Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/451/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 1.219,84 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.219,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.219,84 eura od 18.06.2014 do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.219,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.219,84 eura od 18.06.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/451/2015-18 dňa 26.11.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

5. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste P. XX, XXX XX F., žalovaného v období od 25.08.2013 do 16.04.2014 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. XXXXXXXXXXXX, typ H., pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.219,84 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000179731 zo dňa 03.06.2014, splatná dňa 17.06.2014, znejúca na sumu vo výške 1.219,84 eura. Žalobca listom vyzval

žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu v súlade s ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike. Žalovaný na vyššie uvedenú výzvu nereagoval a faktúru za neoprávnený odber do dnešného dňa neuhradil. Nezaplatením vyššie uvedenej faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania, od čoho žalobca odvodil svoj nárok na úrok z omeškania.

6. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 13.01.2016 k veci vyjadril v tom zmysle, že z podanej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom malo prísť k neoprávnenému odberu plynu v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike. Žalovaný nemá za preukázané vznik a dátum začatia plynutia neoprávneného odberu plynu, tak ako to uvádza žalobca. Žalobca sa odvoláva na odber plynu z dôvodu neuzavretej zmluvy. Žalovaný má však za to, že počas výkonu vlastníckych a užívacích práv k nehnuteľnosti na P. ulici XX R. mal riadne uzatvorenú zmluvu so žalobcom na odber zemného plynu (meradlo č. XXXXXXXXXXXX). Žalovaný predmetnú zmluvu nemá v dispozícii, a preto navrhuje, aby žalobca uvedený listinný dôkaz predložil v konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá vedomosť o ukončení zmluvného záväzkového vzťahu o dodávke a odbere zemného plynu. Žalovaný má za to, že žiadnu škodu v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka nespôsobil. Z podanej žaloby nie je podľa neho zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k žalovanej istine vo výške l.219,84 eura. V prílohe k žalobe (Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu) uvádza žalobca začiatočný a konečný stav meradla, avšak tieto údaje nie sú ničím podložené a verifikovateľné. Žalovaný svojím podaním namieta samotný vznik škody, jej výšku, ako i právne posúdenie veci. Žalovaný zastáva názor, že na jeho strane neprišlo k porušenia právnej povinnosti, tak ako to predpokladajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku škode. Žalovaný má za to, že v doterajšom priebehu konania nebol dostatočne preukázaný a odôvodnený právny nárok na náhradu škodu, nakoľko neboli splnené všetky kumulatívne podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladané zákonom (vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, príčinná súvislosť medzi škodou a konaním). V prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ten vznáša námietku premlčania vo vzťahu k časti uplatneného nároku zo strany žalobcu. Odborná literatúra k premlčaniu subjektívnej lehoty okrem iného uvádza, že začiatok jej plynutia je daný dňom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Pojem „dozvedel sa o škode“ je treba v zmysle ustálenej judikatúry vykladať tak, že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá, o druhu spôsobenej škody a o rozsahu škody, a to do takej miery, že to poškodenému nebránilo uplatniť právo na súde. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobca mal vedomosť o vzniku škody, taktiež vedel bezpečne identifikovať škodcu, avšak svoj nárok za neoprávnený odber plynu za obdobie od 25.08.2013 do 02.10.2013 uplatnil po uplynutí premlčacej doby a žalovaný považuje časť nároku v uvedenom období za premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalovaný súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. K odporu sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 29.02.2016, kde uviedol, že od 01.07.2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom, čo znamená, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov elektriny a plynu. Je rozdiel medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je v Slovenskej republike len spoločnosť SPP-Distribúcia, a.s., ktorá zmluvy o dodávke plynu neuzatvárala a ani neuzatvára. Z uvedeného dôvodu preto nemožno tvrdeniu žalovaného, že mal so žalobcom platne uzavretú zmluvu, priznať žiadnu váhu, nakoľko zmluvy o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých voľba je po liberalizácii trhu s plynom výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné zamieňať žalobcu, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. resp. distribútora zemného plynu a dodávateľov zemného plynu. So zamestnancami žalobcu sa najčastejšie dá stretnúť pri montáži a údržbe plynových meradiel a pri vykonávaní odpočtov. Bez ohľadu na to, ktorého z dodávateľov plynu si žalovaný zvolí, prevádzkovateľ distribučnej site, teda žalobca sa nemení a zostáva ten istý. Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu, ktoré zaznamenáva spotrebu plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a žalovaný ako odberateľ má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, prípadne jeho výmenu alebo demontáž. Žalobca ďalej poukázal na znenie § 82 ods. 1 písm. a) a § 82 ods. 2 zákona o energetike. Z materiálov, ktoré sú dostupné žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete zemného plynu vyplýva nasledovné: Žalovaný ako odberateľ na strane jednej a spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľ na strane druhej uzavreli dňa 04.10.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXXX o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy neplnil a za dodávaný zemný plyn riadne a včas neplatil. Vzhľadom na uvedené došlo dňa 24.08.2013 k odstúpeniu od zmluvy zo strany dodávateľa plynu, a teda platne

