Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-632-2015.pdf
PDF · 115.11 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/632/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX, W.: S. A. Q., N. O.E. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: U.. P. Š., Y. X. X. Y. O.Á.: M. XX, XXX XX P., proti žalovanému: X. H. Q. N. L. F.H. X., Š. X, W. G., v zastúpení poverenej prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina: U.. P. P., o zaplatenie 3.053,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.901,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.901,28 Eur od 03.05.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v pomere 90 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2015 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 3.053,45 Eur s príslušenstvom - t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 29.10.2015 do zaplatenia titulom nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní - uznesenia o vznesení obvinenia Č.Q.: E.-XXX/OEK-N.-XXXX zo dňa 29.10.2007 za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal riadne a včas sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina zamietol uznesením X F. XXX/XX zo dňa 16.11.2007. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XXT/ XX/XXXX zo dňa 25.03.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 19.08.2015 bol spod obžaloby oslobodený. Škoda spočívajúca v účelne vynaložených trovách obhajoby v zmysle vyh. MS SR č. 655/2004 Z.z., dosiahla spolu sumu 3.053,45 Eur.
2. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zaslal na príslušný orgán konajúci v mene štátu - L.Á. F. X. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2015 oznámil postúpenie žiadosti na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR, nasledovala ešte jedná výmena medzi uvádzanými štátnymi orgánmi s tým, že žalobca poukázal na jasné znenie Zákona č. 514/2003 v platnom znení, podľa ktorého do úvahy prichádza jedine L. F. X..
3. Z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe doručenej súdu dňa 10.03.2016 vyplýva, že uplatnený nárok neuznáva a žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody predčasne, pred uplynutím šesťmesačnej lehoty; na obsah vyjadrenia L. F. zo dňa 05.11.2015 a 25.11.2015 sa nepovažuje za príslušný orgán na prerokovanie žiadosti na náhradu škody. Pre existujúci spor o príslušnosť medzi štátnymi orgánmi zdôraznil, že L. X. neoznámila žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí. Žalobca nepreukázal základ pre uplatnenie nároku - nezákonné rozhodnutie podľa § 6 ods. 1 cit. zák. Žalovaný zastáva názor, že neskorší oslobodzujúci rozsudok pre obžalovaného nezakladá záver o tom, že označené uznesenie o vznesení
obvinenia voči jeho osobe bolo nezákonné. Takúto konštrukciu zákon v žiadnom ustanovení neupravuje, takáto konštrukcia je v rozpore s cit. zákonným ustanovením, ktoré striktne a jednoznačne vymedzuje, aké rozhodnutie možno považovať za nezákonné. V právnom poriadku SR neexistuje zákon, ktorý by za orgán príslušný na zmenu resp. zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia určoval súd. Takto extenzívny výklad zákona je neprípustný aj preto, že Zákon č. 514/2003 Z.z., stojí na prísnej absolútnej objektívnej zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, preto rozširovanie skutkových podstát ako základ priznania nároku na náhradu škody by bolo zásahom súdnej moci do tvorby práva, ktorá v právnom poriadku SR nie je zverená súdom, ale zákonodarnej moci. Takýto extenzívny výklad tohto zákona predstavuje neprípustný zásah do výkonu právomoci orgánov činných v trestnom konaní a vytvára nátlak súdnej moci na činnosť týchto orgánov. Prípadne rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia, by bolo v rozpore so všetkými zásadami trestného práva predovšetkým zásadou prezumpcie neviny, zásady legálnosti, popretím účelu trestného konania, resp. jeho časti t.j. prípravného konania. Uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa stal a že ho spáchal obvinený, ale vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti o jeho spáchaní touto osobou. Iný záver by viedol k tomu, že stíhať možno len osoby, ktorých vina je v čase vznesenia obvinenia bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Akékoľvek spoločné posudzovanie dvoch typov rozhodnutí v kontexte označeného zákona je neprijateľné a nelogické. Predpoklady pre vydanie týchto dvoch typov rozhodnutí a nároky na ich vydanie je rôzny. Kým pri vznesení obvinenia je to dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu určitou osobou, pričom uvedené je predmetom ďalšieho vyšetrovania, v zákonom predpokladanom konaní pred súdom, jedine súd môže rozhodnúť o vine resp. nevine obžalovaného rozsudkom a vina obžalovaného musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť stíhať osobu dôvodne podozrivú zo spáchania trestného činu. Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutiami NS SR, ktoré prijali záver, že oslobodzujúci rozsudok má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť. Aj s poukazom na záväznosť rozhodnutí súdov žalovaný požiadal súd, aby nenasledoval bezvýhradne tieto rozhodnutia, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.
4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a k vyjadreniu žalovaného uviedol, len toľko, že ak trestné stíhanie trvá viac ako 10 rokov, keď začiatočné úkony boli evidentné nedostatočné a prokuratúra na tento nedostatok nereagovala, ide o vyhováranie sa a vyhýbanie sa základnej slušnosti.
5. Žalovaný na pojednávaní zotrval na obsahu písomného vyjadrenia a osobitne sa vyjadril k uplatnenej výške škody. Podľa vyúčtovaných úkonov právnej pomoci obhajcom U.. P.. Š. zo dňa 14.10.2015 namietal úkon z 22.11.2007 - štúdium spisového materiálu a konzultácia s klientom, ktorý si niekoľkokrát obhajca uplatnil, keď zákon uvádza len preštudovanie spisu po ukončení vyšetrovania, teda opakovane uplatnenie tohto úkonu z 07.10.2008 a z 22.04.2009 ako oboznámenie sa z výsledkami vyšetrovania, je nedôvodné. Pri úkone označenom ako návrh na vykonanie dokazovania - patrí len 1 tarifnej odmeny. Žalobca nepreukázal uplatnený nárok v časti uplatneného cestovného - nepredložil technický preukaz od osobného motorového vozidla, že je platiteľom DPH, uhradenie vyúčtovaných trov obhajoby. Súčasne žalovaný namietal aj uplatnené príslušenstvo k nároku - úroku z omeškania - s poukazom na podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku L. X. zo dňa 02.11.2015 začala plynúť 6-mesačná lehota, ktorá uplynula 02.05.2016, t.j. až dňom 03.05.2016 mohlo dôjsť k vzniku omeškania.
6. V posudzovanej veci vykonal súd dokazovanie z listinných dôkazov predložených žalobcom, obsahom pripojeného spisu, na základe ktorých vyvodil v čase rozhodujúcom pre rozhodnutie súdu nasledujúce skutkové a právne závery pri interpretácii a aplikácii najmä Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení a vyhlášky MS SR č. 688/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení:
7. Na základe uznesenia povereného policajta E. F. Q. Ž., Ú., E. Č.:E.- XXX/OEK-N.-XXXX zo dňa 29.10.2007 bolo vznesené obvinenie žalobcovi pre zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) TZ pre skutok: že „ dňa 11.12.2006 oznámil vznik škodovej udalosti z havarijného poistenia osobného motorového vozidla zn. Y. H., ev. č. N. XXX Y. v spoločnosti O. F., Y..X.. Ž.G., J. X, ku ktorému malo dôjsť tak, že dňa 25.11.2006 v čase o 16.15 hod. viedol uvedené vozidlo na ceste III triedy smerom od obce O. do obce D., E.. Ž., kde malo dôjsť k dopravnej nehode,
pričom bolo E. F. E. Ž. zistené, že k uvedenej DN nedošlo, O. F. Y..X.. doposiaľ nevyplatila poistné plnenie škodovej udalosti z havarijného poistenia, ktoré si u nej uplatnil, pričom mal úmysel od nej vylákať poistné plnenie, čím sa pokúsil uviesť uvedenú spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a mal tak úmysel spôsobiť jej väčšiu škodu v sume 138.060,- Sk.
