Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-72-2022.pdf
PDF · 118.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcov: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX D. I. a 2/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX D. I., právne zastúpení: IBL LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 1090/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 237 350, proti žalovanému: mesto Veľký Meder, Komárňanská 207/9, 932 01 Veľký Meder, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEKR-/12363/2022-14237/2022 zo dňa 16.06.2022, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného mesta Veľký Meder č. SEKR-/12363/2022-14237/2022 zo dňa 16.06.2022 o zákaze usporiadania zhromaždenia zvolaného zvolávateľmi C. H., XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX D. I. a Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX D. I., za účelom dosiahnutia odvolania konateľa obchodnej spoločnosti TERMÁL s.r.o., JUDr. W. I. z r u š u j e .
II. Žalobcom priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Konanie predchádzajúce podaniu správnej žaloby vo veciach zhromažďovania občanov
1. Dňa 16.06.2022 podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej aj „zvolávatelia zhromaždenia“) na Mestský úrad Veľký Meder podľa § 5 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 84/1990 Zb.“, príp. „zákon o zhromažďovacom práve“) oznámenie o konaní zhromaždenia dňa 22.06.2022 s miestom konania Táborská 53, Veľký Meder a časom konania od 16.00 hod. do 22.00 hod. Zvolávatelia zhromaždenia v predmetnom oznámení uviedli, že účelom zhromaždenia je „Dosiahnutie odvolania konateľa spoločnosti Termál, s.r.o., Judr. W. I.“, s predpokladaným počtom účastníkov 100, poskytnutie ochrany zvolávatelia zhromaždenia v oznámení nežiadali.
2. Mesto Veľký Meder dňa 16.06.2022 vydalo rozhodnutie č. SEKR-/12363/2022-14237/2022, ktorým žalobcom v 1/ a 2/ rade ako zvolávateľom zakázalo z dôvodov podľa § 10 ods. 2 písm. a) a § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. usporiadanie zhromaždenia za účelom „Dosiahnutie odvolania konateľa spoločnosti Termál s.r.o. JUDr. W. I.“ na území mesta Veľký Meder dňa 22.06.2022 od 16.00 hod. do 22.00 hod., pretože zhromaždenie sa má konať na mieste Veľký Meder , ulica Táborská č. 53, kde by jeho účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie a kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, nakoľko možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. V závere výroku žalovaný orgán verejnej správy uviedol ako navrhované miesto konania zhromaždenia vo Veľkom Mederi ulicu Promenádna a areál mestského športového areálu (štadión).
3. Zákaz usporiadania predmetného zhromaždenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil s poukazom na miesto konania oznámeného zhromaždenia (vo Veľkom Mederi na Táborskej ulici pred
rodinným domom č. 53) tým, že ide o ulicu s rodinnými domami, určenú na bývanie a zhromaždenie sa má konať priamo na ulici, ktorá je určená na premávku a zároveň vzhľadom na predpokladaný počet zúčastnených osôb (cca 100 osôb) je zrejmé, že musí dôjsť k obmedzeniu premávky a dopravy. Ďalej žalovaný argumentoval, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o frekventovanú pozemnú komunikáciu, pričom konkrétne miesto, kde sa má konať zhromaždenie, sa nachádza v zákrute a z toho dôvodu by účastníkom zhromaždenia hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie a bola by ohrozená bezpečnosť a plynulosť v cestnej premávke na danom úseku.
4. V poučení o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu žalovaný uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný úrad v sídle kraja v Trnave prostredníctvom Mestského úradu vo Veľkom Mederi. V nadväznosti na uvedené doplnil poučenie o informáciu o preskúmateľnosti rozhodnutia správnym súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; zároveň dal v zátvorke do pozornosti odkaz na § 7 Správneho súdneho poriadku).
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
5. Proti rozhodnutiu žalovaného o zákaze konania oznámeného zhromaždenia podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhli, aby súd rozhodnutie žalovaného mesta Veľký Meder č. SEKR-/12363/2022-14237/2022 zo dňa 16.06.2022 o zákaze usporiadania zhromaždenia zvolaného zvolávateľmi C. H., bytom S. XXX, D. I. a Z. D., bytom U. XXXX/XX, D. I., za účelom dosiahnutia odvolania konateľa spoločnosti TERMÁL s.r.o., JUDr. W. I. zrušil a žalobcom priznal právo na náhradu trov konania.
6. Správna žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 23.06.2022, t. j. deň po dátume, na ktorý bolo pôvodne oznámené zhromaždenie žalobcami v 1/ a 2/ rade zvolané.
7. K deklarovanému účelu oznámeného zhromaždenia (dosiahnutie odvolania konateľa obchodnej spoločnosti TERMÁL s.r.o., JUDr. W. I.) žalobcovia uviedli vysvetlenie, že jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti je mesto Veľký Meder. TERMÁL s.r.o. je prevádzkovateľom termálneho kúpaliska vo Veľkom Mederi, pričom cieľom zvolávateľov zhromaždenia bolo obrátiť pozornosť primátora mesta Veľký Meder na škody spôsobené vedením spoločnosti TERMÁL s.r.o. v dôsledku ich neefektívneho a škodlivého hospodárenia s majetkom mesta a zároveň vyjadriť názory a otvoriť verejnú diskusiu o obnove poskytovania kvalitných služieb pre obyvateľov a návštevníkov mesta.
8. Žalobcovia namietali, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu ich základného práva na pokojné zhromažďovanie garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným a je nezákonné aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
9. Vo vzťahu k dôvodu zákazu konania zhromaždenia pre hrozbu závažného nebezpečenstva pre zdravie účastníkov, s ohľadom na umiestnenie konkrétneho domu v zákrute, žalobcovia argumentovali, že túto hrozbu je možné eliminovať obmedzením dopravy na mieste. V tejto súvislosti vyjadrili názor, že zákonodarca nemal na mysli pri hrozbe závažného nebezpečenstva práve hrozbu súvisiacu s dopravou, ale skôr mal na zreteli osobitosti daného prostredia alebo poveternostné situácie, napr. zhromaždenie na stavenisku, pri rieke počas záplav atď. Žalobcovia preto namietali, že v danom prípade tu nebol daný dôvod zákazu zhromaždenia podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb.
10. Rovnako tak žalobcovia namietali neexistenciu dôvodu na zákaz zhromaždenia podľa § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., pretože argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že ide o frekventovanú ulicu a bola by ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, nie je podľa názoru žalobcov zákonným dôvodom na zákaz zhromaždenia. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili, že pri mnohých zhromaždeniach a pochodoch môže dochádzať k určitému obmedzeniu práv ostatných účastníkov premávky, čo však v žiadnom prípade nie je dôvod na úplný zákaz zhromaždenia. Ďalej žalobcovia argumentovali, že mesto Veľký Meder je malé mesto, ktoré má 8 285 obyvateľov, pričom žiadna ulica nie je taká frekventovaná, ako sú ulice napr. v Bratislave, kde sa konajú zhromaždenia v podstate na dennej báze, a to aj pri určitých dopravných obmedzeniach. K miestu konania oznámeného zhromaždenia
žalobcovia uviedli, že Táborská ulica je bočná ulica, nachádzajúca sa na okraji mesta, t. j. nie je to hlavná ulica, kde by obmedzenie prevádzky mohlo spôsobiť dopravnú zápchu alebo kolaps cestnej premávky.
11. Na podporu svojej argumentácie dali žalobcovia do pozornosti závery rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko zo dňa 02.10.2002 ako aj ústavnú a zákonnú úpravu zhromažďovacieho práva v čl. 28 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 1 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb., ktoré patrí k základným politickým právam jednotlivca a jeho obmedzenie je v demokratickej spoločnosti striktne vymedzené.
