Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-6024-2006.pdf
PDF · 67.97 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/6024/2006
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, proti povinnému: S. H., J..: XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX G., Y.. Č.. Ú. na I. Y. Q.M. N. E. J. K., O. X. X, K. XX/XB, XXX XX E. J. K., o návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.01.2007 súd vydal poverenie č. 5102 028082, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 16.08.2016 doručil súdu súdny exekútor návrh povinného na odklad exekúcie. Povinný svoj návrh označil ako námietky voči exekúcii. Nakoľko, ale súd posudzuje podanie podľa obsahu a nie podľa označenia (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku), dospel k záveru, ku ktorému dospel aj exekútor, že napriek tomu že podanie je označené ako námietky a boli podané aj v zákonnej lehote, z podania vyplýva, že ide o odklad exekúcie. Povinný uvádza, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nachádza sa v platobnej neschopnosti a žiada o odloženie splatnosti pohľadávky a preskúmanie majetkových pomerov. Z toho vyplýva, že v skutočnosti žiada o odklad.
3. Súdny exekútor sa spolu so zaslaným návrhom vyjadril k predmetnému návrhu tak, že nevidí dôvod na odklad exekúcie, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky na odklad exekúcie,
4. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 15.01.2009, č. k. II. ÚS 1/09-29 okrem iného konštatoval: „Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
6. Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.“
7. Aby mohol súd povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku musia byť podmienky uvedené v tomto ustanovení (v súlade s cit. uznesením Ústavného súdu SR) splnené všetky súčasne, preto exekučný súd postupne skúmal tieto podmienky v konkrétnom prípade, teda či je možné povoliť odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov tak ako to žiada povinný.
8. Na základe uvedeného, súd konštatuje, že nie sú splnené všetky podmienky, na to aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má z vykonaných lustrácii ako aj zo samotného tvrdenia povinného za preukázané, že povinné sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a teda nespĺňa podmienku „ povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.“
9. Pod pojmom nezavinené postavenie je potrebné rozumieť taký stav nemožnosti splnenia exekučným titulom uloženej povinnosti, ktorý povinný nijako nezavinil, či už úmyselne alebo nedbanlivostne. Je na úvahe súdu, aby posúdil celkové okolnosti prípadu, teda či povinný svojím správaním v exekučnom konaní, ale aj pred ním zachoval primeranú mieru starostlivosti pri plnení si svojich povinností, a teda či v konečnom dôsledku svoj súčasný stav naozaj, či už úmyselne alebo aj nedbanlivostne, nezavinil.
10. Povinný si odpykáva trest a teda povinný sa bez svojej viny neocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Podmienky na povolenie odkladu musia byť splnené kumulatívne, v tomto prípade k tomu nedošlo. Povinný môže byť pracovne zaradený, a z toho príjmu môžu byť vykonávané zrážky.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom je v zmysle § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo rozhodnuté. Sťažnosť len proti dôvodom je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie považuje za nesprávne, a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah čoho sa sťažovateľ domáha možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.