Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného Y. W., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2022, konajúc o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp.zn. zo dňa 29.11.2021, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. zo dňa 29.11.2021 bol obžalovaný Y. W. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10.11.2020 v čase okolo 22.00 hod. v obci D., okres A., prišiel cez neoplotenú zadnú časť záhrady k súvislému oploteniu samostatne oploteného hospodárskeho dvora nachádzajúceho sa na doposiaľ nezistenej parcele v katastrálnom území obce D., okres A., ktorého oprávnenou užívateľkou je T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, kde vyliezol na strom nachádzajúci sa hneď vedľa oplotenia, odtiaľ zoskočil na pozemok uvedeného hospodárskeho dvora, cez dvor prešiel k neuzamknutej murovanej budove kurína nachádzajúcej sa na tomto hospodárskom dvore, do ktorého vošiel a v ktorom následne usmrtil 5 ks sliepok nosníc, ktorých majiteľkou je T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, okres A., tieto usmrtené sliepky si následne vložil do vreca, ktoré si na ten účel so sebou na miesto doniesol, potom hospodársky dvor aj s usmrtenou hydinou opustil tým spôsobom, že oplotenie preliezol v časti pri plechovej bráne a z miesta odišiel domov, kde usmrtenú hydinu spracoval a skonzumoval, čím svojim konaním spôsobil poškodenej T. R. škodu odcudzením 5 ks hydiny sliepok nosníc vo výške 30,- € a nespôsobil jej žiadnu inú škodu,

v presne nezistené dni v období od 15.00 hod. dňa 03.10.2020 do 09.00 hod. dňa 09.11.2020 v D., okres A., vošiel na nesúvislé oplotený dvor neobývaného rodinného domu č. XX, prišiel k riadne uzamknutej drevárni, kde zo zadnej strany v spodnej časti rukami vytrhol dva kusy drevených latiek, cez vzniknutý otvor vošiel dnu, odkiaľ postupne na viackrát v priebehu asi dvoch týždňov odcudzil celkom 2 m3 na kláty naštiepané palivové drevo, čím pre C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, okres A. E. spôsobil škodu krádežou vo výške 120,- €.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným stranám, a to T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, okres A., škodu vo výške 30,- Eur a C. H. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, okres A. E., škodu vo výške 100,- Eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného voči výroku o vine a výroku o treste, a to písomným podaním zo dňa 02.12.2021, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň.

V následnom písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 23.12.2021 okresný prokurátor uviedol, že s právnym názorom okresného súdu, ktorý je vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno vôbec súhlasiť. Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného. Konštatoval, že v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu na osobe vyššieho veku [§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.] považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin (rozsudok NS SR z 3. decembra 2013, sp.zn. , stanovisko NS SR 8/2014). Súvislosť medzi trestným činom a vekom chránenej osoby musí byť pri úmyselných trestných činoch aspoň uzrozumenie (aj stav ľahostajnosti, nepriamy úmysel) s tým, že ide o takú osobu, a z okolností prípadu musí vyplývať, že môže ísť o takú osobu a že tento fakt môže byť aspoň čiastočne nápomocný pri páchaní trestného činu.

Okresný súd pri svojich úvahách sa až zarážajúco opieral aj o skutočnosť, že obžalovaný nemal vedomosť o veku poškodenej. Podľa okresného súdu dokonca obžalovaný vzhľadom na svoj vek mohol považovať ktorúkoľvek osobu nad 50 rokov za osobu staršiu. Okresný súd touto konšpiráciou a absurdnou úvahou v podstate odignoroval výsluch Y. W. z prípravného konania, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní. Okrem toho poukázal aj na výsluch Y. W. v procesnom postavení obvineného, ktorý bol čítaný na hlavnom pojednávaní. Z týchto dôkazov vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver o vedomosti obžalovaného o veku poškodenej. Preto záver súdu o nevedomosti obžalovaného o veku poškodenej aj vzhľadom na logický výklad citácie obžalovaného sa javí absurdným, značí len o tom, že súd postupoval nedôsledne. Poznamenal, že oba výsluchy v prípravnom konaní boli vykonané v súlade s zákonným spôsobom. Navyše okresný súd prakticky odignoroval výsluch svedka L. M., ktorá uviedla, že obžalovaný býval u nej asi rok, bol s ňou a u susedy R., chodil často aj nad záhrady a odtiaľ vidno do dvora poškodenej. Ďalej okresný súd argumentoval tým, že obžalovaný si na krádež vybral sliepky poškodenej preto, že tieto sliepky boli najbližšie k miestu jeho bydliska, a preto, že ich v ten deň videl na susednom dvore a z toho vyvodil záver, že obžalovaný sa nemohol dopustiť skutku z dôvodu, že poškodená bola osoba vyššieho veku. Nevedno, z akého dôvodu pri tejto argumentácii okresný súd vychádzal, na základe čoho si utvoril záver o motíve obžalovaného. Predsa nemožno vec zjednodušiť na konštatovanie tak, ako to urobil okresný súd, že obžalovaný pravdepodobne ukradol v danom momente najbližšie sliepky. Má za to, že si bol vedomý, že poškodená je osoby vyššieho veku a že by kládla menší odpor, resp. sa nezobudí vo večerných hodinách, resp. nebude počuť, nebude ostražitá. Teda možno uzavrieť, že formálne došlo k trestnému činu na chránenej osobe. Podnetom ku krádeži bola príležitosť okradnúť staršiu a bezbrannejšiu osobu, a práve táto skutočnosť mala vplyv na jeho konanie, obžalovaný sám uviedol, že si susedu odsledoval, vedel, že žije sama, nikde nechodí a kde zatvára sliepky.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že bolo na základe vykonaných dôkazov pred súdom bezpečne a nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal tento trestný čin voči osobe vyššieho veku, za ktorú je v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. nutné považovať osobu staršiu ako 60 rokov. Vedomosť obžalovaného o tom, že poškodená T. R. je osobou staršou ako 60 rokov vyplýva z jeho výsluchu. Je nesporné, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu videl poškodenú opakovane, a preto aj mohol objektívne posúdiť vek poškodenej ako staršej osoby, dokonca sám vypovedal, že jej vek 70 rokov odhadoval vzhľadom na jej výzor. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou okresného súdu, že vek poškodenej nemal vplyv na motiváciu obžalovaného a žiadnym spôsobom neovplyvnil priebeh trestného činu. A už vôbec neobstojí v tejto súvislosti tvrdenie okresného súdu a dôvodenie tým, že osobu poškodenej nepoznal, keďže sám obžalovaný uviedol, že poškodená má 70 rokov, sledoval ju, vedel, že žije sama.

Z okolností skutku je tiež zrejmé, že vek poškodenej je v určitej vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom, bol motivačným faktorom konania obžalovaného, ktorý založil alebo podporil rozhodnutie obžalovaného smerujúce k spáchaniu trestného činu. Práve vyšší vek poškodenej v čase spáchania tohto trestného činu mal uľahčiť obžalovanému jeho spáchanie. Predpoklad menšej pozornosti a

ostražitosti poškodenej vyplývajúce z jej vyššieho veku bol súčasťou rozhodnutia obžalovaného dopustiť sa trestnej činnosti. Konštatuje, že nemusí ísť o hlavný motivačný faktor, stačí, ak aj táto skutočnosť zohrala rolu pri konaní obžalovaného, a to minimálne vo forme uzrozumenia sa so slabším odporom resp. pozornosťou poškodeného. Teda možno uzavrieť, že sú splnené podmienky vo vzťahu k dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Naplnenie tohto znaku nevybočuje z rámca obvyklých prípadov.

