Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: ROVS JANEX, s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Karola Salvu 2043, IČO: 36384976, zastúpeného JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom so sídlom v Ružomberku, Štefana Moyzesa 7, proti žalovanej: K. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. V. C., R. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, v konaní o zaplatenie sumy 16.599,99 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.599,99 eura s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.950,- eur za obdobie od 31.05.2014 do 26.01.2016 a zo sumy 16.599,99 eura za obdobie od 27.01.2016 až do jej zaplatenia to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 22.03.2016 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 16.599,99 eura s 5,25 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 16.950,- eur za obdobie od 31.05.2014 do 26.01.2016 a zo sumy 16.599,99 eura za obdobie od 27.01.2016 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že Dohodou o urovnaní uzatvorenou 15.04.2013 so žalovanou urovnali jeho nárok voči dedičom poručiteľa B. L., ktorý vymáhal Štátny fond rozvoja bývania Bratislava (ďalej len „ŠFRB“) v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003, a to tak, že tento dlh splní za dlžníkov ich matka, teda žalovaná a že ohľadne výšky dlhu sa urovnávajú tak, že žalovaná zaplatí žalobcovi sumu 16.950,- eur (ďalej len „Dohoda“). Nadobudnutie platnosti Dohody podmienili zamietavým výrokom rozsudku Okresného súdu Ružomberok v uvedenom konaní. Jej uzatvorenie navrhla žalovaná cez svojho zástupcu. Písomný návrh Dohody predložil žalovanej, tento bol zmenený vo veci splatnosti dlhu žalovanej (bod 4. Dohody) na návrh žalovanej a túto Dohodu v kancelárii právneho zástupcu žalovanej JUDr. Poláka podpísali dňa 15.04.2013. Odkladacia podmienka platnosti Dohody bola splnená a Dohoda nadobudla platnosť. Obsahom Dohody bolo, že žalovaná sa zaviazala, že zaplatí dlh dedičov po neb. B. L. (svojich detí Š. a B.) voči nemu (ust. § 533 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“) a súčasne sa urovnali (ust. § 585 tak, že povinnosť zaplatiť mu 67.800,- eur zanikne a nahradí ju povinnosť zaplatiť mu sumu 16.950,- eur. Pri Dohode vychádzali z toho, že samotná povinnosť dedičov plniť voči nemu nie je sporná, konečne dlh voči nemu dedičia nahlásili aj do dedičstva, sporná bola výška ich vymožiteľného dlhu vzhľadom k tomu, že ŠFRB, ktorý vymáhal aj žalobcovu pohľadávku, opomenul označiť na strane žalovaných jedného z maloletých dedičov, následkom čoho mohlo byť premlčanie časti jeho pohľadávky. Preto sa so žalovanou urovnal tak, že ona mu zaplatí polovicu nespornej časti dlhu, t. j. sumu 16.950,- eur a presvedčilo ho aj to, že žalovaná sama urovnanie navrhla a ubezpečovala ho, že svoj dlh voči nemu vyplývajúci z Dohody bezodkladne po splatnosti splní. Po nadobudnutí platnosti

Dohody požiadal žalovanú o jej splnenie. Žalovaná nereagovala. Telefonicky oslovil aj jej zástupcu JUDr. Poláka, kedy žalovaná zaplatí, sľúbil, že jej dá vedieť, ale potom prestal dvíhať telefón. Pokúsil sa vec vyriešiť aj v zmierovacom konaní na Okresnom súde Ružomberok, žalovaná to odmietla. Výklad ustanovenia Dohody o splatnosti sumy 16,599,99 eura sformulovanej zástupcom žalovanej na jednaní v jeho kancelárii ustálil cestou súdneho konania na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 5C/26/2015. Trovy uvedeného konania 5C/26/2015 započítal s jeho pohľadávkou voči žalovanej. Započítaním zanikli vzájomné pohľadávky do výšky 350,01 eura a zvyšok jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 16,599,99 eura uplatňuje touto žalobou. Súčasne uplatňuje úrok z omeškania od 31.05.2014 (splatnosti dlhu) vo výške 5,25 % zo sumy 16.950,- eur do 26.01.2016 (započítanie) a zo sumy 16,599,99 eura od 27.01.2016 do zaplatenia. K obrane žalovanej v konaní 5C/26/2015, že Dohodu uzatvorila pod nátlakom, ktorý mal spočívať v tom, že mal buchnúť po stole, uviedol, že to jednak nie je pravda, jednak Dohoda bola podpisovaná v kancelárii jej právneho zástupcu, ktorý ním navrhovanú Dohodu práve v otázke splatnosti zmenil a podpísal sa jej text v tomto zástupcom žalovanej navrhnutom znení. Vtedy nepredpokladal špekulatívne dôvody žalovanej a podpísal. Nevie, prečo by túto Dohodu žalovaná nepodpísala, keď bola pre ňu maximálne výhodná. K ďalšej obrane žalovanej, že ona odstupuje od uzatvorenej Dohody z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, uviedol, že jeho pohľadávka bola nesporná, sami dediča ju nahlásili do dedičstva ako záväzok poručiteľa a je uvedená vo výroku právoplatného dedičského rozhodnutia vo výške 6.127.591,16 Sk, čo činí sumu 203.399,- eur, z ktorej sumy pripadá na deti žalovanej podľa pomeru k nadobudnutému dedičstvu suma 67.800,- eur, ktorú boli povinní jej zaplatiť, keďže dedičstvo prijali. Táto suma bola nesporná. Uzatvorenou Dohodu sa táto suma znížila na 16.950,- eur, teda na štvrtinu. Nevie, čo by mohlo byť pre žalovanú výhodnejšie. Teda nátlak, ani tieseň a nápadne nevýhodné podmienky neprichádzajú do úvahy.

