Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Cb-5-2019.pdf
PDF · 73.82 KB
Case nature
Subarea
5Cb/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: MV - ENERGY, s.r.o., so sídlom Dlhá 52, 971 01 Prievidza, IČO: 36 865 451, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému : Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO : 36 442 151, právne zastúpený Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, registračné číslo FL.0002.539.075-9, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 97401 Banská Bystrica, IČO : 53 096 428, o zaplatenie 37 895,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2019 domáhal zaplatenia sumy 37 895,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného. Dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) vydal vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014 (ďalej len „Vyhláška“). Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent. Uplatňuje sa od 01.01.2014. Platbu za prístup mali povinnosť uhrádzať všetci výrobcovia elektriny bez ohľadu na to, či prístup do distribučnej sústavy využívajú, alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či uzatvorili so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny alebo nie. Dňa 22.06.2016 bol vydaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2014 (ďalej len „Nález“), podľa ktorého ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Dňa 21.07.2016 bolo rozhodnutie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov, čím sa stalo všeobecne záväzným. Žalobca uviedol, že predmetom tohto konania sú platby za prístup za roky 2017 a 2018. Keďže v danom období žalobca nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, platby za prístup mu boli fakturované neoprávnene a žalobca ich preto dobrovoľne neuhrádzal. Predmetné faktúry boli následne zo strany žalovaného započítavané voči oprávneným pohľadávkam žalobcu na zákonnú podporu. Žalovaný tak v dôsledku týchto zápočtov vystavených bez právneho základu riadne neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi. Žalobca sa preto domáha riadneho uhradenia svojich pohľadávok na podporu.
2. Podaním doručeným súdu dňa 08.07.2022 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 167/2022 -250 zo dňa 24.03.2022. Zároveň žiadal o vrátení súdneho poplatku.
3. Podľa 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, s poukazom na skutočnosť, že na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by sa podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliadalo a že zároveň nejde o situáciu podľa § 146 ods. 2 CSP, rozhodol súd podľa § 145 ods. 1 CSP o zastavení konania (výrok I.).
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. K náhrade trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
11. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v celom rozsahu. Žalobca späťvzatie odôvodnil rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 167/2022 -250 zo dňa 24.03.2022, ktorý v predmetnom rozhodnutí dospel k odlišnému právnemu záveru ako okresné a krajské súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne obdobných veciach týkajúcich sa oprávnenosti platby za prístup do distribučnej sústavy. Súd tak konštatuje, že uvedené nemožno však prikladať na ťarchu toho, kto sa bránil a preto pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistil, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Rovnako súd konštatuje, že v danej veci súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust.§257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania, keďže pre aplikáciu ust. § 257 CSP zákonná úprava vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, ktoré v danej veci tvrdené ani zistené neboli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému.
12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. O vrátení zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcovi, súd rovnako rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania a začatím dokazovania v danej veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).