Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-553-2015.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/553/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : U. Y., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Á.. I. XXXX/X, B., o zaplatenie 327,09 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
1/ Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 106,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,90 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,89 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,89 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 42,69 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia všetko v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. 2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . 3/ Žalobca ani žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu 16.9.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 327,09 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,90 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,89 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,89 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 42,69 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% zo sumy 220,72 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 79,90 Eur.
V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku voči žalovanému mu postúpil postupca Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 27.1.2009, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca mu vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami, vystavil mu faktúry spolu v sume 106,37 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 220,72 Eur, ktoré však žalovaný neuhradil a preto uplatňuje si voči nemu aj zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. K zmluvnej pokute uviedol, že žalovaný dňa 21.4.2012 uzatvoril s jeho právnym predchodcom Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, v ktorom sa zaviazal uhrádzať mesačné poplatky za využívané služby po dobu viazanosti 24 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že túto svoju povinnosť porušil bola mu vyúčtovaná zmluvná pokuta v zmysle článku B Tabuľky č.2 Podmienok akcie vo výške 220,-Eur za porušenie záväzku využívania služby Internet počas 24 mesačnej doby viazanosti. Vzhľadom na to, že
svoju zmluvnú povinnosť porušil od samého začiatku, je toho názoru, že zmluvná pokuta v uplatnenej výške mu bola fakturovaná dôvodne.
Žalovaný k predmetu konania uviedol, že zmluvu o pripojení na služby internet uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu už v roku 2007. Svoje povinnosti voči nemu si riadne plnil. Po vypršaní doby viazanosti dostal od neho písomnú ponuku - novú zmluvu, ktorú podpísal a vrátil a na základe nej i naďalej využíval služby spoločnosti. O mesiac dostal ponuku práce do zahraničia, celá jeho rodina sa odsťahovala do E.. Vzhľadom na túto skutočnosť písomne požiadal o zrušenie zmluvy o pripojení. Jeho žiadosti Slovak Telekom a.s. nevyhovela, napriek tomuto internet mu vypli. Nakoľko dlhodobo bývali v cudzine, ďalej sa s touto záležitosťou nezaoberal. Je si toho vedomý, že zmluvu podpísal a z tohto dôvodu je povinný platiť. Pre prípad, že súd ho zaviaže na uhradenie akejkoľvek sumy, žiadal, aby mohol dlžobu vyrovnať v splátkach vo výške maximálne 20,-Eur mesačne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 27.1.2009, Dodatkom k Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.4.2012 uzatvorenými medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len VTS), Tarifou na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrami Slovak Telekom a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Slovak Telekom a.s. a žalobcom dňa 20.11.2014, Prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa 19.8.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 27.1.2009 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX (i keď táto zmluva súdu predložená nebola, toto tvrdenie žalobcu žalovaným spochybnené nebolo, avšak podporným dôkazom jej uzavretia Dodatok k nej uzatvorená dňa 21.4.2012), na základe ktorej Slovak Telekom a.s. poskytovala žalovanému telekomunikačné služby v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Dňa 27.1.2009 a 21.4.2012 uzatvorili Dodatky k tejto zmluve. Z Dodatku zo dňa 21.4.2012 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a po celú dobu využívať služby spoločnosti. Pre prípad porušenia tohto záväzku /využívať službu internet počas 24 mesačnej doby viazanosti/ v časti B: Osobitné ustanovenia, Tabuľka č.2 Dodatku zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 220,-Eur. Za poskytované služby dodávateľ fakturoval žalovanému nasledovne :
- faktúrou pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX dňa 4.2.2013 za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2013 sumu 17,90 Eur splatnú 18.2.2013,
- faktúrou pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX dňa 3.3.2013 za obdobie od 1.2.2013 do 28.2.2013 sumu 22,89 Eur splatnú 17.3.2013,
- faktúrou pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX dňa 3.4.2013 za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2013 sumu 22,89 Eur splatnú 17.4.2013,
- faktúrou pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX dňa 4.5.2013 za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013 sumu 42,69 Eur splatnú 18.5.2013,
- faktúrou pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX dňa 4.6.2013 zmluvnú pokutu v sume 220,- Eur + poplatok za odpis elektronickej faktúry 0,72 Eur vrátane DPH, t.j. spolu 327,09 Eur.
Tvrdenie žalobcu, že uvedené faktúry uhradené neboli, žalovaný nerozporoval. Túto pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol od Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014.
Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania
uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení ako aj Dodatok k nej, z ktorých žalovanému vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených služieb medzi účastníkmi sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu, preto súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 106,37 Eur (17,90 Eur + 22,89 Eur + 22,89 Eur + 42,69 Eur) považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.
V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretej 21.4.2012 žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 220,72 Eur s poukazom na Tabuľku č. 2 osobitných ustanovení tohto Dodatku, podľa ktorej zmluvná pokuta za porušenie záväzku využívať službu Internet počas 24 mesačnej doby viazanosti je 220,-Eur.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.
V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovaného na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnil svoju povinnosť odoberať služby postupcu, riadne, platil ich úhradu až do doby napr. mesiac-dva pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Ustanovenie § 53 a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 4. Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, žalovaný nemal možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku. Z uvedeného dôvodu žalobu na platenie zmluvnej
pokuty zamietol. V rozsudku neurčil, že táto podmienka je neplatná pre neprijateľnosť s poukazom na ustanovenie § 53s ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súdu je z vlastnej praxe známe, že táto zmluvná podmienka už bola viacerými rozsudkami súdov vyslovená za neplatnú.
Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške stanovenej Vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení dlhu aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis (ktorým je vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.)
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%, od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50%).
Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný fakturované sumy v lehote ich splatnosti neuhradil, od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináležia úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. S takýmito splátkami žalobca súhlasil. Pri rozhodovaní súd prihliadol na výšku dlžnej sumy a pomery žalovaného. Výšku splátok považoval za primeranú aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.
Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu
jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 32,52%-ný úspech, žalovaný 67,48%-ný. Žalovanému trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd s poukazom na citované ustanovenie CSP žiadnemu zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach /Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6, 945 35 Komárno/.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. i) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP.