Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky K. W., bytom H. nad U., W. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Obrancov mieru 344/2, a otca Y. V., bytom C. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, so sídlom Trenčín, Piaristická 46, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na úpravu styku a iné, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. februára 2016 č. k. 26P/353/2012-258, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Uviedol, že súčasťou rozsudku je úprava styku otca s maloletým tohto znenia: „Otec je oprávnený stretávať sa počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku ohľadne úpravy styku otca s maloletým každú párnu nedeľu v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod. a po uplynutí uvedenej doby je otec oprávnený stretávať sa so L. každú párnu nedeľu v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod.“. Tým v časti úpravy styku zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 14P/1/2012-63 zo dňa 04.04.2012. Konanie v časti o zmene výšky splátok dlžného výživného zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. L. zo sumy 225 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Okrem toho žiadal, aby súd rozhodol že je oprávnený stýkať sa s maloletým L. každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom táto úprava neplatí v čase letných prázdnin a v čase vianočných sviatkov, kde žiadal osobitnú úpravu. V priebehu konania na pojednávaní dňa 10.02.2016 rodičia maloletého uzavreli dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým. Keďže táto dohoda nebola v rozpore so záujmom maloletého, súd s odkazom na ust. § 36 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine a § 25 Zák. o rodine pojal dohodu rodičov o úprave styku do výroku rozsudku. Návrh otca maloletého na zníženie vyživovacej povinnosti považoval za nedôvodný. Citoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine a uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného pred takmer štyrmi rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i rastom životných nákladov. K výraznej zmene pomerov došlo na strane dieťaťa, keď maloletý L. je vekovo starší, vzrástli náklady na jeho výživu, zdravotnú starostlivosť a ďalšie oprávnené potreby. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že matka dieťaťa uzatvorila manželstvo s I. W.; jej mesačný príjem sa nezmenil. K zmene zárobkových pomerov došlo na strane otca maloletého dieťaťa, a to ale až od 22.07.2015, kedy sa otec podľa svojho vyjadrenia už natrvalo vrátil zo zahraničia na Slovensko, kde

pracoval v r. 2014 (štyri mesiace) a v r. 2015 (päť mesiacov) a kde dosahoval rovnaké i vyššie príjmy ako v roku 2012, v čase posledného rozhodovania o výške výživného pre maloletého L.. Aj keď v súčasnosti otec dieťaťa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 532,13 eur u zamestnávateľa L. V., súd prvej inštancie poukázal na to, že otec dieťaťa má osobné predpoklady, aby dosahoval aj vyšší príjem ako v súčasnosti, čomu nasvedčuje príjem otca v spoločnosti E., s.r.o., kde otec pracoval v čase od 05.01.2015 do 15.03.2015, pričom pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe z dôvodu odchodu za prácou v zahraničí, kde podľa vyjadrenia otca dosahoval príjem spolu s diétami v januári 1.076,27 eur a vo februári 1.350 eur, teda otec dieťaťa sa svojim zavinením pripravil o takýto mesačný príjem. Poukázal tiež na to, že životná úroveň otca sa nezhoršila, o čom svedčí okrem iného aj skutočnosť, že otcovi bolo v marci 2013 v dôsledku ukončenia poistnej zmluvy vyplatené poistné plnenie vo výške 1.847,23 eur, ktoré otec použil pre svoje potreby napriek tomu, že v prvom rade si mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Taktiež zarobené peniaze vo Švajčiarsku vo výške 5.000 eur mal otec použiť na platenie výživného, nie na splatenie svojho spotrebného úveru. Súd prvej inštancie pritom uviedol, že má aj pochybnosti o takomto tvrdení otca, keďže z oznámenia banky nevyplynulo, že by otec úver splatil predčasne. Súd potom uzavrel, že neuveril tvrdeniam otca o jeho zlej finančnej situácii, nakoľko otec dieťaťa má rôzne výdavky, napr. výdavok s prevádzkovaním chovnej stanice a s chovom psa, so splácaním spotrebného úveru a otec taktiež bezodplatne pomáha svojmu otcovi pri výrobe nábytku, čím ukracuje svoje príjmy. Mal za to, že z majetkových pomerov otca dieťaťa možno vyvodiť, že okrem príjmu, ktorý súdu uviedol, má zrejme aj iné príjmy, resp. mal pochybnosti o tvrdení otca, že aj napriek príjmom z práce v zahraničí si nevytvoril žiadne úspory. Na základe uvedeného mal za to, že otec dieťaťa je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako bola určená súdnym rozhodnutím v čase posledného súdneho rozhodnutia. Konanie v časti o zmenu výšky splátok dlžného výživného zastavil podľa § 96 O.s.p., keď otec dieťaťa návrh v tejto časti zobral späť a matka i kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili.

