Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-117-2016.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej : K. H., bytom V. E. 1, o žalobnom návrhu žalobcu na zaplatenie sumy vo výške XXX,XX eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 61,87 eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške
- 8,75% zo sumy 17,94 EUR počnúc od 26.02.2013 až do zaplatenia
- 8,75% zo sumy 43,93 EUR počnúc od 26.03.2013 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Súd návrh žalobcu vo zvyšku zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 310,82 eur s prísl.. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným podľa § 43 z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 11.09.2012 zmluvu čD., predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadnu dlžnú čiastku. Pohľadávka žalobcu vo výške 310,82 eur ku dňu podania návrhu nebola uhradená.
2.Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
4.Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam: Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu poskytovaní verejných služieb , ako aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb k tel. č.B., SIM karta číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX,1, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytovať žalovanému program služieb Happy M, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň mu bolo poskytnuté dátové zariadenie NOKIA ASHA 302, za maximálnu kúpnu cenu 0,02 eur. Právny predchodca vyfakturoval žalovanému faktúru za obdobie od 08.01.2013 do 08.01.2013 , vydanou dňa 08.02.2013 a splatnou dňa 25.02.2013 sumu vo výške 29,97 eur, pričom faktúra bola vystavené ako upomienka oneskorenej platby. Právny predchodca vyfakturoval žalovanému faktúru za obdobie od 08.02.2013 do 07.03.2013 , vydanou dňa 08.03.2013 a splatnou dňa 25.03.2013 sumu vo výške 43,93 eur, pričom faktúra bola vystavené ako nedoplatku na poplatkoch. Právny predchodca vyfakturoval žalovanému faktúru za obdobie od 08.11.2013 do 07.12.2013 , vydanou dňa 08.12.2013 a splatnou dňa 25.12.2013 sumu vo výške 248,95 eur, pričom faktúra bola vystavená odporcovi za úhradu zmluvnej pokuty. V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty uvedená v sume 248,95 eur.
6.Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písmeno a), Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov, sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
7.Podľa § 52 ods. 2 OZ ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ). 9.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
10.Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11.Zmluvná pokuta je ako zaisťovací prostriedok upravená v § 544 a § 545 OZ. Zmluvná pokuta je peňažitou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy. Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu uvedeného v návrhu, ako aj zo žalobcom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu vyššie uvedených zmlúv, súčasťami ktorých boli aj všeobecné podmienky. Na základe uvedených zmlúv sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby. Žalovaný sa v zmysle zmlúv zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu boli fakturované mesačne. Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov a pre aké porušenie povinností vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na zmluvnú pokutu, ktoré si v konaní uplatňuje v celkovej výške 248,95 eur . Žalobca v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a ani nepreukázal svoje tvrdenie. Neuviedol, dokedy žalovaný uhrádzala mesačné poplatky za poskytnuté služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, t. j. k neuhradeniu faktúry za poskytnuté služby, v akej výške, pričom vyhotovená faktúra týkajúca sa zmluvnej pokuty nie je takým dôkazom. Taktiež všeobecné zmluvné podmienky nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú pokutu reálne vznikol, teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany žalovaného. Súd mal za to, že Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných povinností a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.
12.Okrem toho považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu žalobcu nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho neurčitosť.
13.Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. V ďalšej časti si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby, ktoré teda právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému v zmysle faktúr, pričom žalobca tento nárok v plnom rozsahu preukázal, že žalovanému boli poskytnuté telekomunikačné služby, boli mu riadne vyfaktúrované, pričom žalovaný faktúry, ktoré mu boli doručené riadne a včas neuhradil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške 61,87 eur, tak ako je uvedené v rozsudku a to z titulu iných poplatkov a služieb ako aj upomienok za oneskorené platby.
14.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej navrhovateľom sa odporca dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, preto je povinný za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom vtom čase . Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúcej po splatnosti faktúr, nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.
16.V danom prípade súd dospel k záveru, že u žalobcu je dôvodný nárok iba na zaplatenie sumy titulom nedoplatku na hovornom spolu vo výške 61,87€ a vo zvyšku teda titulom zmluvnej pokuty súd návrh zamietol.
17.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania nežiadal, žalobca na náhradu trov konania nemá právo.
18.Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.