Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-1046-2015.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1046/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu: V. C., bytom C., M. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Vajanského 8, proti žalovaným: 1/ D. K., bytom F. XXX, zast.: JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, 2/ V. K., bytom F. XXX, zast.: Mgr. Michalom Zemanom, advokátom so sídlom v Bratislave, Medená 18, o zaplatenie 2 960 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/424/2012-77 zo dňa 20. apríla 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 960 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 960 eur od 13. 09. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 462,18 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 177,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 284,68 eur , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 521,80 eur do 3 dní od právoplatnosti k rukám právneho zástupcu JUDr. Michala Mudráka. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 494, § 511 ods. 1, § 531 ods. 1,2,3 , § 451 ods. 1,2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1,2, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žalovaná 1/ mala záväzok zaplatiť pohľadávku 1 292,48 eur s prísl. voči oprávnenému, spol. Bencont Investments, s.r.o. z exekúcie EX 1316/09 vedenej pred exekútorským úradom JUDr. Ľubomíra Pekára v Šali. Táto exekúcia sa viedla na základe exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. a návrhu oprávneného. Uvedený rozhodcovský rozsudok zaväzoval na plnenie iba žalovanú 1/, pretože jej ukladal povinnosť plniť dlh na základe postúpenej pohľadávky zo zmluvy o úvere z Poštovej banky, a.s. zo dňa 9.9.2008 (zmluvu uzatvorila iba žalovaná 1/) a žiaden spoločný a nerozdielny záväzok so žalovaným 2/ titulom tejto zmluvy nevznikol. Žalovaný 2/ nebol povinným v exekučnom konaní, pretože jemu v rámci rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého sa viedla exekúcia, rozsudok neukladal povinnosť plniť dlh. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca nadobudol dražbou bytu č. 3 vo vlastníctve žalovaných 1/,2/, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. C. zaťaženú nehnuteľnosť, a to exekučným záložným právom zriadeným v rámci exekučného konania EX 1316/09, za účelom zabezpečenia pohľadávky z rozhodcovského rozsudku č. B1208343 zo dňa 06.03.2009. Aby žalobca získal do vlastníctva nehnuteľnosť bez tiarch, vyplatil na základe dohody s exekútorom dňa 09.10.2009 dlh povinnej ( žalovanej 1/) v sume 2 960 eur. Súd konštatoval, že v konaní sa nepreukázalo, že by žalobca plnil titulom exekúcie EX 1316/09 vlastný
dlh, pretože žalobca spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. nič nedlhoval, nebol povinnou osobou, uvedenou v exekučnom titule a nebolo preukázané, že by na neho z akéhokoľvek iného právneho titulu prešla pohľadávka žalovanej 1/ z tejto exekúcie. Súd zdôraznil, že dohoda o prevzatí dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje dohodu s dlžníkom o prevzatí dlhu jeho dlhu a zároveň súhlas veriteľa daný buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka bez dohody s dlžníkom zasa vyžaduje obligatórne písomnú formu. Ani jedna s podmienok splnená nebola, pretože žalobca konal výlučne s exekútorom a nie s dlžníkom - žalovanou 1/, ani veriteľom žalovanej 1/ a písomná dohoda o prevzatí dlhu nebola súdu predložená. Žalobca z vlastnej iniciatívy zaplatil za žalovanú 1/ to, čo podľa vykonateľného exekučného titulu a exekučného poriadku bola povinná platiť ona. Súd mal za to, že ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka . Žalovaná 1/ sa bezdôvodne obohatila o sumu 2 960 eur, o ktorú as jej majetok zväčšil, v dôsledku plnenia jej vlastného dlhu žalobcom, ktorý podľa práva mala v plnej výške zaplatiť sama. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bol nárok nedôvodný a preto súd žalobu voči nemu zamietol. Žalovaní 1/,2/ vzniesli námietku premlčania dlhu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri premlčaní nárokov z bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začatie jej plynutia je rozhodujúce, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je 3 ročná a plynie od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto zaň zodpovedá v deň, kedy u exekútora za žalovanú 1/ uhradil jej dlh v sume 2 960 eur, teda dňa 09.10.2009. skutočnosť, že platil dlh výlučne za žalovanú 1/ mu bola zrejmá z pokladničného dokladu od exekútora. Od 09.10.2009 mohol žalobca žalobou uplatniť na súde a odvtedy mu začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba a 3 ročná objektívna premlčacia doba, pričom subjektívna premlčacia doba uplynula 09.10.2011 a objektívna premlčacia dňa 09.10.2012.Nárok bol uplatnený na súde v rámci konania o neplatnosť dražby do zápisnice ako proti návrh vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 12.09.2011, teda včas a námietka premlčania preto nebola vznesená dôvodne. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú 1/ vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 2 960 eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vznesení nároku na súde, teda od 13.09.2011 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovanou 1/ vo vzťahu k žalobcovi súd odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti úrokov z omeškania ( keď pôvodne požadoval úrok z omeškania z predmetnej sumy od 10.10.2009). Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalovanému 2/ súd uviedol, že žalobca bol voči žalovanému 2/ neúspešný v celom rozsahu a preto je povinný nahradiť mu trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vyčíslené v sume 521,80 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 1/, ktorá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávne z dôvodov § 205 ods. 2 písm. c),d),f) O.s.p. Má za to, že rozsudok je nezákonný, keď ju zaviazal na plnenie, na ktoré nebola povinná v hmotnoprávnej rovine. Je toho názoru, že žalobca uhradením exekúcie platil len vlastný dlh. Medzi žalobcom a exekútorom teda došlo k dohode o úhrade exekučného dlhu, t.z. buď tento dlh prevzal alebo k nemu pristúpil. Ak súd tvrdí, že pre prípadné prevzatie dlhu alebo pristúpenie k záväzku chýba dohoda žalobcu priamo s veriteľom, v tomto je záver súdu nesprávny. Pri výkone exekúcie postupuje exekútor nezávisle a sám volí primerané spôsoby výkonu; preto voči tretím osobám vystupuje akoby v pozícii veriteľa. Ak sa teda exekútor sám dohodne s treťou osobou na úhrade dlhu povinného ( bez vedomia povinného), voči tretej osobe to vyvolá účinky, akoby sa s ňou priamo dohodol veriteľ a teda, že tretia osoba buď dlh prevzala alebo k nemu pristúpila. Ak by exekútor nebol oprávnený konať s treťou osobou tak, že sa s ňou dohodne na úhrade dlhu povinného- žalovanej 1/, v takom prípade je potrebné úhradu exekúcie žalobcom považovať za nezákonný úkon na starne žalobcu a nezákonnú exekúciu na strane exekútora. Je toho názoru, že uhradenie sumy 2 960 eur žalobcom súdnemu exekútorovi nemôže byť považované za úhradu jej záväzku (žalovanej 1/ ). Pri hodnotení nároku žalobcu nesmie byť opomenutý fakt, že žalobca teraz požaduje úroky z omeškania z celej sumy, ktorú uhradil ( 2 960 eur), pričom pôvodne boli úroky počítané z podstatne nižšej sumy ( 1 292,48 eur), t.j. úroky z omeškania sa počítajú z 2,29 - násobku pôvodnej istiny. Dodal, že súd mal pri skúmaní podmienok dôvodnosti žalobného nároku povinnosť skúmať aj to, či a v akej výške existoval dlh u žalovaných (žalovanej 1/) a po zistení, že sa vymáha plnenie z rozhodcovského rozsudku, ktoré bolo právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, mala byť exekúcia podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/20002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavená. Tým, že žalobca uhradil exekúciu, znemožnil jej riadne sa domáhať svojich práv a spôsobil potencionálnu škodu, spočívajúcu v možnej povinnosti uhradiť nezákonne vymáhanú pohľadávku. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. sa domáhala zmeny rozsudku v napadnutej časti a zamietnutia návrhu voči nej a priznania náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
3. K podanému odvolaniu žalovanej 1/ písomné vyjadrenie podané nebolo.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Odvolaním žalovanej 1/ nebol napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku žaloby ( v zostávajúcej časti úrokov z omeškania a voči žalovanému 2/), preto v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( § 367 ods. 2 CSP).
