Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: V. C., N.. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 325,30 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 101,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.06.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 325,30 Eur, vyčíslený úrok z omeškania 12,92 Eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 325,30 Eur od 06.02.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzavrel so žalovanou dňa 15.03.2013 úverovú zmluvu č. 6303018264. Na jej základe bol žalovanej prostredníctvom úverovej karty poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 320,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach určených v zmluve. V dôsledku omeškania s úhradou splátok vznikol žalovanej dlh v žalobcom uplatnenej výške, ktorý neuhradila ani po písomnej výzve.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorú prevzala dňa 15.06.2016 nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- €.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

5. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzavrela dňa 15.03.2013 so žalovanou ako dlžníčkou úverovú zmluvu. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s úverovým rámcom 320,- Eur. Ako vyplýva z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad, žalovaná na jeho základe čerpala v období od 15.03.2013 do 27.03.2014 prostredníctvom karty či už vo forme platieb za nákup tovaru alebo výberom hotovosti z bankomatu celkovo sumu 637,16 Eur a za obdobie do podania žalobného

návrhu uhradila v niekoľkých splátkach celkovo sumu 535,20 Eur (naposledy dňa 22.10.2014 uhradila sumu 12,- Eur).

6. Z hľadiska právneho posúdenia spornej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

7. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie (§ 9 ods. 2 písm. i)). Jej absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

8. Súdu predložená úverová zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto náležitosť síce obsahuje, no nie v takej podobe, ako to vyplýva zo zákonného znenia. Preto poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov.

9. Konkrétne zmluva obsahuje v bode 42 uvedenie dvoch úrokových sadzieb - 26,28 % a 11,88 % s tým, že druhá sadzba je označená hviezdičkou a táto zrejme odkazuje na celkom drobným písmom v závere zmluvy obsiahnutý text, podľa ktorého je závislá na výške vyčerpanej čiastky a odkazuje ďalej na sadzobník. Takýto spôsob uvedenia úrokovej sadzby je pre spotrebiteľa mätúci a nezodpovedá úmyslu zákonodarcu, ktorý právnou úpravou sledoval, aby priemerný spotrebiteľ jasne zo samotného zmluvného textu (a nie z rôznych ďalších listín, na ktoré zmluva prípadne odkazuje - ako v danom prípade sadzobník) vedel, za aký úrok vlastne peňažné prostriedky dostáva. Výška úrokovej sadzby je pritom základným ukazovateľom pre spotrebiteľa, z ktorého potom aj v súvislosti s RPMN môže vyhodnotiť, či je pre neho daný úver akceptovateľný. Ani súdu zo zmluvnej formulácie úrokovej sadzby totiž nebolo bez podrobného štúdia všeobecných podmienok a sadzobníka zrejmé, že úroková sadzba je závislá od výšky čerpanej čiastky, ktorej určenie na účely výšky úročenia je zasa pomerne komplikované (a závisí od toho, na aký účel sa daná suma čerpá).

10. Pokiaľ potom zmluva obsahuje v otázke výšky úrokovej sadzby mätúce údaje, ktorých výpovedná hodnota nie je zrejmá bez ďalšieho, súd vyhodnotil tento nedostatok za taký, ktorý sa svojim významom rovná absencii tohto obligatórneho údaja v zmluve. Preto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval s odkazom na už uvedené zákonné ustanovenia za bezúročnú a bezpoplatkov.

11. Podľa prehľadu (č.l. 37 a nasl. spisu) žalovaná zaplatila z vyčerpanej sumy 637,16 Eur len sumu 535,20 Eur. Je dlh z úverovej zmluvy potom predstavuje ešte rozdiel v sume 101,96 Eur. Preto vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru nevznikla žalovanej ani povinnosť zaplatiť žalovaný úrok a ďalšie poplatky za výpis z účtu a SMS notifikáciu.

12. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu ohľadne žalovaného nároku (a jeho príslušenstva), tak táto je daná podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 a zakladá sa na oznámení spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 04.06.2015 o postúpení pohľadávky (č.l. 19 spisu), z ktorého je nepochybné, že ním právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ žalovanej oznamoval postúpenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 15.03.2013 žalobcovi ako novému veriteľovi. Oznámenie bolo doručené žalovanej spolu s opisom návrhu dňa 15.06.2016 a tak podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 01.07.2016) v spojení s § 526 ods. 1 nastali voči nej účinky určené ust. § 524 ods. 2 OZ.

13. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania podľa § 563 až dňom nasledujúcim po dni prevzatia žalobného návrhu. Tento prevzala dňa 15.06.2016 a od nasledujúceho dňa 16.06.2016 má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 16.06.2016 vo výške 0,00 % plus 5 percentuálnych bodov). Aj keď žalobca požadoval aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 12,92 Eur, resp. úrok z omeškania už od 26.02.2016 do zaplatenia, dôvodnosť žaloby v tejto časti nepreukázal, lebo síce v konaní nebolo sporným, že v dôsledku omeškania žalovanej došlo v súlade s úverovou zmluvou k predčasnému zosplatneniu úveru listom zo dňa 28.04.2015, no dôkaz o tom kedy bol tento právny úkon doručený žalovanej súdu predložený nebol. Výzva k splateniu celého úveru bola k žalobnému návrhu priložená spolu s poštovým podacím hárkom, no tieto dôkazy nepreukazujú, že sa skutočne (a kedy) tento právny úkon dostal do dispozičnej sféry žalovanej.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

15. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 325,30 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 101,96 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje 31,34 %. Zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 68,66 %. V pomernom vyjadrení tak prevažuje úspech žalovanej, ktorej však v konaní trovy nevznikli. Preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.