12. Po obsahovej stránke napadnutého rozhodnutia žalobcovia namietali jeho nedostatočné odôvodnenie. S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 až 3, § 46, § 47 a § 52 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) žalobcovia namietali porušenie ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi a podmienkami zákazu predmetného zhromaždenia stanovenými v § 10 ods. 2 písm. a) a § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. a riadne neodôvodnil, či sa má zhromaždenie konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, či možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde a či sa zákazom nezmarí oznámený účel zhromaždenia. Vzhľadom na absenciu uvedenia dôvodov žalovaným, pre ktoré považuje za naplnené podmienky zákazu ohláseného zhromaždenia a akými úvahami bol pri posudzovaní jednotlivých podmienok vedený, žalobcovi považujú napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku.
13. Záverom žalobcovia dali do pozornosti nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, ktoré nemá v zákone oporu, je nepresné a zmätočné, vzhľadom k tomu, že je naformulované akoby sa vo veci mohlo podať odvolanie na nadriadený správny orgán.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
14. Žalovaný sa na výzvu súdu k obsahu a dôvodom žaloby nevyjadril. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu a absenciu vyjadrenia žalovaného nebola ani zo strany žalobcov podaná replika.
IV. Relevantná právna úprava
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 133 ods. 1 SSP vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
17. Podľa § 402 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 404 SSP žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia alebo o rozpustení zhromaždenia.
19. Podľa § 405 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie podľa § 402.
20. Podľa § 410 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 402 ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
21. Podľa § 410 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 402 ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
22. Podľa čl. 28 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
23. Podľa čl. 28 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
24. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
27. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 84/1990 Zb. na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
28. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 84/1990 Zb. sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.
29. Podľa § 2 zákona č. 84/1990 Zb. za zhromaždenie podľa tohto zákona sa nepovažujú: a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi; b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb; c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v § 1 ods. 2. 30. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas.
31. Podľa § 9 zákona č. 84/1990 Zb. obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.
32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve: a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 33. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľa žrebovaním, c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie. 34. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým maril oznámený účel zhromaždenia.
35. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 84/1990 Zb. obec nemôže zhromaždenie zakázať z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3, ak zvolávateľ prijal návrh obce podľa § 8.
36. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zákaze zhromaždenia (§ 10) alebo čase jeho ukončenia (§ 9) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.
37. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. obec v deň vydania rozhodnutia vyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli až do dňa, v ktorom sa má zhromaždenie konať, a rozhodnutie vyhlási miestnym rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom; ak sa má zhromaždenie konať na území dvoch alebo viacerých obcí, obvodný úrad zabezpečí, aby jeho rozhodnutie bolo vyhlásené v obciach, v ktorých sa zhromaždenie má konať. Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec v lehote uvedenej v odseku 1 nevyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať. Obec zároveň bezodkladne zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia zvolávateľovi a zverejní ho na svojej internetovej stránke, ak ju má k dispozícii.
38. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., ak správny súd zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.
39. Podľa § 16 zákona č. 84/1990 Zb. pre konanie podľa § 11 tohto zákona platia ustanovenia § 3 ods. 1 až 3, § 46, 47 a 52 zákona o správnom konaní. Konanie sa považuje za začaté dňom, keď obec dostala oznámenie; účastníkom konania je zvolávateľ.
40. Podľa § 18 zákona č. 84/1990 Zb. verejným priestranstvom sa na účely tohto zákona rozumejú pozemné komunikácie (s výnimkou neverejných účelových komunikácií) ako námestia, triedy a ulice, ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každému bez obmedzenia.
41. Podľa § 18a zákona č. 84/1990 Zb., ak charakter zhromaždenia vyžaduje na pozemnej komunikácii postavenie tribúny alebo inej stavby dočasného charakteru, alebo inštaláciu ozvučenia pomocou prenosového vozu, pri tom sa postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho užívanie pozemných komunikácií.
