Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/25/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcov v 1. rade B. I., G. XX.X.XXXX, K. P. Č.. XX a v 2. rade O. I., G. X.X.XXXX, K. P.Š. Č.. XX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou JUDr. Ing. Elenou Divko, advokátkou, AK so sídlom v Skalici na ul. Gorkého 1/A proti žalovanému B. M., G. XX.XX.XXXX, K. P. Č.. XXX, zastúpenému splnomocnencom JUDr. Dušanom Krivským, advokátom so sídlom AK v Skalici na ul. Sasinkovej č. 882/24 o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o vzájomnom návrhu žalovaného o určenie vlastníctva k časti nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e .

Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Senica dňa 12.12.1994 domáhali určenia, že hranicu medzi nehnuteľnosťami v katastrálnom území P.U. parcelných čísiel XXXX/X, XXXX/X, XXXX na jednej strane a parcelných čísel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X na druhej strane tvoria body A, B, C tak, ako budú uvedené v geometrickom pláne a označené v teréne. V žalobe navrhli, aby pôvodne siedmim žalovaným bola uložená povinnosť odstrániť časť garáže, ktorou žalovaní neoprávnene zasahujú do parcely číslo XXXX/X žalobcov a uložiť túto povinnosť splniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a požadovali im uložiť povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania. Žalobcovia žalobu podali na tom skutkovom základe, že nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam označeným parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX v podiele X/X kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra A. dňa 8.6.1994 pod číslom XXX/XX. Ich nehnuteľnosti susedia na jednej strane s parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorých vlastníkmi bol nebohý Y. M., po ktorom sú dedičmi nehnuteľností žalovaní v 1 až 7. rade Š. M., B. M., B. M.Á., O.. M., P. M., B. Č. Q. L. M.. V čase podania žaloby dedičské konanie po neb. Y.C. M. prebiehalo. Najmä žalovaný 1/ Š. M. nerešpektuje hranicu medzi nehnuteľnosťami tak, ako bola vytýčená v teréne a označená aj vo vytyčovacom náčrte geodeta M. C.. Kolíky, ktorými bola označená hranica geodetom, boli zo strany žalovaných odstránené. Ďalej tvrdili, že žalovaný 1/ si na parcele č. XXXX/X postavil garáž, ktorej časť zasahuje do parcely žalobcov Č.. XXXX/ X, na jednej strane 1,22 m a na strane druhej 1,13 m, podľa žalobcov to vyplýva z vytyčovacieho náčrtu geodeta C.. K dohode o priebehu hranice medzi vlastníkmi nehnuteľností neprišlo ani pri riešení sporu pre Obvodným úradom životného prostredia, ktorý odkázal žalobcov s nárokom na súd. Úrad viedol konanie pod č. XXX/XX. Žalobcovia navrhli v žalobe vykonať dokazovanie znalcom z odboru geodézia a ustanoviť geodeta, ktorý zameria a vytýči hranice medzi spornými parcelami a na základe znaleckého posudku navrhovali vyhlásiť rozsudok v znení, ako je vyššie.

2. Žalovaní Š. M., B. M., B. M., P. M., B. Č.N. Q. L. M. Q. B. M. sa ešte v roku 1995 v konaní pred Okresným súdom Senica vyjadrili, že so žalobou nesúhlasia v časti týkajúcej sa odstránenia časti stavby, u ktorej zhodne uviedli, že ide o stavbu, ktorá je svojím charakterom vinohradníckym domčekom a nie garážou. Za dôvod nesúhlasu všetci uviedli skutočnosť, že existuje geometrický plán (ďalej v texte používaná aj skratka „GP“) na parcely č. XXXX/X, XXXX/X Q. Č.. XXXX/X,X, vypracovaný v roku 1994 a vinohradnícky domček je postavený na parcele č. XXXX/X, teda na parcele, ktorá im spoluvlastnícky patrí. K vzniku stavby uviedli, že vinohradnícky domček bol postavený pred 40. rokmi. Trvali na tom, že vinohradnícky domček (na vysvetlenie, v miestnej reči v Skalici označovaný ako vinohradnícka búda alebo len búda) je postavený na ich parcele, za dôkaz na svoje právo k stavbe označovali geometrický plán vyhotovený v roku 1994 geodetom T.. U.. Užívacie právo k vinohradníckemu domčeku (búde) realizoval aj ich nebohý otec Y. M.. K vzniku stavby uvádzali, že vinohradnícky domček bol postavený v roku 1948, v roku 1975 bola urobená prístavba.

3. Po právoplatnom skončení dedičského konania vo veci OS Senica sp. zn. V. XXX/XX, vedenom po poručiteľovi Y. M. a oprave dedičského rozhodnutia vo veci sp. zn. V. XXX/XX sa stal výlučným dedičom nehnuteľností parciel čísel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pre obec a k.ú. P. B. M., ktorý nadobudol aj vinohradnícky domček s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X v celosti.

4. Žalobcovia trvali na žalobe proti tomuto žalovanému B. M., tvrdiac skutočnosti ako v žalobe podanej na súde 12.12.1994 s tým, že tento žalovaný nehnuteľnosti aj užíva. Proti žalovaným v 1, 4 až 6 rade vzali žalobu späť a OS Senica súd konanie proti nim uznesením s odkazom na ustanovenie § 96 O.s.p. zastavil a proti odporkyni v 3. rade B. M., ktorá zomrela, s poukazom na § 7 Občianskeho zákonníka a § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., tiež konanie právoplatne zastavil.

5. V konaní Okresný súd Senica pokračoval so žalovaným B. M., ktorý naďalej zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, tvrdil svoje vlastníctvo k vinohradníckemu domčeku, tvrdil, že je postavený na nemu patriacom pozemku a popieral, žeby týmto svojím vlastníctvom spôsoboval zásah do vlastníckych práv žalobcov, týkajúcich sa ich parciel. Navrhol žalobu v časti odstránenia časti vinohradníckeho domčeka zamietnuť, tvrdiac, že základy vinohradníckeho domčeka sú na jeho pozemkoch, nikdy neužíval ani ostatné susediace pozemky označené parcelnými číslami, patriace žalobcom.

6. Žalobcovia trvali na tom, že hranica medzi nehnuteľnosťami prebieha podľa meraní premietnutých do znaleckého posudku T.. M..

7. Žalovaný trval na tom, že hranica medzi nehnuteľnosťami strán prebieha podľa znaleckého posudku T.. U.. Trval na vykonaní kontrolného znaleckého posudku. Namietal správnosť meraní a zistenie priebehu hranice medzi jeho parcelami a parcelami žalobcov zistených geodetom C..

8. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rks 2/98 zo dňa 2.7.1998 bolo určené, že právomoc na prejednanie a rozhodnutie predtým veci účastníkov vedenej na OS Senica je daná Okresnému súdu Skalica so zdôvodnením, že ide o sporové konanie, ktorého predmetom je určenie hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov navrhovateľa B. I. a jeho manželky O. proti odporcovi B. M. pre nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obvode vtedajšieho OS Skalica (súd poznamenáva, že OS Skalica vznikol od 1.1.1997). Na OS Skalica bola spisu po doručení uznesenia NS SR na OS Skalica 9.7.2008 pridelená sp. zn. 4C 176/98. Po zániku OS Skalica od roku 2005 bola veci pridelená sp. zn. SI-4C 176/98 a po vzniku OS Skalica v roku 2008 bola veci vygenerovaná sp. zn. 3C/25/2008, pod ktorou je doteraz vedená vec účastníkov.

9. Po vykonanom dokazovaní oboma súdmi, najmä znaleckom, bol dňa 9.7.1999 vyhlásený vo veci vtedy Okresným súdom Skalica sp. zn. 4C 176/98 rozsudok pod č.k. 4C 176/98 - 274, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol a rozhodol o trovách. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 4Co 641/99-305 zo dňa 15.2.2000 rozsudok OS Skalica zrušil a nariadil prvostupňovému súdu vyzvať žalobcov na odstránenie vád podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a opraviť ju tak, aby obsahovala riadny petit, na základe ktorého môže byť v konaní vydaný rozsudok, ktorý bude vykonateľný a vyzvať

žalobcov na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení hraníc nehnuteľností, ktoré má byť predmetom prejednávanej veci.

10. Súd postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu a dňa 13.3.2000 vyzval žalobcov na odstránenie vád a na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení hraníc nehnuteľností v určenej lehote a so zákonným poučením o zastavení konania.

11. Žalobcovia 28.3.2000 súdu doručili podanie ( podané ich vtedajším advokátom), podľa ktorého navrhujú určiť, že hranicou medzi nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre obec a k.ú. P. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX na jednej strane a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X na druhej strane tvoria body A, B, C, vyznačené v geometrickom pláne znalca z odboru geodézie a kartografie...číslo... zo dňa. Preukazujú naliehavý právny záujem tým, že na predmetných nehnuteľnostiach si chcú postaviť vinohradnícky domček a so stavbou nemôžu pokračovať, konanie o povolení stavby je prerušené do času, pokiaľ nebude presne určená hranica medzi nehnuteľnosťami. Dňa 24.4.2003 doručili doplnený petit, a súd mal výrokom určiť, že hranicu medzi nehnuteľnosťami zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. P. medzi konkrétnymi parcelami žalobcov a žalovaného tvoria body A, B, C, vyznačené v geometrickom pláne znalca z odboru geodézie a kartografie. Naliehavý právny záujem na určení zdôvodňovali tým, že na predmetných nehnuteľnostiach chcú postaviť vinohradnícky domček, materiál majú zakúpený, s realizáciou stavby nemôžu pokračovať, pokiaľ nebude definitívne určená hranica medzi nehnuteľnosťami.

12. Súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 4C 176/98-500 dňa 11.9.2003 tak, že žalobu o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami zamietol. Voči rozsudku vo výroku o trovách podal odvolanie žalovaný, voči zamietacej časti rozsudku obaja žalobcovia.

13. Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníkov prvostupňový rozsudok uznesením č. k. 23Co 60/04-518 dňa 29.6.2004 zrušil s odôvodnením, že žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia hranice medzi nehnuteľnosťami a jedná sa v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobu, keďže v nej ide o určenie, komu z účastníkov patrí sporná plocha, kto je jej vlastníkom, čiže o určenie vlastníckeho práva. Pre vecné preskúmanie žaloby je preto nevyhnutné, aby žalobcovia, ktorých v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno preukázali, že na žalovanom určení majú naliehavý právny záujem, ktorý je pritom daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu žaloba o určenie nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Krajský súd v Trnave odôvodnil rozhodnutie praxou, keď sa pripúšťa určovacia žaloba aj tam, kde možno žalovať na plnenie, nakoľko môže byť daný naliehavý právny záujem na určenie pokiaľ sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a tým sa potom zabráni ďalším žalobám na plnenie, prípadne vtedy, ak by sa žalobou na plnenie mohol vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, resp. jej časti má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, teda žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami, ktoré je svojou podstatou určením vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, pričom vyhovujúci rozsudok môže byť podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami, ktoré je svojou podstatou určením vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, pričom vyhovujúci rozsudok súdu môže byť následne podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu považoval za nutné, aby súd žalobu vecne prejednal a rozhodol o nej. Zdôraznil zásadu, podľa ktorej je prvostupňový súd viazaný názorom odvolacieho súdu a nariadil vec prejednať a rozhodnúť.

