Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-52-2022.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Subarea
5S/52/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: MUDr. Q. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. ul. č. XX, 831 04 Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Peter Škriečka, advokát, so sídlom Zámocká č. 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devín, Kremeľská ul. č. 878/39, 841 10 Bratislava, IČO: 00 603 422, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. D-2021/91//2874/ozkk/ Su zo dňa 29.12.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 28.02.2022 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. D-2021/91//2874/ozkk/Su zo dňa 29.12.2021 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný ako stavebný úrad žalobkyni oznámil, že jej žiadosti o prerušenie konania nie je možné vyhovieť, nakoľko stavebné povolenie D-2017/320/2729/ A23/SU zo dňa 04.10.2017 bolo vydané v čase platnosti Územného plánu Bratislavy. Žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením bola podaná do podateľne stavebného úradu dňa 31.03.2021, t. j. za účinnosti VZN č. 4/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Devín I. Dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením z uvedeného dôvodu posudzuje stavebný úrad podľa „Územného plánu zóny Devín I“ aj napriek tomu, že VZN č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018 s účinnosťou od 01.03.2019 bolo napadnuté žalobou, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, nebolo teda zrušené, a preto je účinné a stavebný úrad je povinný podľa neho postupovať a vedenie súdneho konania nie je predbežnou otázkou, pre ktorú by bol stavebný úrad povinný alebo oprávnený konanie prerušiť a nejde ani o iný dôvod podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 29 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ani podľa stavebného zákona, na základe ktorého by mohol stavebný úrad konanie prerušiť.
2. Žalobkyňa žiada napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 61 písm. a) SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
8. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
9. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Skúmanie procesných podmienok je základnou povinnosťou správneho súdu pred tým ako začne vo veci samej konať. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalovaného. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
12. Napadnuté opatrenie žalovaného, ktorým oznámil žalobkyni, že nemôže vyhovieť jej návrhu na prerušenie konania, nie je podľa názoru správneho súdu opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne alebo sa ich priamo dotýkalo. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, týkajúce sa ďalšieho postupu správneho orgánu v konaní. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami osebe nevyvolávajú ujmu na právach v zmysle ust. § 7 písm. e/ SSP. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím. Krajský súd má za to, že napadnutým opatrením žalovaný nezasiahol do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania. Napadnuté opatrenie žalovaného preto samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne a je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Dôvodom neprípustnosti súdneho prieskumu tohto opatrenia je jeho samotná povaha. Ide totiž v súlade s § 7 písm. e) SSP o individuálny správny akt s charakterom procesnej povahy, pri ktorom nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry fyzických a právnických osôb uložením vykonateľnej právnej povinnosti, preto nemôže spôsobiť ujmu na právach žalobkyne. Napadnuté opatrenie je len vecou vedenia konania a má teda procesný charakter. Argumentáciu žalobkyne, že napadnuté opatrenie sa dotýka jej vlastníckeho práva k postaveným nehnuteľnostiam správny súd preto považuje z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodnú. Žalobou napadnuté opatrenie je opatrením procesnej povahy a je vecou vedenia konania a ako takým žalobkyni nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jej subjektívnych právach ako účastníčky stavebného konania.
14. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP a žalobu žalobkyne odmietol.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP, pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.