42. Podľa § 19 zákona č. 84/1990 Zb. proti rozhodnutiu podľa § 11 ods. 1, § 12 a § 20 nemožno podať odvolanie.
43. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
44. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
45. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
47. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
48. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
49. Správny súd, konštatujúc splnenie zákonných podmienok na podanie správnej žaloby žalobcami v 1/ a 2/ rade ako zvolávateľmi zhromaždenia vo veciach politických práv (piata hlava tretej časti Správneho súdneho poriadku) podľa § 402 ods. 1 v spojení s § 404 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
50. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým zakázal zhromaždenie zvolané žalobcami na deň 22.06.2022 s miestom konania Táborská 53, Veľký Meder a s časom konania od 16.00 hod. do 22.00 hod., za účelom dosiahnutia odvolania konateľa obchodnej spoločnosti Termál, s.r.o., JUDr. W. I., s predpokladaným počtom účastníkov 100.
51. Miesto konania oznámeného zhromaždenia žalovaný vyhodnotil ako miesto spojené s hrozbou závažného nebezpečenstva pre zdravie účastníkov zhromaždenia, pretože sa nachádza v zákrute na frekventovanej pozemnej komunikácii. Tento záver žalovaný podradil pod dôvod na vydanie zákazu zhromaždenia predpokladaný ustanovením § 10 ods. 2 písm. a) zákona o zhromažďovacom práve.
52. S poukazom na skutočnosť, že zhromaždenie sa má konať priamo na ulici a s predpokladaným vysokým počtom účastníkov zhromaždenia (cca 100), žalovaný ustálil záver, že musí dôjsť k obmedzeniu premávky a dopravy, čo bolo dôvodom na zákaz zhromaždenia podľa § 10 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve.
53. V odôvodnení žalovaný zároveň konštatoval, že je možné bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie na iných miestach vo Veľkom Mederi bez toho, aby sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia (ulica Promenádna alebo areál mestského športového areálu - štadión).
54. Právo pokojne sa zhromažďovať je jedným zo základných politických práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“, príp. „ústava“), ktoré je v článku 28 ods. 1 Ústavy SR vyjadrené slovným spojením „právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje“. V spojení s generálnym zákazom podmieňovať zhromaždenie povolením orgánu verejnej správy, zakotveným v čl. 28 ods. 2 in fine Ústavy SR, je povinnosťou každého príslušného orgánu verejnej správy, prijímajúceho oznámenie o plánovanom konaní zhromaždenia (§ 4 zákona č. 84/1990 Zb.), dôsledne a starostlivo vyhodnocovať osobitné okolnosti každého jedného prípadu, kedy je možné aplikovať obligatórne alebo fakultatívne výnimky na zákaz zhromaždenia a konanie ohláseného zhromaždenia na verejnom mieste zakázať.
55. Potreba zachovania proporcionality pri vyhodnotení stretu dvoch alebo viacerých ústavných základných práv a slobôd alebo zákonom chránených hodnôt s ústavným právom na pokojné zhromažďovanie a potreba dôsledného zvažovania zo strany príslušného orgánu verejnej správy (obce), ktorému právu je potrebné poskytnúť ochranu (či právam a slobodám iných, verejnému poriadku, životom a zdraviu účastníkov zhromaždenia alebo iných osôb, mravnosti, majetku alebo bezpečnosti štátu v záujme ochrany demokratického zriadenia), kladie na rozhodovanie obce o zákaze zhromaždenia nároky, ktoré v demokratickej spoločnosti môže zabezpečiť len ústavne konformné, zákonné, riadne a presvedčivo odôvodnené rozhodnutie.
56. Úpravu podmienok výkonu zhromažďovacieho práva v prípadoch jeho konania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu, blanketová ústavná norma v čl. 28 ods. 2 vety prvej Ústavy SR zveruje osobitnému zákonu. Týmto je zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanoveniach § 10 upravuje explicitne obligatórne dôvody, kedy príslušný orgán verejnej správy zhromaždenie zakáže (§ 10 ods. 1 a 2 zákona č. 84/1990 Zb.), ako aj fakultatívny dôvod zákazu zhromaždenia obcou upravený v ustanovení § 10 ods. 3 citovaného zákona. Zároveň je v odseku 4 ustanovenia § 10 zákona č. 84/1990
Zb. vyjadrený zákaz vydať zákaz na konanie zhromaždenia obcou z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3 § 10 citovaného zákona, ak zvolávateľ obce prijal návrh obce podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona, teda aby sa zhromaždenie, s ohľadom na verejné podmienky alebo verejný poriadok, konalo na inom mieste alebo v iný čas.
57. Na konanie obce vo veci zákazu zhromaždenia podľa § 10 zákona č. 84/1990 Zb. sa aplikujú zásady správneho konania zakotvené v § 3 ods. 1 až 3 správneho poriadku a rovnako tak aj rozhodnutie obce o zákaze zhromaždenia musí zodpovedať obsahovým a kvalitatívnym požiadavkám upraveným v ustanoveniach § 46 a § 47 správneho poriadku, na ktoré explicitne odkazuje ustanovenie § 16 zákona č. 84/1990 Zb.
58. Napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedeným požiadavkám na dostatočne a presvedčivo odôvodnené rozhodnutie zákazu zhromaždenia nezodpovedá. Preskúmavané rozhodnutie neobsahuje konkrétne skutočnosti ani úvahy žalovaného, s prihliadnutím na okolnosti prípadu tvorené osobitosťami miesta a času konania určeného na konanie zvolaného zhromaždenia, pre ktoré žalovaný vyhodnotil miesto konania zhromaždenia ako miesto spojené s hrozbou závažného nebezpečenstva pre zdravie účastníkov zhromaždenia a zároveň ako miesto, kde by nevyhnutne v rozpore s verejným záujmom muselo dôjsť k neakceptovateľnému obmedzeniu dopravy a zásobovania.
59. Zákon o zhromažďovacom práve svojou definíciou verejného priestranstva v ustanovení § 18 zákona č. 84/1990 Zb., pod ktorým sa na účely tohto zákona rozumejú aj pozemné komunikácie (s výnimkou neverejných účelových komunikácií), a zároveň odkazom v ustanovení § 18a zákona č. 84/1990 Zb. na postupy upravené v osobitnom predpise upravujúcom užívanie pozemných komunikácií (cestný zákon č. 135/11961 Zb. v znení neskorších predpisov) pri určitom využití pozemnej komunikácie pre účely verejného zhromaždenia, v podstate pozemné komunikácie z verejného priestoru na organizovanie zhromaždení nevylučuje, práve naopak, aj s týmito miestami na ich realizáciu zákon priamo počíta.
60. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril k obsahu správnej žaloby, súd vychádza z tvrdenia žalobcov, že Táborská ulica je bočná ulica, nachádzajúca sa na okraji mesta. Žalovaný s poukazom na adresu zvolania zhromaždenia na Táborskej ulici č. 53 vo Veľkom Mederi, nachádzajúcej sa v zákrute, nevysvetlil a neuviedol konkrétne skutkové dôvody a okolnosti vysokej frekventovanosti cestnej premávky na uvedenej ulici (napr. s uvedením možnosti, príp. nemožnosti zabezpečenia obchádzky / odklonu motorových vozidiel cez prípadné iné napojené ulice) a neuviedol ani odhadovaný (pravdepodobný) výskyt zásobovacích motorových vozidiel prechádzajúcich obvykle cez túto ulicu po 16. hodine (napr. pre aké množstvo a aké kapacitne veľké obchodné a výrobné prevádzky v danej lokalite). Z úvah a vyhodnotenia skutkových okolností žalovaným nevyplýva, či v prípade Táborskej ulice ide o hlavnú dopravnú tepnu, spájajúcu významné priemyselné lokality, príp. husto obývané štvrte mesta s významnými objektami verejnej vybavenosti alebo či ide o cestné napojenie na cestnú komunikáciu (diaľnicu, rýchlostnú cestu, cestu ktorej triedy alebo len miestnu komunikáciu v zmysle cestného zákona).