uzavretá zmluva zanikla. Hodnoty namerané na plynomeri žalobcu boli ku dňu zániku zmluvného vzťahu vo výške 4332 m3. K odbernému miestu žalovaného bola následne uzavretá ďalšia zmluva o dodávke zemného plynu až novým vlastníkom nehnuteľnosti, a to pánom I. J. dňa 16.05.2014. K uvedenému dátumu boli hodnoty namerané na plynomeri žalobcu vo výške 7610 m3. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pokračoval napriek ukončenej zmluve v odbere plynu, za ktorý mu neboli vystavené žiadne faktúry, nakoľko neexistoval zmluvný základ pre spoplatnenie plynu. Žalovaný takto spotreboval 3278 m3 zemného plynu, ktorý reálne ubudol v distribučnej sieti žalobcu. Inak povedané, od momentu zániku zmluvy sa mal žalovaný zdržať čerpania zemného plynu, prípadne uzavrieť zmluvu s iným dodávateľom zemného plynu a riadne za zemný plyn platiť. Žalovaný však odoberal zemný plyn naďalej bez platnej zmluvy, a teda v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike neoprávnene. Žalobca zdôrazňuje, že počas tohto obdobia neboli žalovanému vystavované žiadne faktúry zo strany jeho dodávateľa (nakoľko žiadneho nemal) a de facto odoberal zemný plyn zadarmo. Takto odobratý zemný plyn však bol z distribučnej siete reálne spotrebovaný, čím vznikla žalobcovi škoda. Žalobca ďalej uviedol, že prípadné predloženie zmluvy o dodávke plynu nie je spôsobilé ohroziť nárok žalobcu. Pokiaľ chce žalovaný naozaj preukázať neoprávnenosť nároku žalobcu, bude podľa názoru žalobcu najvhodnejšie predložiť súdu faktúry vystavené jeho dodávateľom za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu a doklad o ich úhrade. Predložením uvedených listín by žalovaný preukázal, že neodoberal zemný plyn zadarmo, a že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Nakoľko sa však skutočne jednalo o neoprávnený odber zemného plynu, uvedené dokumenty neexistujú a súdu zo strany žalovaného nebudú nikdy predložené. Žalovaný vzniesol v rámci podaného odporu taktiež námietku premlčania. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje uviesť, že sa jedná len o účelovú obranu. Naďalej má za to, že relevantným dňom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je deň ukončenia odberu zemného plynu, nakoľko až v tento deň bolo reálne zistené, aká je výška škody, ako aj kto za spôsobenú škodu zodpovedá, t.j. deň 16.04.2014. Žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že počas rozhodného obdobia mal uzatvorenú zmluvu s niektorým dodávateľom zemného plynu, a že za dodávku plynu riadne uhrádzal vystavené faktúry.

