Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-5-2022.pdf
PDF · 70.71 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z., M. XXX/XX, proti odporcovi W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z., X. XXX/XX, o určenie príspevku pre rozvedenú manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Pc/21/2021 - zo dňa 18.01.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výrokov I. a III.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal bývalého manžela navrhovateľky prispievať navrhovateľke titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky sumou 20,- Eur mesačne počnúc od 19.04.2021. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Povolil dlžný príspevok za obdobie od 19.04.2021 do 20.01.2022 v sume 192,67 Eur splácať splátkach po 15,- Eur mesačne a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka ako bývalá manželka odporcu, podala 19.04.2021 na Okresný súd Poprad návrh, ktorým sa domáhala, aby súd uložil jej bývalému manželovi prispievať na jej výživu titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela sumou 150,- Eur mesačne. Súd uviedol, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad 14P/137/2019 zo 04.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode dňa 01.07.2020. Týmto rozsudkom bol v osobnej starostlivosti matky zverený syn Michal narodený 05.12.2004 a bývalý manžel bol zaviazaný prispievať na výživu tohto syna sumou 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.06.2020 doteraz. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Poberateľom prídavku na dieťa je osobitný príjemca, a to mesto M. Z., nakoľko maloletý W. zanedbával školskú dochádzku. Odporca je zamestnaný v spoločnosti N., s.r.o. od 01.03.2020 doposiaľ. Jeho mesačný vymeriavací základ za obdobie od marca 2020 do júna 2021 bol 696,- Eur a za júl 2021 796,10 Eur. Z rozsudku ďalej vyplýva, že navrhovateľka v roku 2013 absolvovala operáciu mozgu, ale na pravidelné kontroly kvôli finančnej situácii nechodí. Navrhovateľka nepredložila dôkazy o jej aktuálnom zdravotnom stave.
3. Súd uviedol, že navrhovateľka nepreukázala neschopnosť sama sa živiť. Navrhovateľka sama uviedla, že vie v akej oblasti chce pracovne pôsobiť. Je v jej schopnostiach zaobstarať si relevantné informácie a následne ich aplikovať tak, aby si dokázala sama nájsť živobytie. Súd napriek tomu priznal navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 20,- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Vychádzal pritom z toho, že je potrebné aspoň v minimálnej miere prispieť navrhovateľke
na kompenzovanie jej nepriaznivej životnej situácie, pričom táto suma by mala slúžiť aspoň na čiastočné pokrytie nákladov, ktoré je vzniknú pri hľadaní si práce. Príjem odporcu umožňuje platenie takéhoto príspevku. Dlžný príspevok za obdobie od 19.04.2021 do 20.01.2022 súd umožnil odporcovi splácať v splátkach po 15,- Eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 57 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Podľa obsahu sa jedná o odvolanie proti výrokom II. a IV. rozsudku. V odvolaní požaduje čiastku 12 600,- Eur, ktorú odôvodňuje tým, že otec dieťaťa sa podieľal na tom, do akej závažnej životnej situácii sa dostala so synom. Nespochybňuje závery, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, teda závery o tom, že je schopná sama sa živiť. Uviedla, že sumu 12 600,- Eur požaduje aj z dôvodu, že jej otec dieťaťa zatajil podstatnú informáciu týkajúcej sa prijatia syna na školu, aj za to, že otec dieťaťa o nej šíri nepravdivé ponižujúce informácie, že je neschopná a zlá matka, aj za to, že sa otec dieťaťa ku nej prával až s tým následkom, že celá vysilená a vyhladovaná nakoniec skolabovala na toalete a danej situácii nezabránil. Ďalej sa táto suma vzťahuje aj na svojvoľné používanie jej vecí a aj na veci spomínané v anulácii rozvodu, kde sa dožaduje ich vrátenia či úhrady zničených vecí. Poukázala na to, že nemôže vyžiť zo sumy 200,- Eur mesačne, keď v priebehu rokov 2015 až 2019 týždenne nakupovala za 100 až 120,- Eur čo bol bežný štandard nákupu.
5. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne. Súd prvej inštancie v odôvodneniach rozhodnutia správne uviedol, že navrhovateľka nedokázala, že je neschopná sama sa živiť, čo je zákonnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Napriek tomuto záveru súd prvej inštancie priznal navrhovateľke príspevok vo výške 20,- Eur mesačne. Tento výrok však odvolaním napadnutým nie je a odvolaním je napadnutý len výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti je teda vecne správne. Navrhovateľka nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť, a preto nemá nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela od odporcu. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá charakteru konania. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre ktorý by malo byť rozhodnuté o náhrade trov konania inak, ako podľa § 52 CMP.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.