Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-24-2016.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zast. AKKUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému ARTCOM Computers, s. r. o., so sídlom Dukelských hrdinov 143/16, IČO: 36 040 851, zast. B.. E. T., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 1.031,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/22/2015-57 zo dňa 22. júna 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/22/2015-57 zo dňa 22. júna 2015 v napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol potvrdzuje.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 7Cb/22/2015-57 zo dňa 22. júna 2015 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 533 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 146,13 Eur od 17. 07. 2012 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 58,02 Eur od 14. 08. 2012 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 162,61 Eur od 15. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 186,24 € od 12. 06. 2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 20,81 Eur . V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.031,50 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24.06.2013 so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 848 863s účinnosťou od 24. 06. 2013 žalobca nadobudol uplatňovanú pohľadávku proti žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením dvoch zmlúv podľa zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca svoju zmluvnú povinnosť riadne splnil a poskytol žalovanému služby v dojednanom rozsahu. Žalovaný za služby riadne a včas nezaplatil, čím porušil dohodnuté podmienky, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Aj napriek tomu, že žalovaný bol písomne vyzvaný na úhradu dlhu, dlh neuhradil, preto súd žalobe vyhovel v časti, ktorá sa netýkala zmluvnej pokuty spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumy fakturované za poskytnuté služby žalovanému v časti istiny spolu vo výške 553 Eur s úrokom z omeškania, keď neprekročil návrh žalobcu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Žalobu zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s príslušenstvom, pretože dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností podstatným spôsobom, ale aj následné odstúpenie
od zmluvy zo strany žalobcu. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou, a to právnym úkonom zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Z hľadiska náhrady trov konania bol tak žalovaný úspešný v časti o zaplatenie sumy istiny, spolu vo výške 478,50 Eur, to znamená, že podľa pomeru úspechu prináleží navrhovateľovi pomerná náhrada trov konania v sume 20,81 Eur.
2. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vznik nároku na zmluvnú pokutu je viazaný na odstúpenie od zmluvy, resp. na jednostranné ukončenie zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu je výlučne viazaný na podstatné porušenie zmluvy podľa čl. 3.1 Rámcovej zmluvy. V danom prípade nastal prípad podstatného porušenia zmluvy, uvedeného v čl. 3 bod 3.1 písm. c). Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje, ak účastník nezaplatí poskytovateľovi úhradu za niektorú službu poskytovanú na základe zmluvy o pripojení, na ktorú sa vzťahuje táto zmluva, ani do 30 dní odo dňa splatnosti úhrady. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. 5 bod 5.1 je poskytovateľ oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy, ak sa účastník počas jej trvania dopustí podstatného porušenia zmluvy podľa čl. 3.1 tejto rámcovej zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia rámcovej zmluvy však nevyplýva skutočnosť tvrdená platí, t. j. kumulovanie dvoch predpokladov pre vznik nároku a zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 ods. 1 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku rozhodnutia ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
5. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 478,50 Eur.
6. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dvoch zmlúv na poskytovanie služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách. Vzhľadom k tomu, že žalovaný za služby riadne a včas nezaplatil, porušil dohodnuté podmienky a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny za poskytnuté služby, vyfakturované v sume 553 Eur spolu s prísl.. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože podľa jeho názoru možno dohodnúť zmluvnú pokutu len ako nepodmienenú, nemožno kumulovať dva predpoklady, t. j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom, alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti, ako aj na následné zrušenie zmluvy. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/2575/2010 zo dňa 10.01.2011 a sp. zn. 28Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011 v uplatnenej časti na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok žalobcu zamietol.
7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že z dojednania o zmluvnej pokute je zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností podstatným spôsobom, ale aj následné odstúpenie od
zmluvy zo strany žalobcu. Vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou (právnym úkonom zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu). Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t. j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti, ako aj na následné zrušenie zmluvy, napr. odstúpením od nej. Ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ako také je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 8. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
9. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
10. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).