Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_23P-28-2016.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/28/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, štátne občianstvo SR, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: A. C.G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, štátne občianstvo SR a otca M. I.Ü., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. G. I., I. XX/XX, štátne občianstvo SR o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec M. I., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. I.A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 100,-Eur mesačne, počnúc dňom 01.05.2016 so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa A. C.Á., nar. XX.XX.XXXX.
II. Zameškané výživné za obdobie od 01.05.2016 do 31.08.2016 v sume 200,-Eur sa otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v 50,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/301/2010-82 zo dňa 27.10.2010 v časti určenia výživného pre maloletého M. I., nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom zo dňa 26.04.2016, doručeným súdu dňa 26.04.2016, domáhala voči otcovi zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 50,-Eur mesačne na sumu 130,-Eur mesačne, počnúc dňom 01.05.2016 so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet matky, ako aj zaplatenia nedoplatku na výživnom za obdobie od januára 2011 do decembra 2014 v sume 2 129,- Eur, ktoré je otec povinný platiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V podanom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/301/2010-82 zo dňa 27.10.2010 bol maloletý zverený do výchovy a starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 50,-€ mesačne. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že sa zmenili pomery na strane maloletého, nakoľko od 01.09.2015 nastúpil na povinnú školskú dochádzku a podstatne sa zvýšili náklady na jeho starostlivosť. Celkové mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 250,-Eur, z toho stravné v školskej jedálni 30,-Eur mesačne, poplatok za hudobnú školu 60,-Eur ročne. Matke vznikajú zvýšené výdavky na dopravu do 25 km vzdialenej školy, ako aj výdavky na lieky v súvislosti s kožným ochorením maloletého. Matka k návrhu pripojila potvrdenie o návšteve školy, potvrdenia o úhrade poplatkov za stravu v škole, za školné v hudobnej škole, pokladničné bloky preukazujúce výdavky
na stravu, kozmetiku, ošatenie, pohonné hmoty, ďalej nájomnú zmluvu, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a ambulantnú správu dermatovenerológa.
2. Otec maloletého sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním zo dňa 12.08.2016, doručeným súdu dňa 12.08.2016, v ktorom nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného a fakty uvedené v návrhu považuje za nepravdivé a neopodstatnené. Podľa názoru otca nie je nevyhnutné, aby maloletý navštevoval Základnú školu na ul. B. Z. Ž. G. I., pretože nakoniec navštevuje obyčajnú triedu, a nie na základe odporúčania psychologičky triedu pre nadané deti, ktorá nebola nakoniec otvorená z dôvodu nedostatočného počtu detí. Vzhľadom na to, považuje otec náklady na dopravu za neopodstatnené, na čo matku upozornil. Zároveň považuje otec za neopodstatnené aj náklady v súvislosti s návštevou základnej umeleckej školy. Otec ďalej uviedol, že matka počas realizácie styku s maloletým nevybavuje maloletého žiadnym oblečením, a preto je otec nútený zakúpiť oblečenie a všetky ďalšie potreby. Matka zároveň zatajuje v škole, že otec je zákonným zástupcom maloletého a zabraňuje tomu, aby mu boli poskytované informácie o maloletom. Sumu, ktorú matka navrhuje, považuje otec za neopodstatnenú a neprimerane vysokú, nakoľko je zaťažený rôznymi exekúciami z doby ich spoločného spolužitia a jeho čistý mesačný príjem po exekučných zrážkach predstavuje len 270,-Eur.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, zadováženými správami a oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/301/2010 a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/301/2010 súd zistil, že rozsudkom sp. zn. 10P/301/2010-82 zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2010, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50,-€, počnúc dňom 1.10.2010 vždy do 30.dňa v mesiaci vopred na účet matky. V čase rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej dovolenke, pričom jediným jej príjmom bol rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v celkovej sume 186,21 Eur. Otec maloletého pracoval ako majster odborného výcviku na strednej odbornej škole s priemerným čistým mesačným príjmom 490,16 Eur a zároveň vykonával živnostenskú činnosť v oblasti ozvučenia a osvetlenia, pričom podľa daňového priznania za rok 2009 predstavovali jeho príjmy za rok 2009 sumu 2 773,60 Eur a výdavky sumu 1 022,78 Eur. Otec maloletého v tom čase inú vyživovaciu povinnosť nemal.
5. Z výsluchu matky maloletého súd zistil, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje prevažne sama. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je živnostníčkou a predmetom jej živnosti je výroba bytových doplnkov. Zároveň pracuje v rodinnej firme, predáva v obchode a rodičia jej nedávajú výplatu, avšak môže si vziať toľko peňazí z pokladne, koľko potrebuje. Výšku jej priemerného čistého mesačného príjmu nevedela uviesť, nakoľko tohto roku nemala žiaden príjem z podnikateľskej činnosti. Nehnuteľnosti nevlastní, žije v prenajatom 3-izbovom byte. Mesačne priemerne uhrádza výdavky spojené s bývaním v sume 250,-Eur, na stravu v sume 100,-Eur a pohonné hmoty v sume 50,-Eur. Na maloletého matka uhrádza mesačne poplatok za stravu v školskej jedálni v sume 23-25,-Eur, školné v základnej umeleckej škole 5,-Eur a výdavky na lieky, ktoré sú nepravidelné, maximálne však do sumy 10,-Eur mesačne. Matka má partnera, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti a ani s ním finančne nehospodári. Otec maloletého si neplní svoju vyživovaciu povinnosť od januára roku 2011, ani maloletému nakupuje žiadne darčeky, a to ani pri príležitosti sviatku alebo Vianoc.
6. Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému si neplnil v období od marca roku 2011 do decembra roku 2014 z toho dôvodu, že v tom čase obnovili s matkou maloletého spolužitie a on uhrádzal výdavky na spoločnú domácnosť, t.j. náklady na bývanie a stravu, nakoľko matka maloletého bola v tom čase na rodičovskej dovolenke. Od januára 2016 však pravidelne mesačne prispieva na výživu maloletého sumou 50,-Eur. V prípade, že maloletý u otca trávi víkend, je nútený mu zakúpiť nejaké oblečenie, nakoľko mu matka odovzdá maloletého len v tom oblečení, v ktorom príde zo školy. Otec pracuje v A. G. V. Z. K., jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavuje spolu sumu 700,-Eur, z toho z trvalého pracovného pomeru má príjem vo výške 460,96 Eur a z dohody o vykonaní práce má príjem vo výške 180-240,-Eur, ktoré mu zamestnávateľ vypláca „na ruku“. Otec zároveň podniká na základe živnostenského oprávnenia, zabezpečuje ozvučenie, osvetlenie a realizuje kultúrne a spoločenské podujatia, pričom príjem z tejto živnosti je nepravidelný. Daňové priznanie za rok 2015 podal až v júli tohto roku s odkladom, nevie presne určiť, aký je jeho čistý príjem z tejto činnosti, avšak za minulý rok vyfakturoval 600,-Eur alebo 700,-Eur a pokiaľ ide o príjem za rok 2016, zatiaľ
vyfakturoval len jednu faktúru v sume 380,-Eur. Z výsluchu otca ďalej súd zistil, že mesačne uhrádza výdavky na nájomné za prenajatý byt v Ž. G. I. v sume 175,-Eur a nájomné za prenajatý byt v K. v sume 200,-Eur. Zároveň sú z platu otca vykonávané exekučné zrážky vo výške 340,-Eur, nakoľko sú voči otcovi vedené štyri exekúcie. Otec má novú partnerku, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti, a ani s ňou finančne nehospodári. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z výsluchu otca súd zároveň zistil, že otec nesúhlasil s tým, aby maloletý navštevoval Základnú školu na B. F. Z. Ž. G. I., s čím sú spojené výdavky na dopravu, ktoré preto považuje za neopodstatnené, ako aj nesúhlasí s výdavkami na školné v základnej umeleckej škole, ktoré tiež považuje za neopodstatnené. V záverečnej reči otec uviedol, že navrhol matke mailovou komunikáciou, aby sa dohodli na zvýšení výživného pre maloletého na 70,-Eur mesačne s tým, že bude pravidelne mesačne splácať aj dlžné výživné, ktoré doteraz neuhrádzal, a to v sume 50,-Eur mesačne, to znamená spolu 120,-Eur mesačne. Matka však s týmto návrhom nesúhlasila. Zdôraznil, že vzhľadom na jeho príjem, ako aj na skutočnosť, že má vykonávané z príjmu exekučné zrážky, nie je v jeho schopnostiach uhrádzať výživné vyššie ako je 70,-Eur mesačne.
7. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že vzhľadom na skutočnosť, že k stanoveniu výšky výživného došlo pred šiestimi rokmi, navrhuje súdu, aby zvýšil výživné na maloletého primerane schopnostiam a možnostiam otca a oprávneným a odôvodneným potrebám maloletého. Pokiaľ ide o výšku výživného, toto ponecháva na posúdenie súdu.
8. Z potvrdenia ÚPSVaR Banská Štiavnica, úsek služieb pre občana zo dňa 07.06.2016 súd zistil, že matka maloletého nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
9. Z daňového priznania matky maloletého k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 súd zistil, že príjem matky z podnikania predstavoval sumu 4 399,94 Eur, výdavky sumu 3 222,37 Eur, základ dane sumu 1 177,57 Eur a daňová povinnosť 0,-Eur.
10. Z potvrdenia zamestnávateľa otca o výške príjmu zamestnanca zo dňa 09.06.2016 súd zistil, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/2016 do 5/2016 predstavuje sumu 460,96 Eur, pričom zo mzdy sú vykonávané štyri exekučné zrážky.
11. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Ž. G. I. zo dňa 20.06.2016 súd zistil, že matka a otec maloletého nie sú poberateľmi dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou.
12. Z odpovede Úrade geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 05.07.2016 súd zistil, rodičia maloletého nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľností.
13. Z odpovede OR PZ ODI v Ž. G. I. zo dňa 07.06.2016 súd zistil, matka maloletého nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a otec maloletého vlastní motorové vozidlo značky V. L., na ktoré sú evidované štyri exekútorské blokácie.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého je dôvodný, ale len v časti.
21. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a to podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov podľa § 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine. Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napríklad jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Z týchto základných kritérií súd vychádzal pri rozhodovaní v prejednávanej veci.
22. Súd mal v prejednávanej veci pri zohľadnení uvedených kritérií za to, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletého zo strany otca. Maloletý pochádza z nemanželského vzťahu, vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu stále trvá a maloletý vzhľadom na svoj vek nie je schopný sám sa živiť. Posledná súdna úprava výživného pre maloletého zo strany povinného otca bola rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/301/2010-82 zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2010, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50,-€, počnúc dňom 1.10.2010 vždy do 30.dňa v mesiaci vopred na účet matky. Pri porovnávaní pomerov na strane maloletého súd zistil, že je starší, s čím sú spojené vyššie náklady na ich výživu, t.j. na uspokojovanie jeho hmotných potrieb, ale aj potrieb, ktoré súd dôležité pre ich výchovu a všestranný rozvoj. Maloletý nastúpil od septembra 2015 do 1. ročníka základnej školy s čím vznikli matke zvýšené výdavky na školské potreby, poplatky za stravu a školné, ako aj zvýšené náklady na dopravu v súvislosti s dochádzaním maloletého do školy mimo svojho bydliska. Zdravotný stav maloletého je podľa vyjadrenia matky dobrý, avšak v súvislosti s kožným ochorením maloletého vznikajú matke zvýšené výdavky na lieky. Pokiaľ súd porovnával pomery na strane matky maloletého, dospel k záveru, že u matky došlo k podstatnej zmene, najmä príjmových pomerov. Matka bola v čase posledného rozhodovania súdu na rodičovskej dovolenke a bola poberateľkou rodičovského príspevku a rodinného prídavku na maloletého. V súčasnosti je matka živnostníčkou, pričom jej ročný príjem zo živnosti na základe daňového priznania za rok 2015 predstavuje 4 399,94 Eur a výdavky sumu 3 222,37 Eur. Túto zmenu pomerov na strane matky súd zohľadnil pri určení výšky výživného. Matka popísala svoje výdavky, ktoré súd pri určení výšky výživného takisto zohľadnil. Osobné pomery matky sa od poslednej súdnej úpravy nezmenili, naďalej sa o maloletého stará sama, nového partnera má, avšak nežije s ním v spoločnej domácnosti, a ani jej nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd porovnával od poslednej súdnej úpravy i pomery na strane otca, keď dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k podstatnej zmene jeho osobných pomerov, hoci má novú partnerku, avšak nežije s ňou v spoločnej domácnosti. Takisto mu nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pri porovnaní majetkových pomerov otca súd ustálil, že k podstatnej zmene od posledného rozhodovania súdu o výživnom nedošlo.
23. Pri zohľadnení všetkých uvedených kritérií a skutočností súd určil výživné na maloletého vo výške 100,-Eur mesačne a vo zvyšujúcej časti návrh matky zamietol. Súd pri rozhodovaní zohľadnil zároveň aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, pričom otec dlhodobo neprispieva na výživu maloletého výživným stanoveným súdom vo výške 50,-Eur. Pri zohľadnení schopnosti, možnosti a výdavkov otca, súd dospel k záveru, že je schopný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným. Pokiaľ otec namieta, že vzhľadom na jeho príjem a vykonávanie
exekučných zrážok z tohto príjmu, nie je schopný platiť výživné vo vyššej výške ako je 70,-Eur, súd konštatuje, že výživné na maloletého má prednosť pred inými výdavkami rodiča, a preto bude v záujme otca, aby si prípadne našiel prácu s vyšším príjmom, a takto bol schopný uhrádzať všetky svoje ďalšie výdavky. Pri určení výšky výživného súd prihliadal aj na vývoj bežných životných nákladov od času posledného rozhodovania súdu, ako aj na odôvodnené potreby maloletého zodpovedajúce jeho veku, zdravotnému stavu, jeho záujmom, ale aj zvýšeným nárokom súvisiacim so vzdelávaním maloletého. Pokiaľ matka vyčíslila odôvodnené mesačné výdavky na maloletého v sume 250,-Eur, bude takisto v záujme matky zlepšiť si svoje zárobkové pomery a zvýšiť tým svoju životnú úroveň, a tým aj životnú úroveň maloletého. Počiatok zvýšenia výživného súd upravil podľa návrhu matky odo dňa 1.5.2016 a zameškané výživné za obdobie od 01.05.2016 do 31.08.2016 v sume 200,-€ súd otcovi povolil splácať v 50 eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným. Pokiaľ ide o návrh matky zaviazať otca na dlžné výživné za obdobie od januára 2011 do decembra 2014 v sume 2 129,-Eur, o tomto súd nerozhodoval, nakoľko toto výživné je priznané predchádzajúcim rozhodnutím súdu o výživnom a matka má možnosť nedoplatok na výživnom vymáhať v exekučnom konaní.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
25. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/301/2010-82 zo dňa 27.10.2010 v časti určenia výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.