V tejto súvislosti poznamenal, že pri trestných činoch krádeže je typické, že práve vyšší vek poškodenej v čase spáchania tohto trestného činu má uľahčiť páchateľovi jeho spáchanie. Ak by sa pripustila argumentácia okresného súdu, v konečnom dôsledku by to znamenalo, že spáchanie trestného činu na chránenej osobe je možné len v jedinom prípade, a to, keď páchateľ výslovne uvedie na výsluchu, že nikoho iného by neokradol, len dotyčnú staršiu osobu. Okresný súd nesprávne aplikoval rozsudok NS SR z 3. decembra 2013 sp.zn. , zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 8/2014 na predmetnú trestnú vec, vzhľadom na odlišnosť situácie, keďže v predmetnej trestnej veci bola celý čas poškodená prítomná v dome a obžalovaný o tom vedel, pričom vzhľadom na jej vek očakával menšiu ostražitosť a odpor poškodenej. Záverom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 24.01.2022, doručeným okresnému súdu dňa 25.01.2022. K tvrdeniu v odvolaní, že okresný súd odignoroval jeho výsluch z prípravného konania uviedol, že tento bol prečítaný len ako listinný dôkaz a nie je ho možné považovať za výsluch. V prvom rade vo vzťahu k uvedenému výsluchu je potrebné mať na pamäti, že on nevie písať a čítať, čo bol aj dôvod, prečo mu bol opatrením ustanovený obhajca. Pred vznesením obvinenia bol vypočúvaný ako podozrivý, keď mu mal príslušný orgán činný v trestnom konaní zabezpečiť uplatnenie všetkých jeho práv ako keby bol obvinený. Už pred týmto výsluchom mal byť náležite poučený o možnostiach obhajoby, čo sa nestalo. Naďalej má za to, že na tento listinný dôkaz nie je možné prihliadať. V zmysle judikatúry NS SR bez ohľadu na vyššie uvedené, na výsluch osoby z prípravného konania nie je možné prihliadať, ak má byť jediným usvedčujúcim dôkazom v trestnej veci, ako je to v tomto prípade. K samotnému jeho výsluchu je citácia v podanom odvolaní odtrhnutá od ďalšej časti výpovede, keď síce on uviedol, že sa jedná o staršiu pani, ale zároveň uviedol, že nevie a ani nevedel, koľko má rokov. Je teda zrejmé, že pri jeho výsluchu, pri náležitom poučení a zabezpečení jeho práv zabezpečovaných , celkom presne a jednoznačne uviedol, že nikdy nevedel, koľko má poškodená rokov. Práve naopak, z tohto tvrdenia vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver o jeho nevedomosti o veku poškodenej. Pokiaľ teda akákoľvek osoba vo veku 26 rokov označí niekoho ako staršiu osobu, nie je z toho možné vyvodzovať konkrétny vek, pretože pre takúto osobu je starší každý, kto jej vek presahuje a uvedenie veku 50 rokov bolo zo strany okresného súdu len príkladné. Bližšia konkretizácia toho, čo myslel osobou staršou vykonaná nebola a teda nie je možné domýšľať vek na podklade chcenej kvalifikácie skutku.

K tvrdeniu prokurátora v podanom odvolaní, že on býval u sestry L. M. asi je rok uviedol, že sa tam nasťahoval v lete roku 2020, teda v júli alebo v auguste, pričom skutok sa stal v novembri. Býval tam teda približne 3-4 mesiace, pričom L. M. uviedla, že tento často odchádzal na dlhší čas, týždeň, aj dva, na iné miesta pobytu. Zhodne tým vypovedala aj svedkyňa R. R., matka poškodenej, na základe čoho je možné ustáliť, že reálne v mieste skutku on býval do 2 mesiacov. Vo vzťahu k svedkyni L. M. nemôže ostať bez povšimnutia zároveň tá časť výpovede, kde uviedla, že ani ona sama nevie, koľko má poškodená R. rokov, či je zamestnaná alebo či je na dôchodku, pričom v D. žije už 13 rokov.

Vo vzťahu k motívu tvrdeného obžalobou a aj v podanom odvolaní, že motívom bol vyšší vek poškodenej uviedol, že toto nebolo preukázané žiadnym vykonaným dokazovaním. Dôkazy vykonané v súlade s na hlavnom pojednávaní preukazujú opak, teda, že on o veku nemal vedomosť, túto nemala ani jeho sestra, ktorá je susedou poškodenej 13 rokov a samotná poškodená uviedla, že sa s poškodeným nikdy nerozprávala, stretla ho len raz, aj to mimo miesta svojho bydliska, pričom sama z domu nikde nechodila. O skutočnosti, že vek poškodenej nebol motívom konania svedčí aj druhá časť skutku, keď z rodinného domu na viackrát odcudzoval palivové drevo, z čoho jasne vyplýva, že motívom krádeží nebol vek poškodených, ale len aktuálna pohnútka.

