Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-422-2015.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Subarea
9Co/422/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., F. XXXX/XX, 2. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., F. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 3.306,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 7C/186/2014-66 zo dňa 11. marca 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho združenia Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Masarovičom so sídlom Košice, Park Angelinum 2, p o t v r d z u j e .
II. Občianskeho združenia Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923 m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 191 eur. Žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal zaplatiť občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré v konaní vystupovalo na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov - v ďalšom texte „O.s.p.“ (v ďalšom texte „občianske združenie“) náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 129,56 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie preto v zmysle § 96 O.s.p. konanie zastavil a v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol, že žalobcovi vráti zaplatený súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eura, po zaokrúhlení vo výške 191 eur. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Dospel k záveru, že občianskym združením uplatňované trovy konania (za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa) sú účelne a hospodárne len v časti. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 129,56 eura. Právny zástupca občianskeho združenia správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 121,17 eura počítajúc ju z tarifnej hodnoty 3.306,21 eura. Suma 129,56 eura pozostáva z: 1. odmeny za jeden úkon právnej služby 121,17 eura (za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom); 2. jeden režijný paušál 8,39 eura. Za hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu občianskeho združenia (t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú prípady ako je tento konkrétny prípad (t.j. Profi Credit Slovakia, s.r.o. vs. fyzická osoba ako spotrebiteľ, plnenie titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere) už po dobu dvoch rokov rozhodované,
rozhodnutia sú právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Občianske združenie vo svojom vyjadrení neuviedlo žiadne nové skutočnosti na obranu žalovaných okrem tých, ktoré sú súdu známe z už zaužívanej súdnej praxe. Súd prvej inštancie vychádzal tiež z toho, že je jeho povinnosťou v rámci súdnej kontroly v konaní, v ktorom sa veriteľ domáha plnenia skúmať titul (zmluvu), o ktorý sa jeho nárok opiera. Bral ohľad aj na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, podľa ktorého sa súd ako s predbežnou otázkou vyporiadava ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku. Čiže súd si ustálil, že v tomto konaní bolo právne zastúpenie občianskeho združenia dôvodné len v rozsahu jedného právneho úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v rámci prvej porady mu mohol poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Vychádzajúc zo samotného obsahu vyjadrenia súd prvej inštancie zistil, že zväčša ide o prefabrikovaný vzor vyjadrenia, kde sa dopĺňajú číslo zmluvy, dátum uzavretia zmluvy, výška poskytnutého úveru a konštatovanie, koľko spotrebiteľ z úveru doposiaľ uhradil, konštatovanie aká výška by bola odplaty, ak by súd návrhu vyhovel. Právne zastúpenie občianskeho združenia v časti samotného vyjadrenia súd prvej inštancie vyhodnotil ako nadbytočné a nehospodárne.
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola priznaná náhrada trov konania občianskemu združeniu, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že občianskemu združeniu neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastúpiť advokátom), ale nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania, pokiaľ ide o odôvodnenie otázky účelnosti nákladov na toto zastúpenie. Trovy právneho zastúpenia predstavujú náhradu odmeny za predloženie podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaným v nespočetnom množstve prípadov. Občianske združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaných sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Bežné občianske združenie, ktoré si do predmetu svojej činnosti nedá ochranu spotrebiteľa totiž nemôže vstupovať do konania ako vedľajší účastník, ak nepreukáže právny záujem na výsledku konania. Ak zákonodarca takýmto združeniam priznal osobitné postavenie, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, podľa ktorého opakované podávanie toho istého podania len so zmenou účastníka nie je opodstatneným základom na priznanie náhrady trov konania. Súd prvého stupňa nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt od 01.01.2015 nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Rozhodnutie je vnútorne nekonzistentné, pretože na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že trovy právneho zastúpenia sú neúčelné a na druhej strane ich náhradu v časti občianskemu združeniu priznal.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo občianske združenie. Vo svojom vyjadrení poukázalo na rozsiahlu judikatúru všeobecných súdov, ktoré svojimi rozhodnutiami priznávajú vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sporoch tohto druhu. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p., realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi. Vyjadril vedomosť o viacerých sporoch, kde súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo ani premlčanie v dikcii § 5 z.č. 250/2007 Z.z. a svojimi rozhodnutiami zaviazali žalovaných plniť v celom rozsahu aj napriek tomu, že časť resp. celý žalobou uplatnený nárok sa opieral o neprijateľné zmluvné podmienky resp. premlčané nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať občianskemu združeniu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu voči trovám) celkovo v sume 68,97 eura.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 6. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016) upravil inštitút vedľajšieho účastníctva odlišne ako do 30.06.2016 platný Občiansky súdny poriadok. Podľa O.s.p. vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, teda napr. občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Civilný sporový poriadok však dovtedajší inštitút vedľajšieho účastníctva nahradil novým právnym inštitútom - intervientom, pričom bola odstránená tá právna úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu tak, ako je v prípade Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA. Podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy môže byť intervenientom len ten, kto má právny záujem na výsledku konania. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010). 7. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k tomu záveru, že účinnosťou Civilného sporové poriadku (01.07.2016) zaniklo vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. 8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP má za to, že ak raz vznikli na základe úkonov vedľajšieho účastníka vykonaných podľa Občianskeho súdneho poriadku v konaní nejaké účinky napr. nárok na trovy konania za už vykonané úkony, musia mu zostať tieto nároky zachované a nemôžu mu zaniknúť účinnosťou Civilného sporového poriadku. 10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 12. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 13. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 14. V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 O.s.p., teda žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj dve výnimky, ktoré sa nachádzajú v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p., teda či sa nejedná o niektorú zo spomínaných výnimiek, a len v prípade, že tomu tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 O.s.p.. Ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie žaloby a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 ods. 2
druhá veta O.s.p., teda že späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, by bolo spôsobené správaním žalovaného. Ak by späťvzatie žaloby bolo spôsobené správaním žalovaného, napríklad žalovaný by plnil žalobcovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť trovy konania žalovaný podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p..
15. V predmetnom konaní vzal žalobca žalobu späť bez odôvodnenia, teda sa predpokladá, že procesne zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie teda o trovách konania mal rozhodovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a nie podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 O.s.p..
16. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.09.2014 oznámilo občianske združenie vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.01.2015 sa občianske združenie vyjadrilo k žalobe, pričom vznieslo námietku premlčania. 17. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 18. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i občianske združenie registrované Ministerstvom vnútra SR v registri občianskych združení, s oblasťou činnosti: spotrebiteľské. 19. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 20. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. 21. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. 22. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplynulo, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu malo občianske združenie oprávnenie vystupovať v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší účastník na strane žalovaných (spotrebiteľov), pričom nemuselo preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných (spotrebiteľov) mu priznala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo postavenie vedľajšieho účastníka ako takého, ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že občianske združenie ako vedľajší účastník malo v konaní pred súdom prvej inštancie (rovnako ako hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a teda mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase účinného ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ak teda vzniklo právo na náhradu trov konania účastníkovi - v tomto prípade žalovaným, z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, vzniklo právo na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných. Občianske združenie si toto právo uplatnilo, trovy konania si vyčíslilo. Súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania len za jeden úkon - príprava a prevzatie veci, za vyjadrenie k žalobe vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 23. Podľa Čl. 2 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo ( ods. 2). 24. Odvolací súd aplikoval v preskúmavanej veci citovaný článok CSP, nakoľko - ako vyplynulo z vyššie citovaných ustanovení O.s.p., v čase konania pred súdom prvej inštancie bol v O.s.p. zakotvený inštitút vedľajšieho účastníka s osobitnou úpravou v tzv. spotrebiteľských sporoch a občianske združenie malo (vzhľadom k prevažujúcej rozhodovacej praxi priznávajúcej vedľajším účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia) legitímne očakávania v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania. 25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) preskúmaval len odvolaním žalobcu napadnutý výrok o priznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu vo výške 129,56 eura. Občianske združenie proti tomuto rozhodnutiu (v časti nepriznania náhrady trov konania za vyjadrenie k žalobe) odvolanie nepodalo. 26. K námietke neúčelnosti trov konania občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že účastník konania má právo byť v konaní zastúpený, preto prevzatie veci a prípravu zastupovania nemožno za daných okolností považovať za neúčelný úkon. Občianske združenie využilo svoje právo dať sa v konaní zastúpiť, vyjadrilo sa vecne k žalobe, na čo žalobca následne bez udania dôvodu vzal žalobu späť. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, keď občianskemu združeniu priznal náhradu trov konania ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia. 27. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.
28. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka. V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný - odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tým mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 470 ods. 2, § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne v zmysle § 262 CSP súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).