Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-6-2016.pdf
PDF · 100.94 KB
No categories available
43Cob/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a. s. Karadzičova 17, Bratislava 26, IČO: 31 383 408, proti žalovanému O. U., nar. XX.XX.XXXX, T. F. XXX/XX, R. P., zast. JUDr. Vladimír. Barcík, advokát, ul. Mierová 1, Veľký Krtíš o zaplatenie 42,67 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/56/2015-155 zo dňa 23. januára 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/56/2015-155 zo dňa 23. januára 2015 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 42,67 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 16. 04. 2014 do zaplatenia.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania súdu prvej inštancie a aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie práva. 2. Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie istiny 42,67 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia provízie, ktorú žalovanému vyplatil, avšak mu ňu nevznikol nárok. V návrhu uviedol, že dňa 24. 01. 2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o finančnom sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie poistenia v zmysle úpravy Zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla odstúpením dňa 02. 01. 2012. Na pojednávaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť uvedenú sumu titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bola vyplatená provízia z titulu uzavretej zmluvy s I. W., bolo však preukázané, že žalovaný zmluvu so svedkyňou W. neuzatvoril, provízia mu teda bola vyplatená bez právneho dôvodu. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal, že žalobca nepreukázal svoje pôvodné tvrdenia v žalobe keď bolo zistené, že zmluvu so svedkyňou W. neuzatvoril. Žalovaný tiež na pojednávaní dňa 02. 11. 2015 vzniesol námietku premlčania. 4. Okresný súd vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckým výsluchom I. W.. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okrem iného aj podľa úpravy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 387 ods. 1 a 2, § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. 5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20. 01. 2011 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe čoho medzi nimi vznikol obchodno-právny vzťah. Žalobca v súlade s dohodou v zmluve od tejto zmluvy odstúpil z dôvodu nedostatočného výkonu žalovaného, odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 02. 01. 2012. Žalobca si pôvodne svoj nárok na zaplatenie 42,67 Eur istiny odvodil od zániku poistnej zmluvy, a to poistnej zmluvy č.
XXXXXX poistníčky I. W., ktorá trvala od 01. 03. 2010 do 31. 10. 2011 s tým, že podľa čl. 6.2 provízneho poriadku bolo uhradené poistné za 20 poistných období (od marca 2010 do októbra 2011), v súlade s províznym poriadkom je preto žalovaný povinný vrátiť žalobcovi 16/36-tín z vyplatenej provízie za túto poistnú zmluvu, teda je povinný vrátiť titulom zániku zmluvy s I. W. poskytnuté plnenie vo výške 126,29 Eur, pričom na tento dlh žalovaného boli započítané provízie z iných zmlúv. Z listinných dokladov predložených žalobcom mal súd preukázané, že právnymi následkami ukončenia zmluvy uzavretej so žalovaným je zánik všetkých práv a povinností zmluvných strán s výnimkou povinnosti bezodkladne po ukončení zmluvy vrátiť poisťovni príslušnú storno províziu, na ktorú žalobcovi vzniklo právo v zmysle provízneho poriadku. Zároveň z vykonaného dokazovania súd zistil, že zmluvu o poistení zo dňa 15. 02. 2010 č. XXXXXX s I. W. ako poistníčkou neuzatváral žalovaný ako sprostredkovateľ poistenia, ale pri uzatváraní tejto zmluvy bola prítomná pani R.. Súd mal preukázané, že žalobca vyplatil žalovanému províziu titulom uzavretej zmluvy s I. W. vo výške 279,84 Eur, pričom podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 02. 11. 2015 bola žalovanému úhrnom ako provízia za všetky zmluvy vyplatená suma 584,81 Eur, ktorá mala zahŕňať aj províziu zo zmluvy uzavretej s I. W.. Žalobca predložil výpis z účtu, z ktorého bolo nesporne preukázané, že dňa 08. 