8. Proti označenému uzneseniu podal navrhovateľ v procesnom postavení obvineného prostredníctvom svojho obhajca sťažnosť. Prokurátor uznesením č. XPv XXX/XX-X zo dňa 16.11.2007 sťažnosť ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že trestné stíhanie vychádza z obsahu vyšetrovacieho spisu E., E. Ž., sp. zn. E.-F.-XXX/ODI-Q.-XXXX. Súd rozsudkom sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 25.03.2015 podľa § 285 písm. b) oslobodil obžalovaného /žalobcu spod obžaloby prokurátora Okresnej F. Ž., sp.zn. XPv XXX/XX-XX z 15.05.2009, podľa ktorej sa mal dopustiť pokusu prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 14 ods. 1 Tr. Zák. k § 223 ods. 1 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činnom. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.08.2015 odvolanie prokurátora zamietol.
9. Z vyčíslenia náhrady trov konania obhajcom U.. P.. Š. zo 14.10.2015 vyplýva, že odmena obhajcu bola vyčíslená za nasledovné úkony: 1. prevzatie, príprava vrátane prvej porady s klientom z 02.11.2007, 2. písomné podanie sťažnosti proti uzneseniu J. z 31.10.2012, porada s klientom z 02.11.2007, 3. štúdium spisového materiálu na E. Ž. + konzultácia s klientom z 22.11.2007, 4. účasť na výsluchu obvineného od 11.35 - 13.27 hod. a výsluchu svedkyne M. od 13.34 - 14.17 hod. (2 úkony) z 22.11.2007, za každý z označených úkonov odmenu vo výške 73,96 Eur a režijný paušál vo výške 5,91 Eur, strata času P. - Ž. a späť x 2 vo výške 19,72 Eur a cestovné náhrady P. - Ž. a späť, MV Passat ŠPZ P. XXX, (30 km x 0,29 Eur x 2/ 6,20 Sk+ 6,6 x 40,06 Sk) vo výške 17,40 Eur, 5. účasť na výsluchu znalca od 8.30 - 10.30 hod., výsluch svedkyne U. od 10.38 - 12.37 hod., z 27.03.2008 v sume 158,14 Eur a režijný paušál v sume 6,30, strata času 10,52 Eur x 2 v sume 21,04 Eur. Cestovné náhrady P. - Ž. a späť P. F. Š. P. XXX, (30 km x 0,29 Eur x 2/ 6,20 Sk+ 6,6x41,55 Sk) vo výške 18 Eur, 6. účasť na výsluchu svedka W. od 9.30
- 10.36 hod., zo 17.9.2008 v sume 79,07 Eur, režijný paušál v sume 6,30 Eur, strata času 21,04 Eur, cestovné náhrady P. F. ŠPZ P. XXX, (30 km x 0,29 Eur x 2/ 5,50 Sk+ 6,6x42,74 Sk) vo výške 16,80 Eur, 7. účasť na výsluchu svedka-poškodeného od 14.30 - 15.00 hod. z 24.09.2008 v sume 79,07 Eur, režijný paušál v sume 6,30 Eur, strata času - 21,04 Eur, cestovné náhrady MV F. ŠPZ P. XXX, (30 km x 0,29 Eur x 2/ 6,20 Sk + 6,6 x 42,74 Sk) vo výške 16,80 Eur, 8. oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania zo 07.10.2008 v sume 79,07 Eur, režijný paušál v sume 6,30 Eur, strata času v sume 21,04 Eur, cestovné náhrady MV Passat Š. P. XXX, (30 km x 0,29 Eur x 2/ 5,50 Sk + 6,6 x 42,74 Sk) vo výške 16,80 Eur, 9. oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania z 22.04.2009 v sume 86,93 Eur, režijný paušál v sume 6,95 Eur, strata času v sume 11,59 x 2 v sume 23,18 Eur, cestovné náhrady MV F. Š. P. XXX, (30 km x 0,25 Eur x 2/ 0,183 Eur + 6,6 x 1,058) vo výške 15,06 Eur, 10. návrh na vykonanie dôkazov z 4.6.2009 v sume 86,93 Eur, režijný paušál v sume 6,95 Eur, 11. účasť na pojednávaní E. Ž. od 13.00 - 15.32 hod. z 26.09.2012 v sume 95,37 Eur, režijný paušál v sume 7,63 Eur, strata času v sume 25,42 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,26 Eur x 2/ 0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,36) vo výške 15,60 Eur, 12. účasť na pojednávaní E. Ž. od 9.00 - 11.40 hod. z 2.11.2012 v sume 190,74 Eur, režijný paušál v sume 7,63 Eur, strata času v sume 25,42 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,26 Eur x 2/ 