3. Žalovaná v podaní zo 16.06.2016, doručenom súdu toho istého dňa, vyjadrila v celom rozsahu nesúhlas so žalobou, navrhujúc jej zamietnutie, nakoľko nárok uplatnený v žalobe je nedôvodný, zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, je absolútne neplatným právnym úkonom.

4. V podaní z 10.08.2016, doručenom súdu 11.08.2016, žalovaná prostredníctvom zástupcu označila v celom tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žalobcom v konaní uplatnená pohľadávka mala vzniknúť z titulu Dohody, o ktorej žalobca tvrdí, že ide o Dohodu o pristúpení k dlhu podľa ust. § 533 OZ. Voči tvrdeniam žalobcu a nároku, ktorého sa domáha touto žalobou, vzniesla hmotnoprávnu námietku neexistencie žalovanej pohľadávky z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Dohody z dôvodu porušenia ustanovenia § 179 O.s.p. a v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval, nemožno ho dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť. Z obsahu právoplatného rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003 je zrejmé, že maloletí B. a Š. Z. nikdy nemali žiadny záväzok voči spoločnosti žalobcu ako veriteľovi. Predmetom údajného prevzatia dlhu zo strany žalovanej mohlo byť jedine prevzatie neexistujúceho záväzku domnelých dlžníkov - maloletých synov žalovanej, pričom dlžníkom skutočným bol neb. B. L. - otec maloletých. Tento však nikdy nebol účastníkom Dohody. Uvedená skutočnosť spôsobuje jej neplatnosť, nakoľko záväzok žalovaného pristúpiť k tvrdenému dlhu maloletých voči žalobcovi mohol vzniknúť len v prípade existujúceho záväzku maloletých voči žalobcovi a nakoľko neexistoval, nebolo možné zo strany žalovanej platne pristúpiť k údajnému dlhu, ani platne prevziať údajný dlh žalobcu. V rozpore so skutkovým stavom je aj tvrdenie žalobcu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003 bola vymáhaná pohľadávka žalobcu, resp. že by ŠFRB vymáhal pohľadávku pre žalobcu. V citovanom konaní bola vymáhaná pohľadávka ŠFRB vo výške 1.158.809,50 eura s príslušenstvom a nie pohľadávka žalobcu. Žalobca v tomto konaní vystupoval iba v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Žalobca teda nebol veriteľom detí žalovanej, preto nemohlo dôjsť ani k účinnému pristúpeniu k záväzku v zmysle ust. § 533 OZ. Medzi žalobcom a žalovanou neexistoval priamy vzťah veriteľ - dlžník a preto nemohlo dôjsť medzi týmito subjektmi k „urovnaniu“ sporných pohľadávok. Dohoda o urovnaní môže byť samostatným zaväzovacím titulom len v prípade, ak existovali medzi účastníkmi Dohody sporné pohľadávky. Je však zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou v čase uzatvorenia Dohody zo dňa 15.04.2013 neexistovali žiadne sporné pohľadávky. Dohoda je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1 aj z dôvodu jej neurčitosti z hľadiska označenia pohľadávky. Na špecifikáciu pohľadávky z hľadiska právneho dôvodu jej vzniku nepostačuje skutočnosť, že pohľadávka je vymáhaná v súdnom konaní, v ktorom ako žalobca nevystupuje veriteľ. Z tejto skutočnosti nevyplýva skutočný dôvod vzniku pohľadávky a v tomto smere je preto označenie pohľadávky neurčité a nedostatočné. Určitosť právneho úkonu je jednou zo štyroch podmienok platnosti

právneho úkonu (§ 37 . Právny úkon je neurčitý a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, ale nie je jednoznačné, čím je neurčitý vecný obsah úkonu, pričom neurčitosť obsahu nie je možné odstrániť a preklenúť ani za použitia interpretačných pravidiel. S poukazom na odôvodnenie ňou predloženého jedného z rozhodnutí súdov ČR zdôraznila, že ak sa jedná o právny úkon, pre ktorý je určená písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Podľa súdnej praxe nie je postačujúce, že zmluvnej strane, resp. zmluvným stranám je napríklad jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Požiadavka určitosti záväzku pri uzatváraní Dohody o pristúpení k záväzku nie je samoúčelná. Pokiaľ má tento právny úkon vyvolať právne účinky v podobe možnosti veriteľa domáhať sa splnenia záväzku aj voči novému dlžníkovi, musí záväzok 1. existovať a 2. jeho špecifikácia musí byť natoľko určitá, aby mal dlžník možnosť preukázať, že daný určitý (konkrétny) záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe konkrétnej kauzy, neexistoval. Dohoda o. i. postráda jednu z obligatórnych náležitostí prejavu vôle, ktoré sú nevyhnutným predpokladom platnosti právneho úkonu a je absolútne neplatná. Poukázala aj na názor prezentovaný v rozsudku NS SR sp. zn. 3Obo/18/2008 z 05.03.2009, podľa ktorého predpokladom platnosti právneho úkonu je jeho určitosť. Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný, ak nie je jednoznačný, v dôsledku čoho sa neurčitým stáva jeho vecný obsah. Tvrdenie žalobcu, že obsah Dohody formuloval JUDr. Jozef Polák je nepravdivé, účelové a zavádzajúce! Obsah Dohody formuloval a pripravoval žalobca, pričom žalovaná nemala akúkoľvek možnosť podieľať sa na jeho obsahu. Navyše s návrhom na jej uzatvorenie prišiel za žalovanou konateľ žalobcu pán B., ktorý v tom čase vystupoval ako vedľajší účastník konania na strane žalobcu v konaní na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003, t. j. ako protistrana. Nakoľko iniciatíva na uzatvorenie tejto Dohody vyšla zo strany žalobcu, jeho konanie možno charakterizovať ako výkon subjektívneho práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorá skutočnosť spôsobuje neplatnosť Dohody v zmysle ust. § 39 pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, čí výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia toto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov. Podľa právneho názoru Ústavného súdu ČR v náleze zo 07.05.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Aj keď žalovaná považuje Dohodu z 15.04.2013 za neplatný právny úkon, z opatrnosti v zákonom stanovenej lehote odstúpila od nej v zmysle ust. § 49 OZ, nakoľko Dohoda bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

5. Zástupca žalobcu na pojednávaní 17.08.2016 pridržiavajúc sa v celom rozsahu podanej žaloby doplnil, že v danom prípade je originálnym titulom pre požadované plnenie Dohoda viazaná na odkladaciu podmienku - právoplatné skončenie konania vedeného pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003, ktorého výsledkom bude zamietnutie žaloby. K námietkam žalovanej uviedol, že z obsahu Dohody vyplýva, že pri jej uzatváraní žalovaná konala sama za seba, teda nebol potrebný žiadny schvaľovací úkon zo strany súdu. Účastníkmi tejto Dohody boli len dospelí ľudia a touto Dohodou žalovaná pristúpila k záväzku svojich maloletých detí a súčasne uzatvorila so žalobcom Dohodu o urovnaní. Inak sa táto Dohoda vykladať nedá. Táto je obsahovo dostatočne určitá. Nedôvodnou je tiež námietka, že neexistoval záväzok jej detí. Už v dedičskom konaní po poručiteľovi B. L. bolo v dedičskom rozhodnutí na strane 6 pod položkou 15 a rovnako aj na strane 12 pod položkou 15 uvedené ako pasívum dedičstva pohľadávka žalobcu. Túto pohľadávku, resp. jej časť vymáhal ŠFRB v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003. Daná pohľadávka však bola postúpená na žalobcu, čo ŠFRB oznámil jednotlivým dedičom poručiteľa, ako aj konajúcemu notárovi a Okresnému súdu Ružomberok v príslušnej dedičskej veci. V konaní pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003 síce vystupoval ako žalobca ŠFRB, ale tento konal ako nepriamy zástupca žalobcu, teda vymáhal pohľadávku vo svojom mene, ale na účet žalobcu. Dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol, bola jednak námietka premlčania k časti pohľadávky a ďalším dôvodom bolo to, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva a že ich plneniami na záväzky poručiteľa už bola vyčerpaná celá hodnota dedičstva. Dôvodom zamietnutia žaloby teda nebola žalovanou tvrdená neexistencia žalovanej pohľadávky. V Dohode je predmetná pohľadávka dostatočne a podrobne identifikovaná nielen uvedením spisovej značky konania, ktoré sa jej týkalo, ale aj právnym dôvodom jej vzniku a časom jej vzniku. Na túto pohľadávku bolo už sčasti plnené v rámci prebiehajúceho dedičského konania z vykonaných dražieb, pričom týmto spôsobom došlo k uspokojeniu časti pohľadávky a jeden z dedičov, ktorý bol správcom dedičstva, spravil vyúčtovanie, ktoré súdu predložil spolu s oznámeniami zasielanými ŠFRB ním uvádzaným subjektom. K ďalším námietkam

