Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/962/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: U. M., nar. XX. 7. XXXX, bytom U. G. XXX, o zaplatenie 429,59 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. marca 2015, č.k. 8C/52/2015-77 v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 29. júna 2015, č.k. 8C/52/2015-96 a opravným uznesením zo dňa 28. augusta 2015 č.k. 8C/52/2015-107, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

III. V zostávajúcej - vyhovujúcej časti, rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom a opravným uznesením, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 158,27 eur s 9 % -ným úrokom z omeškania ročne od 21. 5. 20l2 do zaplatenia a úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2011 do 21. 4. 2012 vo výške 3,51 eur s tým, že povolil žalovanej uvedenú sumu splácať mesačne po 20,- eur, ktoré je povinná poukazovať na účet žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok zdôvodňoval tým, že žalovaná uzatvorila dňa 13.6.2007 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o úvere číslo 363411730, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanej peňažné prostriedky vo výške 796,65 eur, ktoré sa táto zaviazala splácať v splátkach po 22,61 eur. Pohľadávka bola zmluvou postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.772,83 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.429,69 eur, riadneho úroku 146,87 eur, úroku z omeškania 175,34 eur. Žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie 19 neuhradených splátok úveru vo výške 429,59 eur, úrok z omeškania zo splátok splatných v mesiacoch november 2010 až apríl 2011 vyčíslený k 20.05.2012 vo výške 28,86 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 429,59 eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Žalovaná uznala dlh v jeho nepremlčanej časti, žiadala vzhľadom na svoju finančnú situáciu splátky po 20,- eur mesačne.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovanou dňa 13.06.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0363411730, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 24.000,- Sk (796,65 eur) pri úrokovej sadzbe 25,83 % ročne. Úver bol poskytnutý jednorazovo, bezhotovostne. Boli dojednané splátky po 681 Sk (22,61 eur), s tým, že prvá splátka bola splatná 20.07.2007 a nasledujúce splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom posledná splátka mala byť splatná 20.05.2012. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním žalovanej sumy ešte pred tým, ako bola pohľadávka, ktorú Slovenská sporiteľňa, a.s. voči nej evidovala, postúpená na žalobcu. Pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávala z istiny 1.772,83 eur, príslušenstva 343,14 eur.

4. Na danú vec aplikoval okresný súd ust. § 497, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1),2),3) § 54 ods. 1, § 524 ods. 1), 2) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),b) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b Zákona č. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že i keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V otázke premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu. Nárok uplatnený žalobcom považoval za v časti premlčaný. Žaloba bola súdu doručená dňa 22.10.2014. Nakoľko premlčacia doba bola podľa Občianskeho zákonníka tri roky a súd na premlčanie musel prihliadať ex offo, nemohol priznať splátky, ktoré boli ku dňu vyhlásenia rozhodnutia premlčané, v tomto prípade splátky splatné pred 22.10.2011 ( 12 splátok á 22,61 ( 271,32 eur) spolu s uplatňovaným úrokom z omeškania z týchto splátok, preto v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal len právo na zaplatenie nezaplatených splátok splatných po 23.10.2011, čo sú splátky splatné v období 20.11.2011 (prvá nepremlčaná splátka) - 20.05.2012 (dátum konečnej splatnosti celého úveru), čiže spolu 7 splátok á 22,61 eur, čo je spolu 158,27 eur, spolu s úrokom z omeškania, ktoré povolil žalovanej splácať po 20,- eur mesačne.

5. O trovách konania rozhodol aplikujúc § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže miera úspechu strán sporu bola v zásade rovnaká, ani jednej z nich nárok na ich náhradu nepriznal.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP) navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú k náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 13.06.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ daná zmluva o úvere bola uzavretá pred týmto dňom, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutia NS SR 2Mcdo 3/2011 a 6 Mcdo 4/2012. Z uvedeného dôvodu je nesprávne rozhodnutie aj v časti náhrady trov konania, pretože táto mu prináleží v plnom rozsahu. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 37,96 eur s DPH.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolanie žalobcu za nedôvodné.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

9. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

11. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 .

14. V zmysle ust. § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zvyšnej - vyhovujúcej časti nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola ( § 367 .

20. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

21. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok.

22. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ .

23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

26. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke premlčania časti uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 .

28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

29. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a tiež s poukazom na dátum jej uzatvorenia (pred 1.1.2008) .

30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103 . Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)

31. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo

prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. „.... ide o spresnenie jedného ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov aj na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV. ide o spresnenia účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces.“ Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

32. K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

33. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia námietka žalobcu nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

34. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

35. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu potvrdil, keď súčasne dospel tiež k záveru o správnosti rozhodnutia aj v súvisiacej časti, ktorou aplikujúc ust. § 142 ods. 2 OSP (teraz 255 ods. 2 vzhľadom na žalobcov prevažujúci úspech v spore zaviazal vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu žalovaného na pomernú náhradu trov konania.

36. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal, keďže jej trovy v odvolacom konaní nevznikli.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .