Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-70-2016.pdf
PDF · 143.92 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. U., narodený X.X.XXXX, bytom Q. nad A. č. XXX, o zaplatenie 545,26 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 46,79 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,47 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 19,31 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.3.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 545,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,36 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 71,58 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 57,26 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 39,11 eur od 26.5.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 344,95 eur od 26.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 12.5.2012 so žalovaným Zmluvu č. 5703897, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: z faktúry variabilný symbol č. 7301114099 splatnej dňa 25.2.2013 sumu 32,36 eur, z faktúry variabilný symbol č. 7302237787 splatnej dňa 25.3.2013 sumu 71,58 eur, z faktúry variabilný symbol č. 7303370599 splatnej dňa 25.4.2013 sumu 57,26 eur, z faktúry variabilný symbol č. 7304504535 splatnej dňa 25.5.2013 sumu 39,11 eur a z faktúry variabilný symbol 7401329199 splatnej dňa 25.2.2014 sumu 344,95 eur. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. Žalobca si preto uplatňuje tiež zaplatenie úrokov z omeškania.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 5703897 zo dňa 12.5.2012, Dodatok ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť Cenník pre hlasové služby, faktúru variabilný symbol č. 7401329199, faktúru variabilný symbol č. 7302237787 spolu s podrobným mesačným výpisom, faktúru variabilný symbol č. 7303370599 spolu s podrobným mesačným výpisom, faktúru variabilný symbol č. 7304504535 spolu s podrobným mesačným výpisom, faktúru variabilný symbol č. 7301114099 spolu s podrobným mesačným výpisom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohami, Pokus o zmier zo dňa 1.2.2016.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.
6. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 5703897 zo dňa 12.5.2012 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. poskytla žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi SIM kartu s prideleným tel. č.. Predmetom zmluvy bol program služieb Podľa seba 3 NAJ N. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov ku zmluve, Všeobecných podmienok a Osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
7. Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý mobilný telefón Nokia 500 za kúpnu cenu 1 euro. Zároveň sa zmluvné strany v tomto Dodatku dohodli na aktivácii služieb: 50 minút do všetkých sietí 3-krát a na doplnkovom balíčku: Balíček neobmedzený internet v mobile za zľavnený poplatok 5,99 eur mesačne.
8. Z faktúry variabilný symbol č. 7301114099, vystavenej dňa 8.2.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. si voči žalovanému uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 8.1.2013 - 7.2.2013 v sume 66,96 eur. Predmetná faktúra bola splatná dňa 25.2.2013. V rámci tejto faktúry si podnik/postupca uplatnil tiež zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur.
9. Z faktúry variabilný symbol č. 7302237787, vystavenej dňa 8.3.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. si voči žalovanému uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 8.2.2013 - 7.3.2013 v sume 71,58 eur. Predmetná faktúra bola splatná dňa 25.3.2013. V rámci tejto faktúry si podnik/postupca uplatnil tiež zaplatenie poplatku za obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH, t. j. 19,80 eur s DPH a zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur.
10. Z faktúry variabilný symbol č. 7303370599, vystavenej dňa 8.4.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. si voči žalovanému uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 8.3.2013 - 7.4.2013 v sume 57,26 eur. Predmetná faktúra bola splatná dňa 25.4.2013. V rámci tejto faktúry si podnik/postupca uplatnil tiež zaplatenie poplatku za obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH, t. j. 19,80 eur s DPH a zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur.
11. Z faktúry variabilný symbol č. 7304504535, vystavenej dňa 8.5.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. si voči žalovanému uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 8.4.2013 - 7.5.2013 v sume 39,11 eur. Predmetná faktúra bola splatná dňa 25.5.2013. V rámci tejto faktúry si podnik/postupca uplatnil tiež zaplatenie poplatku za prerušenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH, t. j. 19,80 eur s DPH.
12. Faktúrou variabilný symbol č. 7401329199 zo dňa 8.2.2014 si právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 344,95 eur. Predmetná faktúra bola splatná dňa 25.2.2014.
13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014 medzi postupcom: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava a postupníkom: EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyplýva, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávok podľa Prílohy č. 1 ku Zmluve, pričom podľa pripojenej Prílohy, boli predmetom postúpenia tiež pohľadávky voči žalovanému v sumách 32,36 eur z faktúry 7301114099, v sume 71,58 z faktúry č. 7302237787, v sume 57,26 eur z faktúry č. 7303370599, v sume 39,11 eur z faktúry č. 7304504535 a v sume 344,95 z faktúry č. 7401329199..