8. Ako dôkazy označil žalobca faktúru č. 9000179731 zo dňa 03.06.2014, list žalobcu (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Výpis z interného systému žalobcu s nameranými hodnotami plynu na odbernom mieste žalovaného, Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 04.10.2012, e-mailovú komunikáciu zo dňa 26.05.2014. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie zmluvou o odbere zemného plynu na odbernom mieste P. XX, F..

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 24.09.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Vyfakturovaním škody zo dňa 30.05.2014, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Cenníkom externých služieb SPP - distribúcia, a.s., Odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 13.01.2016, Vyjadrením žalobcu zo dňa 29.02.2016, Výpisom z interného systému žalobcu, Zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 04.10.2012, e-mailovou komunikáciou zo dňa 26.05.2014, odpoveďou SPP, a.s. zo dňa 24.05.2016, pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené za použitia fikcie doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Súd pritom dodáva, že žaloba s prílohami bola žalobcovi doručená, avšak ďalšie zásielky doručované na adresu trvalého pobytu žalovaného sa vracali súdu s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Ani doručovanie cestou polície nebolo úspešné, nakoľko žalovaný si po telefonickej dohode s OOPZ v Trnave zásielku neprevzal podľa dohody. Súd má za to, že použitím fikcie doručenia v zmysle § 111 ods. 3 pri doručovaní predvolania na pojednávanie a poučenia na adresu trvalého pobytu žalovaného a následným pojednávaním v neprítomnosti žalovaného nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, ale nemožnosť byť prítomný na pojednávaní si žalovaný zavinil sám nepreberaním zásielok v mieste svojho trvalého bydliska.

10. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v období od 25.08.2013 do 16.04.2014 na odbernom mieste P. XX, XXX XX Nitra, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu. Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste, a to faktúrou č. 9000179731 zo dňa 03.06.2014 so splatnosťou 17.06.2014 (č.l. 3), ktorej prílohou bol spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom. Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil. Zo Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 04.10.2012 (č.l. 38) vyplýva, že bola uzavretá medzi dodávateľom

- Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a odberateľom - žalovaným, pričom ako odberné miesto je uvedená P. XX., XXX XX Nitra. Z odpovede Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 24.05.2016 (č.l. 49) vyplýva, že SPP, a.s. zabezpečoval dodávku zemného plynu žalovanému na základe zmluvy o dodávke zemného plynu uzatvorenej dňa 04.10.2012. Predmetná zmluva bola ukončená dňa 24.08.2013. Počas trvania zmluvy vystavila ich spoločnosť žalovanému faktúry vyúčtovania spotreby zemného plynu za obdobie od 05.10.2012 do 18.12.2012 - nedoplatok 345,66 eura a za obdobie od 19.12.2012 do 24.08.2013 - nedoplatok 1.871,27 eura. Z e-mailu SPP, a.s. zo dňa 26.05.2014 (č.l. 39) vyplýva, že na odbernom mieste P. XX, XXX XX Nitra evidujú ako pôvodného zákazníka žalovaného, s tým, že zmluvný vzťah trval od 04.10.2012 do 24.08.2013, stav meradla pri ukončení bol 4332 m3, zmluva bola ukončená odstúpením od zmluvy z dôvodu neplatičstva. Pri novom zákazníkovi evidujú zmluvný vzťah od 14.05.2014, stav meradla pri uzavretí bol 7610 m3, zmluva je aktívna. Z Výpisu z interného systému žalobcu (č.l. 29) vyplýva, že na odbernom mieste žalovaného P. XX, F. bol ku dňu 24.08.2013 stav 4332 m3 a ku dňu 16.05.2014 stav 7610 m3.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

14. Podľa § 71 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

15. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

16. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

17. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

18. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovuje Vyhláška MH SR č. 449/2012 Z.z..

19. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Podľa § 100 (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (2)

20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (1) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. (2)

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, preto sa súd pred skúmaním samotnej existencie subjektívneho práva žalobcu najskôr zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.

25. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

26. V konaní ide o právo žalobcu na náhradu škody spôsobnej neoprávneným odberom zemného plynu, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti (§ 106 ods. 2 , v prejednávanej veci počiatkom neprávneného odberu dňa 25.08.2013, z čoho je zrejmé, že ak bola žaloba podaná na súde dňa 02.10.2015, bola podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 . Súd má za to, že žalobca ako poškodený sa o škode a škodcovi dozvedel najskôr dňa 16.04.2014, kedy došlo k ukončeniu odberu zemného plynu, pretože v tento deň bola zistená výška škody a kto je ňu zodpovedný. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba podaná na súde dňa 02.10.2015 bola podaná aj v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Podporne súd poukazuje na uznesenie NSSR sp.zn. 2M Obdo 6/2010 zo dňa 29.11.2011, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody.“. K námietke premlčania vznesenej žalovaným preto súd uvádza, že nebola vznesená dôvodne.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná dôvodne a je potrebné jej v celom rozsahu vyhovieť.

28. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol do 24.08.2013 v zmluvnom vzťahu s dodávateľom plynu SPP, a.s., pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa z dôvodu neplnenia si povinností žalovaným na úhradu faktúr za dodávku zemného plynu (viď e-mail na č.l. 39). Napriek ukončeniu daného zmluvného vzťahu žalovaný naďalej bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu odoberal zemný plyn z distribučnej siete žalobcu v období od 25.08.2013 do 16.04.2014 na odbernom mieste P. XX, F., číslo plynomeru XXXXXXXXXXXX. Takýto odber plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE považovaný za neoprávnený a odberateľ plynu je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla. Za obdobie, kedy žalovaný odoberal zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, bolo z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste žalovaného odobratých

celkom 3117 m3 zemného plynu, pričom uvedený plyn bol spotrebovaný z distribučnej siete žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zo žalobcom predloženého výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 30.05.2014 vyplýva, že cena žalovaným neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie od 25.08.2013 do 16.04.2014, t.j. za 235 dní v objeme 3117 m3 pri cene neoprávnene odobratého zemného plynu 0,03664 eur za 1 m3 predstavuje 1.219,84 eura, pričom výpočet bol vykonaný v súlade s vyhláškou MS HR č. 449/2012 Z.z.. Žalobca dňa 03.06.2014 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste za obdobie od 25.08.2013 do 16.04.2014 vo výške 1.219,84 eura, a to faktúrou č. 9000179731, splatnou dňa 17.06.2014, ktorú žalovaný neuhradil, a preto ho súd s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že boli splnené všetky podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladané zákonom (vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu), zaviazal zaplatiť uvedenú istinu žalobcovi vo výroku I. rozsudku.

29. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, súd poukazuje na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal v rozhodnom období uzavretú zmluvu o dodávke plynu s niektorým z početných dodávateľov na trhu, a že by za odber plynu uhrádzal faktúry, keď odber zemného plynu na odbernom mieste v rozhodnom období ani nesporoval. Keď žalovaný uviedol, že mal riadne uzatvorenú zmluvu na odber plynu so žalobcom, súd uvádza, že toto možné nie je, nakoľko žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, nie je však dodávateľom zemného plynu. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že bol počas rozhodného obdobia v zmluvnom vzťahu s niektorým s dodávateľom zemného plynu po ukončení zmluvného vzťahu s SPP, a.s., pričom v tomto smere ani nenavrhol vykonať dokazovanie. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a SPP, a.s. bolo pritom bolo dostatočne preukázané vyjadrením SPP, a.s.. Spôsob výpočtu škody vo výške 1.219,84 eura je zrejmý z prílohy k faktúre, pričom tento je v súlade s vyhláškou MS HR č. 449/2012 Z.z., keď zároveň žalovaný ani neuviedol, v čom konkrétne vidí nesprávnosť výpočtu.

30. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z predmetnej faktúry odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 5,15% ročne, nakoľko bol uplatnený v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,15% (t.j. 0,15% + 5). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.219,84 eura od 18.06.2014 do zaplatenia.

31. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

32. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).