uviedol, že námietka neexistencie pohľadávky, ku ktorej sa už vyjadril, je v danom prípade, s ohľadom na titul, na podklade ktorého si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku, bezpredmetná a nerozhodná. V prípade urovnania totiž záväzok plynúci z urovnania je platný aj v prípade, že niektorá zo strán konajúca pri uzatváraní Dohody o urovnaní konala v omyle alebo ak by vyšlo najavo, že pohľadávka, ktorú malo urovnanie nahradiť, neexistovala. Pokiaľ ide o to, že kto mal iniciovať rokovanie, ktorého výsledkom bola Dohoda o urovnaní, stále tvrdia, že prvotnú iniciatívu za účelom nejako sa mimosúdne dohodnúť vyvinul zástupca maloletých detí žalovanej s tým, aby sa nejako mimosúdne dohodli. Na základe tejto snahy zástupca žalobcu vypracoval návrh Dohody, ktorý čiastočne pozmenil právny zástupca maloletých detí žalovanej a k podpisu tejto Dohody došlo v advokátskej kancelárii tohto zástupcu v Dolnom Kubíne. Poukázal na ust. § 579 OZ, podľa ktorého smrťou dlžníka záväzok nezaniká, teda samotnou skutočnosťou, že mala byť podľa obrany žalovanej vyčerpaná celá cena dedičstva, mohla zaniknúť len zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, ale samotný záväzok poručiteľa, t. j. pohľadávka žalobcu, trvá naďalej. Dedičia však mali ešte aj ďalší majetok, načo poukázali aj v žalobe.

6. Zástupca žalovanej na tomto pojednávaní žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť poukazoval na viaceré dôvody uvádzané v písomnom vyjadrení k žalobe z 10.08.2016, pre ktoré žalovaná považuje uzavretú Dohodu za absolútne neplatný právny úkon. Zdôrazňoval predovšetkým to, že jej účastníkmi podľa znenia Dohody mali byť aj pôvodní dlžníci mal. Š. Z. a mal. B. Z. zastúpení žalovanou ako ich zákonným zástupcom. Žalovaná teda v danej Dohode vystupovala nielen ako nový dlžník, ale aj ako zákonný zástupca pôvodných maloletých dlžníkov. Pri uzatváraní Dohody žalovaná súčasne aj zastupovala pôvodných dlžníkov. Toto podľa neho vyplýva aj z bodu 2 Dohody. V Dohode šlo o majetok, finančnú sumu značného rozsahu a bol v tejto súvislosti potrebný aj súhlas dlžníka, takže vyžadovalo sa schválenie tohto úkonu súdom s poukazom na § 28 OZ, a to postupom podľa § 119 Civilného mimosporového poriadku, k čomu nedošlo. Z bodu 3 Dohody nie je zrejmé, ktorý dlžník je povinný zaplatiť sumu 16.950,- eur. Podľa jeho názoru dnes prednesená obrana zástupcom žalobcu je nepreukázaná. Navrhol v ďalšom konaní vypočuť osobu, ktorá podľa tvrdení žalujúcej strany mala byť prítomná pri uzatváraní Dohody a mala byť jej spolutvorcom - JUDr. Jozefa Poláka.

7. Nesporným medzi sporovými stranami bolo, že dňa 15.04.2013 došlo k uzavretiu predmetnej Dohody, a to v Dolnom Kubíne v advokátskej kancelárii JUDr. Poláka - zástupcu žalovanej, ako to vyplýva aj z výpovede žalovanej vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 5C/26/2015. Pri jej uzatváraní boli prítomní okrem B. B. za žalobcu, minimálne žalovaná a jej zástupca JUDr. Polák. Danou Dohodou, ktorú uzatvárala žalovaná ako nový dlžník v súvislosti s pohľadávkou tvoriacou predmet konania v tom čase vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003, v ktorom sa ŠFRB ako žalobca voči deťom žalovanej mal. Š. Z. a mal. B. Z. domáhal zaplatenia od každého z nich sumy 33.900,- eur ako zvyšku dlhu dlžníkov z úveru podľa zmluvy o poskytnutí úveru č. XXX/XXX/XXXX uzatvorenej 05.03.1997, ktorého konania sa žalobca v tom čase zúčastňoval ako vedľajší účastník na strane žalobcu. V bode 1 Dohody je konštatované, že výška dlhu je medzi účastníkmi sporná. Podľa bodu 2 Dohody žalobca ako veriteľ a žalovaná ako nový dlžník sa dohodli, že nový dlžník splní za pôvodných dlžníkov ich dlh voči veriteľovi a že (bod 3 Dohody) sa urovnávajú tak, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi sumu 16.950,- eur. Podľa bodu 5 Dohody sa veriteľ zaviazal vystúpiť z uvedeného súdneho konania a ďalej sa ho ako vedľajší účastník nezúčastňovať, pretože zanikol dôvod, aby pomáhal žalobcovi, keď zanikol jeho právny záujem na žalobe. Podľa bodu 6 Dohody podmienkou jej platnosti je právoplatné skončenie daného konania, ktorého výsledkom bude vydanie rozsudku, ktorým súd žalobu zamietne.

8. V konaní pred tunajším súdom sp. zn. 5C/26/2015 bola otázka splatnosti záväzku vyplývajúceho z uvedenej Dohody riešená v bode 4 Dohody, podľa ktorého „Na splnenie dlhu sa dlžník zaväzuje veriteľovi plniť 50 % z príjmu z prevodu nehnuteľností alebo spoluvlastníckeho podielu k nim, ako aj za prevod iného majetku alebo majetkového práva, najneskôr do 7 dní od prevodu, až do úplného vyrovnania.“, a to tak, že tunajší súd rozsudkom z 27.04.2015 č. k. 5C/26/2015-65, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 25.11.2015 č. k. 7Co/463/2015-91, právoplatným 27.01.2016, ktorým bola žaloba terajšieho žalobcu o určenie splatnosti dlhu zamietnutá, konštatoval, že nakoľko z obsahu Dohody vôbec nebolo možné zistiť čas splatnosti sumy 16.950,- eur, a to pre jej obsahovú neurčitosť, majúcu za následok neplatnosť danej časti tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 41 OZ, nastupuje režim § 563 OZ. Teda vyslovil, že určenie splatnosti dlhu nebolo ponechané na vôli žalovanej ako dlžníčky (že žalovaná zaplatí až bude môcť alebo chcieť, prípadne, že dlh bude splácaný, ak nastanú skutočnosti, ktorých vznik môže ovplyvniť iba žalovaná ako dlžníčka) a žalobca nebol oprávnený domáhať sa jeho určenia súdnou cestou. Tiež na základe vykonaného dokazovania

v súvislosti s námietkou žalovanej o existencii tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane žalovanej pri uzatváraní Dohody, konštatoval, že z okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu Dohody, nevyplývajú skutočnosti preukazujúce existenciu tiesne alebo nápadne nevýhodných podmienok na strane žalovanej, keď takýmito okolnosťami žalovaná odôvodnila svoje odstúpenie od Dohody učinené počas uvedeného konania listom žalovanej datovaným k 02.02.2015, ale daným na poštu až dňa 23.04.2015 a doručeným žalobcovi 25.04.2015.

9. Aj po vykonanom dokazovaní v tomto konaní súd konštatuje, že z dôvodov uvádzaných už vo vyššie citovanom rozhodnutí tunajšieho súdu z 27.04.2015 č. k. 5C/26/2015-65 nebola žalujúcou stranou preukázaná pri uzatváraní Dohody existencia tiesne na strane žalovanej a nápadne nevýhodných podmienok. Súd zdôrazňuje predovšetkým nesporný fakt, že finálne znenie Dohody bolo podpisované žalovanou práve v advokátskej kancelárii jej terajšieho zástupcu za jeho osobnej prítomnosti, ktorému žalovaná aj v tom čase dôverovala (ako sama uviedla viac ako na 100 %), pričom v súvislosti s podpisom Dohody bola kontaktovaná práve prostredníctvom advokátskej kancelárie Dr. Poláka. Žalovaná v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/26/2015, v ktorom vo svojej výpovedi dňa 27.04.2015 okrem prejavenia prakticky bezmedznej dôvery v JUDr. Poláka tiež uviedla, že k tomuto konaniu mal žalobcovi dopomôcť jeho terajší zástupca, „lebo mu prezradil tajomstvo, a to, že existuje náhradné dedičské konanie“. Uzavretie Dohody malo nepochybne súvis s v tom čase prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003, do ktorého ešte v štádiu prvostupňového konania vstúpil žalobca. Práve aktivita vyvíjaná žalobcom za účelom preukázania existencie dostatočného majetku poručiteľa spôsobilého docieliť uspokojenie záväzkov poručiteľa B. L., ktoré jeho smrťou prešli na jeho deti, bola podľa názoru súdu tou rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú došlo k uzavretiu predmetnej Dohody, ktorou sa žalovaná za svoje maloleté deti ako dvoch z dedičov po uvedenom poručiteľovi zaviazala uspokojiť žalobcu v rozsahu podstatne nižšom, než v akom bola táto pohľadávka uplatnená v uvedenom konaní, účinnosť čoho bola podmienená práve zamietnutím žaloby a vystúpením žalobcu z uvedeného konania, ktorého predmetom bola podstatne vyššia pohľadávka a nielen pohľadávka prislúchajúca žalobcovi. Ak žalovaná využívajúc pri svojom rozhodovaní právnu pomoc jej terajšieho zástupcu sa rozhodla tak ako sa rozhodla (zrejme pokladajúc takéto riešenie pre jej rodinu - jej dve maloleté deti za výhodnejšie, resp. priaznivejšie, než situáciu, ktorá by mohla nastať, ak by k jej uzavretiu nedošlo) nemožno hovoriť o existencii tiesne a tobôž nápadne nevýhodných podmienok na jej strane. Ak motívom jej uzavretia bola výlučne snaha bezprostredného odvrátenia možného nepriaznivého výsledku pre jej maloleté deti, ktorého sa obávala v konaní Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003, „umlčania žalobcu“ v danom konaní a získania určitého času s tým, že už vtedy pred jej uzavretím by bola rozhodnutá takúto Dohodu neplniť s argumentmi o jej neplatnosti, ak by sa jej plnenia žalobca dovolával, tak práve takýto jej postoj (či už by ho mala z vlastnej hlavy alebo jej bol poradený niekým iným) by mohol napĺňať znaky konania v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcovi, ktorý pri uzatváraní Dohody vychádzal z toho, že žalovaná ňou skutočne chce docieliť mimosúdne vysporiadanie žalobcovej pohľadávky jej urovnaním a nekoná „len na oko“. V danej súvislosti súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch JUDr. Poláka, ako to navrhoval jeho substitút na pojednávaní dňa 17.08.2016, nakoľko jednak nie je až tak podstatné, kto a akou mierou prispel ku koncipovaniu definitívneho znenia Dohody (súdu sa javí v existujúcich súvislostiach verzia uvádzaná žalujúcou stranou kto koho ako prvý oslovil a kým bol potom pripravovaný text Dohody a kto ho následne upravil práve v bode 4. Dohody ako vierohodná) ak táto bola podpisovaná na pôde advokátskej kancelárie práve zástupcu žalovanej žalovanou za prítomnosti jej zástupcu, zohľadniac aj to, že súd nemal preukázané, že by nebolo v moci žalovanej strany, ak takýto dôkaz chceli vykonať, zabezpečiť prítomnosť Dr. Poláka na pojednávaní, keď doklad o PN Dr. Poláka predložený v kópii neobsahuje v dôsledku nevyplnenia potrebných údajov potrebné náležitosti, akými sú uvedenie diagnózy a uvedenie príčiny poškodenia zdravia (choroba, úraz...). Účelovosť navrhovaného postupu súd vyvodzuje aj z toho, čo predchádzalo splnomocneniu žalovanej JUDr. Polákom. Predchádzajúce pojednávanie v tejto veci bolo zmarené žalovanou, ktorá ako jeden z dôvodov, pre ktorý žiadala jeho odročenie, uviedla, že do dnešného dňa sa jej napriek snahe nepodarilo získať právne zastúpenie. Pritom žalovanej bola doručená žaloba už dňa 28.04.2016, ku ktorej sa v poskytnutej lehote nijako nevyjadrila. Následné predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 20.06.2016 jej bolo doručené dňa 24.05.2016, z ktorého sa ospravedlnila dňa 16.06.2016, kedy sa aj stala PN, čiže do jej PN mala viac ako 1,5 mesiaca na „získanie“ právneho zastúpenia, ku ktorému nakoniec došlo dňa 05.08.2016 (v čase kedy JUDr. Polák mal naviac byť dlhodobejšie v zahraničí, kam zvykne podľa jeho substitúta odchádzať niekedy už začiatkom leta, v júni), kedy už bolo vo veci nariadené nové pojednávanie a jej zástupcom sa opäť stala tá istá osoba, ktorá ju zastupovala nielen pri uzatváraní Dohody, ale aj v predchádzajúcej veci sp. zn. 5C/26/2015 a ktorá tiež zastupovala jej dve maloleté deti

