Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/172/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému Y. I., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, Š. Moyzesa 50, pod sp. zn. EX 189/2015, o vymoženie 210,42 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 14Er/236/2015-23 zo dňa 14. 7. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v nadväznosti na ustanovenia § 53 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj ako „OZ“). Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným z poistnej zmluvy zo dňa 30. 1. 2009 (ďalej aj „Poistná zmluva“) posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Poistnej zmluve nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Osobitných zmluvných dojednaní (ďalej aj „OZD“), nachádzajúcich sa za Všeobecnými poistnými podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. (ďalej aj „VPP“), ako súčasti adhéznej formulárovej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že oprávnený od počiatku takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval to, aby v prípade vzniku sporov z Poistnej zmluvy, boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na svoje majetkové pomery nemá možnosť relevantne sa voči návrhu navrhovateľa brániť. K závažnému narušeniu rovnováhy pritom dochádza už len tým, že spotrebiteľovi zo zákona nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde civilnom v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa tak podpisom Poistnej zmluvy, obsahom ktorej je takéto rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva svojho práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že rozhodcovská doložka v Poistnej zmluve už v čase jej uzavretia bola neprijateľná zmluvná podmienka a preto od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nakoľko rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Argumentoval, že exekučný súd mu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie odňal

možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vykonávacom konaní je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, teda práva už judikovaného. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na predmetné ustanovenie oprávnený dôvodil, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, no ďalšie dôvody šetrenia posudzujúce materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na taký postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne prekročil svoju právomoc vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd taktiež postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním rozhodnutia, aby sa k ex offo prijatému názoru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky v súlade s Občianskym súdnym poriadkom vyjadril. Tým okresný súd zjavne porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, pričom oprávnenému neumožnil k uvedeným dôkazom sa vyjadriť. Exekučný súd dospel taktiež k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Oprávnený poukázal na to, že osobitné zmluvné dojednania, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, sú textom, ktorý sa nachádza na rovnakej listine ako všeobecné poistné podmienky. Rozhodcovská doložka však nie je súčasťou VPP, ide o očividne oddelený text so samostatným nadpisom. Rozhodcovská doložka nikdy nebola súčasťou všeobecných poistných podmienok, ani a nimi nikdy nesplynula. Osobitné zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, sú jasne oddelené od VPP a vyžadujú si osobitný podpis. Spotrebiteľ túto doložku na znak svojho súhlasu podpisom potvrdil. Oprávnený preto tvrdí, že povinný mal možnosť rozhodcovskú doložku ovplyvniť a má za to, že táto bola individuálne dojednaná. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, nemá za následok to, že poistný vzťah nevznikne. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Na margo dojednania rozhodcovskej doložky oprávnený taktiež uviedol, že povinný mal okrem (prvej) možnosti ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky (voľby podpísať alebo nepodpísať tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, ktoré zakotvujú rozhodcovskú doložku) aj dodatočnú (druhú) možnosť ako ovplyvniť, aby sa rozhodcovská doložka na daný poistný vzťah nevzťahovala, pretože v lehote do 30- dní od podpísania mohol rozhodcovskú doložku odmietnuť, a to bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. Oprávnený sa taktiež domnieva, že exekučný súd svojim postupom porušil zákon, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie. V závere odvolania oprávnený zhrnul, že má za to, že súd na základe nesprávne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci, exekučný súd mu odňal možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné práva. Na základe uvedeného potom oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 17. 3. 2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 14. 7. 2015 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 13. 11. 2015. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil 6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2357/2012 zo dňa 19. 1. 2012. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca (povinný) zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému)

sumu 210,42 EUR a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Poistná zmluva a rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 3 OZV v spojení s bodom 1 časti XV VPP, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. 7. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vyslovený právny názor navyše zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. 8. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať či exekučný titul je v súlade so zákonom, je logické, že exekučný súd musí pri tomto skúmaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. 9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený správne dôvodí, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu a nezakladajúceho prekážku rozhodnutej veci. 10. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu" tohto

rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol prvostupňový súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Uvedené oprávnenie, ako už bolo uvedené vyššie, vyplýva exekučnému súdu priamo z exekučného poriadku. Preto sa odvolací súd nestotožnil so závermi oprávneným citovaných rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými rozhodnutiami navyše odvolací súd nebol ani viazaný. 11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 12. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 13. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. 14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. 15. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným ako poisťovňou a povinným ako poistníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom alebo by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní v rámci svojej obchodnej činnosti konal. Z tohto dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský, t. j. vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť napokon nespochybnil ani oprávnený v rámci podaného odvolania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska, či táto bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom individuálne, a následne (po tom, čo dospel k záveru, že rozhodcovská doložka individuálne uzavretá nebola), či táto nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So záverom, ku ktorému okresný súd pri svojom skúmaní rozhodcovskej doložky dospel, sa však už odvolací súd stotožniť nemohol. 16. V prvom rade je totiž potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnému na podpis predpripravenú zmluvu nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné totiž je to, či uzavretie Poistnej zmluvy, ktorej súčasťou bola i rozhodcovská doložka, a ktorá zmluva vrátane doložky bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou (oprávneným), je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad je potrebné vysloviť, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie Poistnej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť

voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní (rozhodcovskú doložku) bez toho, aby tým zmaril uzavretie Poistnej zmluvy. 17. Bod 3. OZD stanovuje, že: „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“ 18. Podľa bodu 1 časti XV VPP sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 19. Bod 4. OZD stanovuje, že: „napriek ods. 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.“ 20. Z vyššie citovaných zmluvných dojednaní odvolací súd vyvodil, že hoci je rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory z poistenia medzi zmluvnými stranami obsiahnutá v bode 1 časti XV VPP, t. j. v rámci dojednaní, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, s poukazom na bol 3 OZD spotrebiteľovi bola zo strany poisťovne (dodávateľa) daná voľba, či sa tejto oprávneným vopred naformulovanej rozhodcovskej doložke podrobí (či ňou bude viazaný). Účinnosť dojednania o rozhodcovskej doložke zakotvenej v bode 1 časti XV VPP je totiž naviazaná na podpis OZD spotrebiteľom, keď v zmysle bodu 3 OZD až na základe tohto dojednania sa zmluvné strany podrobujú rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP. Povedané inak, v prípade, ak by spotrebiteľ k podpisu OZD nepristúpil (čo sa však v prejednávanom prípade nestalo, napriek tomu, že povinný bol v bode 1 OZD poučený, že OZD sú samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku Poistnej zmluvy a VPP), rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v bode 1 časti XV VPP by viazaný nebol. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedené osobitné zmluvné dojednania v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Poistnej zmluvy, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jej pozornosti či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované skutočnosťou, že predmetné osobitné dojednania majú len 4 ustanovenia (teda nejedná sa o niekoľkostranový text dojednaní rôzneho charakteru), a najmä oprávnením spotrebiteľa od rozhodcovskej doložky odstúpiť v lehote do 30 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Ak by teda aj povinný pristúpil k podpisu OZD bez ich prečítania (či bez toho, aby ich obsahu porozumel), mal aj po takomto úkone možnosť, aby si zmluvu riadne, bez časového stresu prečítal a zvážil jej následky, prípadne sa o nich aj poradil, ak významu a zamýšľaným právnym dôsledkom ustanovení zmluvy (aj ustanoveniu rozhodcovskej doložky) neporozumel. Zároveň prípadné odmietnutie rozhodcovskej doložky nebolo od poistníka vyžadované „na rýchlo“ (za pár dní), čo odvolací súd považoval za významné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na ostatné podmienky zmluvy (§ 53 ods. 12 . Pokiaľ teda v prejednávanom prípade bola účinnosť rozhodcovskej doložky naviazaná na uzatvorenie Osobitných zmluvných dojednaní zmluvnými stranami, spotrebiteľ bol osobitne upovedomený o tom, že OZD sú samostatnými dojednaniami oddelenými od ostatného obsahu Poistnej zmluvy, Osobitné zmluvné dojednania sú tvorené len štyrmi bodmi a navyše od uzatvorenej rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľ možnosť v dodatočnej lehote 30 dní odstúpiť, oprávnený podľa názoru odvolacieho súdu predložil povinnému návrh na uzavretie Poistnej zmluvy v takej podobe, že z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní (rozhodcovskú doložku) bez toho, aby tým zmaril uzavretie Poistnej zmluvy. Odvolací súd teda zastáva názor, že rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade bola uzatvorená individuálne, čo zároveň vylučuje správnosť záveru okresného súdu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. 21. Preto odvolací súd uznesenie okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie v otázke, či je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď v predmetnej veci nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveruje súdneho exekútora vykonaním

exekúcie okresný súd. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť opätovne posúdiť, či vydaniu poverenia okrem otázky riešenej v tomto rozhodnutí (platnosť rozhodcovskej doložky) nebránia iné v § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku zakotvené podmienky a o žiadosti súdneho exekútora opätovne rozhodnúť. 22. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.