14. Dňa 31.1.2011 došiel od žalobcov návrh na pripustenie zmeny žaloby. Naliehavý právny záujem zdôvodnili tým, že žalovaný spochybnil hranicu pozemku predložením nového vytyčovacieho náčrtu, o čom svedčí aj rozhodnutie KS v Trnave z 29.6.2004, ktorý sa vyjadril, že ide o určenie komu z vlastníkov patrí sporná plocha, kto je jej vlastníkom, čiže o určenie práva. Naliehavý právny záujem žalobcov je preukázaný už tým, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo alebo by sa bez tohto určenia právne postavenie stalo neistým. Práva sa domáhajú podľa § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Poukazovali na rozhodnutia NS SR číslo R65/1975 a R 53/1973. Žalovaný si na pozemku 2887/1 postavil

nehnuteľnosť, ktorá 1,20m2 zasahuje do ich vlastníckeho práva, odvolávajúc sa pri tom na v konaní podaný znalecký posudok znalca T.. H. a na jeho závery v posudku, kadiaľ vedie hranica, poukázali na zhodnosť záverov so znaleckým posudkom T.. M.P. z roku 1997. Navrhli, aby výsluchom znalca T.. H. bola presnejšie určená šírka tej časti vinohradníckeho domčeka, ktorá neoprávnene zasahuje na pozemok ich p.č. XXXX/X a určiť ju bodmi, aby mohol byť jeho vytyčovací náčrt aj vykonateľný podľa Exekučného poriadku. Navrhli určiť hranicu medzi pozemkami p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX určenú bodmi 1,2,3,4,5,6,7 tak, ako je to zamerané znalcom z odboru geodézie a kartografie T.. P. H. na vytyčovacom náčrte zo dňa 28.11.2010, ktorý autorizačne overil 27.11.2010. Ďalej navrhli, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť časť vinohradníckeho domčeka, ktorým neoprávnene zasahuje do p.č. XXXX/X a vydať zabratú časť parc. č. XXXX/X tak, ako je zakreslené na znaleckom nákrese znalcom T.. P. H. bodmi 1,2,3,4 a to do 30 dní. Žaloba bola nimi opäť doplňovaná ich podaním z 10.6.2011. Navrhli vydať rozsudok, ktorým súd určí hranicu medzi pozemkami žalobcov parcely č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394m2, parcely č. C. záhrady o výmere 267m2, parcely č. C. XXXX vinice o výmere 60m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra A. pre katastrálne územie Radošovce a žalovaného parcely č. C. XXXX/X záhrady o výmere 253m2, parcely č. C. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, parcely č. C. XXXX/X orná pôda o výmere 351m2, parcely č. C. XXXX/X vinice o výmere 365m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra A. pre katastrálne územie P. tak, ako je to určené a zamerané bodmi 1,2,3,4,5,6,7 znalcom z odboru geodézie a kartografie T.. P. H. na vytyčovacom náčrte číslo 3C/25/2008 zo dňa 26.11.2010, ktorý autorizačne overil dňa 27.11.2010 a tvorí prílohu č. 3 Znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 28.11.2010. Navrhli žalovanému uložiť povinnosť odstrániť časť vinohradníckeho domčeka súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele číslo C. XXXX/X o výmere 18m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, vedenom správou katastra A. pre katastrálne územie P., ktorým neoprávnene zasahuje do parcely č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra A. pre katastrálne územie P. a vydať zabratú časť o dĺžke .... a šírke ......t.j. výmerou .....m2, ktorá zasahuje do parcely č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra A. pre katastrálne územie P.Š. tak, ako je to zakreslené a určené bodmi ..... na doplnenom znaleckom nákrese znalcom T.. P. H. zo dňa ......

15. Súdu dňa 19.8.2011 doručil žalovaný vzájomnú žalobu o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorú súd spojil uznesením č.k. 3C/25/2008-823 zo dňa 7.9.2011 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 3C/25/2008. Vzájomná žaloba je odôvodnená tým, že žalobcovia spochybňujú jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, konkrétne k parcelám číselne označeným ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX zapísaných v katastri pre obec a k.ú. P. a požadujú aj odstránenie časti nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí nemu a tým, že vyhovením žalobe najmä v časti odstránenia časti vinohradníckeho domčeka by mu vznikla škoda, lebo celý vinohradnícky domček by sa zrútil. Ku dňu podania vzájomnej žaloby na základe už vykonaného dokazovania vo vzájomnej žalobe požadoval súdnym výrokom, že je vlastníkom častí parciel č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX. Pri podaní vzájomnej žaloby sa odvolával na vypracovaný znalecký posudok jedným zo znalcov, konkrétne T.. B., ktorého posudok považoval za správny a potvrdzujúci jeho vlastníctvo (žalovaného) oproti znaleckému posudku iných súdnych znalcov, ktorí dospeli k záverom spochybňujúcim jeho vlastníctvo a na inštitút vydržania nehnuteľnosti ako na jeden z možných spôsobov nadobudnutia vlastníctva.

16. Vzájomnú žalobu považovali žalobcovia za účelovú, nezrozumiteľnú a navrhovaný rozsudočný petit za neurčitý z toho dôvodu, že žalovaný nevie, či chce určiť priebeh hranice alebo chce určiť vlastníctvo k parcelám, na ktorých stojí vinohradnícky domček titulom vydržania, lebo od počiatku tvrdí, že vinohradnícky domček stojí na nemu patriacich parcelách. Uvedenému zodpovedá jeho tvrdenie, že domček bol postavený cca pred 40. rokmi, prípadne podľa jeho udania vo vzájomnej žalobe stojí cca 80 rokov a podľa GP z roku 1994 je vinohradnícky domček postavený na pozemku, patriacom v súčasnosti žalovanému. Uviedli, že vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva a vo vyjadrení k vzájomnej žalobe sa zaoberali aj ustanovením § 129 Občianskeho zákonníka a podmienkami vydržania podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa žalobcov z pohľadu teórie práva nemôže žalovaný požadovať určiť vlastníctvo k veci, o ktorej tvrdí, že je jej vlastníkom. Požadovali vyhovieť žalobe, doplnenej ich podaním z 10.6.2011, t.j. výroku podľa tohto ich podania ako je v uznesení č.k. 3C/25/2008 - 783 ( teraz založené na čísle listu spisu 675).

17. Žalobcovia sa domáhali určenia priebehu hranice, žalovaný vzájomnou žalobou určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, kde rozhodnutie záviselo od určenia priebehu hranice. Súd preto rozhodol uznesením

o spojení vecí na spoločné konanie a predmetom konania sa stala aj vzájomná žaloba žalovaného o určenie jeho vlastníckeho práva.

18. Žalobcovia navrhovali ich žalobe vyhovieť podľa výsledkov znaleckých dokazovaní vykonaných znaleckými posudkami T.. M. M., neskôr ich podaním z 10.6.2011, navrhovali vydať rozsudočný petit podľa určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami sporových strán znaleckým posudkom znalca geodeta T.. P. H..

19. Žalovaný požadoval doplnenú žalobu žalobcov z 10.6.2011 zamietnuť z dôvodu, že za správne ohľadom určenia priebehu hranice medzi pozemkami považoval výsledky, zistené a premietnuté do znaleckého posudku podaného znalcom geodetom Ing. O. B.. Na vzájomnej žalobe trval.

20. V časti žaloby, v ktorej mala byť súdom uložená žalovanému povinnosti odstrániť časť vinohradníckeho domčeka súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele číslo C. XXXX/X o výmere 18 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX, vedenej správou katastra pre katastrálne územie P., ktorým odporca neoprávnene zasahuje do parc. C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2 zapísanej na LV č. XXXX vedenej správou katastra A. pre katastrálne územie P. a vydať zabratú časť o dĺžke .... a šírke ..., t.j. výmerou ... m2, ktorá zasahuje do parcely č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedenej správou katastra A. pre katastrálne územie P. tak, ako je to zakreslené a určené bodmi na doplnenom znaleckom nákrese znalcom T.. P. H. súd vyhodnotil žalobu ako neúplnú, nevykonateľnú, preto o tejto časti uznesením č.k. 3C/25/2008-783( teraz č.l. 675) rozhodol, že zmenu žaloby v časti uloženia povinností žalovanému nepripúšťa.

21. Na pojednávaní, konanom dňa 27.6.2012 vzali žalobcovia žalobu o odstránenie časti vinohradníckeho domčeka späť a súd konanie o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť časť vinohradníckeho domčeka za jeho súhlasu konanie o žalobe uznesením č.k. 3C/25/2008- 886 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2012.

22. Pred vydaním rozsudkov Okresným súdom Skalica a po zrušení týchto rozhodnutí odvolacím súdom Okresný súd Skalica vykonal dokazovanie Listami vlastníctva č. XXXX a č. XXX, vedenými Správou katastra A. pre katastrálne územie P., oboznámením sa s kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.5.1994, jej vklad povolený pod Z. XXX/XX dňa 8.6.1994, oboznámením sa s dedičskými spismi OS Senica sp. zn. V. XXX/XX Q. A.. J.. V. XXX/XX - V. XXXX/XX, znaleckým posudkom č. X/XX znalca T.. M. M. a znaleckým posudkom č. X/XX znalca T.. O. B., obaja znalci vymenovaní pre odbor geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, ich výsluchom, znaleckým posudkom č. X/XXXX z 28.2.2006 podaným Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave, výsluchom spracovateľky tohto posudku T.. E. K., znaleckými posudkami č. XX/XXXX znalca T.. P. H. a dodatkom č. 1 k jeho J. Č.. XX/XXXX a výsluchom tohto znalca, geometrickým plánom č. zakázky XXX-XXX-XXX -XX vyhotoveným dňa 27.7.1994 geodetom M. C. na odčlenenie parcely č. XXXX/XX a meračským náčrtom k nemu patriacim, vytyčovacím náčrtom Geodézie Bratislava č. XXX-XXX-XXX-XX z 20.10.1994 pre hranice pozemku medzi parcelami č. XXXX/X,X, XXXX Q. XXXX/X Q. X /. vytyčovací náčrt vyhotovený T.. U./, ohliadkami nehnuteľností zo dňa 16.10.1997 a zo dňa 11.1.2001, prehratím CD, Správami Katastrálneho úradu v Trnave, Správou katastra Skalica, správou Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu, pobočka Skalica, geometrickým plánom vypracovaným znalcom T.. P. H. z 1.3.2012 č. XC/XXX/XXXX, oboznámením sa s GP č. XC/XX/XXXX - T. z 15.10.2012, vyhotoveným znalcom T.. H., záznamom o overovacom konaní GP vyhotoveným Správou katastra Skalica ku GP č. XC/XX/XXXX z 1.3.2012 a Protokolom o overovaní GP, vyhotoveným Správou katastra Skalica ku GP č. XC/XX/XXXX- T. z 15.10.2012, výsluchom žalobcov a žalovaného, výsluchom svedka M. Y., G.. XX.X.XXXX, K. P. XXX a svedka geodeta M. C., výpoveďou zamestnanca Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Skalica T.. O. P..

23. Základný právny rámec úpravy vlastníckych práv účastníkov je daný v ustanoveniach § 123 OZ, ktorý určuje právo vlastníka v medziach jeho vlastníctva predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky, nakladať s ním, ďalej v § 124 OZ, podľa ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva na oprávnenú držbu, užívanie predmetu vlastníctva a nakladania s ním neoprávnene zasahuje, najmä sa vlastník môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Vlastník sa môže domáhať

ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj žalobou na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobcovia tvrdili, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu ich vlastníckeho práva a využili právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na určenie hranice medzi ich pozemkami a pozemkami susediacimi. V takomto prípade ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Pri žalobe na určenie priebehu hranice, resp. na jej vymedzenie ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ sa považujú za vyjadrovací spôsob, ktorým tak strany, ako aj súd, majú namysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí, preto váha dokazovania z prípustných dôkazov spočívala na znaleckom dokazovaní znalcami vymenovanými pre odbor geodézie a kartografie, odvetvie geodézia.

24. Žalobcovia 1/ a 2/ pri ich výsluchu pred OS Senica zhodne tvrdili, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX nadobudli kúpou niekedy v roku 1993-1994 a o výmere tak uvedenej v kúpnej zmluve ako aj zapísanej na LV od predávajúcich B. K., Q. O. Q. Š. W.. Predávajúci nehnuteľnosti zdedili po svojom otcovi niekedy v 70-tych rokoch. Predávajúci nehnuteľnosti nikdy neužívali, ležali „ladom“ a nemožno hovoriť o žiadnych susedských vzťahoch so žalovaným, či jeho právnym predchodcom. Po kúpe nehnuteľnosti si dali pozemky zamerať vo firme Geospol Senica a geodet C. vytýčil hranicu v teréne kolíkami. Žalovaný nesúhlasil s vytýčením hranice geodetom a kolíky odstránil a o vytýčenie priebehu hranice medzi pozemkami požiadal geodeta T.. M., ktorý potvrdil priebeh hranice ako ho zistil a vytýčil kolíkami geodet C.. So závermi geodeta T.. M. žalovaný nesúhlasil a objednal si vytýčenie hranice medzi pozemkami geodetom T.. U., ktorý vytýčil hranicu medzi pozemkami odlišne od geodetov C. a T.. M.. Podľa výpovede žalobcov priebeh hranice určený T.. U. bol v rozdiele predchádzajúcich meraní o pol až 2 metre. Keď žalobcovia kupovali nehnuteľnosti, nevedeli, že vinohradnícky domček žalovaného zasahuje do ich vlastníctva a v prípade, že nové zameranie ukáže, že vinohradnícky domček zasahuje do ich vlastníctva, budú žiadať jeho odstránenie a vyjadrili sa, že sa domnievajú, že aj jeden riadok vinohradu je v ich parcele a ak sa to preukáže znaleckým posudkom, budú žiadať aj jeho odstránenie. Žalobkyňa 2/ doplnila vo svojej výpovedi, že keď so žalobcom 1/, svojím manželom kupovali nehnuteľnosti, kupovali parcelné čísla a im zodpovedajúce áre podľa pozemkovej knihy a ostatnej evidencie nehnuteľností. Vyjadrila sa, že chcú len to, čo im patrí. Pri zameriavaní ich pozemku pri meraniach zohľadnené aj pozemky zo strany „Č. Q.“, teda zo strany vlastníka ako ich druhého suseda aj zo strany M., teda žalovaného. Žalovaný tretí krát dával zameriavať hranicu iba medzi pozemkami účastníkov, čo považovala za nepresné. Uviedla, že hranice sa budú niekde posúvať či smerom k pozemku žalobcov alebo k druhému susedovi žalovaného, alebo inde, čo sa zistí znaleckým posudkom. Vypovedala, (súd poznamenáva, že ide o výpoveď z roku 1995), že má za to, že podľa nej vinohradnícky domček patriaci žalovanému nestojí 40. rokov, má poznatok, že k stavbe robili M. prístavbu niekedy v 80-tich rokoch, najneskoršie v roku 1984 a časť prístavby zasahuje do parcely žalobcov a pokiaľ je jej známe, stavbu nemá žalovaný zlegalizovanú, nemá na ňu stavebné povolenie. Pri ďalšom výsluchu žalobcov súd zistil, že predtým, než podpísali kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli svoje nehnuteľnosti nezisťovali, kadiaľ vedie užívacia hranica. Žalobkyňa 2/ uviedla, že sa nepýtala pre podpisom zmluvy, kade vedie užívacia hranica, ona túto hranicu považuje za vlastnícku hranicu nie za užívaciu hranicu a nezisťovala priebeh užívacej hranice preto, lebo pre ňu je smerodajné, čo je napísané v m2 v kúpnej zmluve. Pred podpisom kúpnej zmluvy vedela, kde sa situačne nachádzajú nehnuteľnosti, nehnuteľnosť poznala od detstva, aj búdu žalovaného, v ktorej v dávnejšej minulosti bola jeden krát a opísala ju z tej doby ako skromne zariadenú miestnosť. Obaja žalobcovia pri výsluchu uviedli, že zistili pri nimi vyvolanom stavebnom konaní a zámere postaviť si na parcele číslo XXXX/XX, vyňatej z poľnohospodárskeho pôdneho fondu svoj vinohradnícky domček, že od hranice pozemku parcely č. XXXX/X, patriacej žalovanému by bol jeden z múrov vinohradníckeho domčeka iba cca 30 cm, čo by im prekážalo v užívaní vinohradníckeho domčeka. Stavebné konanie bolo stavebným úradom prerušené a žalobcovia odkázaní na vyriešenie sporu o vlastníctvo na súdne konanie aj z dôvodu, že žalobcovia podľa ich výpovedí disponovali geometrickým plánom geodeta M. C., podľa ktorého mal zasahovať žalovaný do vlastníctva žalobcov, konkrétne do ich parcely č. XXXX/X svojou stavbou (vinohradníckym domčekom) stojacou na parcele č. XXXX/X a doložili svoje tvrdenia aj rozhodnutím stavebného úradu, s ktorým sa súd oboznámil.

25. Na základe celého vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd vydal dňa 17.12.2012 pod č.k. 3C/25/2015- 952 rozsudok, ktorým žalobu a vzájomnú žalobu zamietol a kde výsledky znaleckého dokazovania znalcami T.. B., T.. H., geometrickým plánom

vypracovaným geodetom C., znaleckým posudkom T.. M., ich výsluchmi, výsluchom zamestnanca Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Skalica T.. O. P. na záver zhodnotil tak, že všetky doterajšie úkony znalcov pri podávaní vychádzali z tých istých podkladov, a to máp a z dostupného geodetického súboru informácií a nie je namieste vykonať ďalšie žalobcami navrhované znalecké kontrolné dokazovanie, pretože znalci by opäť vychádzali iba z nepresných máp a rovnaké podklady ako doteraz by boli použité aj pre kontrolný znalecký posudok. Všetci znalci a aj ostatní geodeti ďalej menovaní použili rovnaké zákonom stanovené podklady a napriek tomu dospeli k rozdielnym výsledkom o priebehu hranice. Výsledky meraní a závery v znaleckom posudku znalca T.. B. svedčili v prospech žalovaného a pre zamietnutie žaloby žalobcov, znalecký posudok T.. M. a znalecký posudok T.. H. o priebehu hranice v prospech vlastníckeho práva žalobcov, geodet C., ktorý vytyčoval priebeh hranice a premietol ju do geometrického plánu pred podaním žaloby na objednávku žalobcov bol podľa vyhodnotenia súdu zameraný iba na určenie hranice medzi nehnuteľnosťami strán týkajúcej sa tej časti, v ktorej mienili žalobcovia postaviť vinohradnícky domček, vytyčovací náčrt Geodézie Bratislava č. XXX- XXX-XXX-XX z 20.10.1994 pre hranice pozemku medzi parcelami č. XXXX/X,X, XXXX Q. XXXX/X Q. X /. vyhotovený T.. U.Á. na objednávku žalovaného svedčil v prospech vlastníctva žalovaného. T.. H. v rozpore s uloženou úlohou vypracoval iba vytyčovací náčrt, pokiaľ súd trval na splnení úlohy vypracovať GP ním vypracovaný GP mu pre nepresnosti odmietol katastrálny úrad overiť. S odkazom na ustanovenia katastrálneho zákona mal súd za to, že ani v dôsledku kontrolného znaleckého posudku by vytyčovací náčrt nebol dôkazným prostriedkom, ktorý by prispel k vyriešeniu sporu strán o určenie, ktorému z nich patrí a v akej konkrétnej výmere tá ktorá plocha zemského pomeru z tej ktorej parcely, doteraz zapísanej ako vlastníctvo na mená žalobcov a žalovaného, lebo vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok a z katastrálneho zákona vyplýva požiadavka, aby súčasťou rozsudku o určení vlastníctva, v ktorom sa rieši otázka priebehu hranice, ktorý sa zapíše do katastra záznamom a vyznačí sa aj v liste vlastníctva, bol aj znalecký posudok vo forme geometrického plánu, ktorý súd požadoval vyhotoviť po znalcoch a vyhotovený nebol za zadefinovania geometrického plánu aj ako právno-relevantného dokumentu na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností pozemku podľa vyhl. č. 79/1996 Z.z. s požiadavkou, aby bol výsledkom činnosti odbornej osoby, autorizačne overený a následne úradne overený správou katastra. Údaje a tvar pozemkov majú byť podľa vyhlášky výsledkom meračských prác v teréne a výpočtových a zobrazovacích prác, kde sa hranice pozemkov vymedzili alebo vytýčili. Súd musel trvať na vypracovaní GP, pretože geometricky a polohovo určuje a zobrazuje hranice pozemku - tvar a rozmery vymedzené vlastníckym právom k nehnuteľnosti a práve toto bolo potrební v konaní zistiť a v tomto bolo vlastníctvo medzi stranami sporné. Všetci znalci, vrátane znalca Ing. Wagnera pri záveroch jeho č. XX/XXXX z roku 2010, ktorý pri výsluchu uviedol, že si diametrálne odlišné vysvetľuje tým, že sú rozdielne údaje v katastrálnych mapách a mapách určeného operátu a tak tento znalec ako aj znalec T.. B. dospeli zhodne k záveru, že priebeh hranice tak ako je teraz užívaná, nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape, čo sa stalo nesprávnym zákresom v mapách, vychádzali pri vypracúvaní z podkladov, ktoré sú ustanovené zákonom, vyhláškou a smernicou, ktoré boli pre nich záväzné v tom ktorom čase vypracovania znaleckých posudkov. Zo Výskumného ústavu geodézie a kartografie prijal súd pre rozhodnutie súdu o určenie priebehu hranice, že ak sú katastrálne mapy vytvorené spôsobom, ako ich opísal znalec v č. X/ XXXX a vo výpovedi T.. E. K. zo znaleckého ústavu, a v dôsledku toho nepresné, dostali sa žalobcovia a tiež žalovaný do dôkaznej núdze, lebo z nepresných podkladov nemožno vyvodiť správny záver o priebehu vlastníckej hranice medzi ich nehnuteľnosťami a určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ani ak sú postupy znalcov a nimi použité metódy zdôvodnené v ich prípadne aj v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré postupy upravujú. Na základe neunesenia dôkazného bremena na tvrdenia žalobcov súd žalobu zamietol a vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá z dôvodu, že určením priebehu hranice mezi pozemkami sa nepriamo vymedzuje i vlastníctvo účastníkov k susediacim, konkrétne k parcelám žalobcov. V prípade účastníkov je hranica medzi ich pozemkami objektívne zistiteľná, jej určenie záviselo od odborného posúdenia, pre ktoré boli rozhodujúce geodetické súbory informácií, najmä katastrálna mapa, mapa určeného operátu, geometrický plán a vytyčovací náčrt T.. U.. Potom pre rozhodnutie o vzájomnom návrhu žalovaného pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním bolo tak isto potrebné, aby bol určený priebeh vlastníckej hranice a aby súd mal geometrický plán, ktorý by vymedzoval tvar a rozmery pozemku, jeho šírku, nakoľko v zmysle § 67 katastrálneho zákona iba geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhom účastníkov nie je možné vyhovieť, vzhľadom na to, že v konaní sa ani po rozsiahlom dokazovaní znaleckými posudkami nepodarilo jednoznačne určiť priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami. Vzhľadom na to, že sa v konaní ani po rozsiahlom dokazovaní znaleckými posudkami

nepodarilo jednoznačne určiť priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami súd návrh zamietol, nakoľko navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, keď sa v konaní jednoznačne nepodarilo zistiť kadiaľ vedie hranica pozemkov. V závere súd uviedol, že žalobcovia síce doložili znalecký posudok na preukázanie svojho tvrdenia avšak tento znalecký posudok bol spochybnený ďalšími následnými znaleckými posudkami, ktoré sa navzájom vo výsledku, kadiaľ vedenie hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov odlišovali. Vzhľadom, na to že súd nemohol posudzovať správnosť jednotlivých znaleckých posudkov z hľadiska metódy aká bola pri vypracovávaní použitá, súd musel dospieť k záveru, že všetky znalecké posudky boli vypracované správne a nebolo by potom spravodlivé svojvoľne považovať ktorýkoľvek z uvedených znaleckých posudkov za jediný správny, z ktorého by súd mohol vychádzať. Z toho dôvodu neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov malo za následok, že súd musel žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Z tých istých dôvodov potom súd aj vzájomný návrh žalovaného zamietol, keďže neuniesol dôkazné bremeno v tom, že v konaní sa nepreukázala nová hranica medzi pozemkami a teda nemohlo byť ani určené vlastníctvo žalovaného.

26. Proti rozsudku podali obe strany odvolanie. Žalobcovia navrhli zmeniť rozsudok zo 17.12.2012 v časti zamietnutia ich žaloby tak, že hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaného, (bližšie špecifikovanými v odvolaní) prebieha tak, ako je to určené a zamerané v geometrickom pláne T.. P. H., znalca z odboru geodézie a kartografie zo dňa 15.10.2012 s tým, že žalovaný im je povinný zaplatiť všetky trovy konania včítane právneho zastúpenia tak prvostupňové, ako aj odvolacie. Ako odvolací dôvod s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd vykonal nespočetné množstvo dôkazov a to i ustanovením celkom deviatich znalcov, ktorí od samého počiatku vypracovávali vytyčovacie náčrty a nie geometrické plány. Skutkové zistenia na základe ktorých súdu dospel k svojmu záveru v rozhodnutí, sú podľa názoru žalobcov vadné, pretože z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že priebeh hranice medzi pozemkami nie je sporný, práve naopak. Tri vytyčovacie náčrty T.. M., T.. C., T.. H. sa zhodovali a uviedli, že priebeh hranice tak, ako je užívaná teraz nie je zhodný s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape a to výmerou 7m2. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že hranica tak, ako sa teraz užíva nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape a preto sa domnievajú, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vadné, nakoľko zo skutkových zistení nevyplýva záver, ktorý uviedol súd vo svojom rozhodnutí. S poukazom na § 117 ods. 1, § 120 ods. 1 a § 127 ods. 2 O.s.p. poukázali na to, že súd mal aj iné možnosti a to dať preskúmať posudok inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii, ktorý zo znaleckých posudkov je správny alebo či neoverený geometrický plán T.. H. je správny alebo nie. Podľa navrhovateľov tento dôvod zakladá arbitrárnosť, resp. svojvoľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, nedôveryhodnosť interpretácie skutkových zistení bez opory v zákone. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že súd mal vedomosť o tom, čo je potrebnou a rozhodnou skutočnosťou na vyriešenie priebehu hranice a bolo mu zrejmé, že je to overený geometrický plán, ktorý by mal byť podkladom súdneho rozhodnutia. Vytýkaný bol nedostatočne zistený skutkový stav. Žiadali, aby odvolací súd doplnil dokazovanie podľa § 213 ods. 3 a 4 O.s.p. o preskúmanie geometrického plánu T.. H. iným znalcom, či tento geometrický plán je správny alebo ktorý zo znaleckých posudkov vyhotovených v tomto sporovom konaní je správny, a či by potom mohol byť súčasťou rozhodnutia súdu, ako podklad pre zmenu v evidencii nehnuteľností, a či by takéto preskúmanie iným znalcom zakladalo pochybenie správy katastra, ktorá daný geometrický plán odmietla overiť. Vzhľadom na to žiadali, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietajúcej ich návrh zmenil tak, že návrhu vyhovie. Žalovaný vo svojom odvolaní smerujúcom proti druhej výrokovej vete preskúmavaného rozsudku, ktorým súd rozsudkom zo 17.12.2012 jeho vzájomný návrh zamietol žiadal, aby odvolací súd rozsudok s použitím § 220 O.s.p. zmenil a jeho protinávrhu vyhovel, alternatívne aby v zmysle § 221 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvod jeho odvolania je daný ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo je zároveň dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. V prvom rade uviedol, že žalobu žalobcov považuje za šikanóznu a ako takú správne zamietnutú. On podal protinávrh vlastne len z opatrnosti, keď znalec T.. H. podal znalecký posudok o ktorého totálnej neodbornosti sa viackrát v priebehu konania vyjadril. Z obavy, že súd určí hranice pozemkov medzi účastníkmi podľa nesprávneho znaleckého posudku T.. H., z opatrnosti podal vzájomný návrh na zistenie vlastníctva. Z tohto návrhu odcitoval, že sa vzájomnou žalobou domáha zistenia vlastníctva k tej časti pozemkov, ktoré podľa vytyčovacieho náčrtu T.. H. patria doteraz vlastnícky žalobcom, ale ktoré žalovaný, resp. jeho právny predchodcovia užívali v dobrej viere ako svoje vlastné po dobu 80 rokov, pričom vlastnícke právo žalovaného bolo spochybnené až podaním žaloby v roku 1994. Dovtedy ale za obdobie vyše 60 rokov došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním.

Pretože žalobcovia popierajú jeho vlastnícke právo, je nútený domáhať sa ochrany v tomto spore. Preto tak, ako podal protinávrh z opatrnosti, tak podáva z opatrnosti i odvolanie do výroku o zamietnutí o vzájomného návrhu. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd výrok prvostupňového súdu v časti, kde bol jeho vzájomný návrh zamietnutý potvrdiť. Netrvajú na odstránení vinohradníckej búdy žalovaného, pretože túto časť žalobného petitu zobrali už späť. V danom spore sa domáhajú len určenia hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaného. To, že mala byť sporná časť nehnuteľnosti vydržaná žalovaným uviedol až vo svojom vzájomnom návrhu dňa 19.8.2011 a to iba z dôvodu, že začal mať obavy, že by spor mohol skončiť v jeho neprospech, preto sa domnievajú, že vzájomný návrh je účelový a nemá oporu v zákone, pretože toto svoje právo začal žalovaný uplatňovať až po 17 rokoch súdneho konania. Vzájomný návrh - žaloba je neprípustná, pretože súd rieši ako prejudiciálnu otázku priebeh hranice a vzájomný návrh ju zahŕňa. Súd v danom spore nemôže už v pôvodnej žalobe, ktorá sa týka vyriešenia zistenia hranice medzi spornými pozemkami ako predbežnú otázka pripustiť, aby riešil kto je vlastníkom vyššie uvedených parciel, čo je prejudiciálna otázka k pôvodnému sporu. Keďže ide o predbežnú otázku, ktorú musí súd vyriešiť a to určenie hranice medzi pozemkami, je vzájomný návrh tak, ako bol podaný odporcom ex lege neprípustný, pretože je k prejednávanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Preto žiadal zamietnutie vzájomného návrhu odporcu potvrdiť. Odvolací súd uznesením č. k. 24Co/137/2013-1083 zo dňa 4.2.2014 rozsudok zrušil a 14.2.2014 vec vrátil na konanie Okresnému súdu Skalica. Po zistení obsahu spisu bolo zistené, že navrhovatelia sa na základe ostatne súdom pripustenej zmeny návrhu uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 29.7.2011 č.k. 3C/25/2008-783 domáhali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami navrhovateľov par. č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2, par. č. C. XXXX/ X záhrady o výmere 267 m2, par. č. C. XXXX vinice o výmere 60m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra A. pre katastrálne územie P. a odporcu par. č. C. XXXX/X záhrady o výmere 253 m2, par. č. C. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, par. č. C. XXXX/X orná pôda o výmere 351 m2, par. č. C. XXXX/X vinice o výmere 365 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra A. pre katastrálne územie P. tak, ako je to určené a zamerané bodmi 1,2,3,4,5,6,7 znalcom z odboru geodézie a kartografie T.. P. H. na vytyčovacom náčrte číslo 3C/25/2008 zo dna 26.11.2010, ktorý autorizačne overil dňa 27.11.2010 a troví prílohu č. 3 Znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 28.11.2010. S odkazom na v konaní vyjdenú skutočnosť, že zo strany žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov nerušeným dlhodobým minimálne 60-ročným užívaním jeho parciel včítane spornej časti susedných parciel patriacich inak žalobcom urobil záver, že mohlo dôjsť k ich vydržaniu a súd mal prednostne riešiť otázku, či sporné časti parciel neboli v priebehu užívania vydržané žalovaným, v takom prípade by podľa odvolacieho súdu bolo bezvýznamné určovať formálne pôvodnú právnu hranicu medzi dotknutými pozemkami, keďže by už bolo irelevantným kadiaľ hranice podľa mapových podkladov, avšak už v rozpore s novým právnym stavom založeným vydržaním, mali prechádzať. Preto ak žalovaný namietal vydržanie, bolo povinnosťou prvostupňového súdu sa s touto otázkou prednostne vysporiadať, keďže mala význam pre rozhodnutie nielen o vzájomnom návrhu, ale i o žalobe žalobcov. Za stavu, že závery znalcov o priebehu hranice boli rozporné, zisťované z jestvujúcich podkladov môžu znalci z odboru geodézie stanoviť v čase možného vydržania jestvujúcu faktickú tzv. užívateľskú hranicu medzi pozemkami. Keďže dosiaľ pribratí znalci nevedeli stanoviť pôvodnú právnu hranicu medzi dotknutými parcelami, zrejme by mali problém tiež geometrickým plánom určiť časti dotknutých parciel, ktorých vlastníkom sa vydržaním mohol stať žalovaný, resp. už jeho právni predchodcovia. Odvolací súd uviedol, že by sa tomuto dalo predísť, ak by predmetom konania bolo určenie tzv. užívateľskej hranice, ktorá by zodpovedala hranici medzi predmetnými parcelami založenej titulom vydržania žalovaným či jeho právnymi predchodcami, ktorá by mala byť bez problémov v teréne vymedziteľná. Daný prípad nie je možné subsumovať pod neunesenie dôkazného bremena účastníkmi ako dôvodu pre zamietnutie ich žalôb a zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena by mohlo byť odôvodnené iba tým, že vytyčovací náčrt znalca T.. P. H., na ktorý je petit žaloby priamo viazaný, nie je správny, k čomu ale súd nedospel, keď (rozporne) skonštatoval, že všetky podané posudky považuje za správne. Obdobne zamietnutie vzájomného návrhu by bolo odôvodnené iba tým, že by súd skonštatoval, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania k vydržaniu nedošlo, čo tiež súd neuzavrel. Dokazovanie malo byť prednostne zamerané na vyriešenie základnej a prejudiciálnej otázky či došlo k vydržaniu častí susedných pozemkov žalovaným, iba ak by k vydržaniu nedošlo, malo by význam určenie právnej hranice podľa pôvodných mapových podkladov. Ak by súd uzavrel, že sporné časti parciel boli žalovaným ( jeho právnymi predchodcami) vydržané, zisťovanie pôvodnej právnej hranice medzi dotknutými pozemkami podľa starých mapových podkladov, by malo význam iba vo vzťahu k určeniu polohy a rozsahu vydržaných parciel. Pre odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom a pre nesprávne právne posúdenie veci, neaplikovanie príslušných právnych ustanovení o

vydržaní v rozhodných obdobiach a zároveň za účelom zodpovedania otázky, či zo strany žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov (ne)došlo k vydržaniu časti susedných pozemkov vlastnícky patriacich žalobcom, resp. ich právnym predchodcom, nevykonanie potrebného dokazovania, bol daný dôvod i pre zrušenie predmetného rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a nariadené odvolacím súdom prednostne, po vykonaní potrebného dokazovania, zodpovedať otázku, či boli splnené zákonné podmienky vydržania časti dotknutých nehnuteľností žalovaným resp. jeho právnymi predchodcami, nadväzne na tieto závery pribrať kontrolného znalca a až následne o návrhu žalobcov ako i žalovaného rozhodnúť.