v konaní pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003. Z uvedeného „postupu“ sú zrejmé „časové obštrukcie“ žalovanej, ak žalovaná nedokázala na pojednávaní 17.08.2016 uviesť presvedčivé dôvody nasvedčujúce inému možnému záveru. Argument tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v súvislosti s dôvodom odstúpenia žalovanej od Dohody listom z 02.02.2015 „z dôvodu opatrnosti“, ktorého danosť preukázaná nebola, bol žalovanou stranou uvádzaný len ako podporný argument pre prípad nedôvodnosti ich ďalších námietok, ktorými spochybňovali platnosť Dohody.

10. Zrejme tým nosným argumentom z hľadiska tvrdenej neplatnosti Dohody (aspoň z hľadiska frekvencie opakovaného poukazovania naň), bolo tvrdenie, že účastníkom Dohody boli aj deti žalovanej uvádzaní ako dlžníci - mal. Š. a B. Z., ktorých zastupovala žalovaná ako ich zástupca a preto takýto úkon, v ktorom šlo o majetok - finančnú sumu značného rozsahu, okrem súhlasu pôvodných dlžníkov mal byť schválený s poukazom na § 28 postupom podľa § 119 Civilného mimosporového poriadku. Súd k tomu uvádza, že z kontextu celej Dohody vyplýva, že jej účastníkmi boli výlučne žalobca (ako veriteľ) a žalovaná (ako nový dlžník). Je to zrejmé aj z okruhu osôb podpisujúcich uvedenú Dohodu, ktorú podpísali len uvedené dva subjekty. Žalovaná ju podpisovala (výlučne) ako nový dlžník a nie ako zákonný zástupca maloletých detí. Hoci v úvodnej časti Dohody sú uvádzaní ako pôvodní dlžníci deti žalovanej, zastúpené žalovanou ako ich zákonným zástupcom, takéto ich označenie má súvis predovšetkým s bodom 1. Dohody obsahujúcim špecifikáciu dlhu, ktorý sa žalovaná zaviazala splniť za pôvodných dlžníkov a pre spornosť výšky ktorého sa žalovaná ako nový dlžník urovnala so žalobcom spôsobom vyplývajúcim z bodu 3. Dohody. V danom prípade šlo o pristúpenie k záväzku žalovanou podľa § 533 OZ, k čomu nebol potrebný súhlas pôvodných dlžníkov. Preto uvedená námietka ako tvrdený dôvod neplatnosti nie je opodstatnená. Dokonca aj v prípade, ak by mali byť pôvodní dlžníci účastníkmi uvedenej Dohody, za ktorých by konala žalovaná ako ich zákonná zástupkyňa, ani v takom prípade by nebol potrebný súhlas súdu s poukazom na § 28 z dôvodu, že by touto Dohodou šlo o nakladanie s majetkom dlžníkov v nie bežnej veci. Z Dohody totiž nevyplývajú žiadne povinnosti pre pôvodných dlžníkov, ale len povinnosť žalovanej ako nového veriteľa zaplatiť žalobcovi sumu 16.950,- eur. Predmetnou Dohodou teda nedošlo k žiadnemu nakladaniu s majetkom maloletých dlžníkov, tobôž k nakladaniu, ktoré by bolo nad rámec bežného hospodárenia.