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav aj správne vyhodnotil. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo včas podanom odvolaní žalovanej 1/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že dňa 21.09.2009 žalobca nadobudol na dražbe byt č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/,2/ na ul. Q. č. XXXX/X v C. za celkovú kúpnu cenu 31 050 eur. Ešte dňa 20.04.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár poverený vykonať exekúciu ( EX 1316/2009) na základe návrhu oprávneného (Bencont Investments, s.r.o.) a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 06.03.2009, č. B1208343 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. Týmto rozsudkom bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť v prospech Bencont Investments, s.r.o. sumu 1 292,48 eur s príslušenstvom. Súdnym exekútorom bol dňa 12.08.2009 vydaný exekučný príkaz na zriadenie záložného práva na predmetný byt. Dňa 09.10.2009 žalobca za účelom výmazu tohto exekučného záložného práva uhradil v hotovosti súdnemu exekútorovi sumu 2 960 eur, čo preukazuje príjmový pokladničný doklad, pričom z vyúčtovania v exekučnom spise sú zrejmé jednotlivé položky tejto sumy. Následne súdny exekútor dňa 30.11.2009 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky, pričom ešte dňa 09.10.2009 súdny exekútor požiadal Správu katastra Trenčín o zrušenie zápisu exekučného záložného práva na predmetnom byte. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.09.2011, č.k. 14C/196/2009-214 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.07.2012, č.k.4Co/440/2011-234 bola dražba, konaná 21.09.2009, predmetom ktorej bol vydraženie uvedeného bytu, určená za neplatnú.
8. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
9. Uvedené ustanovenie upravuje ďalší prípad bezdôvodného obohatenia, doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2 občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, a to, že ide o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a taktiež je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť.
10. V danej veci, ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca plnil titulom exekúcie vlastný dlh. Z obsahu spisu žalobcovi nevyplýva žiadny dlh voči pôvodnému oprávnenému, resp. že by na neho prípadne prešla na základe iného právneho titulu pohľadávka žalovanej 1/ z exekúcie. Rovnako nedôvodné sú námietky žalovanej 1/ v odvolaní, že žalobca buď prevzal dlh žalovanej 1/ alebo k nemu pristúpil ( § 531 ods. 1,2,3 OZ). Súd prvej inštancie v danom prípade správne vyhodnotil nesplnenie zákonných podmienok na uzavretie dohody o prevzatí dlhu, resp. prevzatie dlhu popri pôvodnom dlžníkovi ( pristúpenie k dlhu).
11. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že žalobca tým, že za žalovanú 1/ zaplatil jej dlh z exekúcie ( za situácie, aby ako vydražiteľ bytu žalovanej 1/ a žalovaného 2/ v dražbe dosiahol výmaz exekučného záložného práva na liste vlastníctva na predmetný byt), má nárok na zaplatenie predmetnej sumy od žalovanej 2/ a to titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle
ust. § 454 OZ, pričom aj ďalšie námietky žalovanej 1/ sú bez právnej relevancie k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Naviac je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie považuje odvolací súd aj za spravodlivé z toho pohľadu, že za situácie, keď dražba predmetného bytu bola právoplatne určená za neplatnú, nemá žalobca doposiaľ ani pôvodne zaplatenú kúpnu cenu za vydražený byt a ani byt samotný, takže je nepochybne touto situáciou najviac poškodený.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).