Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-694-2012.pdf
PDF · 138.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/694/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: D. Š., U.. XX. XX. XXXX, R. Š., W.. W. XXX/X, zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom Šahy, Hontianska cesta 4, proti žalovanej: C.. C. L., U., E. E. Š., Š. XX, B.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom Levice, Hollého 11, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody vo výške 24.900 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21. 12. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 24.900 eur s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 03. 12. 2010 navštívil žalovanú v jej notárskom úrade a požiadal ju, aby mu spísala darovaciu zmluvu spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorej sa darkyňa G. R., U.. XX. XX. XXXX rozhodla mu darovať domovú nehnuteľnosť vedenú Správou katastra Levice na LV č. XXXX v kat. úz. Š. ako parcela CKN č. XXXX zast. plocha - rodinný dom súp. č. XXX o výmere 471 m2 a parcelu CKN č. XXXX záhrada o výmere 306 m2. Na základe podkladov od darkyne a od neho ako obdarovaného, ktoré jej dal, žalovaná spísala darovaciu zmluvu a išla s ním na oddelenie dlhodobo chorých šahanskej nemocnice HOSPITALE, s.r.o., Šahy, kde overila podpis darkyne. Keď sa vrátili do jej kancelárie, tak on ako obdarovaný podpísal darovaciu zmluvu spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností a za právnu pomoc žalovanej zaplatiť 190 eur, súčasťou čoho bol aj správny poplatok vo výške 66 eur, doklad nedostal. Žalovaná ho ubezpečila, že v ten istý deň kúpi kolok a návrh na vklad do katastra spolu s darovacou zmluvou podá v ten deň na pošte v Šahách. Nakoľko bolo zlé počasie, povedal, že nič sa nestane, ak to podá na poštu v nasledujúci pondelok alebo utorok. Následne sledoval na internete, či už bola zmluva zavkladovaná a v polovici decembra sa osobne informoval u žalovanej, ktorá mu povedala, že už ju dávno zaslala na Správu katastra Levice. Dňa 31. 01. 2011 na katastri portáli zistil, že katastrálne konanie o návrhu na vklad do katastra pod č. V 5124/2010 je prerušené a návrh na vklad do katastra žalovaná doručila až dňa 21. 12. 2010. V polovici februára 2011 dostal rozhodnutie Správy katastra Levice pod č.k. V 5124/2010-5 zo dňa 21. 01. 2011, ktorým katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy prerušuje, a to z dôvodu, že dňa 07. 01. 2011 bola Správe katastra Levice doručená žiadosť o pozastavenie návrhu na vklad darovacej zmluvy, právnych nástupcov po darkyni, v ktorej oznámili jej úmrtie dňom XX. XX. XXXX a vklad vlastníckeho práva bol dňa 20. 01. 2011 prerušený. Dňa 06. 04. 2011 bolo právnemu zástupcovi oznámené prostredníctvom Správy katastra Levice listom sp. zn. V5124/2011 zo dňa 01. 04. 2011, že vklad darovacej zmluvy vedenej pod č. V5124/2010 by bol pred dňom úmrtia darkyne povolený. S poukazom na uvedené, ako aj priebeh dedičského konania namietal,
že žalovaná zneužila právomoc verejného činiteľa a pripravila ho o nehnuteľnosť, teda spôsobila mu škodu vo výške 24.900 eur, pretože keby doručila návrh na vklad najneskoršie dňa 20. 12. 2010 bol by vklad vlastníckeho práva povolený. Mal za to, že žalovaná úmyselne pozdržala návrh, nakoľko sa poznala s C. R., ktorú zastupovala vo veci vrátenia daru. Následne podaním zo dňa 21. 01. 2014 doplnil, že žalovaná mala spísať darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice, resp. nič jej nebránilo, aby návrh na vklad vlastníckeho práva podala aj elektronickou formou.