Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1046/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu: V. C., bytom C., M. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Vajanského 8, proti žalovaným: 1/ D. K., bytom F. XXX, zast.: JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, 2/ V. K., bytom F. XXX, zast.: Mgr. Michalom Zemanom, advokátom so sídlom v Bratislave, Medená 18, o zaplatenie 2 960 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/424/2012-77 zo dňa 20. apríla 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 960 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 960 eur od 13. 09. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 462,18 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 177,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 284,68 eur , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 521,80 eur do 3 dní od právoplatnosti k rukám právneho zástupcu JUDr. Michala Mudráka. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 494, § 511 ods. 1, § 531 ods. 1,2,3 , § 451 ods. 1,2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1,2, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žalovaná 1/ mala záväzok zaplatiť pohľadávku 1 292,48 eur s prísl. voči oprávnenému, spol. Bencont Investments, s.r.o. z exekúcie EX 1316/09 vedenej pred exekútorským úradom JUDr. Ľubomíra Pekára v Šali. Táto exekúcia sa viedla na základe exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. a návrhu oprávneného. Uvedený rozhodcovský rozsudok zaväzoval na plnenie iba žalovanú 1/, pretože jej ukladal povinnosť plniť dlh na základe postúpenej pohľadávky zo zmluvy o úvere z Poštovej banky, a.s. zo dňa 9.9.2008 (zmluvu uzatvorila iba žalovaná 1/) a žiaden spoločný a nerozdielny záväzok so žalovaným 2/ titulom tejto zmluvy nevznikol. Žalovaný 2/ nebol povinným v exekučnom konaní, pretože jemu v rámci rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého sa viedla exekúcia, rozsudok neukladal povinnosť plniť dlh. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca nadobudol dražbou bytu č. 3 vo vlastníctve žalovaných 1/,2/, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. C. zaťaženú nehnuteľnosť, a to exekučným záložným právom zriadeným v rámci exekučného konania EX 1316/09, za účelom zabezpečenia pohľadávky z rozhodcovského rozsudku č. B1208343 zo dňa 06.03.2009. Aby žalobca získal do vlastníctva nehnuteľnosť bez tiarch, vyplatil na základe dohody s exekútorom dňa 09.10.2009 dlh povinnej ( žalovanej 1/) v sume 2 960 eur. Súd konštatoval, že v konaní sa nepreukázalo, že by žalobca plnil titulom exekúcie EX 1316/09 vlastný

dlh, pretože žalobca spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. nič nedlhoval, nebol povinnou osobou, uvedenou v exekučnom titule a nebolo preukázané, že by na neho z akéhokoľvek iného právneho titulu prešla pohľadávka žalovanej 1/ z tejto exekúcie. Súd zdôraznil, že dohoda o prevzatí dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje dohodu s dlžníkom o prevzatí dlhu jeho dlhu a zároveň súhlas veriteľa daný buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka bez dohody s dlžníkom zasa vyžaduje obligatórne písomnú formu. Ani jedna s podmienok splnená nebola, pretože žalobca konal výlučne s exekútorom a nie s dlžníkom - žalovanou 1/, ani veriteľom žalovanej 1/ a písomná dohoda o prevzatí dlhu nebola súdu predložená. Žalobca z vlastnej iniciatívy zaplatil za žalovanú 1/ to, čo podľa vykonateľného exekučného titulu a exekučného poriadku bola povinná platiť ona. Súd mal za to, že ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka . Žalovaná 1/ sa bezdôvodne obohatila o sumu 2 960 eur, o ktorú as jej majetok zväčšil, v dôsledku plnenia jej vlastného dlhu žalobcom, ktorý podľa práva mala v plnej výške zaplatiť sama. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bol nárok nedôvodný a preto súd žalobu voči nemu zamietol. Žalovaní 1/,2/ vzniesli námietku premlčania dlhu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri premlčaní nárokov z bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začatie jej plynutia je rozhodujúce, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je 3 ročná a plynie od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto zaň zodpovedá v deň, kedy u exekútora za žalovanú 1/ uhradil jej dlh v sume 2 960 eur, teda dňa 09.10.2009. skutočnosť, že platil dlh výlučne za žalovanú 1/ mu bola zrejmá z pokladničného dokladu od exekútora. Od 09.10.2009 mohol žalobca žalobou uplatniť na súde a odvtedy mu začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba a 3 ročná objektívna premlčacia doba, pričom subjektívna premlčacia doba uplynula 09.10.2011 a objektívna premlčacia dňa 09.10.2012.Nárok bol uplatnený na súde v rámci konania o neplatnosť dražby do zápisnice ako proti návrh vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 12.09.2011, teda včas a námietka premlčania preto nebola vznesená dôvodne. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú 1/ vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 2 960 eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vznesení nároku na súde, teda od 13.09.2011 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovanou 1/ vo vzťahu k žalobcovi súd odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti úrokov z omeškania ( keď pôvodne požadoval úrok z omeškania z predmetnej sumy od 10.10.2009). Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalovanému 2/ súd uviedol, že žalobca bol voči žalovanému 2/ neúspešný v celom rozsahu a preto je povinný nahradiť mu trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vyčíslené v sume 521,80 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 1/, ktorá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávne z dôvodov § 205 ods. 2 písm. c),d),f) O.s.p. Má za to, že rozsudok je nezákonný, keď ju zaviazal na plnenie, na ktoré nebola povinná v hmotnoprávnej rovine. Je toho názoru, že žalobca uhradením exekúcie platil len vlastný dlh. Medzi žalobcom a exekútorom teda došlo k dohode o úhrade exekučného dlhu, t.z. buď tento dlh prevzal alebo k nemu pristúpil. Ak súd tvrdí, že pre prípadné prevzatie dlhu alebo pristúpenie k záväzku chýba dohoda žalobcu priamo s veriteľom, v tomto je záver súdu nesprávny. Pri výkone exekúcie postupuje exekútor nezávisle a sám volí primerané spôsoby výkonu; preto voči tretím osobám vystupuje akoby v pozícii veriteľa. Ak sa teda exekútor sám dohodne s treťou osobou na úhrade dlhu povinného ( bez vedomia povinného), voči tretej osobe to vyvolá účinky, akoby sa s ňou priamo dohodol veriteľ a teda, že tretia osoba buď dlh prevzala alebo k nemu pristúpila. Ak by exekútor nebol oprávnený konať s treťou osobou tak, že sa s ňou dohodne na úhrade dlhu povinného- žalovanej 1/, v takom prípade je potrebné úhradu exekúcie žalobcom považovať za nezákonný úkon na starne žalobcu a nezákonnú exekúciu na strane exekútora. Je toho názoru, že uhradenie sumy 2 960 eur žalobcom súdnemu exekútorovi nemôže byť považované za úhradu jej záväzku (žalovanej 1/ ). Pri hodnotení nároku žalobcu nesmie byť opomenutý fakt, že žalobca teraz požaduje úroky z omeškania z celej sumy, ktorú uhradil ( 2 960 eur), pričom pôvodne boli úroky počítané z podstatne nižšej sumy ( 1 292,48 eur), t.j. úroky z omeškania sa počítajú z 2,29 - násobku pôvodnej istiny. Dodal, že súd mal pri skúmaní podmienok dôvodnosti žalobného nároku povinnosť skúmať aj to, či a v akej výške existoval dlh u žalovaných (žalovanej 1/) a po zistení, že sa vymáha plnenie z rozhodcovského rozsudku, ktoré bolo právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, mala byť exekúcia podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/20002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavená. Tým, že žalobca uhradil exekúciu, znemožnil jej riadne sa domáhať svojich práv a spôsobil potencionálnu škodu, spočívajúcu v možnej povinnosti uhradiť nezákonne vymáhanú pohľadávku. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. sa domáhala zmeny rozsudku v napadnutej časti a zamietnutia návrhu voči nej a priznania náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu žalovanej 1/ písomné vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním žalovanej 1/ nebol napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku žaloby ( v zostávajúcej časti úrokov z omeškania a voči žalovanému 2/), preto v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( § 367 ods. 2 .