27. Pred vydaním rozsudku zo 17.12.2012 bol k vydržaniu vypočutý žalovaný a vypočutý svedok M. Y..

28. Súd z výsluchu žalovaného, vykonanom na dôkaz ešte v roku 1995 zistil, že je jedným z dedičov po nebohom Y. M., svojom otcovi, ktorý nehnuteľnosti zdedil v roku 1968 po svojom nebohom otcovi Z. M.. Po starom otcovi žalovaného Z. M. sa viedlo dedičské konanie vo veci sp. zn. V. XXX/XX. K veku vinohradníckeho domčeka vypovedal, že má asi 40. rokov, bol postavený po vojne z kotovice. Prístavba k vinohradníckemu domčeku bola urobená asi v roku 1983. Manžel Q. O. B. O. obrábal pozemok teraz patriaci žalobcom naposledy asi pred 30-timi rokmi. Bývalým vlastníkom boli pozemky skonfiškované, dôvod žalovaný uviesť nevedel, ani kedy boli susediace nehnuteľnosti dedičom pôvodných vlastníkov vrátené. Dedičia nehnuteľnosti hneď odpredali žalobcom. Za svedka, ktorý by mohol dosvedčiť, že medzi predchádzajúcimi vlastníkmi pozemkov susediacich z jeho pozemkami, nikdy neboli žiadne spory o vlastníctvo, označil osobu B. O., v tom čase žijúceho v Radošovciach, ktorý mohol dosvedčiť aj to, že tak ako vlastníci užívajú pozemky teraz, užívali ich aj ich predchodcovia. Žalovaný sa zúčastnil pri zameraniach T.. M., ktorý zameriaval pozemky iba pásmom od kolíka ku kolíku, ktoré zatĺkol na pozemkoch geodet C.. Vtedajší spoluvlastníci pozemkov sa domnievali, že geodet bude zameriavať od nejakých oporných bodov, napríklad od kameňa, ale geodet nič také neurobil. Navrhol, aby súd ustanovil nezávislého znalca, ktorý vymeria pozemky. Vyjadril sa, že pokiaľ bude vinohradnícky domček zasahovať do nehnuteľnosti žalobcov je ochotný ho odstrániť. Chce len to, čo mu patrí. V neskoršom výsluchu žalovaný vypovedal, že vinohradnícky domček, ktorého časti zbúrania sa žalobcovia domáhajú ešte existuje. Je využívaný málo, keď napríklad prší tak chráni vlastníka a jeho rodinu pred dažďom, alebo slúži na uskladnenie náradia. Stretávajú sa tam aj príbuzní, deti, cez víkendy aj vnúčatá žalovaného. Zariadený je stolom, sú v ňom dve lavice, stolička. V búde sa nekúri, jeho u mieni búdu prestavovať. Búda nie je podpivničená, uskladňujú v nej ovocie. Stále sa jedná o prízemnú budovu. Odkedy nadobudol vinohradnícky domček neinvestoval do neho. Asi 15 rokov nazad vymieňal vo vinici susediacej s pozemkami žalobcov staré betónové stĺpiky za nové betónové a naťahoval pletivo kvôli viniču. Vysadil nový vinič, stromy nevysadil. Traktorista, ktorý obrábal žalobcom ich pozemok zničil na jeho pozemku pri oborávaní betónové stĺpiky, zničil aj vinič a preto žalovaný dosádzal asi 3 alebo 5 ks viničov a toľko menil aj betónových stĺpikov. Inak pozemok nezhodnocoval. Pozemok každý rok pokosí. Nevedel, od ktorého roku užívali nehnuteľnosti Z.G. M. a M. M., jeho starí rodičia. Po smrti Z. M. bol dedičom otec odporcu Y. M., ktorý tiež užíval nehnuteľnosti. Odkedy začali jeho starí rodičia nehnuteľnosti užívať uviesť nevedel, ani kedy bola postavená búda. Mal poznatok iba z rozprávania jeho neb. otca Y. M., že už za 2. svetovej vojny sa matka žalovaného aj s jeho bratom v búde schovávali. Z rodiny žalovaného nežije nikto, kto by mohol povedať, kedy sa začala búda stavať, ani nepoznal meno, priezvisko najstaršieho občana v obci P., ktorý by mohol vypovedať k okolnostiam postavenia vinohradníckeho domčeka. Žalovaný nepoznal obdobie, v ktorom bola postavená Č. búda, stojaca na jednom zo susedných pozemkov. Nemu je vinohradnícky domček iba na obtiaž pre spory, ale má záujem na jeho zachovaní a to aj kvôli jeho bratovi, ktorý sa aj so žalovaným snažil o dohodu so žalobkyňou 2/. Aby to „lícovalo“, bol ochotný žalovaný „podpísať jej hore alebo dole nad búdou“, aby sa takto vyrovnali. Nespomínal si, že by sa niekedy niekto ozýval, že zasahuje do jeho pozemku búdou alebo akokoľvek. Ani v minulosti by sa nestalo, že by sused susedovi oboral brázdu, lebo na každej jednej brázde každému záležalo. Vlastní aj inú búdu /vinohradnícky domček/ a užívateľské a susedské vzťahy, vzťahy susedov sú také, že nie sú presne určené užívateľské hranice. Vlastníci si chodia po pozemkoch jeden druhému a vlastníci vedia aj o tom, že si susedia navzájom zasahujú do vlastníctva, obrazne to odporca vyjadril aj slovami „Sused kosí mne a ja jeho. Sused by nemohol šírku búdy dosiahnuť, keby nebol v mojom a ja som nebol v jeho.“ Podľa toho ako majú žalobcovia vykopanú jamu pre základy na svojom pozemku, odhaduje vzdialenosť od zadného rohu jeho vinohradníckeho domčeka pri hranici pozemkov k jame pre základy ich vinohradníckeho domčeka je to asi 6-7 metrov. Čo sa týka dokladov, ktoré v konaní oznámila Správa katastra A. ako Č. XXXX/XX a Č. XXXX/XX k týmto vypovedal, že nepozná ich obsah a ani ich nemá k dispozícii, nevie, kto by ich mohol z jeho príbuzných mať a predložiť súdu.

29. Za účelom preukázania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa vzájomného návrhu žalovaný navrhol vykonať dokazovanie svedeckou výpoveďou svedka M. Y.. Z výpovede svedka súd zistil, že sa narodil dňa 11.7.1934, býval aj býva v P. a je dôchodca. Súd vykonaním dôkazu sledoval preukázanie tvrdenia žalovaného, že u neho prišlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré označil vo svojom vzájomnom návrhu vydržaním vlastníckeho práva a s ohľadom na zákonné ustanovenie, ktoré za právny dôvod nadobudnutia vlastníctva stanovuje nielen nadobudnutie vlastníctva zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, zákonom, ale aj vydržaním, ktorého predpokladmi je nepretržitý výkon práva po dobu stanovenú zákonom, dobromyseľnosť osoby v tom, že vlastnícke právo vykonáva právom, že ho oprávnene drží a užíva pozemok ako svoj vlastný bez rušenia. Z výpovede svedka vyplynulo, že nevie rok, kedy bola postavená búda žalovaného, mal len vedomosť, že v roku 1947 alebo 1948, keď vyšiel zo školy a začal chodiť do vinohradov, už tam búda stála. Svedok nemal vedomosť o akomkoľvek spore ohľadom búdy medzi starými rodičmi žalovaného alebo jeho rodičmi v minulosti a susedmi a tiež nemal vedomosť o spore ohľadom búdy medzi žalovaným a niekým ďalším a ani nepočul, že by niekto rozprával o spore ohľadom užívania búdy. Po roku 1947 - 1948 chodieval do vinohradov málo. Až od roku 1965 keď skončil s futbalom dostal vinohrad, ktorý je asi o 100-150 m ďalej ako má žalovaný. So žalovaným sa „dal do reči“ iba vtedy, keď bola výročná schôdza záhradkárov, alebo koštúvka vína. Vo vinohradníckom domčeku žalovaného nikdy nebol. K hranici pozemkov, ako bola vo vinohradoch, ani medzi pozemkami ani zo žalovaného strany pozemku nemal žiadnu vedomosť, lebo sa o to vôbec nezaujímal. Keď od svojich rodičov kúpil svoj terajší vinohrad, vymeriaval ho svedkovi T.. A. a svedok, pretože u zameriavania nebol sa domnieval, že geodet svedkove pozemky zameral podľa zakopaného uhla, od nejakého kameňa. Svedkov vinohrad z čelného pohľadu na vinohradnícky domček žalovaného je podľa výpovede svedka vpravo asi o 150 m. Podľa svedka sa hranice pozemku nemenili a nikto žiadne spory okolo pozemkov nemal, tam, kde má pozemok svedok o žiadnych sporoch nepočul. Podľa svedka musel on aj Y. M. na príkaz družstva sad nad vinohradom a pod vinohradom kosiť a seno odovzdávať družstvu. Y. M., otec žalovaného vinohrad užíval, ale musel sad nad vinohradom a pod vinohradom tiež kosiť a seno odovzdávať. Na pozemku, kde stojí búda tento pozemok Y. M. užíval. Súd predpokladal, že svedok, ktorý je miestny, žijúci na území, v ktorého lokalite sa pozemky strán nachádzajú a má majetok tiež v tejto lokalite, bude mať poznatky k tomu, ako sa vytyčovali hranice medzi pozemkami, či napríklad kameňom, medzou a podobne, z ktorých by sa dalo usudzovať či na vlastnícku hranicu medzi pozemkami alebo užívateľskú hranicu. Súd musí konštatovať, že dôkaz vykonaný výpoveďou svedka je bez významu k objasneniu či priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov alebo k tvrdeniu žalovaného o jeho vlastníckom práve k častiam parciel č. XXXX/X, XXXX/ X Q. XXXX a dôkaz neprispel ani k záveru, či žalovaný alebo jeho právny predchodcovia nehnuteľnosti v dôsledku užívania mohli vydržať.

30. Žalobcovia namietali, že žalovaný nemohol nehnuteľnosti vydržať, pretože podľa pozemnoknižných vložiek, údajov, ktorým získali vlastníctvo starého otca žalovaného Z. M. Q. W. je zapísané od roku 1943, W. skôr, v roku 1936, skonfiškované im boli v roku 1956 a pozemkovým úradom im vrátené v roku 1956. K vydržaniu nemohlo dôjsť, lebo pozemky boli vo vlastníctve socialistického štátu a podľa občianskeho práva štátne nebolo možné vydržať pre seba, iba pre štát od roku 1956 do roku 1991. Podľa PK vložiek W. v roku 1936 nadobudli pozemky od osoby menom T. a žalovaný by musel dokázať, že jeho právny predchodcovia ich užívali od roku 1904 a skorej . Starý otec žalovaného bol vlastníkom parcely č. XXXX, ktorá bola podľa PK vložiek rozdelená 6.7.1943 na parcelu č. XXXX/X,X,X Q. X a aj B. M. bol vlastníkom týchto pozemkov. Vydržacia doba bola stanovená na 10 rokov a v tejto dobe pozemky vlastnili W. a nemohlo ísť o oprávnenú držbu. Podľa žalobcov právny predchodca žalovaného vedel, že pozemky, na ktorých stavia vinohradnícky domček patria W., keďže boli susedia, nebola splnená podmienka pre vydržanie ohľadom dobrej viery, nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva žalovaným vydržaním podľa Zákona č. 141/1950 Sb - Občianskeho zákonníka.

31. Pred vydaním rozsudku zo 17.12.2012 ako súd uviedol, bol k vydržaniu vypočutý žalovaný. Z jeho výpovede nevyplynulo, žeby mal nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním, iba spomínal, koľko rokov bol vinohradnícky domček užívaný a kedy bola vykonaná prístavba a nevyplynulo to ani z výpovede svedka Y.. Po vrátení spisu na prvostupňový súd navrhol žalovaný k otázke nadobudnutia sporných nehnuteľností vydržaním vykonať dôkaz výsluchom svedkyne M. C., narodenej 10.9.1951, bývajúcej v P.. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že celý život prežila v P.. Poznala pomery vo vinohradoch od svojho detstva, pretože ako 12-13 ročná navštevovala búdu (vinohradnícky domček), susediaci s nehnuteľnosťami žalovaného. Zdedila zhruba pred 30-timi rokmi po svojom otcovi 200 ročnú

búdu, postavenú na pozemku susediacom so žalovaným. Pamätala si z detstva, že jej otec obrábal pôdu vo vinohradoch, vinič mechanizmami, na susednom pozemku žalovaného resp. jeho právnych predchodcov obrábal otec žalovaného Y. M. pôdu ručne, ručne ju obrábali aj W., ktorí predali svoje nehnuteľnosti žalobcom. Spochybnila, žeby si niekto takýmto spôsobom „prikopal“ z cudzieho. M. búdu ( vinohradnícky domček žalovaného) si pamätala ako 12-13 ročné dieťa. Z minulosti od svojich a starých rodičov žalovaného mala poznatok, že na hranici pozemku M. Q. W. títo zakopali kamene, určujúce hranice ich pozemkov, kde sú kamene zakopané a či sú na svojom mieste uviesť nevedela. Medzi jej nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou žalovaného jeho otec zrezal strom, určujúci hranicu medzi pozemkami. Nevedela uviesť žiadny znak, predmet, ktorý by určoval užívaciu hranicu medzi nehnuteľnosťami. Svoj vinohrad vysádzali v roku 1974, žalovaný až po tejto dobe. Právni predchodcovia mali riadky viniča vysadené priečne po pozemku, po roku 1974 ich otec žalovaného vysadil pozdĺžne, súbežne s hranicou pozemku a predtým vyklčoval vinohrad. Vysadené stromy boli v strede pozemku, nie na hranici s pozemkov W.. Nepamätala si, ani z počutia, ani z detstva, žeby medzi vlastníkmi susedných pozemkov M. Q. W., ich generáciami došlo k akémukoľvek nedorozumeniu. Z detstva si pamätala, že sa rozprávali, navštevovali sa. Vo vinohradoch pokiaľ si pamätala sa nikdy nehádali ani starí W., ani ich potomkovia s rodinou Č., ktorí mali búdu na nehnuteľnosti v neďalekom susedstve W.. Pokiaľ prišiel niekto do vinohradu zo susedných nehnuteľností, vždy sa susedia porozprávali a nedošlo na to, žeby mal vzniknúť spor, že Č. 200- ročná búda zasahuje do W. nehnuteľností. Kedy mal byť vinohradnícky domček patriaci žalovanému postavený si svedkyňa nespomenula. Už ako dieťa videla W. obrábať vinohrad, mali vinohrad naprieč, nemali ho súvisle do svahu na riadky. Osobu, ktorá vyklčovala ich vinohrad označiť nevedela. Zdôraznila, že M. kopali vinohrad ručne a nie je mysliteľné, aby si s ohľadom na jeho dĺžku ručne prikopali rukami. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že keď bola do vinohradov dovedená voda, na pozemku žalovaného si k búde niečo pristavili, rozšírili búdu do svahu, nerozšírili starú búdu zo strán - z boku, rozšírenie je na ich pozemku. Búda žalovaného nie je postavená na jeho pozemku zošikmene, ale rovno. Z výpovede svedkyne súd vyvodil, že medzi právnymi predchodcami žalovaného, žalovaným a predchádzajúcim vlastníkmi nehnuteľností žalobcov nikdy nevznikol spor ohľadom užívacieho práva ich nehnuteľností, minimálne s ohľadom na skutočnosť, že svedkyňa bola narodená v roku 1951, pamätala si skutočnosti ohľadom nerušeného užívania nehnuteľností žalovaným a jeho právnych predchodcov od doby svojho veku 12-13. rokov, t.j. od roku 1963-1964, podľa žalovaného boli nehnuteľnosti užívané už počas druhej svetovej vojny (brat žalovaného podľa výpovede žalovaného sa v búde skrýval s ich matkou) súd dospel k záveru o nerušenom užívaní spornej parcely žalovaným. Zo žiadnych listinných dôkazov, z výpovedí strán ani zo znaleckého dokazovania, ani z výpovedí svedkov nevyplynulo nič pre záver, kadiaľ vedie užívateľská hranica medzi nehnuteľnosťami strán, z ich výpovedí sa nedali zistiť ani žiadne záchytné body, o ktoré by bolo možné oprieť, akého rozsahu a od ktorých bodov po ktoré v prírode by mal žalovaný spornú plochu v prírode užívať, pokiaľ mal nadobudnúť spornú plochu vydržaním. Žalovaný vo vzájomnej žalobe na zistenie vlastníctva vymedzil tvrdenia o jeho vlastníckom práve iba k častiam parciel č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX, rozsah častí, ktoré podľa jeho tvrdenia mal vydržať neuviedol a vzájomnú žalobu podal iba preto, že nepovažoval znalecký posudok znalca T.. H. za správny, pokiaľ vytýčil hranicu medzi pozemkami so záverom, že žalovaný zasahuje do vlastníctva žalobcov, inak od počiatku tvrdil, že vinohradnícky domček stojí na nemu patriacej nehnuteľnosti a že ani na ostatných parcelách, vlastnícky vyznačených v katastri nehnuteľností nenarúša vlastníctvo žalobcov, čo vypovedala aj svedkyňa C., ktorá vnímala stav užívania nehnuteľností tak, že aj právny predchodcovia žalobcov a žalovaných užívali po práve to, čo im patrilo. Bližšie sa zo žiadneho z vykonaných dôkazov nedalo vyvodiť, v akom rozsahu, v akej časti by mal žalovaný nehnuteľnosti vydržať, netvrdil to ani žalovaný. Pokiaľ vo vzájomnej žalobe žalovaný uviedol, že nepovažuje znalecký posudok T.. H. za správny a žalobu podal vlastne len z opatrnosti a pokiaľ sa týka návrhu žalobcov na určenie hranice z 10.6.2011 a záverov súdu prvej inštancie o správnosti všetkých znaleckých posudkov, súd tento záver prehodnotil a mal za to, že sú naďalej rozporné výsledky znaleckého dokazovania ohľadom toho, kadiaľ vedie užívateľská hranica a ktorú časť zo spornej plochy žalovaný vydržal, nariadil znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom.

32. Súd ustanovil T.. P. C. za znalca z odboru Geodézie a kartografie a uložil mu úlohu, vypracovať znalecký posudok formou geometrického plánu za účelom určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami strán s presným určením šírky a dĺžky, t.j. aj výmerou v m2. Znalec mal v prípade, ak zistí ďalšie skutočností, potrebné pre rozhodnutie o určení vlastníckeho práva premietnuť ich do geometrického plánu, v rámci dokazovania mu bolo uložené vykonať ohliadku nehnuteľností a odporučené ku dňu ohliadky nehnuteľností na vypracovanie GP zamerať širšie okolie, resp. existujúce

vinice a podľa nich zamerať raster. Vzhľadom na pochybenie znalca T.. H. súd požadoval predložiť GP autorizačne overený príslušným orgánom.

33. Znalec splnil úlohu a dňa 10.11.2015 pod číslom X/XXXX doručil súdu znalecký posudok, ktorým určil priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami po obstaraní kópie z katastrálnej mapy J. X.-XX-X (dg)

- rastre mapy, výpisov k katastrálneho operátu k nehnuteľnostiam zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností a to súboru popisných informácií katastra nehnuteľností, geometrických plánov vrátane záznamov podrobného merania zmien, týkajúcich sa nehnuteľností strán, digitálnych podkladov a pôvodného katastrálneho operátu - meračského náčrtu a k 17.9.2015 pre zistenie skutkového stavu nehnuteľností po zameraní širšieho okolia ( zameral 6,5 ha - chatky na parcele č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,XXXX, jestvujúce prístupné oplotenie spolu s priľahlým okolím) a následného využitia rastra katastrálnej mapy za opísania postupu pri šetrení dokumentov na Správe katastra A., po získaní fotokópie meračských náčrtov a GP pre predmetnú lokalitu, po vyžiadaní si rastra pôvodnej mapy aj novej katastrálnej mapy J. X.-XX- X, výkresov katastrálnej mapy (KN aj UO) v digitálnom formáte vgi digitálnymi podkladmi v k.ú. P. a digitálnymi súbormi spracovaných geometrických plánov, evidovaných od roku 2002, bez neovereného GP znalca T.. H. zo 16.10.2012 , bez znaleckého ústavu a bez znaleckého vyjadrenia sa T.. M. zo 6.2.2002, ale použijúc ich zo súdneho spisu, vykonaním ohliadky 15.7.2015 dospel vo svojom znalec k záveru pre namerané údaje, že chatka žalovaného na parcele č. XXXX/X je pôdorysne zväčšená o 11m2 a nezasahuje do vlastníctva žalobcov, leží na pôvodnej PK parcele č. XXXX/X, potvrdzujú to jednak vzájomné vzťahy so susednou p.č. XXXX/X a aj vzťahy s lokalizáciou ostatných zameraných chatiek a rastra PK mapy. Znalec v posudku a v jeho výpovedi vysvetlil, že pri spracovaní bolo preukázané, že v GP č. XXX-XXX-XXX-XX, spracovanom 21.7.1994 M. C. a overenom T.. B. C. 27.7.1994 a Katastrálnym úradom v A. 8.7.1994 pod č. XXX/XX bola nesprávne vyriešená identifikácia parcely N. C. XXXX/X pri oddelené pozemku na parcelu žalobcov na stavebnú parcelu XXXX/XX o výmere 30m2, dodal, že v tom čase identifikáciu právnej parcely XXXX/X nebolo možné vykonať digitálne za pomoci certifikovaného rastra pôvodnej PK mapy. GP je právne prevedený a parcela p.ť. XXXX/XX zapísaná na LV XXXX na žalobcov. Tým vyvstali pochybnosti o umiestnení susednej chaty na parcele č. XXXX/X a jej presahu do parcely č. N. C. XXXX/X. V teréne aj na mape parcela č. XXXX/XX zasahuje do parcely N. C. parcelného čísla XXXX/X priečne 0,91 m pri bode 12 a 0,82m pri bode 13 a výmerou 5m2. Znalec vo svojom GP, vyhotovenom ako súčasť jeho ZP, aby sa predišlo duplicitnému vlastníctvu vytvoril parcelu XXXX/XXX o výmere 5m2 a navrhol v GP majetkoprávne vysporiadanie z p.č. N. C. XXXX/X, čím sa zmení parcela č. XXXX/XX na 25 m2 a do parcely č. N. C. XXXX/X sa vlastníkovi na LV č. XXXX pripočíta výmera 5m2. Znalec posúdil znalecké závery znalca T.. H. a jeho návrh duplicity pre parcelu č. XXXX/X. Z. J. Č.. X/ XXXX znalca T.. C. je vyjadrené, že v T.. H.W. je chybné zameranie chaty na p.č. 2889/1 v úradne overenom GP z 29.3.2012, súradnice, ktoré T.. H. uviedol v technickej správe nie sú v triede presnosti, akú T.. H. uviedol a rovnako nie je znalcova identifikácia právneho stavu transparentne dokumentovaná spolu so zohľadnením zamerania a vyhodnotenia širších vzťahov v danej lokalite. Podľa T.. C. v GP preukázal dokladovanie merania, ktorého podstatná časť je uvedená v J. Č.. XXX a meranie je vykonané v triede presnosti 1/mxy-0,08 m, čo je stredná súradnicová chyba pre podobné body a z jeho záverov v usúsdil, že v pôvodnom vytyčovacom náčrte XXX-XXX-XXX-XX a GP XXXXXXXX-XXX/XX T.. U. bola v roku 1994, v období, kedy boli vyhotovené na danú dobu a presnosť pre 3. je krajná polohová odchýlka )AP)-0,24m vykonaná identifikácia právneho stavu vizuálne korektne v tom, zmysle, že chata na parcele č. XXXX/X bola posúdená lokalizáciou na parcele N. C. XXXX/X. Znalec sa vyjadril aj k znaleckým posudkom podaným T.. B. a Výskumným ústavom, za ktorý spracovala pod č. X/XXXX T.. K., ktorý posúdili právny stav parcely č. XXXX/X a jej umiestnenie rovnako na parcele č. E KN XXXX/ X. Znalec T.. C. je v jeho uviedol, že vo vyjadrení znalca T..M. zo 6.2.2002 k T.. B. absentuje zameranie širšieho okolia a posúdenie merania voči mapovým podkladom, T.. M. vo svojom stanovisku použil mapové podklady bez zamerania širších vzťahov a použitia identických bodov, čo je nekorektné pre relevantné vyjadrenie sa k problematike v mapovom operáte grafickej mapy mierky 1:2880. Podľa aj v súčasnosti platných predpisov na spracovanie GP je povinnosťou vyhotoviteľa zamerať a uviesť identické body z terénu a mapy a uviesť ich v ZPMZ ku GP. K získaniu šírky a dĺžky pozemkov je v uvedené, že ich znalec získal z pôvodných mapových podkladov a pôvodného meračského náčrtu v dĺžkovej siahovej miere. V mierke mapy 1:2880 predstavuje 0,1mm na mape 0,29m v teréne. Znalec kontrolne vypočítal výmery dotknutých parciel, ktoré zodpovedajú výmerám evidovaným na LV č. XXXX pre E KN parcely č. XXXX/X,X, XXXX, výmeru parcely č. XXXX/XX z LV Č.. XXXX riešil vo výkaze výmer GP a rovnako aj výmery parciel C KN evidovaných na LV č. XXX pre parcelu č. XXXX/X,X,X Q. N. XXXX/ X,X a parcelu č. XXXX/X vedenej na LV č. XXX. V GP vypočítal aj spoločnú výmeru parciel N. C. XXXX/

X Q. Č.. XXXX/X v m2 267 + 288m2, zahrnutej do novovytvorenej parcely č. R. C. XXXX/XXX a vytvoril C KN parcelu č. R. C. XXXX/XXX, ktorá výmerovo obsahuje parcely N. C. Č.. XXXX/X, XXXX a časť E KN parcely č. XXXX/X. Uviedol, že výmery a rozmery pozemkov navzájom zodpovedajú. V závere znalca je zopakovaného s poukazom na to, ako dospel k záveru, že chatka žalovaného nezasahuje do vlastníctva žalobcova na to, že možným pôvodom sporu je chybná identifikácia právneho stavu v GP geodeta C. a polohové nekorektné vytvorenie a majetkoprávne vysporiadanie p.č. R. C. XXXX/ XX cez súradnice podrobných bodov XXX-XX,XX,XX,XX. Parcela žalobcov č. XXXX/XX evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcov zasahuje do vlastníctva žalovaného do parcely N. C. Č.. XXXX/X. Znalec navrhol, aby žalovaný pre zápisom GP do katastra zlegalizoval rozšírenie chatky na parcele č. XXXX/X z pôvodných 18m 2 na súčasných 29m2 v zmysle rozmerov uvedených v GP zodpovedajúcich skutkovému stavu v teréne.

34. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo 14.12.2015 so závermi č. X/XXXX nesúhlasili a navrhli určiť priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami podľa náčrtu v č. XX/XXXX z 28.11.2010 a Dodatku č. 1 k znaleckému posudku z 19.8.2011 T.. H.. Proti T.. C. namietali, že neboli prizvaní na ohliadku znalcom. Namietali, že k nie je priložený pôvodný meračský náčrt z Ústavu Geodézie a kartografie SR, nie je doložená grafická časť na transformáciu na pevné identické body a nie je doložené porovnanie pôvodného merania s dnešným meracím stavom. Vytkli znalcovi, že netransformoval mapu na stav, ktorá je v teréne a treba ju transformovať, toto zamerať, aby bola overená správnosť údajov, pokiaľ znalec údaje z katastra iba prevzal a tieto nie sú presné a preto musí vykonať zameranie v teréne. Uviedli, že z údajov z katastra sa vychádza vtedy, keď je v katastri vektorová mapa číselná a v na mieste, kde sú nehnuteľnosti (v radošovských vinohradoch) takáto nie je a preto sa musí vykonávať transformácia v teréne. Pre tieto skutočnosti sa merania T.. H. a posledného znalca rozchádzajú a preto zamestnanec katastrálneho úradu T.. P. T.. H. neoveril a nútil ho, aby posunul hranicu tak, ako je uvedená na mape na katastri. Navrhli výsluch znalca T.. C., geodeta C. a znalca T.. H., poslední dvaja sa mali vyjadriť k T.. C.. Na určení priebehu hranice podľa T.. H. v tomto vyjadrení trvali.

35. Súd nariadil dôkaz výsluchom znalca T.. C., ktorý k namietanému žalobcami, že neboli prizvaní k ohliadke uviedol, že síce nemal uloženú úlohu súdom prizvať strany na ohliadku, ale napriek tomu ich telefonicky kontaktoval a nedošlo k stretu času medzi stranami , v ktorom by za prítomnosti oboch strán mohol vykonať ohliadku. Zo spisu zistil, že pozemky nie sú oplotené a považoval aj za vhodné, aby strany pri ohliadke neboli prítomné, aby ho neovplyvňovali. Znalec opísal postup pred písomným vypracovaním posudku a jeho záverov pred podaním ho súdu a v súlade s touto časťou jeho písomného znaleckého posudku. Pred začatím samotného merania zistil na katastri nehnuteľností v Skalici všetky doterajšie archivované výsledky meraní a dokumenty, ktoré s nehnuteľnosťami súvisia. Po získaní dokumentov z katastra pristúpil k zameraniu nehnuteľností, vrátane zamerania širšieho okolia ako to vyplývalo z úlohy stanovenej súdom v uznesení. Podľa jeho výpovede postačovalo zamerať len skutkový stav, ktorý bol v teréne zrejmý a označený. Kontrolne ešte určil trigonometrický bod, ku ktorého sa vzťahovala geodetická činnosť geodetov v minulosti a následne pristúpil k samotnému procesu vyhodnotenia. Staré pôvodné stavby, ktoré zameral identifikoval voči technickému podkladu pôvodnej katastrálnej mapy. Tvrdenie žalobcov, že nevykonal transformáciu označil za mylné a vysvetlil, že všetky zamerané prvky sú v súradnicovom zistenému JTSK a aj pôvodná katastrálna mapa certifikovaná GKÚ je v rovnakom súradnicovom systéme a meranie sa nedá deformovať na mapu, ale dá sa porovnávať k lokalizáciám mapy v rovnakom súradnicovom systéme voči meraniam, pri transformácii akejkoľvek inej ako I. by skreslil uhly daného zobrazenia, v ktorom je mapa a výsledkom je, že dodržal homogenitu svojho merania voči katastrálnej mape. Následne pristúpil k nájdeniu identickosti medzi objektmi zameranými a objektmi zobrazenými v mape. Oponoval žalobcom, žeby by predchádzajúci postup nezdokumentoval, postup je podľa výpovede znalca premietnutý do geometrického plánu, ktorý popisuje celý proces transparentne technicky jednoznačne preskúmateľne každým odborníkom v oblasti. Do spisu nie je v doložená grafická časť na transformáciu na pevné identické body len z dôvodu, že pre akúkoľvek inú osobu odborne menej zdatnú v odbore je nečitateľná. Následne zistil, čo je aj príčina tohto sporu, že v roku 1994 bol vypracovaný W. Č.. XXX-XXX-XXX-XX M. C.P. a povereným T.. C.. Znalec vo výpovedi zopakoval, že v tomto GP bola identifikovaná právna parcela žalobcov a po preskúmaní merania na základe identických prvkov skonštatoval, že vzhľadom na danú dobu spracovania v roku 1994 bol postup spracovania správny, ale z dôvodu nedostatočne dostupných primárnych podkladov prišlo k pochybeniu. Podľa znalca aj toto mohlo viesť žalobcov nevedomky, keďže túto informácie mali od odborníka k tvrdeniu, že žalovaný zasahuje do parcely žalobcov. V spise založenými viacerými sa znalec v princípe zhodne, okrem J. T.. H., v ktorom sú technicky nesprávne údaje a absentoval tam

dôkladnejší rozbor ako vykonal identifikáciu a ako prišiel k svojmu tvrdeniu, k tomu poukázal na dostupné na katastri archivované GP T.. H., v spise uvedený jeho ZP, opäť znalec konštatoval, že postup T.. H. nebol transparentný a výsledok nebol korektný. Znalec T.. C. dal do pozornosti, že celý proces, použitý pri spracovaní a pri záveroch o určení hranice sa dá potvrdiť aj v digitálnej forme, Vzhľadom na možnosti analógovej formy jeho posudku sú uvedené len skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru a k vypracovaniu GP. Nedostatok pripojeného náčrtu k jeho zdôvodnil skutočnosťou, že je dostupný v spise viackrát a nepovažoval za potrebné zväčšovať rozsah svojho posudku nad potrebnú mieru. Ide o náčrt, ktorý zobrazuje parcely popísané v maďarskom jazyku a v siahovej miere. Vo výpovedi zotrval na záveroch, týkajúcich sa v písomnej časti geodeta C. a jeho postupu pri vypracovaní GP. Znalec dodal, že v predmetnom GP sa vytvorila parcela XXXX/XX, pričom lomové body mali súradnice, ktoré sú aj v archíve na katastri. Keď porovnal grafickú časť predmetného GP plánu s danými súradnicami so záväznými technickými podkladmi pôvodnej katastrálnej mapy už digitalizovanými a certifikovanými v GKÚ, znalec zistil , že parcela XXXX/XX zasahuje do právnej parcely žalovaného č. XXXX/X (parcela EKN). Preto vo svojom GP, keďže mal uložené posúdiť hranicu vlastnícku, vyčíslil tento prekryt parcelou v predmetnom GP XXXX/XXX. Z pohľadu na danú problematiku sa potvrdil záver v č. X/XXXX presne opačný oproti záveru v GP geodeta C. o parcele č. XXXX/XX. Záverom znalec vytvoril v jeho GP parcely podľa právneho stavu žalovaného. Podľa výpovede znalca o parcele č. XXXX/X nie je možné sa vyjadriť, žeby zasahovala do právnej parcely žalobcov č. XXXX/X (EKN). Zdôraznil význam parciel EKN a CKN v tom, že sa nejedná o rovnaké parcely. Dodal, že Všetko, čo vypovedal a uviedol v jeho je vykonané v zmysle predpisov platných na úseku katastra, skontrolované úradným overovateľom katastrálneho odboru v Skalici a GP po overení vložil do ZP. Dôkazy technické vedúce na vypracovanie GP sú vo forme jednoznačných údajov v zázname podrobného merania zmien č. XXX. Merania boli vykonané s rádovo omnoho vyššou presnosťou ako sú všetky dostupné podklady a aj tolerované súčasné presnosti v geodézii metodikou GNSS ( skratka znamená globálne navigačné satelitné systémy) a v čase ohliadky platil súradnicový systém JTSK. Znalec garantuje metre štvorcové, ktoré sú na LV, že sa nemenili a sú v ich právnych parcelách vo vlastníctve strán. Žalobcovia si na prenesenie svojich právnych parciel z registra EKN môžu dať v budúcnosti vypracovať GP, v ktorom ich zhotoviteľ v novo navrhovaných parcelách m2 správneho stavu vyznačí.

36. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 27.4.2016 po výsluchu znalca T.. C. navrhli, aby vzhľadom ku skutočnosti, že T.. H. nebol úradne overený a taktiež aj na závery Krajského sud v Trnave pripustiť uznesením na pojednávaní zmenu žaloby a to z dôvodu, že znalecký posudok T.. C. považujú za správny a žiadali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaného tak ako je to uvedené v GP T.. C.. Navrhli vydať rozsudočný petit, ktorým sa určí hranica medzi pozemkami žalobcov parcela C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2, parcely C. XXXX/X záhrady o výmere 267 m2, parcely C. XXXX vinice o výmere 60 m2 zapísaných na LV XXXX vedenom na Okresnom úrade A. pre katastrálne územie P. a pozemkami žalovaného C. XXXX/X záhrady o výmere 253 m2, C. XXXX/X orná pôda o výmere 351 m2 zapísaných na L. XXX vedenom na Okresnom úrade A. pre k.ú. P. tak, ako je to určené a zamerané znalcom z odboru geodézie a kartografie T.. P. C. na GP č. XC/XX/XXXX zo dňa 02.11.2015, ktorý autorizačne overil dňa 03.11.2015 a úradne overil T.. O. P. dňa 09.11.2015 pod č. XXX/XX. Ďalej navrhli doplniť návrh na pripustenie zmeny žaloby v ten deň prednesený, že súd ďalej určí hranicu medzi pozemkami žalobcov parcela XXX/X C. orná pôda o výmere 187 m2, parcela XXX/X C. vinice o výmere 561 m2, parcela XXX/X C. orná pôda o výmere 271 m2 a medzi pozemkami odporcu parcela XXXX/X C. vinice o výmere 230 m2 a parcela XXXX/X C. záhrady o výmere 508 m2. Pre zrejmé nesprávnosti v označených parcelách súd o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní nerozhodoval a pojednávanie odročil za účelom vyzvania žalobcov na odstránenie chýb.