61. Len jednoduché všeobecné konštatovanie o hrozbe závažného nebezpečenstva pre zdravie účastníkov zhromaždenia z dôvodu určenia miesta jeho konania v zákrute na frekventovanej pozemnej komunikácii, z pohľadu presvedčivosti rozhodnutia a riadnej úvahy orgánu verejnej správy k aplikácii ustanovení o zákaze zhromaždenia nepostačujú, keďže bez bližšieho skutkového prepojenia na danosti predmetnej lokality a na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nemožno postupmi podľa cestného zákona zabezpečiť predmetný priestor pre účely konania oznámeného zhromaždenia, nie je zákonnosť aplikovaných dôvodov zákazu zhromaždenia preskúmateľná.
62. To isté platí aj o fakultatívnom dôvode použitého zákazu zhromaždenia (podľa § 10 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve), t. j. že podľa záveru žalovaného musí dôjsť k obmedzeniu premávky a dopravy na Táborskej ulici. Nevyhnutnosť aplikácie tohto zákonného dôvodu k zákazu oznámeného zhromaždenia žalovaným, tento v napadnutom rozhodnutí nijako, ani vo vyššie naznačenom smere, nevysvetlil a neodôvodnil konkrétnymi podmienkami danej lokality mesta, čo sa v nadväznosti na skutočnosť, že nejde o hlavnú ulicu (nachádzajúcu sa na okraji mesta) javí ako neprimerane aplikované zákonné ustanovenie zákazu, nad rámec zákona obmedzujúce ústavou zaručené právo na pokojné zhromažďovanie sa.
63. Len na margo dáva správny súd nad rámec žalobných bodov do pozornosti, že žalovaný síce vo výroku a v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uvádza navrhované iné miesta konania predmetného zhromaždenia, avšak z obsahu rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zákaze zhromaždenia postupoval podľa § 8 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. a navrhol zvolávateľom, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v inom čase a taktiež z obsahu rozhodnutia nevyplýva, že by zvolávatelia zhromaždenia takýto návrh konajúcej obce (žalovaného) neprijali. Postup podľa § 8 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb., s ohľadom na jeho povahu a následky neprijatia, resp. prijatia návrhu obce zvolávateľmi zhromaždenia (§ 10 ods. 4 citovaného zákona), je potrebné a má význam aplikovať pred vydaním rozhodnutia o zákaze zhromaždenia, z ktorého obsahu musí využitie postupu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. konajúcou obcou a jeho výsledok vyplývať.
64. Pokiaľ ide o zákonné poučenie o opravnom prostriedku, uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, je tu celkom zjavný jeho rozpor s ustanovením § 19 zákona č. 84/1990 Zb., podľa ktorého proti rozhodnutiu podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona (teda proti rozhodnutiu o zákaze zhromaždenia (§ 10 citovaného zákona) nemožno podať odvolanie. V nadväznosti na uvedené je nadbytočná a zavádzajúca nasledovná veta o preskúmateľnosti rozhodnutia po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, s poukazom na ustanovenie § 7 Správneho súdneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pre účely poučenia úplne postačuje uviesť, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 47 ods. 4 in fine správneho poriadku). Splnenie podmienok právomoci správneho súdu v tej ktorej veci (či ide o predmet preskúmateľný v rámci správneho súdnictva), vecnej a miestnej príslušnosti a existencie ďalších procesných podmienok na súdny prieskum zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, je už v kompetencii správneho súdu. V prejednávanom prípade preskúmateľnosť zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom síce nepriamo vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., ale predovšetkým je priamo zakotvená v ustanovení § 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku ako osobitný druh správnej žaloby v konaniach vo veciach politických práv.
65. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEKR-/12363/2022-14237/2022 zo dňa 16.06.2022 zistil dôvodnosť žaloby, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k deklarovaným dôvodom zákazu predmetného zhromaždenia (§ 191 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 402 ods. 1SSP), a preto postupom podľa § 410 ods. 2 SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného mesta Veľký Meder zrušil.
66. V správnom súdnom konaní úspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1, ods. 2 a contrario SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).