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila tak, že súhlasila s tým, že žalobca navštívil notársky úrad za účelom poskytnutia právneho poradenstva, týkajúceho sa úpravy darovacej zmluvy a spísania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zároveň žiadal o osvedčenie podpisu darkyne, na základe čoho žalovaná osvedčila podpis darkyne. Po osvedčení podpisu sa vrátili na notársky úrad, kde žalobca podpísal darovaciu zmluvu a žalovaná spísala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, pričom žalobcu vyzvala, aby jej upresnil, či má spracovať návrh na vklad vlastníckeho práva urýchlenou formou alebo návrh na vklad s kolkom 66 eur. Vzhľadom na to, že Správa katastra sídli v Leviciach, v notárskom úrade spracované návrhy na vklad spolu s potrebnými prílohami odovzdáva Správe katastra Levice v podateľni prostredníctvom svojej zapisovateľky podľa potreby 2-3 x do mesiaca naraz, avšak v žiadnom prípade nie po jednom. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný a žalovanú ubezpečil, že ho čas nesúri, darovacia zmluva je spísaná a podpísaná a bol si vedomý toho, že žalovaná mala naplánovaný termín na Správe katastra Levice na polovicu decembra 2010. Čo sa týkalo možnosti zavkladovania zmluvy do 21. 12. 2010, keby návrh bol podaný dňa 03. 12. 2010, resp. 06. 12. 2010 bolo málo pravdepodobné jeho zavkladovanie do 21. 12. 2010. Rovnako tak vyvrátila tvrdenia o zneužití právomoci verejného činiteľa. Čo sa týkalo právnej stránky veci poukázala na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mala za to, že absentujú všetky štyri podmienky na strane žalovanej, a preto navrhla žalobu zamietnuť.
3. Intervenient na strane žalovanej uviedol, že žalovaná si neuplatnila žiadny nárok z poistenia zodpovednosti uzatvoreného v ich spoločnosti. Žalobným návrhom uplatnený nárok v žiadnom prípade neuznáva, pretože na to, aby mohol byť prípadný nárok likvidovaný z poistnej udalosti, je potrebné, aby žalovaná porušila povinnosti v priamej súvislosti s výkonom notárskej činnosti. Z toho, čo je im známe, žiadne takéto porušenie nevyplýva. Napokon aj uplatnená náhrada škody je len fikcia, a preto nesúhlasil s podanou žalobou, nárok nepovažoval za daný a dostatočne preukázaný.
4. Následne súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach, na ktorých okrem žalobcu a žalovanej boli vypočutí aj svedkovia:
5. Svedkyňa K. L., zamestnankyňa žalovanej, uviedla, že sa nepamätá, že v čase od 06. 12. do 21. 12. 2010, či boli v Leviciach na katastri a neboli na súde, pretože keď idú na kataster, idú aj na súd. Okrem toho dodala, že u žalovanej pracuje od roku 1997, sedí v osobitnej miestnosti a roky rokúce v decembri uzatvárajú rok, pracujú pre štatistiku, nechodia pre D spisy a keď nejdú na súd, nejdú ani na katastre. Poprela, že by poznala písomné podanie E. a Y. R.. Čo sa týkalo pani R., tú poznala len tak, že prejednávali dedičstvo po nebohom manželovi. Ohľadom žalobcu uviedla, že sa nepamätá, že bol v decembri 2010 za ňou a vo vzťahu k podpisu v zošite súdu o odnášaní dedičských spisov uviedla, že je to jej podpis. Záverom dodala, že elektronické návrhy nepodávajú, čo sa týka podávania poštou, tak len pre iné okresy, avšak vo vzťahu k okresu Levice, vždy odnášajú osobne, pretože tam chodia raz dvakrát do mesiaca.
6. Svedkyňa C. R., nevesta darkyne, uviedla, že čo sa týka podania zo dňa 04. 01. 2011, toto písomné podanie bolo adresované Správe katastra v Leviciach a bolo vyhotovené ňou, ako aj ona ho podpísala za deti. Vedomosť o tom, že sa prevádza nehnuteľnosť, získala od ľudí zo Šiah a to tú skutočnosť, že žalobca sa extra angažuje pri opatrovaní jej svokry. Následne sa jej syn pozrel do počítača na tzv. katastrálny portál, kde zistil, že pri rodinnom dome je plomba. Po Vianociach sa dostavila na kataster, kde jej bolo vysvetlené, čo je plomba, a preto napísala podanie. K žalovanej uviedla, že ju pred súdom nikdy nezastupovala. Osobne s ňou nikdy nehovorila o návrhu na vklad, ako ani dátum vkladu jej neoznámila.
