Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho, vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky Z. G., bytom H., S. XXXX/X a otca A. S., bytom H., R. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2016, č. k. 26P/205/2013-89 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.marca 20163, č.k. 26P/205/2013-98, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.03.2016, č.k. 26P/205/2013-98 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa súd uložil povinnosť platiť na výživu mal. V. od 01.10.2013 do 31.08.2015 sumou 100 Eur mesačne a od 01.09.2015 sumou 130 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2013 do rozhodnutia súdu vo výške 2 895 Eur súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80,41 Eur, popri bežnom výživnom, s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Návrh matky na úpravu styku otca s mal. súd vylúčil na samostatné konanie. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia mal. V. do jej starostlivosti, určenia výživného na maloletého otcovi mal. dieťaťa vo výške 150 eur mesačne, ako aj úpravy styku otca s maloletým, keď s otcom maloletého dieťaťa žili 9 rokov v spoločnej domácnosti, pričom v januári 2010 otec spoločnú domácnosť opustil. O maloletého sa stará výlučne ona, na výživu mal. otec prispieval sporadicky a v súčasnosti na výživu mal. neprispieva a o maloletého nejaví náležitý záujem. Návrh matky na zverenie do osobnej starostlivosti , ako aj určenie výživného na mal. zo strany otca súd prvej inštancie považoval za dôvodný. Poukázal na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 77 ods. 1, § 63 ods. 1 Zák. o rodine a uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že súdna úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je v plnom rozsahu dôvodná, keďže rodičia spolu nežijú, o maloleté dieťa sa osobne stará matka dieťaťa. Rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, preto úpravu práv a povinností vykonal súd prvej inštancie. Súd zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka sa doposiaľ o maloletého osobne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením mal. do osobnej starostlivosti súhlasil opatrovník dieťaťa a pôvodne aj otec dieťaťa, ktorý na pojednávaní 27.01.2016 spochybnil vyjadrenie kolíznej opatrovníčky

o tom, že matka má vytvorené vhodné podmienky v starostlivosti o maloletého, pretože jej rodičia sú alkoholici; na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, preto súd jeho tvrdenia považoval za účelové. Pri úprave vyživovacej povinnosti otca súd prihliadol na vek a potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti otca maloletého. Maloletý V. od 01.09.2015 navštevuje základnú školu, s nástupom do ktorej mala matka nepochybne vyššie výdavky, stravuje sa v škole, navštevuje školský klub detí a platený krúžok. Matka dieťaťa pracuje ako predavačka a jej priemerný čistý zárobok je do 350 Eur mesačne, na maloletého poberá prídavok na dieťa v sume 23,10 Eur mesačne. Za bývanie matka platí 130 Eur mesačne. Pokiaľ ide o pomery otca, súd mal preukázané, že otec dieťaťa u zamestnávateľa Sport real, s.r.o. Trenčín dosahoval v roku 2006 čistý priemerný mesačný zárobok 832,09 eur, pričom s ním bol skončený pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. V rozhodnom období otec pracoval brigádne ako pomocná sila v kuchyni, prípadne ako stavebný robotník a podľa jeho vyjadrenia si takto privyrobil 300 až 350 Eur mesačne. Od 12.11.2014 do 22.12.2014 bol otec v zahraničí, kde zarobil 850 eur, odkiaľ odišiel kvôli zdravotným problémom otca. Od 12.05.2015 do 02.12.12.2015 pracoval v Nemecku pri výrobe áut a mal dosahovať príjem okolo 700 Eur, pričom mu bolo vyplatených spolu iba 700 Eur a zamestnávateľ mu údajne dlhuje viac ako 2 000 Eur ( z pracovnej zmluvy je zrejmá odmena vo výške 8,80 Eur/ hod.). Od 01.01.2016 otec podniká na základe živnostenského oprávnenia a v januári 2016 mal dosiahnuť príjem vo výške 100 Eur, pričom dôkazy o príjmoch a výdavkoch zo živnosti nepredložil. Otec uviedol, že od októbra 2013 do mája 2014 býval v prenajatej garsónke za 250 eur / mesačne. Potom býval u rodičov, ktorým prispieval 100 Eur mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 43 Eur mesačne. Na základe takto zistených pomerov účastníkov konania mal súd za to, že návrh matky na určenie výživného bol podaný dôvodne, ale iba sčasti. Zohľadniac odôvodnené potreby mal. V., ako aj objektívne schopnosti a možnosti otca mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne v období jeho navštevovania materskej školy ( od 01.10.2013 do 31.08.2015) a od 01.09.2015 v sume 130 Eur mesačne, kedy začal maloletý navštevovať 1. triedu základnej školy a došlo k ďalšej zmene pomerov u maloletého. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval v spol. Sport real, s.r. vo výške 700 až 830 Eur mesačne a nezohľadnil jeho ostatné nižšie príjmy v rozhodnom období, pretože zo subjektívnych dôvodov stratil uvedený príjem. Súd mal pochybnosti o uvádzanom nízkom príjme otca, keď od októbra 2013 do mája 2014 platil nájomné 250 Eur mesačne. Pokiaľ ide o zárobok otca v zahraničí od 12.05.2015 do 02.12.2015 súd prvej inštancie bol toho názoru, že pri 40 hodinovom pracovnom čase týždenne by otec dosiahol hrubý príjem 1 408 Eur mesačne a nie 700 Eur mesačne, ako to otec tvrdil. Otec v konaní tvrdil, že zamestnávateľ mu vyplatil zálohu vo výške 700 Eur za obdobie od 12.05.2015 do 02.12.2015, pričom súd mal pochybnosti o tomto tvrdení otca aj s poukazom na to, že takto by reálny príjem otca predstavoval asi 100 Eur mesačne. Je nepravdepodobné, že by bol otec schopný z takéhoto príjmu uspokojovať svoje potreby v zahraničí, napr. na bývanie, stravu a pod. Od 01.01.2016 otec podniká, pričom svoje príjmy z podnikania napriek výzve súdu nepreukázal. Súd neuveril ani tvrdeniu otca, že v januári 2016 mal príjem 100 Eur, keďže v konaní uviedol, že by sa chcel s maloletým stretávať aspoň jeden celý víkend vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť. Súd zohľadnil aj otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 43 Eur mesačne a zohľadnil aj jeho nevyhnutné výdavky na bývanie, stravu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že určené výživné je primerané oprávneným potrebám maloletého a aj možnostiam a schopnostiam otca maloletého, preto v prevyšujúcej časti považoval návrh matky za nedôvodný. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. V. od 01.10.2013, teda od mesiaca, v ktorom matka podala predmetný návrh na súde i s poukazom na to, že v konaní neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného od 01.06.2013 tak, ako to požadovala matka v návrhu. Dlh na výživnom súd vyčíslil vo výške 2 895 eur (október 2013

- august 2015 po 100 Eur mesačne a september 2015 - január 2016 po 130 Eur mesačne a zohľadnil úhrady v celkovej výške 55 Eur). V súlade s ust. § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať v splátkach po 80,41 eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby bol dlh vyrovnaný do 3 rokov. V súlade s ust. § 112 O.s.p. súd vylúčil návrh matky na úpravu styku na samostatné konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

2. Proti rozsudku, okrem výroku, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a výroku, ktorým bol návrh matky vylúčený na samostatné konanie (voči ktorému výroku ani nie je odvolanie prípustné), podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že celé konanie bolo vedené jednostranne voči jeho osobe. On si nemôže v súčasnosti dovoliť platiť určené výživné v sume 130 Eur mesačne a zároveň splácať dlh na výživnom v sume 80,41 Eur mesačne. Takúto sumu reálne nezarobí a výživné je pre neho likvidačné. Žiadal, aby mu súd výživné znížil a a rovnako znížil výšku splátok dlhu na výživnom.