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav aj správne vyhodnotil. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo včas podanom odvolaní žalovanej 1/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že dňa 21.09.2009 žalobca nadobudol na dražbe byt č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/,2/ na ul. Q. č. XXXX/X v C. za celkovú kúpnu cenu 31 050 eur. Ešte dňa 20.04.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár poverený vykonať exekúciu ( EX 1316/2009) na základe návrhu oprávneného (Bencont Investments, s.r.o.) a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 06.03.2009, č. B1208343 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. Týmto rozsudkom bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť v prospech Bencont Investments, s.r.o. sumu 1 292,48 eur s príslušenstvom. Súdnym exekútorom bol dňa 12.08.2009 vydaný exekučný príkaz na zriadenie záložného práva na predmetný byt. Dňa 09.10.2009 žalobca za účelom výmazu tohto exekučného záložného práva uhradil v hotovosti súdnemu exekútorovi sumu 2 960 eur, čo preukazuje príjmový pokladničný doklad, pričom z vyúčtovania v exekučnom spise sú zrejmé jednotlivé položky tejto sumy. Následne súdny exekútor dňa 30.11.2009 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky, pričom ešte dňa 09.10.2009 súdny exekútor požiadal Správu katastra Trenčín o zrušenie zápisu exekučného záložného práva na predmetnom byte. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.09.2011, č.k. 14C/196/2009-214 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.07.2012, č.k.4Co/440/2011-234 bola dražba, konaná 21.09.2009, predmetom ktorej bol vydraženie uvedeného bytu, určená za neplatnú.

8. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

9. Uvedené ustanovenie upravuje ďalší prípad bezdôvodného obohatenia, doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2 občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, a to, že ide o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a taktiež je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť.

10. V danej veci, ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca plnil titulom exekúcie vlastný dlh. Z obsahu spisu žalobcovi nevyplýva žiadny dlh voči pôvodnému oprávnenému, resp. že by na neho prípadne prešla na základe iného právneho titulu pohľadávka žalovanej 1/ z exekúcie. Rovnako nedôvodné sú námietky žalovanej 1/ v odvolaní, že žalobca buď prevzal dlh žalovanej 1/ alebo k nemu pristúpil ( § 531 ods. 1,2,3 . Súd prvej inštancie v danom prípade správne vyhodnotil nesplnenie zákonných podmienok na uzavretie dohody o prevzatí dlhu, resp. prevzatie dlhu popri pôvodnom dlžníkovi ( pristúpenie k dlhu).

11. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že žalobca tým, že za žalovanú 1/ zaplatil jej dlh z exekúcie ( za situácie, aby ako vydražiteľ bytu žalovanej 1/ a žalovaného 2/ v dražbe dosiahol výmaz exekučného záložného práva na liste vlastníctva na predmetný byt), má nárok na zaplatenie predmetnej sumy od žalovanej 2/ a to titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle

ust. § 454 OZ, pričom aj ďalšie námietky žalovanej 1/ sú bez právnej relevancie k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Naviac je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie považuje odvolací súd aj za spravodlivé z toho pohľadu, že za situácie, keď dražba predmetného bytu bola právoplatne určená za neplatnú, nemá žalobca doposiaľ ani pôvodne zaplatenú kúpnu cenu za vydražený byt a ani byt samotný, takže je nepochybne touto situáciou najviac poškodený.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .