Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoE-251-2016.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/251/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom H. XXX/X, I., o vymoženie 844,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. januára 2016, č. k. 4Er/906/2014-16, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)(účinného do 30.6.2016). Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 06.05.2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného spísaný do zápisnice dňa 11.09.2014. Ako exekučný titul bol k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 2400/07 zo dňa 04.05.2007.
2. Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/1283/2008 bolo vedené exekučné konanie, kde oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným bol Ivan Oračko, nar. 11.09.1960. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 2400/07 zo dňa 04.05.2007. Súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol uznesením č. k. 5Er/1283/2008-14 zo dňa 24.04.2012, tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Predmetné uznesenie bolo na odvolanie oprávneného potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/137/2012-39 zo dňa 20.06.2013. V odôvodnení uznesenia č. k. 5Er/1283/2008-14 zo dňa 24.04.2012 súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovské konanie, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu v celom rozsahu, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu (rozhodcovského súdu), ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod spis. zn. 5Er/1283/2008
sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako predmetné exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. V tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č .k. 5Er/1283/2008-14 zo dňa 24.04.2012 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, preto mal súd prvej inštancie za to, že za týchto podmienok ide o prekážku veci rozhodnutej, a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konanie zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvej inštancie o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete "vec", o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. 6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a nasl. v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP a dospel k záveru, odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP. 7. Po podaní odvolania oprávneného došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok konania v danej exekučnej veci /teda aj existenciu prekážky veci rozhodnutej/. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval splnenie podmienok konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože konanie v tejto exekučnej veci začalo za jeho platnosti a účinnosti a preto musia byť splnené podmienky konania stanovené právnym predpisom v čase jeho začatia. 8. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 04.05.2007, sp. zn. SR 2400/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 04.06.2007 a vykonateľnosť dňa 07.06.2007. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 4Er/906/2014-16 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 24.04.2012, č. k. 5Er/1283/2008-14 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p (účinného do 30.06.2016).
9. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 10. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). 11. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. 12. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. 13. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho / iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy/. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci / podmienky konania/. V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. 14. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. 15. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového /nachádzacieho/ konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. 16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho /ale aj exekučného/ konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia /exekučného titulu/, a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej 17. Odvolací súd po preskúmaní veci zohľadňujúc vyššie uvedené východiská poukazuje na skutočnosť, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 24.04.2012, č.k. 5Er/1283/2008-14, ktorým exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie bolo na odvolanie oprávneného potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/137/2012-39 zo dňa 20.06.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvej inštancie právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa zo dňa 24.04.2012, č.k. 5Er/1283/2008-14 , založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
22. Pokiaľ oprávnený doložil k svojmu odvolaniu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7 Cdo 108/2012, ktoré však na daný prípad aplikovať nemožno, pretože v ňom sa súd vecne nezaoberal zastavením exekučného konania z dôvodu existencie prekážky veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae). 23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené. 24. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).