Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-983-2015.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/983/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci 6alobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: W. Q., S.. X.X.XXXX, M. Š. XXXX/X, A., občan SR, o zaplatenie 811,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 346,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 0,10 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55,17 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 69,98eur od 18.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,18 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 170,60 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 31.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 811,12 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy zo sumy 0,10 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55,17 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 69,98 eur od 18.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,18 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 635,69 eur od 19.5.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalovaná suma pozostáva z sumy 175,43 eur za poskytnuté služby a sumy 635,69 eur žalovanej titulom zmluvnej pokuty.
2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, preto súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti podľa § 180 C.s.p. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. 3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.3.2012, dodatku k zmluve zo dňa 23.3.2012, všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb, prehľadu poplatkov, písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014, faktúrou č. 3745913765 na sumu 0,10 eur (splatná 18.12.2012), faktúrou č.2747846525 na sumu 55,17 eur (splatná 18.2.2013), faktúrou č. 9748829441 na sumu 69,98 eur (splatná 17.3.2013), faktúrou č. 6749810414 na sumu 50,18 eur (splatná 17.4.2013), faktúrou č.1750774283 na sumu 635,69 eur (splatná 18.5.2013), pokusom o zmier z 1.12.2015, ako i ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci: 4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako postupca na navrhovateľa ako postupníka okrem iného aj pohľadávku odporcu.
5. Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzatvorila s žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb Magio TV, predmetom ktorej bolo predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytnutie služieb káblovej alebo
satelitnej televízie. Žalovaný užíval služby od 23.3.2012. Žalovaný mal v čase uzatvárania zmluvy adresu: W. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že zmluvné strany mali individuálne dohodnuté podmienky, osobitne zvýraznené v tabuľke: nájom Magio Boxu s HDD 1,99 eur s DPH mesačne, zmluvnú pokutu 150 eur s DPH v prípade nevrátenia , straty alebo scudzenia prenajatého Magio Boxu, zmluvnú pokutu 10 eur s DPH v prípade nevrátenia , straty alebo scudzenia diaľkového ovládača, zmluvnú pokutu 10 eur s DPH v prípade nevrátenia , straty alebo odcudzenia ostatného príslušenstva.
6. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 23.3.2012 Slovak Telekom, a.s. došlo k zrušeniu elektronickej faktúry vo formáte PDF. Zmluvné strany si dohodli jednomesačné zúčtovacie obdobie. Doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov.
7. Žalovanému boli zaslané faktúry za poskytnuté služby, a to: faktúra č. 3745913765 na sumu 0,10 eur (splatná 18.12.2012), faktúra č.2747846525 z 4.2.2013 na sumu 55,17 eur (splatná 18.2.2013), faktúra č. 9748829441 z 3.3.2013 na sumu 69,98 eur (splatná 17.3.2013), faktúra č. 6749810414 z 3.4.2013 na sumu 50,18 eur (splatná 17.4.2013).
8. Keďže žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný doposiaľ neuhradil ani časť z žalovanej sumy. 9. Na základe neplnenia si povinností plynúcich zo zmluvy bola žalovanému vystavená faktúra č.1750774283 z 4.5.2013 (splatná 18.5.2013) na sumu 635,69 eur. Suma 635,69 eur pozostáva z týchto položiek: pokuta Magio TV 299 eur, pokuta za nevrátenie HAG 165,97 eur, pokuta za Magio box 150 eur, pokuta za diaľkový ovládač 10 eur, pokuta za ostatné príslušenstvo 10 eur, odpis faktúry 0,60 eur.