3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa matkou maloletého a opatrovníkom maloletého dieťaťa nebolo podané vyjadrenie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z.), ďalej len v napadnutej časti a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie ( v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.03.2016) je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 zákona Civilného sporového poriadku ( zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 5. Odvolaním otca mal. dieťaťa nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke a výrok o vylúčení návrhu matky na úpravu styku na samostatné konanie, preto v týchto výrokoch rozsudok v zmysle ust. § 367 nadobudol právoplatnosť.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ( v spojení s opravným uznesením) v napadnutej časti a preskúmajúc aj všetky námietky otca, vznesené v odvolaní sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v danej veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody rozsudku v napadnutej časti a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že mal. V. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorý od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti. O maloletého sa osobne stará matka maloletého, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto jej aj súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti. Na výživu maloletého spočiatku otec sporadicky prispieval, v súčasnosti na výživu maloletého neprispieva. Maloletý do 31.08.2015 navštevoval materskú školu, od 01.09.2015 navštevoval 1. ročník základnej školy, stravoval sa v školskej jedálni, navštevoval školský klub detí a platený futbalový krúžok. Matka maloletého pracuje ako predavačka a dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok 350 Eur a na dieťa poberá prídavok na dieťa. Za bývanie u rodičov platí 130 Eur mesačne. Otec maloletého v období od 07.03.2005 do 07.03.2007 pracoval v s.r.o. Sport real, kde dosahoval priemernú čistú mzdu v roku 2006 v sume 832,09 Eur mesačne pričom tento zamestnávateľ s otcom skončil pracovný pomer pre absenciu otca v zamestnaní, teda pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. V ďalšom období otec pracoval brigádne v kuchyni, na stavbe, od 12.11.2014 do 22.12.2014 zarobil v zahraničí 850 eur a odišiel kvôli zdravotným problémom otca. Od 23.122014 bol bez príjmu kvôli starostlivosti o otca. Od 12.05.do 02.12.2015 pracoval v Nemecku v automobilovom priemysle a podľa pracovnej zmluvy mal dosahovať odmenu 8,80 eur za hodinu, pričom podľa vyjadrenia otca mu bolo vyplatených iba 700 Eur a ostatnú mzdu mu zamestnávateľ dlhuje. Od 01.01.2016 otec podniká na základe živnosti, pričom za január 2016 mal príjem vo výške 100 eur. V období od októbra 2013 do mája 2014 platil za prenájom bývania 250 Eur mesačne, potom býval u rodičov, ktorým prispieval 100 eur mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 43 Eur mesačne.

11. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti, zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého bolo potrebné vychádzať v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine z príjmu otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Sport real, s.r.o., a to v sume 700 až 830 Eur, keďže tento zamestnávateľ s otcom skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Týmto konaním sa v podstate otec vzdal svojho výhodnejšieho zárobku

(keď následne pracoval brigádne, v zahraničí a podniká, ale v prevažnej miere za podstatne nižší príjem ako u tohto zamestnávateľa).

12. Vychádzajúc z tohto príjmu otca bol aj odvolací súd toho názoru, že výživné určené otcovi na maloletého vo výške 100 Eur mesačne v období od 01.10.2013 do 31.08.2015 a vo výške 130 Eur mesačne od 01.09.2015 zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a je aj primerané schopnostiam a možnostiam otca mal. V.. Je potrebné zdôrazniť, že otec by si mal byť vedomý svojich vyživovacích povinností a aj pri jeho vzdelaní ( stavebná priemyslovka), by otec nemal mať problém nájsť si riadne platenú prácu v danom (príp. aj v inom ) odbore, príjem z ktorej bude zároveň postačovať aj na uspokojenie všetkých jeho potrieb.

13. Súd prvej inštancie zároveň správne rozhodol aj o výške dlhu na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia v splátkach, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ( v spojení s opravným uznesením) v týchto častiach ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd taktiež nezistil opodstatnenosť námietky otca, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo voči jeho osobe vedené jednostranne. Návrh matky na úpravu práv a povinností na mal. V. bol otcovi doručený v dostatočnom predstihu pred pojednávaním, z ktorého sa otec ospravedlnil pre pracovnú ponuku v zahraničí a toto bolo na základe uvedenej skutočnosti odročené na ďalší termín. Na ďalšom pojednávaní boli rodičia vypočutí a pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania. Na ďalší termín pojednávania sa otec ospravedlnil z dôvodu úmrtia v rodine a následne zasa z dôvodu , že sa bude nachádzať pracovne v zahraničí. Na pojednávaní dňa 27.01.2016 bol otec niekoľkokrát upozornený na svoje nevhodné správanie zákonnou sudkyňou ( používanie invektív voči matke dieťaťa) a zároveň bol upozornený na to, že v prípade nerešpektovania pokynov súdu mu môže byť uložená poriadková pokuta. Iba z prípadného upozornenia súdu na nevhodnosť správania účastníka alebo upozornenie na možnosť použitia poriadkového opatrenia nemožno v žiadnom prípade bez preukázania iných relevantných skutočností vyvodiť jednostrannosť konania súdu voči účastníkovi, resp. zaujatosť súdu voči tomuto účastníkovi.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.