14. Z Pokusu o zmier, vyplýva, že listom zo dňa 1.2.2016 žalobca žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzval na úhradu postúpenej pohľadávky v celkovej výške 454,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 104,09 eur najneskôr do 4.2.2016.
15. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytovaných verejných elektronických komunikačných služieb ako aj zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvných povinností žalovaným.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 44 ods. 1 z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 12.5.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme..
18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 12.5.2012, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
20. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3).
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).
24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).
25. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, pričom žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté elektronické služby, ktoré na základe dodávateľom vystavených faktúr variabilný symbol č. 7302237787, č. 7303370599, č. 7304504535 a č. 7301114099 neuhradil. Na základe porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, si právny predchodca žalobcu voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 344,95 eur jednak podľa bodu 4 Dodatku, ako aj podľa bodu 1 písm. d) Dodatku, a to faktúrou variabilný symbol č. 7401329199 zo dňa 8.2.2014 splatnej dňa 25.2.2014, ktorú faktúru žalovaný rovnako neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, postúpila spoločnosť Slovak Telekom a.s. svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Žalobca žalovaného listom zo dňa 1.2.2016 vyzval na úhradu svojich pohľadávok do 4.2.2016, žalovaný však po postúpení pohľadávok žalobcovi nič nezaplatil.
32. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012 súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na uvedené, predmetná zmluva a jej dodatok spadajú pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok týchto spotrebiteľských zmlúv. Navyše obsah Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek ich zmenu.
33. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
34. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
35. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
36. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
37. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
38. Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. 39. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým predloženými faktúrami, podrobnými mesačnými výpismi pre telefónne číslo 0911210241 bolo preukázané, že na základe predmetnej Zmluvy a jej Dodatku právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry, a to faktúru variabilný symbol 7301114099 zo dňa 8.2.2013, splatnú dňa 25.2.2013, ktorou si právny predchodca žalobcu voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od 8.1.2013 - 7.2.2013 spolu v sume 66,96 eur a z ktorej faktúry postupca postúpil svoju pohľadávku na žalobcu v sume 32,36 eur; faktúru variabilný symbol 7302237787 zo dňa 8.3.2013, splatnú dňa
25.3.2013, ktorou si právny predchodca žalobcu voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od 8.2.2013 - 7.3.2013 spolu v sume 71,58 eur (v rámci ktorej ceny si uplatnil tiež zaplatenie poplatku v sume 16,50 eur bez DPH, t. j. 19,80 eur za obmedzenie služby pre neplatenie a poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur); faktúru variabilný symbol 7303370599 zo dňa 8.4.2013, splatnú dňa 25.4.2013, ktorou si právny predchodca žalobcu voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od 8.3.2013 - 7.4.2013 spolu v sume 57,26 eur (v rámci ktorej ceny si uplatnil tiež zaplatenie poplatku v sume 19,80 eur s DPH za obmedzenie služby - neplatenie a poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur); faktúru variabilný symbol 7304504535 zo dňa 8.5.2013, splatnú dňa 25.5.2013, ktorou si právny predchodca žalobcu voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od 8.4.2013 - 7.5.2013 spolu v sume 39,11 eur (v rámci ktorej ceny si uplatnil tiež zaplatenie poplatku v sume 19,80 eur s DPH za prerušenie služby - neplatenie).
40. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, je v zmysle ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z. aj orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Na základe ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z., sa teda súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá. Súd sa preto v ďalšom ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní nie je premlčaná.
41. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
42. V prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012 je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to v súlade s už vyššie uvedeným, vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu tak vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva. 43. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinné od 1.1.2008, teda platné v čase uzatvorenia Zmluvy, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa.
44. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie ceny za služby elektronickej komunikácie, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
45. V predmetnej veci si žalobca uplatňoval zaplatenie pohľadávky z faktúry č. 7301114099 vystavenej dňa 8.2.2013 na sumu 66,96 eur, z ktorej faktúry bola na žalobcu postúpená pohľadávka v sume 32,36 eur. Predmetná faktúra bola splatná dňa 25.2.2013. Žalobca si teda nárok na zaplatenie pohľadávky z tejto faktúry uplatnil zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, odo dňa jej splatnosti, nakoľko vzhľadom na to, že faktúra č. 7301114099 bola splatná dňa 25.2.2013, všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 25.2.2016 a žalobca v tejto časti podal žalobu (podaním na poštovú prepravu) zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 3.3.2016 (údaj na obálke). Pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 32,36 eur je tak premlčaná a za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania z tejto sumy, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 32,36 eur s príslušenstvom podľa faktúry č. 7301114099 za premlčaný a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
46. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok z ostatných vyššie uvedených faktúr, vzhľadom na to, že poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami, a to v zmysle faktúry č. 7302237787 ceny v sume 46,79 eur (t. j. fakturovaná suma 71,58 eur - 19,80 eur za poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie - 4,99 za upomienku oneskorenej platby), v zmysle faktúry č. 7303370599 ceny v sume 32,47 eur (t. j. fakturovaná suma 57,26 eur - 19,80 eur za poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie - 4,99 za upomienku oneskorenej platby) a v zmysle faktúry č. 7304504535 ceny v sume 19,31 eur (t. j. fakturovaná suma 39,11 - poplatok v sume 19,80 eur za prerušenie služby pre neplatenie) t. j. celkom v sume 98,57 eur (46,79 eur + 32,47 eur + 19,31 eur) za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.
47. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 46,79 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,47 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 19,31 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, teda vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom do 31.1.2013, ktoré znenie sa vzťahuje na daný prípad, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške vo výške 8,75 % (8 % + 0,75 %) ročne zo sumy 46,79 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % (8 % + 0,75 %) ročne zo sumy 32,47 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % (8 % + 0,50 %)ročne zo sumy 19,31 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.3.2013 a ku dňu 26.4.2013 bola 0,75 % a ku dňu 26.5.2013 bola 0,50%.
48. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH, t. j. v sume 19,80 eur s DPH (podľa faktúry č. 7302237787 a faktúry č. 7303370599), poplatku v sume 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby (podľa faktúry č. 7302237787 a faktúry č. 7303370599) a poplatku za prerušenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH, t. j. v sume 19,80 eur s DPH (podľa faktúry č. 7304504535), v tejto časti súd uplatnený nárok žalobcu celkom v sume 69,38 eur (19,80 eur + 19,80 eur + 4,99 eur + 4,99 eur + 19,80 eur) nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v Zmluve alebo jej Dodatku výslovne dohodnuté. Predmetné poplatky boli pravdepodobne súčasťou Cenníka právneho predchodcu žalobcu, pričom žalobca nepreukázal, že tento Cenník bol súčasťou uzatvorenej Zmluvy, že by bol podpísaný žalovaným, teda že by medzi účastníkmi došlo k individuálnej dohode o obsahu tohto Cenníka a teda aj o predmetných poplatkoch
a že by tento Cenník vôbec bol žalovanému pri podpise Zmluvy a jej Dodatku odovzdaný, alebo s ním bol žalovaný oboznámený. Zároveň pokiaľ ide o poplatok za upomienku oneskorenej platby, súdu nebolo preukázané doručenie tejto upomienky žalovanému a neboli preukázané skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by právnemu predchodcovi žalobcu mohol vzniknúť nárok. Poplatky za upomienky, za prerušenie služby pre neplatenie a za obmedzenie služby pre neplatenie nemožno považovať za služby a už vôbec nie za služby, ktoré by poskytovali žalovanému určitý prospech, a za ktoré by bol žalovaný povinný platiť. Z povahy obmedzenia a prerušenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že prerušením a obmedzením poskytovaných služieb sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v časti uplatňovaných poplatkov za upomienku, za prerušenie a obmedzenie služby pre neplatenie v celkovej výške 69,38 eur. Keďže žalobcovi právo na ich zaplatenie nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm ako príslušenstvo.
49. Predmetom konania ďalej zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 344,95 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012 a jej Dodatku. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného uhrádzať riadne a včas cenu poskytnutých služieb. Takto skutkovo vymedzený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca, ktorý svoj nárok skutkovo sám neopísal, pravdepodobne odvodzuje z ustanovenia bodu 4 Dodatku ku zmluve, podľa ktorého: „ V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.“ V Tabuľke č. 1 Dodatku je potom uvedená výška zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur. Ďalej v bode 1 písm. d) Dodatku je uvedené: „ Účastník sa zaväzuje využívať službu Internet v mobile počas celej doby viazanosti dohodnutej v tomto Dodatku a zaväzuje sa, že počas doby viazanosti nepožiada Podnik o jej deaktiváciu alebo zrušenie a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať túto službu alebo zrušiť túto zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať túto Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti účastníka dohodnutej v predchádzajúcej vete a následnej deaktivácii príslušnej služby Internet v mobile vznikne Podniku právo uplatniť si voči Účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške 96 eur.“
50. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatok, majú charakter štandardných zmlúv, ktoré dodávateľ používa opakovane a ktoré obsahujú rovnaké štandardizované obchodné podmienky, pričom do zmlúv a ich dodatkov sa dopisujú iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvných pokutách v bode 4 Dodatku a v bode 1 písm. d) Dodatku. Mohol iba zmluvu ako celok vrátane jej dodatku odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvných pokutách. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o týchto zmluvných pokutách bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS) je na žalobcovi, ktorý však individuálne dojednanie týchto zmluvných pokút nepreukázal, a preto je nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS predmetné zmluvné podmienky v bode 4 a v bode 1 písm. d) Dodatku nepovažovať za individuálne dojednané. Podstatným je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve zmluvné podmienky o zmluvných pokutách boli navrhnuté vopred dodávateľom a spotrebiteľ nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu týchto podmienok, resp. ich obsah a dosiahnuť dojednanie nižších zmluvných pokút, prípadne aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec.
51. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola.
52. Ako bolo už uvedené vyššie, podľa Dodatku ku Zmluve o pripojení bod 4, mala byť dojednaná zmluvná pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedenej v označených bodoch, pričom podľa bodu 1 písm. b) Dodatku bolo povinnosťou žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb. Zmluvná pokuta bola dojednaná v rovnakej výške 248,95 eur bez ohľadu na konkrétny druh a vážnosť porušenia zmluvných povinností žalovaného. Ďalej podľa bodu 1 písm. d) Dodatku mala byť dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia takých zmluvných povinností Účastníka, ktorých následkom je deaktivácia služby Internet v mobile, pričom v tomto prípade bola výška zmluvnej pokuty dohodnutá na 96 eur.
53. Z obsahu Zmluvy a Dodatku vyplýva, že žalobca žalovanému pri uzatváraní zmluvy poskytol mobilný telefón zn. Nokia 500 za kúpnu cenu 1 euro. Avšak i po zohľadnení tejto akciovej ceny mobilného telefónu a ďalších bonusových služieb, sú dojednané zmluvné pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných povinností žalovaným ako spotrebiteľom neprimerane vysoké, v dôsledku čoho sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné.
54. Je tomu tak predovšetkým preto, že sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu (či už podľa tabuľky č. 1 v sume 248,95 eur alebo podľa bodu 1 písm. d) v sume 96 eur) v stabilnej výške bez ohľadu na konkrétny druh porušenia povinnosti spotrebiteľom a tiež bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti spotrebiteľom a prípadne k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Predpokladá sa totiž, že vzhľadom na poskytnuté zvýhodnené služby, musia byť tieto výhody zaplatené spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že žalobca ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Ustanovenie bodov 4 a 1 písm. d) Dodatku ku zmluve nijakým spôsobom nezohľadňujú, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a zmluvná pokuta predstavuje stále tú istú sumu, bez ohľadu na to či by žalovaný v rámci dohodnutej 24-mesačnej viazanosti svoje povinnosti porušil iba raz, alebo viackrát, tiež žiadnym spôsobom nezohľadňuje výšku pohľadávky Podniku, ktorú účastník riadne a včas neuhradil, napríklad ako v danom prípade, keď pohľadávka žalobcu bola oprávnená v sume iba 98,57 eur, oproti zmluvnej pokute v sume 248,95 eur, resp. keď výška mesačného poplatku za službu Internet v mobile bola 5,99 eur, pričom zmluvná pokuta za predčasnú deaktiváciu tejto služby bola 96 eur.
55. S poukazom na vyššie uvedené, spôsobujú zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve
- Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.5.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v cit. bode 4 a v bode 1 písm. d) Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb o zmluvných pokutách, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a pre spotrebiteľa, teda žalovaného nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musí posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takýmito neprijateľnými zmluvnými podmienkami viazaný.
56. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
57. Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ako celok a preto neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno súdom znižovať, príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút v sume 248,95 eur a v sume 96 eur (spolu v sume 344,95 eur v zmysle faktúry č. 7401329199) zamietol, pretože na základe neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky, nie je možné žalobcovi nárok priznať.
59. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd nárok žalobcu považoval za dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 98,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 46,79 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,47 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 19,31 eur od 26.5.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.
59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 98,57 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 545,26 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 18,08 % (98,57 eur : 545,26 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 81,92 % (100 % - 18,08 %) a tým je daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 63,84 % (81,92 % - 18,08 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pretože však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd z dôvodu hospodárnosti konania, s poukazom na ustanovenie čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, priamo rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).