11. Za nedôvodné súd považuje aj námietky ohľadne absolútnej neplatnosti predmetnej Dohody z dôvodov uvedených v § 37 ods. 1 a § 39 so zdôvodnením, že žiadny záväzok maloletých voči žalobcovi neexistoval a aj z dôvodu neurčitosti z hľadiska označenia pohľadávky. V tomto smere súd poukazuje na argumenty žalujúcej strany uvedené pod bodom 5. odôvodnenia, s ktorými sa súd stotožňuje vo väzbe aj na ust. § 585 ods. 3 upravujúcim dôsledky urovnania a § 586 OZ, podporené predloženými listinnými dokladmi (dedičské rozhodnutie z tzv. základného dedičského konania po poručiteľovi - č. l. 5 až 12 spisu, uvádzajúcim na str. 6 a 12 pod položkou 15. žalobcovu pohľadávku, ktorú žalobca získal odplatnou zmluvou od ŠFRB vo výške 18.605.496,87 Sk, ako to vyplýva z oznámení ŠFRB - č. l. 65 - 67 spisu, z ktorých jedno bolo adresované aj súdu k dedičskému konaniu sp. zn. D 742/97 po poručiteľovi B. L., ktorá bola ešte v priebehu dedičského konania čiastočne uspokojená, ako je to zrejmé z listov z č. l. 68 a 72 spisu a ktorá po čiastočných uspokojeniach mala zostať neuspokojenou vo výške 6.171.091,16 Sk, v ktorej výške bola uvedená aj v dedičskom rozhodnutí). Pohľadávka žalobcu bola súčasťou pohľadávky uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003, v ktorom ju v danej časti aj po postúpení na žalobcu naďalej vymáhal vo svojom mene, ale na účet žalobcu ŠFRB, keď dôvodom jej zamietnutia bolo nie to, že by takáto pohľadávka existovať nemala, ale to, že za túto pohľadávku dedičia poručiteľa s poukazom na § 470 nezodpovedajú vychádzajúc zo zásady, že títo zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva a tiež aj námietka premlčania k časti pohľadávky. Z odôvodnení rozhodnutí súdov v danej veci nevyplýva, akým spôsobom sa tieto v súvislosti s aplikáciou ust. § 470 vysporiadali s existenciou ďalšieho majetku poručiteľa, ktoré malo tvoriť predmet tzv. dodatočného dedičského konania, ktorého existenciu potvrdila (ako tajomstva zvestovaného žalobcovi jeho terajším zástupcom) aj žalovaná v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/26/2015.

12. Súd nezistil ani to, že by pohľadávka v Dohode, tvoriaca predmet urovnania, bola označená neurčito. Táto bola identifikovaná nielen označením súdneho konania, súčasťou predmetu ktorého bola, ale aj právnym dôvodom jej vzniku a časom jej vzniku, ako na to poukázal aj zástupca žalobcu, čiže bola označená dostatočne určito.

13. Listom žalobcu z 28.01.2016 adresovaným žalovanej, žalobca jednostranne započítal voči svojej pohľadávke z Dohody vo výške 16.950,- eur svoj záväzok voči žalovanej predstavujúci žalovanej priznané trovy konania rozhodnutiami súdov vydaných v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/26/2015 v celkovej výške 350,01 eura (262,51 eura priznané súdom prvej inštancie + 87,50 eura priznaných súdom druhej inštancie), čím došlo k ich zániku v rozsahu, v ktorom sa kryli a čím sa žalobcova pohľadávka ponížila ku dňu stretu započítavaných pohľadávok (k 27.01.2016), t. j. ku dňu splatnosti tej zo započítavaných pohľadávok, ktorá sa stala splatnou neskôr, o sumu 350,01 eura na žalovanú istinu 16.599,99 eura.

14. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobe ohľadne žalovanej istiny 16.599,99 eura v celom rozsahu vyhovel. Zároveň súd s poukazom na § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien priznal žalobcovi aj uplatnené príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania za obdobie a vo výške uplatnenej žalobou, ktorá s ohľadom na čas vzniku omeškania žalovanej predstavuje tzv. zákonnú výšku úrokov z omeškania. Za priznané obdobie bola žalovaná nepochybne v omeškaní so zaplatením pohľadávky, z ktorej boli úroky priznané tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pretože pred podaním žaloby žalobca listom zo 14.05.2014, doručeným žalovanej 19.05.2014, túto vyzval na zaplatenie sumy 16.950,- eur v lehote do 30.05.2014. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet listom z 28.01.2016, ako už bolo uvedené, k stretu započítavaných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryli, došlo ku dňu 27.01.2016, kedy nadobudli právoplatnosť rozhodnutia súdov vydané v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/26/2015, ktorými boli priznané žalovanej voči žalobcovi trovy v celkovej výške 350,01 eura. Žalobca si v dôsledku zápočtu uplatnil úroky z omeškania z poníženej sumy pohľadávky, ktorá mu bola priznaná ako istina, práve od 27.01.2016.

15. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.