03. 2010 bola žalovanému poukázaná suma 584,81 Eur ako provízia. 6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodný záväzkový vzťah, vychádzal z úpravy § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba 4- ročná. Pri posudzovaní nároku vychádzal okresný súd z § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na to, že bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené len v Občianskom zákonníku. Súd považoval za preukázané, že dňa 08. 03. 2010 žalobca vyplatil žalovanému províziu vo výške 584,81 Eur, v ktorej sume bola zahrnutá aj provízia za zmluvu uzavretú s Alžbetou W., žalovanému však provízia za zmluvu uzavretú s I. W. neprináležala, keďže ju tento s poistníčkou neuzavrel, nemal nárok na vyplatenie provízie, pričom žalobca vyplatil žalovanému sumu 584,81 Eur, ktorá obsahovala aj sumu 279,84 Eur titulom provízie za zmluvu uzavretú s A. W., táto suma predstavuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca si na základe ním vyhotovených započítaní z uvedenej sumy uplatňuje v tomto konaní len 42,67 Eur. Provízia za uzavretú zmluvu bola žalovanému vyplatená dňa 08. 03. 2010, žalobca podal návrh na súd 20.10.2014, pričom premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť 09. 03. 2010 a uplynula dňa 09.03.2014, čo bol posledný deň, kedy si žalobca mohol svoj nárok na súde uplatniť. Súd potom z dôvodu premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy jeho návrh zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že namiesto určenia výšky trov priznal účastníkovi úspešnému v konaní náhradu trov konania vyjadrenú percentom, a po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. 8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy sa premlčalo. Uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení provízneho poriadku províziu za zmluvu uzavretú s A. W. vyplácal žalovanému v dvoch sumách, prvú vo výške 218,40 Eur dňa 08. 03. 2010 (táto suma je zahrnutá v sume 584,81 Eur ako 80% získateľskej provízie) a druhú vo výške 54,60 Eur dňa 21. 03. 2011 (bola sčasti započítaná na vtedy existujúci dlh žalovaného 37,96 Eur a v časti 16,64 Eur vyplatená), a následne ešte započítaním na vtedy existujúci dlh žalovaného v apríli 2011 zúčtoval následnú províziu vo výške 7,44 Eur. Poukazoval na úpravu provízneho poriadku, v zmysle ktorej sa pri životných poisteniach získateľská provízia vypláca v prvom roku poistenia v rozsahu 80% a v druhom roku sa vyplatí zvyšných 20% získateľskej provízie. Záver okresného súdu, že celá suma bezdôvodného obohatenia bola vyplatená dňa 08. 03. 2010 je preto nesprávny. Pokiaľ by súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval a ktoré predkladal, bol by zistil, že žalobca uplatňuje vydanie tej časti pohľadávky, ktorá bola bez právneho dôvodu vyplatená dňa 21. 03. 2011 (resp. časť z nej bola bez právneho dôvodu započítaná), a to je suma 54,60 Eur. Táto časť pohľadávky žalobcu, t. j. 54,60 Eur, ktoré plnenie bolo žalovanému poskytnuté 21. 03. 2011 nie je premlčaná, rovnako ako nie je premlčané plnenie poskytnuté započítaním v apríli 2011 (7,44 Eur ako následná provízia). 10. Žalobca súhlasí so záverom okresného súdu, že ide o bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka, správne je aj uplatnenie 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 397 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o obchodno-právny vzťah, za nesprávne však považuje žalobca právne posúdenie spočívajúce v tom, že v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu súd počítal premlčanie od 08. 03. 2010 pre celú získateľskú províziu napriek tomu, že pre uplatnenú časť plynula
premlčacia doba až od 21.03.2011, uplynula dňa 21. 03. 2015, a preto nárok žalobcu, ktorý podal žalobu dňa 20. 10. 2014, sa nepremlčal. 11. Žalobca k odvolaniu pripojil listinné dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu. 12. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 11. 01. 2016 tak, že navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to nielen z dôvodu premlčania, ale aj z dôvodu nepreukázania žalovaného nároku. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP a po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k neúplným skutkovým zisteniam, keď nevykonal všetky žalobcom navrhnuté listinné dôkazy. Na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že právo žalobcu uplatnené žalobou sa premlčalo. 14. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a plne nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na § 470 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Zák. č. 160/2015 Z.z. zostávajú zachované. 15. Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného tiež zistil, že na pojednávaní na okresnom súde dňa 02. 11. 2015 po svedeckom výsluchu I. W. a potom, čo súd poučil strany sporu o úprave § 120 ods. 4 OSP žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nesprostredkoval uzavretie poistnej zmluvy s p. W., žalobca má právo na vrátenie celej dlžnej sumy, ktorá mu bola vyplatená ako provízia, a to titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko však časť súm vyplatených žalovanému z tohto titulu bola vyplatená v roku 2010 a 2011, žalobca nerozširuje návrh, zotrváva len na žalobe o zaplatenie istiny 42,67 Eur. Uviedol, že žalovanému bola za uzavretie zmluvy s p. W. vyplatená provízia vo výške 279,84 Eur, táto mu však bola vyplácaná postupne, a to vo výške 218,40 Eur dňa 08. 03. 2010, ďalej suma provízie vo výške 54,60 Eur bola s časti započítaná na záväzky žalovaného a sčasti mu bola vyplatená vo výške 16,60 Eur, a to dňa 21.03.2011 a 7,44 Eur mu bola započítaná na dlhy dňom 07. 04. 2011. Žalobca tiež navrhol doplnenie dokazovania príslušným províznym listom, z ktorého bude zrejmé, že časť provízie vo výške prevyšujúcom žalobou uplatnenú sumu bola žalovanému započítaná v províznom liste zo dňa 08.03.2011. Žalobca považoval za potrebné ním navrhnutý dôkaz vykonať práve vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania. 16. Okresný súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol a po prednesení záverečných rečí (žalobca trval na žalobe titulom bezdôvodného obohatenia, žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný a trval aj na námietke premlčania), uznesením odročil pojednávanie na 23. 11. 2015 na vyhlásenie rozsudku, následne dňa 23. 11. 2015 vyhlásil napadnutý rozsudok. 17. Po zhodnotení dokladov predložených žalobcom k podanému odvolaniu, medzi ktorými bol aj provízny list zo dňa 08. 03. 2011 dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie týmto dokladom a súvisiacim výpisom z účtu žalovaného na preukázanie tvrdenej výplaty provízie žalovanému vo výške 54,60 Eur v mesiaci marec 2011. 18. Odvolací súd najprv výzvou zo dňa 22. 03. 2016 vyzval žlaobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že titulom sprostredkovateľskej provízie je za uzavretie zmluvy s p. W. boli žalovanému zaplatené sumy, udávané v odvolaní (dňa 08. 03. 2010 vo výške 218,40 Eur a dňa 21. 03. 2011 vo výške 54,60 Eur), aby predložil dôkazy preukazujúce, že žalovanému províziu v udávaných sumách aj zaplatil. 19. Žalobca podaním zo dňa 19. 04. 2016 zopakoval svoje tvrdenia, že časť provízie za uzavretie zmluvy s p. W., a to vo výške 54,60 Eur bola žalovanému sčasti vyplatená, a to vo výške 16,64 Eur dňa 21. 03. 2011, a sčasti, vo výške 37,96 Eur bola započítaná na storno provízie vzniknuté v mesiaci február 2011, teda na záväzky žalovaného. Opakovane predložil provízne listy aj výpisy z účtu, medzi inými aj provízny list zo dňa 08.03.2011 a výpis z účtu žalobcu za obdobie 19. 03. až 21. 03. 2011, pričom poukázal na to, že podľa výpisu z účtu bola suma 16,64 Eur žalovanému uhradená bezhotovostným spôsobom na účet, a to v súlade so zmluvou o finančnom sprostredkovaní uzavretou 20. 11. 2011, na ktorej je uvedený účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo je aj účet v prospech ktorého boli prevody zo strany žalobcu zrealizované. 20. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie na 18. 08. 2016, žalovanému zaslal na vedomie podanie žalobcu zo dňa 19.04.2016 vrátane priložených dokladov. 21. Na pojednávaní na odvolacom súde žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu trval na podanom odvolaní v celom rozsahu, žiadal aby odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 42,67 Eur aj s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
