Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/267/2016

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: M.. Š.X. E. P.. XX.XX. XXXX. Z. XX, Y., M.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Martin Janáč, so sídlom Bratislava, Wilsonova 3 proti povinnej: J. X. Z. M.C.. G. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. X, X. N. J. X. Z. M.. X. J., P..XX.XX.XXXX, Y. U. X, X. o zaplatenie 4 259,20 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh povinnej v 1. rade na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa svojím návrhom domáhal voči povinným vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 4 259,20 € s príslušenstvom, keď poukazoval na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratrislava II 13C/129/2012-106 zo dňa 21.01.2016.

Poverením tunajšieho súdu 14Er/267/2016-9 zo dňa 31.03.2016 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ján Janec, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Račianska 109/C (ďalej len exekútor).

Dňa 18.7. 2016 bolo súdu doručené podanie povinnej v 1. rade (ďalej povinná) v ktorom žiadala o odklad exekúcie. Uvedené žiadala z dôvodu, že je v nepriaznivej finančnej situácii. Od odchodu zo spoločnej domácnosti s povinným v 2. rade Ing. Tiborom Vidom žije v prenajatom byte s dvoma dospelými, ale nezaopatrenými deťmi. Exmanžel jej neprispieva na výživu detí. U platiteľa mzdy má od roku 2011 prikázané exekučné zrážky, kvôli exmanželovým nesplateným pohľadávkam a pôžičkám. Uvádza, že nevlastní žiadny hnuteľný majetok ani cenné papiere a z minimálnej mzdy, ktorá jej ostane nie je schopná platiť ani menšie sumy.

Podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku ( ExP ) na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou..

Podľa § 56 ods.2 ExP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57).

Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Konanie o povolenie odkladu exekúcie sa začína na návrh, ale v prípade, keď sa očakáva zastavenie exekúcie, možno toto konanie začať aj bez návrhu, spravidla na podnet exekútora. Na podanie návrhu na povolenie odkladu podľa § 56 odsek 1 ExP je procesne legitimovaný povinný,

ktorým môže byť len fyzická osoba. Vyplýva to nielen z textu ustanovenia, ale aj z povahy veci a hypotézy tejto normy. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115, 116 obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Súčasne tento záver exekučného súdu by mal zohľadniť aj spôsob, akým vznikla vymáhaná pohľadávka, napríklad, či jej vznik nebol dôsledkom hazardného alebo podobného konania povinného, či sa povinný nezbavoval majetku bez ohľadu na jeho záväzky a pod. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený. Záver súdu sa v tomto smere opiera aj o hospodárske, majetkové a sociálne postavenie oprávneného, ktoré môže pripúšťať odklad splnenia prisúdenej pohľadávky alebo ho môže vylučovať, pretože oprávnený by sa povolením odkladu mohol dostať do obdobnej situácie, ktorá inak opodstatňuje povolenie odkladu u povinného. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Ustanovenie § 56 odsek 2 ExP odkazuje na § 57 ExP. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené všetky predpoklady uvedené v § 56 Exekučného poriadku, ktoré sú podrobne rozpísané vyššie. Povinná síce v návrhu uviedla, že je v zlej sociálnej situácii, na ktorú súd reflektoval, avšak nepreukázala jej prechodnosť. Prechodnosť nepriaznivého postavenia povinného okrem iného predpokladá, že na základe konkrétnych okolností možno očakávať zlepšenie súčasného nepriaznivého stavu. Relevantnou skutočnosťou je aj predpoklad možnosti zastavenia exekúcie. Povinná žiadnym spôsobom súdu nešpecifikovala predpoklady, ktoré by zo zákona viedli k povoleniu odkladu exekúcie. Súd taktiež musel vziať do úvahy proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený oproti povinnej, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. A i táto úvaha vedie k tomu, že nie je možné návrhu na odklad vyhovieť, nakoľko nie je daný taký výrazný dôvod odkladu, pre ktorý by musel byť tento inštitút použitý a nie je predpoklad rýchleho a razantného vyriešenia tejto nepriaznivej finančnej situácie, do ktorej sa dostali bez zavinenia iných.

Taktiež nie je možné povoliť odklad exekúcie ani v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by mohol súd konať i bez návrhu, avšak tento postup nie je dôvodný, nakoľko nie je žiaden predpoklad, že exekúcia bude zastavená, teda nie je v súčasnej dobe známy žiaden z dôvodov zastavenia uvedených v § 57 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie uvedeného, nakoľko súd po preskúmaní návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie sú splnené podmienky ustanovené v § 56 ods. 1 ExP, za ktorých môže odklad exekúcie povoliť a keďže nezistil, žeby v danom prípade bolo možné očakávať, že exekúcia bude zastavená, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podať sťažnosť na tunajšom súde. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.