € prevodom na účet a dňa 6.2.2014 čiastku 376,62 €. Uviedla, že sa pokúšala spojiť so žalobcom resp. právnym zástupcom žalobcu ohľadom uzavretia zmieru, nedostala od nich odpoveď, ale žiada žalobcu o mimosúdny zmier, prípadne o stiahnutie návrhu, keďže dlžnú sumu uhradila vo výške 776,62 €.

6. Podaním doručeným súdu dňa 21.2.2014 žalobca vzal návrh na začatie konania späť čo do výšky sumy istiny 776,62 €, keďže žalovaná z uplatňovaného nároku uhradila dňa 22.1.2014 sumu 400,- € a dňa 6.2.2014 sumu 376,62 €. Uviedol, že v prevyšujúcej časti trvajú na podanom návrhu, a teda žiadajú, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 140,44 € s 8,75 úrokom z omeškania ročne od 14.8.2012 do zaplatenia, 8,75% úrokom ročne zo sumy 400,- € od 14.8.2012 do 22.1.2014 a úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 376,62 € od 14.8.2012 do 6.2. 2014, ako aj na náhradu trov konania. Tiež uviedol, že v súvislosti s čiastočným plnením nevylučujú ani prípadný súdny zmier čo do zostatku uplatňovaného nároku so žalovanou.

7. Toto vyjadrenie zo strany právneho zástupcu žalobcov bolo doručené žalovanej dňa 30.4.2014 (č. l. 71 na adresu A. Č.. XX, J.), avšak na túto výzvu žalovaná nereagovala. Ďalšie zásielky, ktoré jej boli posielané na uvedenú adresu v Registri obyvateľov SR žalovaná v odbernej lehote neprevzala, a ani sa k žalobe viac nevyjadrila ani nepredložila ďalšie listinné dôkazy.

8. Podľa ust. § 177 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej v „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- €. Strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to ustanovuje tento zákon.

9. S poukazom na uvedené ustanovenie súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.8.2016 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods. 3 CSP.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami žalobcu a žalovanej a listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a to Zmluvou č. XX/XXXX o prenájme nebytových priestorov, Dodatkom

č. 1 k Zmluve č. 20/2003, Výpočtom úhrad do FPÚO a záloh na plnenia poskytované s užívaním spoločného priestoru s účinnosťou od 1.1.2010, Okamžitým zrušením zmluvy č. 20/2003 z 27.11.2008 a doručenkou zo dňa 7.12.2008, Odovzdávacím a preberacím protokolom pri prenájme spoločných priestorov v bytovom dome dome zo dňa 1.3.2012, Výpismi z účtov a e-mailami zasielanými žalovanou žalobcovi, Žiadosťou o povolenie zaplatenia dlhu v dvoch splátkach a zistil tento skutkový stav:

11. Zmluvné strany Stavebné bytové družstvo IV Košice ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 2.6.2003 Zmluvu č. 20/2003 o prenájme nebytových priestorov. Predmetom zmluvy bol odplatný prenájom spoločných priestorov na nebytové účely na B.. V. X, C. J., o rozlohe XX K.. Prenájom priestorov bol účelovo určený na zriadenie prevádzky Drogérie a papiera. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 1.6.2003 s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede. Výpočet nájomného bol prílohou tejto zmluvy, pričom nájomné stanovené v prílohe bol nájomca povinný platiť na účet družstva mesačne vopred vždy do 20. dňa v mesiaci, a nájomnom nebol zahrnutý poplatok za TDO.

12. V dodatku č. 1 k Zmluve č. XX/XXXX zo dňa 10.12.2007 Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, číslo súpisné XXXX, na ulici V.T. X,X,X C. J., zastúpených Stavebným bytovým družstvom IV, Košice ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli po vzájomnej dohode s účinnosťou od 1.1.2008 dodatok k Zmluve č. XX/XXXX s tým, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním priestoru mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci.

13. Z okamžitého zrušenia Zmluvy č. XX/XXXX o prenájme spoločných priestorov na nebytové účely zo dňa 27.11.2008 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo IV Košice zrušilo okamžite predmetnú zmluvu vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila povinnosti spojené s prenájmom a dlhovala na nájomnom za dlhšiu dobu ako 3 mesiace, a teda došlo k okamžitému zrušeniu zmluvy s okamžitou platnosťou v zmysle čl. VI. ods. 1. Záverečných ustanovení. Účinky okamžitého zrušenia zmluvy nastanú dňom doručenia. Zároveň bola žalovaná požiadaná, aby spoločný priestor vypratala a písomne odovzdala správcovi bytového domu SBD Košice. Toto okamžité zrušenie zmluvy bolo doručené žalovanej dňa 7.12.2008.

14. Z výpočtu úhrad do FPÚO a záloh na plnenia poskytované s užívaním spoločného priestoru s účinnosťou od 1.1.2010 súd zistil, že za prenajatý spoločný priestor bol žalovanej Správcovským bytovým družstvom IV Košice stanovený mesačný výpočet nájomného za prenajaté spoločné priestory vo výške 29,87 € mesačne.

15. Z Odovzdávacieho a preberacieho protokolu pri prenájme spoločných priestorov v bytovom dome súd zistil, že dňa 1.3.2012 žalovaná odovzdala nebytové priestory Správcovskému bytovému družstvu IV Košice s tam uvedeným stavom vodomeru TÚV, stavu vodomeru SV, stavom merača tepla, stavom elektromeru a rozmerom miestností.

16. Žalobca si v žalobe uplatnil voči žalovanej zaplatenie sumy pôvodne vo výške 917,06 € s prísl., a to za neuhradenie mesačných úhrad za užívanie nebytového priestoru, a to za obdobie od marca 2010 do decembra 2010 á 29,87 € + ročné vyúčtovanie za rok 2009 v úhrne 384,39 €, za obdobie od januára do decembra 2011 á 29,87 € + ročné vyúčtovanie za rok 2010 vo výške 84,62 €, v úhrne 443,06 € a v roku 2012 za obdobie január, február a marec 2012 v úhrne 89,61 € (á 29,87 €).

17. V priebehu konania žalovaná uznala nárok žalobcu v rozsahu 776,62 €, pričom túto sumu žalobcovi aj v priebehu konania uhradila, a to dňa 22.1.2014 vo výške 400,- € a dňa 6.2.2014 vo výške 376,62 €, a to prevodom na účet žalobcu.

18. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca vzal návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 776,62 € späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Predmetom konania zostala suma 140,44 € s prísl.

19. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že uznáva a je ochotná vyplatiť žalobcovi sumu vo výške mesačného nájmu do dátumu odovzdania priestorov, a to 26 x 29,87 €. V prevyšujúcej časti z vyjadrení žalobcu aj žalovanej vyplynulo, že sa chceli pokúsiť o zmier, avšak v priebehu konania k

zmieru nedošlo. Žalovaný trval na zaplatení zvyšnej sumy 140,44 € a žalovaná na navrhovaný pokus o zmier zo strany žalobcu už nereagovala.

Súd vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

20. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho sa získal, ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa ust. § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť z časti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

24. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie .

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predmet.

26. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal návrh na začatia konania v časti istiny vo výške 776,62 € späť, nakoľko žalovaná po podaní žaloby túto sumu žalobcovi uhradila, súd rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil.

27. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu o zaplatenie sumy 140,44 € s prísl. je dôvodný v celom rozsahu. V priebehu konania bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prenájme nebytových priestorov na Oštepovej ulici č. 2 v Košiciach, o rozlohe 18 m2, pričom zmluva bola uzatvorená počnúc dňom 1.6.2003 na dobu neurčitú. Z dôvodu neplatenia nájomného došlo k okamžitému zrušeniu predmetnej zmluvy o prenájme a to dňom 7.12.2008. Napriek uvedenému však žalovaná v predmetných priestoroch sa ďalej zdržiavala, tieto predmetné priestory nevypratala a žalobcovi ich neodovzdala. K odovzdaniu týchto priestorov došlo až dňa 1.3.2012. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil teda zaplatenie sumy pôvodne 917,06 € za úhrady za užívanie nebytových priestorov a to za obdobie roku 03/2010 až 03/2012, a tiež ročné vyúčtovanie za rok 2009 a 2010 a žalovaná uznala voči žalobcovi sumu vo výške 776,62 € za úhrady za 26 mesiacov ( á 29,87 €) a túto sumu v priebehu konania aj žalobcovi uhradila. Napriek tomu žalobca trval aj na uhradení zvyšnej sumy istiny, a to vo výške 140,44 €, keďže túto sumu žalovaná nezaplatila. Skutkové tvrdenia žalovanej, že údajne predmetné priestory neužívala, súd nemal za preukázané, keďže o tom žalovaná nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Naopak nárok žalobcu na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázaný a nesporný. Žalovaná predmetné nebytové priestory nevypratala, aj napriek tomu, že s ňou bol okamžite skončený zmluvný vzťah o prenájme spoločných nebytových priestorov ku dňu 7.12.2008 z dôvodu nehradenia nájmu. V roku 2010 za tento nebytový priestor bol žalovanej Správcovským bytovým družstvom IV Košice stanovený mesačný výpočet nájomného vo výške 29,87 € mesačne. Keďže žalovaná predmetný priestor vypratala až 1.3.2012, pričom neplatila nájomné v stanovenej sume a tieto priestory užívala bez právneho dôvodu, má žalobca nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške 140,44 €.

28. O úrokoch z omeškania rozhodol súd v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a priznal ich žalobcovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. O vrátení súdneho poplatku vo výške 31,80 € súd rozhodol v súlade s ust. § 11 zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Vzhľadom na to, že predmetom konania ostala iba suma 140,44 € súdny poplatok činí 16,50 € a žalobca uhradil poplatok vo výške 55,- €, teda rozdiel je 38,50 €. Súd krátil tento poplatok o 6,70 €, a preto vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 31,80 €, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

O trovách konania súd rozhodol takto:

30. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 31. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

32. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

33. Podľa cit. ust. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal plný úspech vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 .

V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c ) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.