7. Svedok E. R., vnuk darkyne, uviedol, že on podanie zo dňa 04. 01. 2011 nespisoval, spísala ho jeho matka, avšak má jeho plnú dôveru. Okrem toho zdôraznil, že matka má doma notebook, skypuje a vie počítač obsluhovať.
8. Svedkyňa Y. R., vnučka darkyne, uviedla, že čo sa týka predmetu sporu vie len toľko, že tu malo ísť o nejaké dedičstvo, avšak matke udelila plnomocenstvo a preto ani nič z toho neriešila. Následne s listine zo dňa 04. 01. 2011 uviedla, že na nej nie je jej podpis, ako ani nebola na pohrebe starej matky.
9. Na základe vykonaného dokazovania, t.j. výsluchu strán sporu, svedkov a prečítaním listinných dôkazov, súd zistil tento skutkový a právny stav:
10. Dňa 03. 12. 2010 bola spísaná darovacia zmluvy, pričom na strane darkyne vystupovala G. R. a ako obdarovaný bol žalobca. Osvedčenie o pravosti podpisu vykonala dňa 03. 12. 2010 žalovaná.
11. Návrh na vklad bol na správu katastra Levice doručený dňa 21. 12. 2010.
12. Dňa XX. XX. XXXX zomrela darkyňa p. G. R., nar. XX. XX. XXXX.
13. Správa katastra Levice dňa 21. 01. 2011 číslo V5124/2010-5 vydala rozhodnutie, ktorým prerušila konanie v zmysle § 31a písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uviedla, že dňa 07. 01. 2011 bola Správe katastra Levice doručená žiadosť o pozastavenie návrhu na vklad darovacej zmluvy, právnymi nástupcami po darkyni, v ktorej oznámili jej úmrtie a vklad vlastníckeho práva bol prerušený. Vzhľadom na to uvedený správny orgán konanie o vklade práva prerušil do ukončenia konania v dedičskej veci po darcovi, predstavujúceho konanie o predbežnej otázke. Po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva zamietne, nakoľko predmetom je nemožné plnenie, keďže obdarovaný nadobudol vlastníctvo prevodcu dedením ku dňu smrti poručiteľa, teda ešte pred rozhodnutím o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností.
14. Žalovaná e-mailom žalobcovi na jeho dopyt dňa 25. 01. 2011 oznámila, že dôvod prerušenia konania uviesť nevie, avšak vylúčila, že by to bolo z dôvodu, že odovzdala zmluvu dňa 21. 12. 2010.
15. Uznesením vydaným v konaní sp. zn. 9D 8/2011, D not 7/2011 bola schválená dedičská dohoda, týkajúca sa majetku darkyne a to nehnuteľnosti rodinného domu spolu s pozemkami v celosti evid. na Správe katastra Levice na LV č. XXXX kat. úz. Š., pod R., parc. reg. C č. XXXX- zast. pl. a nádv. - 472 m2, č. súp. XXX, parc. č. XXXX - záhrady 306 m2.
16. Žalovaná žalobcovi e-mail následne oznámila, že spornú nehnuteľnosť zdedili vnúčatá darkyne a jeho pohľadávku popreli, a preto ju bude musieť vymáhať súdnou cestou.
17. Podaním zo dňa 01. 04. 2011 bolo žalobcovi zo Správy katastra Levice oznámené, že vklad darovacej zmluvy by bol pred dňom úmrtia darkyne G. R. dňa XX. XX. XXXX povolený. Okrem toho zo Správy katastra Levice, bolo tiež podaním zo dňa 09. 11.2011, žalovanej oznámené, že dňa 06. 12. 2010 bolo doručených 17 podaní, z toho len jeden bol povolený dňa 21. 12. 2010. Rovnako tomu bolo aj dňa 03. 12. 2010, kedy bolo doručených 18 podaní a len o jednom bolo rozhodnuté 21. 12. 2010.
18. Žalobca podal na žalovanú aj trestné oznámenie, avšak to bolo odmietnuté preto, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona.
19. Zo znaleckého posudku č. 6/2011 vypracovaného B. K. vyplýva, že predmet darovacej zmluvy mal hodnotu 24.900 eur.
20. Zo správy Okresného súdu Levice vyplýva, že zo strany žalovanej, prípadne jej poverenej pracovníčky bolo zistené, že dedičské spisy v mesiaci november a december v roku 2010 boli z kancelárie dedičského oddelenia prevzaté dňa 12. 11. 2010, 30. 11. 2010 a 21. 12. 2010.
