Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_BB-75S-42-2022.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Subarea
BB-75S/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ AVG Building, a.s., Osloboditeľov 4, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: XX XXX XXX, 2/ INECO, s.r.o., Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, 3/ Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2022/013575-002 zo dňa 24.03.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OOP3-2022/013575-002 zo dňa 24.03.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- BB-OSZP3-2021/022544-021 zo dňa 10.11.2021, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že predložený zámer navrhovanej činnosti „AVG - administratívne sídlo firmy a prevádzková hala“, predložený ďalším účastníkom konania 1/ ako navrhovateľom sa v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) posudzovať nebude. Zároveň boli predmetným rozhodnutím v súlade s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložené podmienky, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné prostredie, a to konkrétne zabezpečiť všetky priestory, kde sa nakladá s nebezpečnými látkami pred únikom týchto látok do životného prostredia (do pôdy, do povrchových vôd, do podzemných vôd) a pri realizácii sadových úprav uprednostniť prirodzene rastúce druhy rastlín pred exotickými, miestne nepôvodnými druhmi.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Dôvodnosť odkladného účinku videl v tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie a neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodol natoľko nekonkrétne, že nie je reálne možné skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia zo strany navrhovateľa. V práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí. V pochybnostiach o tom, či zámer je príliš zasahujúci do životného prostredia s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami podľa § 13 zákona o životnom prostredí, nesmie byť prekážkou v účinnej
ochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe. Za ďalší dôvod priznania odkladného účinku považoval žalobca právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti, pričom nepriznaním odkladného účinku a prípadnou realizáciou sa poprie toto právo verejnosti. Žalobca tiež poukázal na to, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku. Ich použitie prichádza do úvahy, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. S prihliadnutím na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia stáva, že aj keď sa súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, preto pre naplnenie materiálnej ochrany životného prostredia je potrebná aplikácia odkladného účinku. Žalobca tiež uviedol, že vzhľadom na absenciu posúdenia vplyvu na vody, napriek žalobcovej snahe aby toto posúdenie bolo vykonané, nebolo zistené, či životné prostredie nebude ohrozené alebo poškodené, a preto je namieste konštatovať, že v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti hrozí závažná ujma na životom prostredí a sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V závere žalobca poukázal na Koncepciu vodnej politiky SR na roky 2021 - 2030 s výhľadom do roku 2050, kde Ministerstvo životného prostredia opisuje zásady a princípy vodnej politiky. V zmysle tejto koncepcie žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím neboli tieto zásady dodržané, a keďže neboli v konaní riadne zistené vplyvy na vody ako aj nebolo posúdené odpadové hospodárstvo, sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky na priznanie odkladného účinku.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je nutné, nakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy je nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. V tomto prípade žiadna ujma na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životne prostredie, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k nim, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože
žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že by okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma na životnom prostredí a uviedol, že otázka hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná.
11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy na životnom prostredí žalobca podložil len jeho neurčitými úvahami o možných následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalobca svoj návrh ničím konkrétnym vo vzťahu k životnému prostrediu neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
13. K žalobcovej argumentácii v otázke prepojenosti princípu prevencie a predbežnej opatrnosti s inštitútom odkladného účinku správny súd uvádza, že pokiaľ by samotný výkon a nesúlad rozhodnutia s princípmi prevencie a predbežnej opatrnosti mal predstavovať hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Toto rozhodnutie nebráni žalobcovi podať návrh na priznanie odkladného účinku znova, avšak s osvedčením
zákonom predpokladaných následkov, v prípade nepozastavenia účinnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).