22. Žalovaný žiadal nárok zamietnuť, namietal že žalobca nepreukázal dôvod ani výšku svojho nároku, nejde len o to, že je nárok premlčaný, ale žalovaný namieta aj vôbec dôvod a výšku žalobcovho nároku na bezdôvodné obohatenie. Poukazoval na pôvodný návrh žalobcu, kde sa domáhal plnenia z iných právnych dôvodov, a pokiaľ žalobca tvrdí, že samotný provízny list je započítacím úkonom a že sa o tom dohodli so žalovaným v čl. 4 ods. 12 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, poukazoval na to, že v citovanom ustanovení zmluvy takáto dohoda nie je, žalovaný namietal proti tomuto zápočtu. Poukazoval na zhodnosť dátumov províznych listov 08. 03. 2010 a 08. 03. 2011, s tým, že ide o zostavy z počítača, podstatné je však, či je možné tieto overiť, nakoľko sú údaje na nich relevantné. Namietal tiež, že sprostredkovatelia pri uzatváraní takýchto zmlúv počítali s tým, že dohodnuté provízie dostanú, možno by podľa žalovaného bolo vhodné dať znalecky preskúmať pravosť žalobcom predložených províznych listov - zostáv vytlačených z počítača. 23. Žalobca k námietkam žalovaného uviedol, že v Zmluve o finančnom sprostredkovaní uzavretej so žalovaným bolo dohodnuté, že žalobca si môže provízie, na ktoré má žalovaný nárok, započítať na záväzky žalovaného voči žalobcovi, bolo to však v čl. 3 bod 12 nie v čl. 4 bod 12, ide teda o chybu v písaní. Poukazoval na svoje vyjadrenie zaslané na výzvu odvolacieho súdu s tým, že samotný provízny list je započítacím úkonom, pričom takéto započítanie bolo dohodnuté v zmluve. Splnomocnený zástupca žalobcu tiež na pojednávaní popísal údaje uvedené v províznom liste zo dňa 08. 03. 2011 s tým, že žalovanému mala byť podľa tohto provízneho listu za zmluvu s p. W. vyplatená suma 54,60 Eur, avšak po započítaní na záväzky žalovaného z iných obchodných prípadov, ktoré vznikli vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, zostala na vyplatenie suma 16,64 Eur, ktorá bola dňa 21. 03. 2011 poukázaná na účet žalovaného, ktorý uviedol v zmluve s tým, že rovnakým spôsobom boli žalovanému vyplácané všetky provízie. 24. Odvolací súd doplnil dokazovanie vykonané okresným súdom o provízny list zo dňa 08. 03. 2011 predložený žalobcom a zistil z neho, že podľa údajov na tomto províznom liste mali byť žalovanému vyplatené provízie za viaceré obchodné prípady, pričom za zmluvu s A. W. to mala byť provízia vo výške 54,60 Eur, po započítaní na viaceré záväzky žalovaného však vznikol žalovanému titulom tejto poistnej zmluvy nárok na províziu vo výške 16,64 Eur. Odvolací súd doplnil dokazovanie aj o výpis z účtu žalobcu v peňažnom ústave vystavený za obdobie od XX. 03. do 21. 03. 2011 z ktorého zistil, že žalobca dňa 21.03.2011 poukázal na účet žalovaného sumu 16,64 Eur titulom provízií za sprostredkovanie poistného na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd doplnil dokazovanie aj o čl. 3 bod 12 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzavretej dňa 24.01.2011 medzi žalobcom ako poisťovňou a žalovaným ako sprostredkovateľom (finančným agentom) z ktorého ustanovenia zmluvy vyplýva, že žalobca má nárok prednostne odúčtovať z provízneho účtu finančného agenta neoprávnene priznané a vyplatené provízie. 25. Podľa § 451 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 27. Podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 28. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 30. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že predmetný spor vznikol z obchodno- právneho vzťahu, preto s poukazom na § 1 ods. 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník pri posudzovaní samotného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z úpravy § 451 a nasl. Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nakoľko Obchodný zákonník otázku bezdôvodného obohatenia neupravuje. Úprava premlčania je však kompletne obsiahnutá v Obchodnom zákonníku (diel XI., § 387 až § 408 Obchodného zákonníka), preto pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným je potrebné v tomto prípade vychádzať z úpravy Obchodného zákonníka, a to aj pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 31. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zo dňa 24. 01. 2011 uzavretá medzi žalobcom ako poisťovňou a žalovaným ako finančným agentom je zmluvou uzavretou medzi dvoma podnikateľmi, bola uzavretá podľa príslušných ustanovení Zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Svojim obsahom ju môžeme považovať za zmluvu mandátnu, zmluvné strany boli dohodnutými právami a povinnosťami viazané. Odvolací
súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ žalobca na základe tejto zmluvy vyplatil žalovanému provízie za taký obchodný prípad žalobcu (zmluva s p. Zivákovou), uzavretie ktorej nesprostredkoval žalovaný ale iná osoba, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia a žalobca má právo na jeho vydanie. 32. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške 42,67 Eur sa premlčalo. Doplnením dokazovania odvolací súd zistil, že časť provízie za uzavretie zmluvy s p. W. vo výške 54,60 Eur bola žalovanému vyúčtovaná províznym listom zo dňa 08.03.2011, keď po započítaní tejto sumy na pohľadávky žalobcu voči žalovanému z iných obchodných prípadov bola žalovanému na účet dňa 21. 03. 2011 napokon poukázaná iba suma 16,64 Eur. Spôsob vyplácania provízie na účet žalovaného bol dohodnutý v zmluve, rovnako tak bola v zmluve dohodnutá možnosť započítať žalobcom vyúčtovanú províziu na záväzky žalovaného, ktoré vznikli v súvislosti so Zmluvou o finančnom sprostredkovaní. Ako správne uviedol aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, v tomto prípade platí všeobecná 4-ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňom vyplatenia provízie 21.03.2011. Nakoľko žalobca podal návrh na súd dňa 20.10.2014, podal ho ešte počas tejto premlčacej lehoty, preto nedošlo k premlčaniu jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. 33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 42,67 Eur aj s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.04.2014. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s úpravou § 365 a § 369 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Žalovaný bol s vydaním získaného bezdôvodného obohatenia v omeškaní, a to v podstate od jeho získania, pokiaľ si teda žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania od 16. 04. 2014, súd mu tieto priznal. 34. K námietkam žalovaného ohľadne podľa žalovaného neprehľadného spôsobu výpočtu provízií, ktoré predstavujú doklad vytlačený z počítača a k názoru právneho zástupcu žalovaného, že tento by bolo vhodné dať znalecky preskúmať odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaného neboli v konaní na okresnom súde, ale ani na pojednávaní na odvolacom súde vznesené relevantné námietky, ktoré by odôvodňovali znalecké preskúmanie žalobcom predkladaných províznych listov. Sám žalovaný nepredložil ani neoznačil dôkazy na preukázanie toho, aké provízie, za aké obchodné prípady, v akom množstve mu boli vyplatené a prečo sa domnieva, že krátenie provízie za zmluvu s p. W. v províznom liste zo dňa 08.03.2011 je nesprávne a prečo. Sám odvolací súd nemal pochybnosti o dokladoch predložených v tomto smere zo strany žalobcu. 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods.2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie. 36. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).