21. Notárska komora Slovenskej republiky podaním zo dňa 13. 02. 2014 oznámila, že registrácia osvedčeného podpisu s číslom O 836834/2010 bola vykonaná dňa 03. 12. 2010 o 12:47 hodín. Následne bola táto registrácia zneplatnená a to 03. 12. 2010 o 13:54 s označením „Chybný zápis“ a s odôvodnením „Zlé rodné číslo“.
22. Za právne služby bola vystavená suma 120 eur.
23. Zo správy Okresného úradu Levice vyplývalo, že darovacia zmluva bola podaná dňa 21. 12. 2010 a katastrálny odbor nevedie evidenciu o osobách, ktoré odovzdávajú návrh na vklad alebo iné podanie.
24. Zo správy Okresného úradu Levice vyplývalo, že čo sa týka registra Z sú na základe doručovaných verejných a iných listín zaznamenávané údaje ako číslo konania, číslo a označenia typu listiny, označenie vyhotoviteľa listiny a časové údaje. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo možné lustráciou registra zistiť, že v danom časovom rozpätí boli zo strany vyššie uvedenej osoby vtedajšej Správe katastra Levice doručené podania zaevidované pod č.k. Z7038/10, 7039/10, 7041/10, 7044/10, všetky zo dňa 06. 12. 2010, Z 7069/10, 7075/10, 7078/10, všetky zo dňa 07. 12. 2010, Z 7226/10, 7227/10, 7252/10, všetky zo dňa 16. 12. 2010, Z 7320/10, 7325/10, obe zo dňa 20. 12. 2010 a Z 7350/10, 7351/10, obe zo dňa 21. 12. 2010.
25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
26. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
27. V § 420 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1352629-1352635&f=2> je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu). Zodpovednosť za škodu vznikne aj v prípade porušenia povinnosti z nepomenovanej zmluvy.
28. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).
29. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.
30. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1352631-1352631&f=2> je úkon
- prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=31&p=1352607-1352609&f=2> atď. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1352629-1352635&f=2> teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.
31. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur).
32. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
33. Úkonom je prejav fyzickej a psychickej stránky človeka navonok. Môže ísť buď o aktívne konanie (culpa in committendo), alebo opomenutie (culpa in omittendo). Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď škodca bol povinný konať.
34. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosť sa vždy viaže na úkon fyzickej alebo právnickej osoby, a to aj vtedy, keď škoda bola spôsobená zvieraťom alebo vecou.
35. Zodpovednosť za škodu vzniká nielen z protiprávneho konania priamo zaviazaného subjektu, ale aj v prípade, ak škoda bola spôsobená činnosťou osôb, ktoré zodpovedné subjekty (právnické osoby) na túto činnosť použili.
36. Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov (Občiansky zákonník, <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=30&p=1009669&f=2> iný všeobecne záväzný právny predpis), iných noriem (interných smerníc, bezpečnostných predpisov, stanov), zo zmluvy (pozri napr. § 636 ods. 2 Občiansky zákonník) <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1353628-1353628&f=2>, iných právnych úkonov (pozri napr. § 33 ods. 2 Občiansky zákonník) <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1350775-1350775&f=2> alebo z iných právnych skutočností (pozri napr. § 131 ods. 1 Občiansky zákonník <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=31&p=1351390-1351390&f=2>).
37. Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1352607-1352609&f=2>), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1352631-1352631&f=2> Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
38. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, či - nebyť tejto skutočnosti - by ku škode nedošlo alebo naopak, či škodlivý následok by nastal aj bez tejto skutočnosti (Ro NS ČR z 30. 7. 2008, sp. zn. 25 Cdo 2142/2007). Zodpovednosť žalovaného za protiprávne konanie, ktorého následkom sa zväčšil rozsah škody, prichádza do úvahy i v prípade, keď bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo konanie poškodeného (Ro NS ČR zo 14. 11. 2002, sp. zn. 25 Cdo 253/2001).