37. Žalobcovia súdu dňa 28.4.2016 doručili písomné podanie, v ktorom navrhli pripustiť zmenu žaloba a v navrhnutom znení súd o nej rozhodol uznesením č.k. 3C/25/2008 - 1236 z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania pripusteniu zmeny žaloby nebránili. Zmena žaloby bola pripustená takto: Súd určuje hranicu medzi pôvodnými pozemkami žalobcov parcela C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2, parcele C. XXXX/X záhrady o výmere 267 m2, parcele C. XXXX vinice o výmere 60 m2 zapísaných na L. XXXX vedenom na Okresnom úrade A. pre katastrálne územie P. a pôvodnými pozemkami žalovaného C. XXXX/X záhrady o výmere 253 m2, C. XXXX/X záhrady o výmere 508 m2, C. XXXX/X vinice o výmere 230 m2, C. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 zapísaných na LV XXX vedenom na Okresnom úrade A. katastrálnom území Radošovce tak, ako je to zamerané znalcom z odboru geodézie a kartografie T.. P. C. na geometrickom pláne č. XCXX/XXXX zo dňa 2.11.2015, ktorý autorizačne overil dňa 03.11.2015 a úradne overil T.. O. P. dňa 09.11.2015 pod č. XXX/XX teda - z bodu 2 do bodu 3

medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 555 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 253 m2, - z bodu 5 do bodu 6 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/ XXX trvalé trávne porasty o výmere 387 m2, - z bodu 6 do bodu 11 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 29 m2, - z bodu 11 do bodu 10 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 29 m2, - z bodu 10 do bodu XX C. medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 387 m2, - z bodu 12 do bodu 13 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 25 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/XXX zastavaná plocha o výmere 5 m2, - z bodu 13 do bodu 14 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 387 m2, - z bodu 14 do bodu 15 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 387 m2 - z bodu 15 do bodu 16 medzi pozemkom navrhovateľov C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 1085 m2 a pozemkom odporcu C. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 387 m2 a súd po právoplatnosti uznesenia ďalej rozhodoval o tejto žalobe a vzájomnej žalobe žalovaného.

38. Na pojednávaní konanom dňa 17.8.2016 vzal žalovaný vzájomnú žalobu späť. Za dôvod späťzatia označil určenie hranice medzi nehnuteľnosťami strán v T.. C. Žalobcovia vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím vzájomnej žaloby nemali. Pre späťvzatie vzájomnej žaloby súd konanie v tejto časti zastavil a zastavenie konania zdôvodňuje ustanoveniami § 147 ods. 2 a § 145 ods. 1 CSP.

39. K právnemu stavu v rámci dokazovania Katastrálny úrad v Trnave, Správa katastra súdu oznámila dňa 13.4.2011, že prešetrila stav vo vlastníctve žalobcov a žalovaných a podľa šetrení vykonanom katastrom nie je zapísané ani duplicitné vlastníctvo k parcele č. XXXX/X. Pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X je zapísaný spolu so stavbou s. č. XXX ( vinohradnícky domček, postavený na tejto parcele) je zapísaný na LV č. XXX a jeho vlastníkom je žalovaný. Pozemok bol vytvorený z pôvodného pozemku parc. čísla XXXX/X, ktorý je taktiež zapísaný na LV č. XXX a jeho výlučným vlastníkom je žalovaný. K par. č. XXXX/X - záhrady o výmere 394 m2, zapísanej na LV č. XXXX úrad uviedol, že ide o parcelu registra E a vlastníkmi sú žalobcovia v celosti , hodnovernosť údajov v týchto LV nebola vyvrátená žiadnou verejnou listinou. Z ďalšej správy, vyžiadanej súdom od Správy katastra Skalica je zrejmé, že pozemok parcely č. XXXX/X bol vytvorený ešte pred rokom 1964 v mape určeného operátu a to na základe Č. XXXX/XXXX podľa ohlasovacieho listu pre toto územie číslo XX/XX a nákresu sa z pozemku parcely č. XXXX vytvorili pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X, ktoré boli zapísané po pozemkovoknižnej vložky č. XX k. ú. P. na stávajúceho vlastníka, ktorým bol Z. M., ktorý zomrel 30.4.1978 a po ňom bolo rozhodnuté v V. XXX/XX, čo je vyznačené aj vo vl. č. 12, na základe ktorého boli okrem iného prejednané pozemky vo vl. č. XX a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X , XXXX/X. Tieto pozemky sa mohli do LV zapísať len na základe identifikácie parciel, podľa ktorej tieto pozemkovoknižné parcely evidované v mape určeného operátu boli identické s pozemkami parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

- búda - o výmere 18 m2 a parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 946 m2, v tom čase evidované v katastrálnej mape. Stav na katastrálnej mape, v tom čase evidenčnej mape bol vytvorený na základe obnovenia právneho stavu - prenesením grafického stavu z mapy určeného operátu a tzv. komplexnými prehliadkami, ktorými sa zisťoval skutočný stav priamo v teréne a podľa ktorých boli katastrálne mapy aktualizované. Pozemok parc. Č.. XXXX/X, na ktorom je postavená búda vznikol ešte v roku 1943 pred vytvorením katastrálnej mapy, ktoré sa začali tvoriť až od roku 1964. Nehnuteľnosť, na ktorom je vinohradnícka búda bola podľa pozemkovoknižnej vl. č. 12 vytvorená z parcely č. XXXX, teda patriacej žalovanému spolu s ostatnými parcelami. Počas konania žalobcovia ani žalovaný nepreviedli svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam na iného vlastníka a ani neprešlo na iného vlastníka a súd vyvodzuje, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti titulom dedenia a užíva ich v takom rozsahu, v akom ich nadobudol.

40. Pokiaľ žalobcovia považovali znalecký posudok č. X/XXXX znalca T.. C. za správny v tom, kadiaľ vedie právna hranica medzi nehnuteľnosťami strán, svedčí o tom to, že navrhli rozhodnúť o určení priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami podľa ním vypracovaného geometrického plánu, nebol dôvod na určenie priebehu hranice súdnym výrokom. Žalobcovia podali žalobu, ktorou uplatňovali právo na súdnu ochranu a tvrdili v nej, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu ich vlastníckeho práva. Využili právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na určenie hranice medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného, susediacimi s pozemkami žalobcov. Ako súd uviedol

v bode 23 rozsudku, išlo o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha, pri žalobe na určenie priebehu hranice, resp. na jej vymedzenie, ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, slová „určenie hranice“ sa považujú za vyjadrovací spôsob, ktorým tak strany, ako aj súd, majú namysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Posledným znaleckým posudkom je v sporovom konaní, vyvolanom žalobcami preukázané, že hranica medzi pozemkami vedie tak, že žalovaný neporušuje vlastnícke práva žalobcov a niet po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom T.. C. spor o tom, žeby žalovaný zasahoval do vlastníctva žalobcov a niet sporu o jej priebehu. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcov alebo kde by sa bez tohto určenia ich právne postavenie voči druhej strane sporu (žalovanému) stalo neistým. Na základe dokazovania vykonaného znaleckým posudkom T.. C. a záveru, že žalovaný do vlastníctva žalobcov nezasahuje, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nemôže vytvoriť žiadny základ pre právne vzťahy strán sporu a nemá v dôsledku akej právnej skutočnosti prísť k zabráneniu ďalším žalobám na plnenie. Žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností po práve. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo rozhodnutie súdu v prípade, ak by súd ich žalobe aj vyhovel, nevyvolá sa dôvod na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností bez toho, aby pred zápisom GP T.. C. do katastra nehnuteľností žalovaný nezlegalizoval rozšírenie chatky na parcele č. 2889/1 z pôvodných 18m2 na 29m2 podľa skutkového stavu v teréne zisteného znalcom T.. C.. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva za stavu, že bolo dokázané, že žalobcovia zasahujú do jeho vlastníctva mohol mať iba žalovaný, pokiaľ bolo dokázané, že je to protistrana, ktorá porušuje jeho vlastníctvo a súd by aj vtedy riešil ako prejudiciálnu otázku o určení priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami strán. Konanie o vzájomnej žalobe bolo na návrh žalovaného zastavené, žalovaný nemal požiadavku na súd napriek tomu, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv žalobcami na riešenie jeho porušeného práva súdnym rozhodnutím a vyhovujúci rozsudok na základe požiadavky žalobcov nemôže byť bez legalizácie rozšírenej časti vinohradníckeho domčeka podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice, pokiaľ nie je sporná, tým nie je sporné ani ich vlastníctvo v tom zmysle, žeby sa malo súdnym výrokom na základe žaloby určiť, ktorému z vlastníkov patrí časť spornej plochy v prírode.

41. Podľa 137 písm. c) C.s.p., účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ekvivalentom ustanovenia do dňa účinnosti tohto zákona bolo ustanovenie § 80 písm. c) ku dňu 30.6.2016 zrušeného Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ ku dňu vyhlásenia posledného rozsudku o veci niet naliehavého právneho záujmu na určení o priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami, pretože právny stav vo vlastníctve strán k ich nehnuteľnostiam by sa ani po rozhodnutí súdom nezmenil a nezmenila by sa ani užívateľská hranica, nemôže byť žaloba žalobcov úspešná. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hranice, požadovaného žalobcami preto súd ich žalobu zamietol.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému priznal nárok na celú náhradu trov konania, pretože nedal žiadnym spôsobom podnet na vyvolanie sporu v roku 1994. Pred podaním žaloby žalobcami na súd mal žalovaný k dispozícii dôkaz, a to GP vyhotovený T.. U., ktorý vyvracal správnosť záverov geodeta C. v jeho GP ohľadom vlastníckeho práva žalobcov a napriek tomu sa žalobcovia počas celého konania ani nesnažili o dohodu so žalovaným, ktorú im počas konania niekoľkokrát ponúkal, neboli ju ochotní akceptovať a potreba podania vzájomnej žaloby žalobcov v roku 2011 bola vyvolaná iba tým, že žalobcovia v žalobe a počas konania neustále tvrdili, že im zasahuje do ich vlastníctva, hoci v tomto od počiatku tvrdenia žalobcov vychádzali z chybného určenia priebehu hranice geodetom C., nimi požiadanou osobou, spôsobilou na vykonanie záveru v súvislosti s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam žalobcov. V sporovom konaní, ktoré strany viedli pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tej ktorej sporovej strany preto súd nebral do úvahy to, že tvrdenie žalobcov o zasahovaní žalovaným do nehnuteľnosti žalobcov vychádzalo z nesprávnych údajov odborníka, ale iba skutočnosť, že išlo o spor, v ktorom boli žalobcovia oproti žalovanému spornou stranou neúspešnou a pokiaľ bolo konanie o vzájomnej žalobe zastavené, že tomu tak došlo v dôsledku správania sa žalobcov, ktorý v podstate uznali, pokiaľ navrhli pripustiť zmenu žaloby podľa záverov v znaleckom posudku T.. C., že žalovaný do ich vlastníctva nezasahuje, patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania aj za konanie o vzájomnej žalobe podľa § 256 ods. 2 CSP, pretože žalobcovia procesne zavinili trovy konania žalovanému, s istotou na odmene advokáta za poskytnutie

právnych služieb žalovanému pri jeho zastúpení a trovy by žalobcovi nevznikli, pokiaľ by nedošlo zo strany žalobcov k poslednému návrhu na pripustenie zmeny žaloby podľa znalca T.. C.. Súd vzal v úvahu aj to, že počas konania žalobcovia neboli prístupní k žiadnej dohode so žalovaným ohľadom priebehu užívacej hranice medzi pozemkami, ako ju v priebehu konania navrhoval žalovaný. Zdôvodňovali to najskôr tým, že sú v práve a hranica vedie podľa zamerania geodeta C. Q. T.. M., neskôr tým, že súdne konanie trvá neúmerne dlho a žiadali určiť priebeh hranice výrokom rozsudku výlučne na základe vykonaného znaleckého dokazovania, bez akejkoľvek akceptácie druhej strany na ním ponúkanú dohodu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

43. Súd na pojednávaní konanom dňa 17.8.2016 zrušil uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 4C/176/1998-244 z 15.05.2000, č.k. 4C/176/1998-396 z 05.04.2001 č.k. 3C/25/2008-637 z 13.05.2008 z dôvodu, že sa týkali ustanovenia osôb znalcov, ktorý z rôznych dôvodov na ich strane neboli zainteresovaní do znaleckého dokazovania. Ďalšie znalecké dokazovanie v konaní strany sporu nenavrhovali a preto súd pred vyhlásením dokazovania za skončené uznesenia zrušil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.