0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,36) vo výške 15,60 Eur, 13. účasť na pojednávaní E. Ž. od 13.00 - 15.05 hod. z 27.11.2013 v sume 173,86 Eur, režijný paušál v sume 7,63 Eur, strata času 13,01 x 2 v sume 26,02 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,26 Eur x 2/0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,36) vo výške 15,60 Eur, 14. účasť na pojednávaní E. Ž. od 13.00 - 14.48 hod. z 19.2.2014 v sume 90,17 Eur, režijný paušál v sume 8,04 Eur, strata času 13,40x2 v sume 26,80 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,25 Eur x 2/0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,356) vo výške 15 Eur, 15. účasť na pojednávaní E. Ž. od 13.00 - 14.09 hod. z 11.6.2014 v sume 90,17 Eur, režijný paušál v sume 8,04 Eur, strata času 13,40 x 2 v sume 26,80 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,25 Eur x 2/ 0,183 Eur + 5,3l/100x1,357) vo výške 15 Eur, 16. účasť na pojednávaní E. Ž. od 13.00 - 14.18 hod. z 19.9.2014 v sume 90,17 Eur, režijný paušál v sume 8,04 Eur, strata času 13,40x2 v sume 26,80 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,25 Eur x 2/ 0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,349) vo výške 15,-Eur, 17. účasť na pojednávaní OS Žilina z 25.3.2015 v sume 92,63 Eur, režijný paušál v sume 8,39 Eur, strata času 13,98 x 2 v sume 27,96 Eur, cestovné náhrady P. F. B.: XXX T. (30 km x 0,25 Eur x 2/ 0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,357) vo výške 15 Eur, 18. účasť na pojednávaní KS Žilina z 19.08.2015 v sume 92,63 Eur, režijný paušál v sume 8,39 Eur, strata času 13,98 x 2 v sume 27,96 Eur, cestovné náhrady MV F. B.: XXX T. (30 km x 0,25 Eur x 2/ 0,183 Eur + 5,3l/100 x 1,357) vo výške 15 Eur. DPH 20 % v sume 508,91 Eur. Celkovo vyúčtované trovy obhajoby v sume 3.053,45 Eur. Zálohu žalobca poskytol v sume 1.500 Eur, k doplateniu obhajca žiadal sumu 1.553,45 Eur do 7 dní od obdržania vyúčtovania.
10. Žalobca súdu preložil osvedčenie o registrácii pre DPH z 25.03.2004, osvedčenie o evidencii P. Q. F. B.: P. a P. Q. F. B.: P., pokladničný doklad č. XXXX zo 04.11.2015 na sumu 1.553,50 Eur, príjmový pokladničný doklad z 08.12.2014 na sumu 90 Eur, z 26.05.2014 na sumu 500,- Eur, z 08.12.2008 na sumu 21.000,- Sk (697,- Eur), zo 04.12.2007 na sumu 3.500,- Sk, z 2.11.2007 na sumu 3.000,-Sk. V súvislosti s oboznámenými dôkazmi vyhodnotil súd námietky žalovaného o nepreukázaní uplatnených nárokov v označených častiach - DPH, cestovné, zaplatenie trov obhajoby za nedôvodné. Vychádzajúc z vyúčtovaných úkonov ako dôvodnú námietku žalovaného súd vyhodnotil námietku, že za úkon pod bodom 3. označený ako štúdium vyšetrovacieho spisu z 22.11.2007, ktorý zástupca žalovaného zdôvodnil tým, že sa potreboval oboznámiť priebežne so stavom konania pre riadne vedenie obhajoby, obhajcovi nepatrí odmena, súd nevyhodnotil tento úkon ako účelný, keďže zo stavom konania sa oboznamoval v rámci prevzatia obhajoby a prvej porady s klientom. Za úkon pod bodom 10. zo 04.06.2009 - návrh na vykonanie dôkazov označený ako návrh na vykonanie dôkazu patrí obhajcovi odmena vo výške 1 tarifnej odmeny (§ 14 ods. 3 písm. a/ cit. vyhl.) t.j. 56,33 Eur. Tieto úkony súd žalobcovi nepriznal a žalovaný nárok znížil celkovo o sumu 152,17 Eur. Namietané úkony pod bodom 8., 9., zo 07.10.2008 a 22.04.2009 označené ako oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania boli dôvodné, pretože po vrátení veci vyšetrovateľovi na došetrenie nasledovalo po druhýkrát oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania.
11. K námietkam odporcu uplatneným v tomto konaní - predčasnosť podanej žaloby pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie uplatneného nároku, nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku súd uvádza nasledovné:
12. Z predložených žiadostí na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mal súd preukázané, že prvú žiadosť žalobca podal dňa 29.10.2015 L. X., táto následne listom zo dňa 05.11.2015 postúpila žiadosť MS SR z dôvodu nepríslušnosti konať za štát. Listom zo dňa 12.11.2015 ministerstvo vrátilo žiadosť L. X.. Nasledovala odpoveď L. X. zo dňa 25.11.2015 adresovaná žalobcovi, ktorým odmietli príslušnosť konať v mene štátu, preto žalobca podal žalobu súdu. Je nezodpovedné ako prvý argument uviesť predčasnosť podania žaloby, ak so žalobcom na podklade podanej žiadosti nemal záujem rokovať žalovaný ako zástupca štátu. Táto lehota aj napriek podanej žaloby bola stále k dispozícii stranám sporu. Zo zvoleného prístupu štátneho orgánu možno vyvodiť záver, že mal záujem na uplynutí lehoty na predbežné prerokovanie nároku, aby v konečnom dôsledku bol povinný o uplatnenom nároku rozhodnúť súd. Pretože predbežné prerokovanie uplatneného nároku sa medzi stranami sporu nezrealizovalo, a v žiadosti bol uplatnený nárok v rovnakom rozsahu čo do základu a výšky ako v predmetnej žalobe, súd námietku žalovaného, že v čase podania tejto žiadosti nebola časť odmeny obhajcovi zaplatená, považoval za nedôvodnú. Dôležitá je skutočnosť, že žalobca preukázal v konaní pred súdom, že trovy obhajoby boli v rozsahu podanej žaloby uhradené.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. V zmysle § 4 ods. 1. písm. f) tohto zákona koná vo veci škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo správnom konaní.
14. V štádiu prípravného konania, ktorým sa rozumie úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, koná tak poverený policajt, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania ako zodpovedný orgán verejnej moci prichádzajú do úvahy P. Q. X. a L. F. X.. V takomto prípade je pre určenie, ktorý z týchto orgánov prichádzajúcich do úvahy bude orgánom konajúcim v mene štátu, rozhodujúcim kritériom ako vyplýva z cit. zákonného ustanovenia, či bola podaná obžaloba alebo nie. Podľa názoru súdu pri vyvodení zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci je potrebné dôsledne rozlišovať jednotlivé úseky trestného stíhania a pri vyvodení zodpovednosti je nevyhnutné vyhodnotiť aj mieru oprávnení, ktorými v danom štádiu trestného konania
disponujú jednotlivé orgány činné v trestnom konaní. Postavenie prokurátora je diametrálne odlišné od postavenie policajta, pretože prokurátor podľa § 230 Tr. poriadku vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Činnosť prokurátora, ktoré je v tomto konaní dôvodom pre uplatnenie náhrady škody voči štátu, nemožno prehliadnuť. S poukazom na vedenie trestného stíhania voči žalobcovi až do štádia podania obžaloby, postavenie prokurátora v prípravnom konaní, disponujúcimi zákonnými oprávneniami s príslušnou rozhodovacou činnosťou, by bolo nesprávne vyvodiť zodpovednosť voči „nižšiemu článku“ v sústave konajúcich orgánov - policajtovi. Z uvedených dôvodov v predmetnej veci, vzhľadom na fázu trestného konania, za oprávnený orgán konať v mene štátu vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci súd považuje L. F. X. podľa § 4 ods. 1 písm. f) označeného zákona. V danom prípade nie je odôvodnený postup podľa § 4 ods. 2 cit. zák. Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu P. X. X..
15. Právny nárok jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo skončené oslobodením obžalovaného/žalobcu spod obžaloby, treba vo všeobecnej rovine odvodiť z princípov právneho štátu. Štát je povinný niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré svojou činnosťou priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní viesť vyšetrovanie a stíhať trestnú činnosť, na strane druhej sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukáže ich postup ako mylný a tým zasahujúci do základných práv jednotlivca. V takejto situácii nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili svoje pôvodné podozrenie, ale či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Toto je podstatný rozdiel od ponímania uplatneného nároku žalovaným.
16. V posudzovanom prípade sa výsledok trestného stíhania v podobe právoplatného odsúdenia žalobcu v procesnom postavení obžalovaného nedostavil. Nenaplnil sa tak základný účel trestného konania - vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi skutku kvalifikovaného v podanej obžalobe ako trestný čin, tak rozhodol až v súdnom konaní súd pri preskúmaní obžaloby. Štát sa stal teda zodpovedným za vedenie trestného stíhania proti žalobcovi, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. V tejto súvislosti námietka žalobcu, že trestné konanie bolo vedené cca 10 rokov nie je zanedbateľnou.
17. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len cit. zák.), zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutí jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
18. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 prvá veta cit. zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.
19. Pre správnu interpretáciu tohto zákonného ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho gramatického výkladu. V tomto smere súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej gramatický výklad právnej normy slúži len na prvotné priblíženie k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti výkladu, resp. na jej doplnenie alebo spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na úroveň gramatického výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.
20. Z hľadiska teleologického výkladu, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právnej normy, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa § 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno formálne (doslova) trvať na zrušení /zmene takéhoto rozhodnutia, ale splnenie tejto zákonnej podmienky treba vykladať extenzívne. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, je nenaplnením predpokladu o spáchaní trestného činu obžalovaným, a takýto výsledok trestného konania má rovnaké dôsledky ako zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom.
21. Uzatvárajúc súd mal splnený základný predpoklad k uplatneniu práva na náhradu škody podľa osobitného zákona. Ďalej súd len konštatuje, že v danom konaní sú splnené aj ďalšie zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu - okrem už uvádzaného nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a výškou spôsobenej škody. Podľa § 18 ods. 1, 3 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Trestné konanie vedené proti žalobcovi si v záujme odvrátenia nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného a neskôr obžalovaného vynútili procesné úkony a tieto procesné úkony si vyžiadali náklady spojené s odmenou zvoleného advokáta podľa tarify určenej osobitným predpisom - teda sú príčinou vzniku trov obhajoby. Náklady vynaložené na trovy obhajoby sú tak v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Obhajca vyúčtoval trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej ku dňu vykonania jednotlivých úkonov v zmysle § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3.
22. K namietanej výške uplatnenej škody sa súd vyjadril vyššie v odôvodnení. Spolu s uplatneným nárokom si navrhovateľ uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky - zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % z uplatnenej sumy od 29.10.2015 do zaplatenia. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatnený nárok vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odo dňa omeškania s plnením peňažného dlhu a právom navrhovateľovi prináleží. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške ku dňu 29.10.2015 dôvodiac, že ide o dátum kedy sa prvýkrát obrátili na protistranu, aby uzatvorili dohodu o náhrade. Súd s poukazom na ust. § 16 ods. 4 posledná veta cit. zák. lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Vychádzajúc z cit. ustanovenia súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 03.05.2016 prvým dňom nasledujúcim po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
23. Žalobu zamietol v časti nepriznaného príslušenstva - úroku z omeškania pôvodne uplatneného od 29.10.2015 a vyúčtovanej odmeny v rozsahu úkonu č. 3 ako neúčelného úkonu - tarifná odmena 73,96 Eur, režijný paušál 5,91 Eur + 20% DPH, t.j. 95,84 Eur a 1 úkonu č. 10 - tarifná odmena 86,93, režijný paušál 6,95, 20% DPH, t.j. 56,33 Eur.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu priznala nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.