10. Z obsahu Zmluvy o poskytovaní služby Magio TV (časť označená ako „Podmienky akcie“) zo dňa 23.3.2012 súdu nevyplýva , že by sa zmluvné strany individuálne dohodli na zmluvnej pokute 299 eur za porušenie záväzku užívať službu Magio TV počas 24 mesačnej doby, na pokute za nevrátenie 165,97 eur. Tieto sumy sú súčasťou jednoliateho, hutno a drobným písmom písaného textu. Predmetné sumy boli žalovanému vyúčtované tiež faktúrou č. 1750774283 z 4.5.2013.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že mu nebola od dodávaná služba od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a z ich strany tu boli prieťahy. Žalovaný nesúhlasí s uplatnenou sumou 811,12 eur, lebo pri uzatvorení zmluvy bola dohodnutá mesačná platba 20 až 25 eur za balíček Magio TV a pripojenie k internetu. Podľa jeho slov pri uzatváraní zmluvy súhlasil aj s bezplatnou niekoľko mesačnou službou HBO. Po uplynutí bezpoplatkovej doby HBO bude služba k HBO okamžite zrušená. Služba Magio TV, pripojenie na internet i HBO mu začali byť poskytované neskôr Po dôjdení mu faktúry na sumu vyššiu ako 30 eur žiadal zrušiť službu HBO, ale nebolo mu to umožnené podľa jeho tvrdenia z dôvodu neuhradenia už vystavenej faktúry. Potvrdil neuhradenie faktúry z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Podľa žalovaného mu neboli poskytované služby v obdobiach, za ktoré boli faktúry vystavené. Žalovaný k vyjadreniu nepredložil žiadne listinné dôkazy svedčiace o jeho tvrdeniach, napríklad že mu neboli služby poskytované resp. že by sa písomnou formou domáhal poskytovania služieb riadne v zmysle zmluvy.
12. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Pokutu za nevrátenie/poškodenie HAG vo výške 165,97 účtovanú vo faktúre na celkovú sumu 635,69 eur si uplatnil podľa čl. 1.16 cenníka (strana 7, bod 3.20.1). K vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy, bol s ňou oboznámený. Nenamietal nič okrem toho, že mu boli poskytované služby nad rámec a tieto aj spoplatňované. Žalovaný prestal platiť svoje záväzky voči spoločnosti, ktorá mu riadne služby poskytovala. Žalovaný nikdy písomne nereklamoval svoje nároky.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 15. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických telekomunikáciách, Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
16. Podľa § 44 ods. 4 zákona o elektronických telekomunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. 17. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, e) dodávateľom podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku,.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom..
19. Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
23. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
24. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
25. V zmysle zmluvy bolo uvedené, že Slovak telecom, a.s. je oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti vo výške 299 eur pokutu za nevrátenie HAG 165,97 eur. Vznik práva žalobcovi na zmluvnú pokutu vznikne v zmysle dohody samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu jeho porušenia povinnosti, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Zmluvné pokuty bude žalovaný povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.
26. V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie zmluvných pokút 299 eur a 165,97 eur, na ktorú sa vzťahuje ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovaného k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, riadne platil ich úhradu po dobu cca jedného roka, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere právny predchodca žalobcu nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty 299 eur a 165,97 eur, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinný v dňoch, od kedy súd priznal úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie sumy 175,43 eur za poskytnuté služby a sumy 635,69 eur žalovanej titulom zmluvnej pokuty.
31. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti istiny 346,03 eur. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služby Magio TV v zmysle zákona o telekomunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy Slovak Telekom, a.s. poskytoval žalovanému služby. Podľa obsahu Zmluvy bolo konštatované oprávnenie právneho predchodcu žalobcu ( Slovak Telekom, a.s.) vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti v sume 299 eur, pokutu za nevrátenie HAG v sume 165,97 eur. V texte nebolo uvedené, že pokuty by bola výsledkom dohody zmluvných strán.
32. Nakoľko žalovaný neplatil riadne a včas za poskytované služby, vnikol mu nedoplatok podľa tvrdenia žalobcu v celkovej sume 811,12 eur (175,43 eur za poskytnuté služby a 635,69 eur za zmluvné pokuty). Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní služby Magio TV uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda Slovak Telekom, a.s. povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Zmluvné strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona
- zákona o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
33. Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty ). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
34. Súd na právny vzťah strán sporu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo dohodu o uplatnení „ ostatných právnych predpisov“ na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Toto dojednanie vyplýva z toho, že zmluvné strany zmluvou písomne odkázali na všeobecné podmienky právneho predchodcu žalobcu ako súčasť zmluvy, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať zákonom o telekomunikáciách a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa charakteru záväzku jednoznačne vyplýva plnenie podľa občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal súdu, že Slovak Telekom, a.s. s žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností 299 eur a 165,97 eur. Súd preto aj vyhodnotil výšky zmluvných pokút 299 eur a 165,97 eur za neplatné a taktiež za neprimerané, lebo sa viaže na celé obdobie doby viazanosti zmluvného vzťahu. Súd koncipované pokuty 299 eur a 165,97 eur ako súčasť predtlačeného formulára zmluvy, písané veľmi malými a ťažko voľným okom čitateľnými písmenami hodnotí za rozpor s dobrými mravmi ( §3 OZ ). Súd má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku, keďže samotný text „zmluvná pokuta“ a jej výška 299 eur a 165,97 eur nie je ani len zvýraznená tučným písmom, podčiarknutá alebo inak zvýraznená, aby bola na prvý pohľad v jednoliatom texte neprehliadnuteľná. Súd má za to, že zmluva ako právny úkon v časti určenej zmluvnej pokuty 299 eur a 165,97 eur sa vzhľadom na vyššie už uvedené prieči dobrým mravom, a preto je v tejto časti neplatná aj s odkazom na § 39 OZ.
35. Súd mal preukázané z obsahu zmluvy, že zmluvné strany mali individuálne dojednané len pokutu za Magio box 150 eur, pokuty po 10 eur za diaľkový ovládač a ostatné príslušenstvo. Z tohto dôvodu súd považuje za dôvodnú žalovanú výšku zmluvných pokút len v sume 170 eur a v tejto sume ju aj priznal s zákonným úrokom z omeškania v zmysle faktúry č. 1750774283 z 4.5.2013, splatnej 18.5.2013.
36. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že by mu právny predchodca žalobcu neposkytoval zmluvne dohodnuté služby.
37. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením za poskytnuté služby celkovo v sume 175,43 eur, preto súd mu v tejto časti nároku vyhovel. Zmluvne boli dohodnuté i pokuty 150 eur, 2 x 10 eur, preto i v tejto časti je žaloba dôvodná. Keďže bol v omeškaní s úhradou jednotlivých faktúr znejúcich na sumy 0,10 eur, 55,17 eur, 69,98 eur, 50,15 eur, žalobca si oprávnene uplatnil i úrok z omeškania, správne od dátumu nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry. To isté platí i pre faktúru znejúcu na sumu 635,69 eur vystavenej z titulu pokút, z ktorej súd priznal len sumu 170,60 eur ( 170 eur za pokuty a 0,160 eur za odpis elektronickej faktúry). Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku ( t.j. v časti pokuty 299 eur a pokuty 165,97 eur) súd žalobu zamietol.
38. Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
39. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Z., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
40. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
41. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
42. Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p.,
ak podmienku posúdil ako neprijateľnú. Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty).
43. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na navrhovateľa. Dodávateľ nie je účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je navrhovateľ (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v Zmluve za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách, všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
44. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. Ale aj s ohľadom na tieto skutočnosti súd vyhlásil vo výroku neprijateľnú podmienku za neplatnú. 45. Záverom už len súd dodáva, že zmluva o poskytovaní služby Magio je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Pokuty vo výške 299 eur a 165,97 eur boli vopred zo strany navrhovateľa naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam žalobcu (či Slovak Telekom, a.s.) o individuálnom vyjednaní pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu i zamietol súd žalobu v časti zmluvnej pokuty.
46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
49. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 15 %. K výške 15 % súd dospel nasledovným matematickým výpočtom: Žalobca si uplatnil 811,12 eur, súd mu priznal 346,03 eur. Žalobca bol úspešný 42,66 % ( 346,03 x 100/811,12), žalovaný bol úspešný 57,33 % ( 100 -42,66) a čistý úspech mal žalovaný 15 % ( 57,33-42,66 = 14,6=zaokrúhlene 15).
50. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).