2. Proti rozsudku, okrem výroku, ktorým bolo konanie v časti o zmenu výšky splátok dlžného výživného zastavené, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a úprave styku s maloletým. Mal za to, že v konaní zo strany súdu došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor, že úprava styku tak, ako o nej v napadnutom rozsudku rozhodol súdu prvej inštancie, nie je v prospech maloletého. Nevyhovením návrhu otca, v ktorom žiadal oprávnenie stýkať sa s maloletým L. každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin vždy posledných sedem kalendárnych dní v mesiaci júl od 09.00 hod. do 17.00 hod. zabránil podľa jeho názoru súd v prehĺbení pre vývoj dieťaťa dôležitého vzťahu otec - syn. Častý kontakt s otcom pritom môže jedine pomôcť rastu charakteru maloletého; úzkou úpravou styku súd zabraňuje naviazaniu lepšieho vzťahu k dieťaťu a vytvoreniu priateľského styku. Mal za to, že v tomto prípade je potrebné dať mu šancu na prehĺbenie a upevnenie vzťahu so synom, ktorý bol doteraz značne obmedzený a syn tak nadobudol pocit, že otec s ním nechce tráviť viac času, čo ovplyvnilo aj názor na styk s otcom samotným vyjadrením maloletého. Nerozporoval skutočnosť, že so synom sa stretáva len zriedka, nešlo však o zámerné konanie, ale bol to práve jeho záujem o syna a jeho materiálne zabezpečenie, ktoré ho nútilo odísť zo zahraničia. Namietal ďalej aj obsahové nedostatky odvolaním napadnutého rozsudku, keď vyslovil názor, že v odôvodnení súdu absentuje argumentácia, na základe čoho súd upravil jeho styk s maloletým a na základe čoho nevyhovel jeho návrhu v časti úpravy styku. Takýmto nedostatočným odôvodnením porušil súd nielen jeho procesné práva, ale zároveň aj základné ústavné právo upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých vyplýva povinnosť súdu vždy poskytnúť úplné a vyčerpávajúce odôvodnenie. Ďalej namietal, že pokiaľ ide o výšku výživného, dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletému, v ktorej súhlasil s určenou výškou výživného, schválená rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.04.2012, sp. zn. 14P/1/2012-63 bola uzavretá v období, keď výška výživného zodpovedala jeho príjmu z pracovnej činnosti, ktorú vykonával. Z predložených listinných dôkazov v konaní však vyplynulo, že v čase od podania návrhu, ako aj v súčasnosti došlo k výraznej zmene jeho majetkových pomerov, nakoľko už nie je v žiadnom pracovnom alebo obdobnom pomere v zahraničí, ale pracuje v spoločnosti L. V. Y., s.r.o., kde jeho priemerný mesačný zárobok dosahuje 520 eur. Splácať úver vo výške 100 eur, ktorý súd v konaní nesprávne vyhodnotil ako splatený, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a platiť okrem bežných výdavkov ešte aj mesačné výživné vo výške 225 eur je pre neho neúnosné. Nepoprel, že mu v marci 2013 bola vyplatená poistka vo výške