Ohľadne tvrdení, že on si spájal vek poškodenej s menšou možnosťou odporu, vek mal uľahčiť páchania z hľadiska menšej pozornosti a ostražitosti poškodenej uviedol, že ide len o dôkazmi nepodložené

domnienky. Poukázal na to, že nebola preukázaná jeho vedomosť o veku poškodenej, práve naopak, z vykonaných dôkazov je možné ustáliť, že tento o veku poškodenej nevedel. A už vôbec nie je možné ustáliť, že vek bol motivačným faktorom pri tejto časti skutku. Záverom navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací odvolanie okresnej prokuratúry podľa zamietol. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, krajský prokurátor zotrval na písomne podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených okresným prokurátorom. Podľa jeho názoru okresný súd nevyhodnotil správne dokazovanie, čo sa týka veku poškodenej, čo malo vplyv tak na výrok o vine ako aj treste. Navrhol teda, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a rozhodol sám v zmysle intencií podanej obžaloby, pričom navrhol aby v zmysle , Tr. zák. bol uznaný obžalovaný vinným zo zločinu a bol mu uložený trest na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a v celom rozsahu poukázal na písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu. Zdôraznil, že jediný dôkaz, ktorý mal svedčiť o tom, že obžalovaný mal vedomosť o veku poškodenej, je sporný výsluch z prípravného konania, ktorý však považuje za nezákonný, nakoľko obžalovanému v prípravnom konaní, ktorý nevie čítať ani písať, neboli zabezpečené jeho všetky práva. Navrhol teda odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podania dovolania v zmysle V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2021, a to v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok , výsluchom svedkyne - poškodenej T. R., svedkyne R. R., svedka - poškodeného C. H., svedkyne L. M. a prečítaním zápisnice z výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 09.04.2021, zápisnice o výsluchu osoby obžalovaného zo dňa 18.01.2021, ďalej prečítaním odborného vyjadrenia spoločnosti V. U E., zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie, správy S. A. a odpisu registra trestov na obžalovaného. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal okresný súd za preukázané, že skutky, ktoré spáchal obžalovaný, napĺňajú všetky znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Okrem jeho výpovede, kde sa ku skutkom priznal a konanie oľutoval, ho usvedčuje aj výpoveď svedkyne

- jeho sestry na hlavnom pojednávaní, ktorej sa priznal, že sliepky ukradol poškodenej T. R.. Obžalovaný tak svojím konaním si prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil, pričom tak konal tým spôsobom, že vnikol do uzavretého priestoru prekonaním inej zabezpečovacej prekážky resp. použitím sily. Druhého žalovaného skutku, a to krádeže dreva, sa dopúšťal opakovane v priebehu dvoch týždňov, a to s priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Okresný súd správne upravil skutkovú vetu tým spôsobom, že z nej vybral tú časť, kde bolo uvedené, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená má okolo 70 rokov, keďže nebola preukázaná skutočnosť, že vyšší vek poškodenej mal akýkoľvek vplyv na motiváciu obžalovaného spáchať predmetný skutok.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že v sankcii ust. Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na dva roky. V súlade so stavom veci však zistil prvostupňový súd na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák., a to, že sa k spáchaným skutkom priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák., a to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, a preto mu uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, vo výmere 12 mesiacov, ktorý aj krajský súd považuje za dostatočný v zmysle Tr. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil úmyselným konaním a v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. , mu v zmysle nebolo možné uložený trest vo výmere 12 mesiacov podmienečne odložiť na skúšobnú dobu a správne bol potom zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ním je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný Y. W. si prisvojil cudziu vec tým, že a jej zmocnil, taký čin spáchal vlámaním, za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku a dopustil sa tak prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a podrobnostiach na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis ).

K nosnej odvolacej námietke okresného prokurátora týkajúcej sa veku poškodenej R. krajský súd uvádza, že z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že vek poškodenej nebol motivačným faktorom obžalovaného. Sliepky išiel odcudziť, pretože mal hlad. Vykonaným dokazovaním tiež nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný o veku poškodenej vedel. Teda námietky okresného prokurátora v tomto smere neboli dôvodené.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným, a to T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, okres A., škodu vo výške 30,- Eur a C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, okres A. E., škodu vo výške 100,- Eur.

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie okresného prokurátora podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.