1.847,23 eur, išlo však len o jednorazovú čiastku, ktorú v žiadnom prípade nie je možné považovať za príjem na úrovni pravidelného platu, spôsobilého na vytváranie finančnej rezervy. Poznamenal, že práve zavinením matky prišiel maloletý o čiastku 2.700 eur, keď napriek výzvam mu nepredložila náležité potvrdenia pre uplatnenie rodičovského príspevku. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o zavinenom pripravení sa o mesačný príjem tým, že svojvoľne ukončil pracovný pomer v spoločnosti E., s.r.o., ešte v skúšobnej dobe za účelom nastúpenia do zamestnania v Švajčiarsku, keď z predložených dôkazov jasne vyplýva platové prilepšenie, keď čistý mesačný príjem v zahraničí pochádzajúci z výkonu práce predstavoval 1.822,04 CHF (1.662,65 eur) v čistom a následne u ďalšieho zamestnávateľa 1.848,80 CHF (1.687,02 eur), zatiaľ čo príjem v pôvodnom zamestnaní len 787,41 eur. Nemôže sa preto stotožniť so záverom súdu, že by sa dobrovoľne pripravil o príjem. Ďalej uviedol, že síce pracoval spočiatku vo Švajčiarsku (4/2012 až 10/2012), kde dosahoval zisk 1.570 CHF, v období od 10/2012 až takmer do 1/2014 nedosiahol však jeho mesačný príjem ani 500 eur, hoci bol riadne zamestnaný. Až od 2/2014 do 10/2014 dosahoval vyšší príjem, zo sezónnej práce v zahraničí. V období od 7/2015, po návrate na Slovensko sa riadne zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol evidovaný len krátko, nakoľko sa snažil ihneď po návrate zo zahraničia nájsť si prácu, čo sa mu aj podarilo a výška jeho mesačnej mzdy je 532,13 eur. Ďalej namietal, že súd porušil zásadu, podľa ktorej je povinný dostatočne zistiť skutkový stav, keď si dôsledne nepreveril tvrdenia účastníka ohľadom splácania, resp. existencie úveru v Tatrabanke, pričom vychádzal jedine z oznámenia Tatrabanky zo dňa 22.12.2015, podľa ktorého spotrebný úver splatil dňa 25.11.2015, avšak nebral do úvahy jeho tvrdenia, že úver stále spláca, a to vo výške 100 eur mesačne. Z potvrdenia Tatrabanky, a.s. však vyplýva, že zostatková istina na úvere ku dňu 11.02.2016 dosahovala 4.908,50 eur.

3. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ otec maloletého z čistého mesačného príjmu v švajčiarskej spoločnosti vo výške cca 1.690 eur mesačne nie je schopný plniť svoju jedinú vyživovaciu povinnosť a uhrádzať svoje osobné potreby, svedčí to o tom, že takéto hospodárenie s tak vysokým príjmom je viac ako nezodpovedné a naozaj nesvedčí o tom, že by otec maloletého mal na pamäti výživu maloletého dieťaťa. Taktiež bezúčelový úver, ktorý si otec zobral na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie svedčí o tom, že so svojimi financiami nevie a nechce vedieť hospodáriť. K úprave styku otca s mal. dieťaťom uviedla, že je nepochopiteľné, prečo otec s takouto úpravou styku nesúhlasí, keď otec nemá väčšinou na stretnutie so synom pripravený žiadny program a ani neprejavuje záujem o tom, aby so synom trávil čas tak, aby vykonávali spolu športové aktivity, prípadne iné aktivity, ktoré by vyhovovali maloletému dieťaťu.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len v napadnutej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zmenu výšky splátok dlžného výživného zastavil, odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko proti tomuto výroku rozsudku odvolanie otca nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 .

6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zák. o rodine.

7. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 65 resp. § 75 ods. 1 Zák. o rodine.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. V preskúmavanej veci odvolací súd zo spisu zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému L. bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 14P/1/2012-63 zo dňa 04.04.2012, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý Stanislav na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 225 eur mesačne. V tom čase mal maloletý L. 9 rokov, bol žiakom druhého ročníka základnej školy. Matka maloletého bola zamestnaná ako skladníčka v spoločnosti N. W., kde dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 361 eur. Poberala prídavok na jedno dieťa vo výške 22,54 eur. Otec maloletého v čase uzavretia rodičovskej dohody bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31P/118/2011, predtým pracoval vo Švajčiarsku od 15.03.2011 do 15.11.2011 ako poľnohospodársky a lesnícky spolupracovník, kde zarábal po odrátaní cestovného, ubytovania a stravného 1.405 švajčiarskych frankov (1.695 eur), bez odpočítania nákladov 3.140 frankov.

12. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal maloletý L. 13 rokov, bol žiakom šiesteho ročníka základnej školy. Matka maloletého dňa 30.08.2014 uzatvorila manželstvo s Y. W.. Matka je zamestnaná v spoločnosti M., kde dosahovala príjem cca 360 eur netto mesačne. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že otec maloletého je rozvedený, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pracoval v spoločnosti L. V. Y., s.r.o., na základe pracovnej zmluvy, na dobu určitú do 31.12.2016, kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 532,13 eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že otec maloletého pracoval vo Švajčiarsku aj v čase podania návrhu na začatie konania (v období od 12.04.2012 do októbra 2012), kde jeho príjem predstavoval cca 1.570 švajčiarskych frankov netto, vo Švajčiarsku pracoval aj v období od februára 2014 do októbra 2014, kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1.500 švajčiarskych frankov a v období od 15.03.2015 do 12.07.2015, kde dosahoval čistý mesačný príjem sumu 1.822,04 švajčiarskych frankov. Medzi týmito obdobiami otec maloletého v období od 15.10.2012 do 30.11.2012 pracoval pre spoločnosť Z. Y., s.r.o., kde dosiahol príjem vo výške 81,17 eur, v období od 05.11.2012 do 31.12.2012 a v období od 04.01.2013 do 31.03.2013 v spoločnosti L., s.r.o., kde dosahoval mesačný príjem od 23,17 do 233,25 eur. Od 01.01.2013 do 22.03.2013 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 22.03.2013 do 31.05.2013 pracoval v spoločnosti L. V. Y., s.r.o., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem cca vo výške 323,19 eur, v decembri 2013 pracoval pre spoločnosť C.S. Z. L., a.s., kde dosiahol príjem vo výške 84,47 eur netto. V období od 07.11.2014 do 15.10.2015 pracoval v Detektívnej informačnej službe, spol. s r.o. s mzdovým dojednaním 2,159 eur na hodinu s pracovným časom 37,5 hodiny; pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe dňa 05.01.2015 zo strany zamestnávateľa. V období od 05.01.2015 do 15.03.2015 otec maloletého pracoval v spoločnosti E., s.r.o., so sídlom v Stropkove, kde dosahoval príjem 787,41 eur netto. Otec sa vyjadril, že u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem s diétami v januári vo výške 1.076,27 eur a vo februári 1.350 eur; pracovný pomer bol ukončený zo strany otca v skúšobnej dobe z dôvodu, že otec odchádzal pracovať do zahraničia. Od 22.07.2015 bol otec maloletého zaevidovaný na úrade práce. Od 01.09.2015 otec pracuje v spoločnosti L. V. Y., s.r.o., kde je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2016. Za obdobie od septembra 2015 do novembra 2015 dosiahol v tejto spoločnosti priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 532,13 eur.

13. Z uvedeného je tak zrejmé, že otec maloletého cyklicky pracuje v zahraničí, väčšinou ako poľnohospodársky a lesný pracovník v priebehu vegetačného obdobia (pracoval takto od 15.03.2011 do 15.11.2011, od 12.04.2012 do 30.10.2012, od februára 2014 do októbra 2014 a od 15.03.2015 do 12.07.2015) a na území Slovenskej republiky sa zamestnával iba v čase, kedy nemohol vykonávať tieto práce v zahraničí. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že otec je v súčasnosti, od 01.09.2015

zamestnaný v L. V. Y., s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 532 eur mesačne, možno však dôvodne predpokladať, že vzhľadom k opakovaným prácam otca v zahraničí otec v budúcnosti opätovne odíde pracovať do zahraničia, kde dosahuje príjem, z ktorého nepochybne je schopný výživné vo výške 225 eur mesačne na maloletého L. platiť. Treba pritom poukázať tiež na skutočnosť, že otec maloletého aj na území Slovenskej republiky pri vynaložení potrebného úsilia dokáže dosiahnuť vyšší ako súčasne dosahovaný príjem ( zamestnanie otca v spoločnosti E., s.r.o., so sídlom v Stropkove v období od 05.01.2015 do 15.03.2015 kde dosahoval príjem 787,41 eur netto a podľa vyjadrenia otca príjem s diétami v januári 2015 vo výške 1.076,27 eur a vo februári 2015 vo výške 1.350 eur), ktorý pracovný pomer bol ukončený zo strany otca v skúšobnej dobe z dôvodu, že otec odchádzal pracovať do zahraničia, čím sa vzdal svojho výhodnejšieho príjmu, ktorý, keby otec mal. zostal na území Slovenskej republiky, mohol dosahovať.

14. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že je v schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému L. v takej výške, ako bola určená ostatným súdnym rozhodnutím, považoval za správny. Stotožnil sa tiež s názorom súdu prvej inštancie o tom, že otec maloletého si z dosiahnutého nadpriemerného príjmu zo zahraničia mohol vytvoriť úspory a hospodáriť s dosiahnutými finančnými prostriedkami tak, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému, ktorá je jeho zákonnou a prvoradou povinnosťou, plniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto nie je dôvodná ani námietka otca, že zo svojho príjmu musí platiť splátku úveru vo výške 100 eur mesačne, nakoľko výživné k maloletému dieťaťu má pred takýmto výdavkom prednosť.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. L., považoval za správne.

16. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, tu treba poukázať najmä na skutočnosť, že rodičia maloletého L. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 10.02.2016 (č. l. 251 spisu) uzavreli rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na styku otca s maloletým tak, ako to bolo zahrnuté do výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Nie je preto pravdivé tvrdenie otca, že nevie, prečo súd prvej inštancie o jeho styku s maloletým takto rozhodol (keďže súd prvej inštancie vychádzal z dohody rodičov uzavretej pred súdom), a taktiež nie je dôvodné ani tvrdenie otca, že súd v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo takúto dohodu do svojho rozhodnutia zahrnul, keď z napadnutého rozsudku (č.l. 9) vyplýva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že pojal dohodu rodičov o úprave styku do výroku rozsudku práve z dôvodu dohody uzatvorenej na pojednávaní dňa 10.02.2016.

17. Odvolací súd pritom dodáva, že aj keď podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (zák.č. 99/1963 Zb.), odvolanie proti uzavretej dohode rodičov v zásade nebolo zakázané, súčasná právna úprava (§ 122 výslovne nepripúšťa odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti schválená dohoda rodičov. K tejto zmene došlo práve z dôvodu, aby sa zamedzilo šikanóznym podávaním odvolaní tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastníkov, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. V danej veci, keďže zo spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletého ohľadne styku otca s maloletým uzavreli rodičovskú dohodu tak, ako bola pojatá do výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd odvolanie otca proti tomuto výroku rozhodnutia, s poukazom na uvedené, považoval za nedôvodné.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.