39. Podľa § 48 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom v čase vykonania právneho úkonu (ďalej len Spravovací a kancelársky poriadok), príslušnej správe katastra sa zasielajú v lehote desiatich pracovných dní odo dňa vyznačenia vykonateľnosti na prvopise rozhodnutia rovnopisy rozhodnutí súdu o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné rozhodnutia o právach k nehnuteľnostiam podľa osobitného predpisu,19b) opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Rovnopis predbežného
opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú práva k nehnuteľnostiam, sa zašle príslušnej správe katastra ihneď po jeho vyhotovení.“.
40. Podľa § 112 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, súdny komisár predkladá súdu návrhy súdnych uznesení s potrebným počtom rovnopisov.
41. Podľa § 112 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, k návrhu uznesenia súdu, ktorým sa konanie končí, súdny komisár pripojí návrhy realizačných poukazov a iných opatrení, ktoré je potrebné urobiť po právoplatnosti tohto uznesenia.
42. Podľa § 113 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, v uznesení súdu vydanom v konaní o dedičstve, ktoré sa týka vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam, uvedú sa okrem všeobecných náležitostí aj údaje potrebné na zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.50)
43. Podľa § 113 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, právoplatné uznesenie podľa odseku 1 sa doručí príslušnej správe katastra na vykonanie zápisu; rovnako sa doručuje uznesenie súdu, ktorým došlo k oprave alebo doplneniu pôvodného uznesenia týkajúceho sa vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
44. Podľa § 175zca ods. 4 OSP účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z <http://www.epi.sk/zz/1963-99/ znenie-20120101>. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c) <http://www.epi.sk/zz/1963-99/ znenie-20120101>, § 175l <http://www.epi.sk/zz/1963-99/znenie-20120101> a 175o <http://www.epi.sk/ zz/1963-99/znenie-20120101>]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie.
45. Podľa § 175zca ods. 7 OSP písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje notár. To neplatí pre rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.
46. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).
47. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam8) <http://www.epi.sk/zz/1995-162/ znenie-20100501> zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/1995-162/znenie-20100501> sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <http:// www.epi.sk/zz/1995-162/znenie-20100501> vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
50. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
51. Jedným zo spôsobov nadobudnutia práva k nehnuteľnosti je vklad do katastra nehnuteľností. Vklad je úkon štátneho orgánu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo. Vklad má teda konštitutívny,
čiže právotvorný charakter. Vklad nadobúda právne účinky právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu. Uvedené platí od 01. 09. 2009, kedy právne účinky vkladu vznikajú v podstate dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu. Táto právna úprava oproti predchádzajúcej právnej úprave má negatívum v tom zmysle, že aj napriek konaniu účastníka v dobrej viere nezaručuje neovplyvnenie rozhodnutia udalosťami, ktoré nastanú v čase od podania návrhu do rozhodnutia, t.j. napríklad aj úmrtie niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu.
52. Uvedené vyplýva aj z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému záveru, spočíva jeho rozhodnutie na právnych záveroch, s ktorými sa dovolací súd nestotožňuje.“ Rovnaký názor zastal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 3 Cdo 196/2005.
53. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu zamietol. Vychádzal pritom z toho, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná spísala darovaciu zmluvu medzi darkyňou a žalobcom, ako aj overila podpis darkyne na predmetnej zmluvy. Zároveň vypracovala návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Okrem toho medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaná sa pomýlila pri písaní rodného čísla a následne registrácia osvedčeného podpisu s číslom O 836834/2010, ktorá bola vykonaná dňa 03. 12. 2010 o 12:47 hodín, bola zneplatnená dňa 03. 12. 2010 o 13:54 s označením „Chybný zápis“ a s odôvodnením „Zlé rodné číslo“ a bola vyžiadaná nová registrácia osvedčeného podpisu s číslom 0837273/2010, pričom k darovacej zmluve boli pripojené obidve tieto listiny. Na žiadosť žalobcu podaním zo dňa 01. 04. 2011 bolo žalobcovi zo Správy katastra Levice oznámené, že vklad darovacej zmluvy by bol pred dňom úmrtia darkyne G. R. dňa 21. 12. 2010 povolený. Z uvedeného súd dospel k záveru, že darovacia zmluva a osvedčenie podpisov zo strany žalovanej boli vykonané perfektne, teda nedošlo ku porušeniu žiadnej právnej povinnosti pri poskytovaní služby, nazvanej ako právne poradenstvo. Pre ozrejmenie súd zdôrazňuje, že uvedené je potrebné vyvodiť z toho, že Správa katastra Levice po preskúmaní žalovanou predložených listín dospela k záveru, že listiny sú správne a v požadovanom rozsahu, a preto by vklad vlastníckeho práva povolila, avšak za predpokladu, že by o vklade vlastníckeho práva Správa katastra Levice rozhodovala predo dňom XX. XX. XXXX, t.j. predo dňom smrti darkyne. V tomto ohľade nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, ktorý si vyššie uvedenú správu vyložil tak, že ak by bol návrh na vklad doručený Správe katastra Levice predo dňom 21. 12. 2010, bol by vklad vlastníckeho práva povolený. V tomto ohľade súd opätovne poukazuje na ustanovenia katastrálneho zákona, konkrétne § 28 a najmä na tú skutočnosť, že právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Vysvetlenie uvedeného zákonného ustanovenia bolo predmetom aj súdnych sporov, pričom z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 147/2007, jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Rovnaký názor zastal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 3 Cdo 196/2005. Z uvedeného je teda zrejmé, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by bol povolený a rozhodnutie o povolení vkladu by nadobudlo právoplatnosť len v tom prípade, ak by bolo vydané za života darkyne, čo bolo v danom prípade nereálne. Uvedené potvrdilo aj podanie zo Správy katastra Levice zo dňa 09. 11. 2011, ktorým bolo žalovanej oznámené, že dňa 06. 12. 2010 bolo doručených 17 podaní, z toho len jeden bol povolený dňa 21. 12. 2010. Rovnako tomu bolo aj dňa 03. 12. 2010, kedy bolo doručených 18 podaní a len o jednom bolo rozhodnuté 21. 12. 2010. S poukazom na uvedené súd uvádza, že okresný úrad, v tom čase správa katastra mala na rozhodnutie o návrhu na vklad lehotu do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad, prípadne bolo možné požiadať o zrýchlené konanie, čo žalobca vyslovene odmietol. Rovnako tak sa žalobca vyjadril, že nežiadal o spísanie darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice, a preto obrana žalobcu, že mal za to, že vklad vlastníckeho práva sa uskutoční do 20 dní, bola irelevantná. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná vyúčtovala právne poradenstvo a nie spísanie notárskej zápisnice, o čom žalobca hneď dňa 03. 12. 2010 vedel. Napriek tomu, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia, súd mal za to, že bolo málo pravdepodobné, že by Správa katastra Levice rozhodla do 21. 12. 2010 práve o návrhu žalobcu a uvedené nemožno klásť za vinu žalovanej. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná porušila akúkoľvek povinnosť, či už zákonnom stanovenú alebo dohodnutú stranami sporu, nakoľko z vyjadrenia zamestnankyne žalovanej
jednoznačne vyplynulo, že návrhy na vklad vlastníckeho práva, ako ani iné listiny nezasielajú poštou, a preto bolo zo strany žalobcu irelevantné žiadať od žalovanej, aby mu túto službu poskytla. Navyše nie je povinnosťou žalovanej podávať návrh na vklad vlastníckeho práva na správu katastra pri spísaní tohto návrhu, resp. overení podpisu na darovacej zmluve. Súd uvedené považoval za dobrú vôľu žalovanej, že sa ponúkla žalobcovi a v prípade, ak mal žalobca záujem, mal návrh na vklad vlastníckeho práva na správu katastra zaniesť sám, resp. požiadať o urýchlený vklad. V ďalšej časti súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom žalovanej neoznámil skutočnosť, že ide o súrnu záležitosť a uvedené ani žalovaná nemohla predpokladať a to najmä z toho pohľadu, že žalobca nežiadal o urýchlené konanie. Čo sa týkalo námietky ohľadom elektronického podania návrhu na vklad, uvedenú službu žalovaná neponúkla a žalobca nepreukázal, že by o ňu mal záujem. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že nedošlo zo strany žalovanej k porušeniu žiadnej zákonnej, ako ani zmluvnej povinnosti. Rovnako tak mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo sa týkalo výšky škody, nakoľko sama skutočnosť, týkajúca sa ocenenia nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy nebola postačujúca. V tomto ohľade bolo potrebné opätovne vychádzať z toho, že vlastníctvo k nehnuteľným veciam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, a keďže žalobca sa nestal vlastníkom, ako ani v konaní nebolo preukázané, že by sa nestal vlastníkom z dôvodu porušenia zmluvnej, či zákonnej povinnosti žalovanej, nemohla mu žiadna škoda ani vzniknúť. Navyše, súd zdôrazňuje, že aj keby správa katastra sa nedozvedela o tom, že darkyňa zomrela dňa XX. XX. XXXX a vydala rozhodnutie, uvedené by bolo zrušené, nakoľko dedičia by sa súdnou cestou oprávnene domáhali určenia vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené súd ustálil aj tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, nakoľko aj za predpokladu, že by žalovaná mala doručiť návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 06. 12. 2010, od uvedeného dátumu ku dňu smrti, za ktorú žalovaná žiadnym spôsobom nezodpovedala, uplynulo len 15 dní, avšak žalobca o urýchlený vklad nežiadal, a preto bolo nepravdepodobné, že by bol návrh na vklad vlastníckeho práva správou katastra povolený predo dňom smrti darovanej. Navyše žalobca v konaní uviedol, že si nebol vedomý závažnosti zdravotného stavu darkyne, a preto bolo úplne iracionálne požadovať túto vedomosť od žalovanej, ktorá s darkyňou hovorila krátky čas pri overovaní podpisu a zisťovala jej schopnosť rozpoznať zmysel jej konania, čím si splnila zákonnom stanovenú povinnosť. Keďže nebol poškodeným, t.j. žalobcom preukázaný ani jeden z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo možné zavinenie predpokladať, a teda sa žalovaná nemusela oslobodzovať od zodpovednosti podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
54. Záverom súd považoval za potrebné zdôrazniť, že rovnako ako nebolo v konaní preukázané porušenie právnej, resp. zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť, nebol v konaní preukázaný ani úmysel žalovanej. Žalovaná v danom prípade konala v súlade so svojou zaužívanou praxou a to, že zanášala spisy na Okresný súd Levice, resp. na Správu katastra Levice 2 až 3 x do mesiaca, avšak s poukazom na to, že bol december, tak sa uvedené uskutočnilo raz a to 21. 12. 2010. Uvedené nepochybne vyplývalo zo správy Okresného súdu Levice, z ktorej bolo zrejmé, že dedičské spisy v mesiaci november a december v roku 2010 boli z kancelárie dedičského oddelenia prevzaté dňa 12. 11. 2010, 30. 11. 2010 a 21. 12. 2010. Čo sa týkalo správy Okresného úradu Levice, z ktorej vyplynulo, že zo strany žalovanej boli Správe katastra Levice doručené podania zaevidované pod č.k. Z7038/10, 7039/10, 7041/10, 7044/10, všetky zo dňa 06. 12. 2010, Z 7069/10, 7075/10, 7078/10, všetky zo dňa 07. 12. 2010, Z 7226/10, 7227/10, 7252/10, všetky zo dňa 16. 12. 2010, Z 7320/10, 7325/10, obe zo dňa 20. 12. 2010 a Z 7350/10, 7351/10, obe zo dňa 21. 12. 2010, z uvedeného nevyplývalo, o aké záznamové listiny išlo. Navyše žalobca úmyselne opomína skutočnosť, že sám katastrálny odbor uviedol, že v prípade registra „Z“ sú na základe doručených verejných a iných listín zaznamenávané údaje ako číslo konania, číslo a označenie typu listiny, označenie vyhotoviteľa listiny a časovú údaje. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo možné lustráciou registra zistiť, že v danom časovom rozpätí boli správe katastra doručené vyššie uvedené podania, vyhotovené žalovanou, avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, kto tieto listiny doručil správe katastra, nakoľko správa katastra potvrdila, že uvedené údaje neeviduje, a preto nevedela ani uvedenú skutočnosť vylustrovať. Súd pritom poukazuje na to, že záznamom sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv
rozhodujúcom na ich uspokojenie. Keďže v správe bolo vyslovene uvedené, že tieto lustrácie sa zistili na základe označenia vyhotoviteľa listiny, ktorý nemusel byť totožný s doručovateľom listiny a tento údaj sa neevidoval a keďže žalovaná je notárka poverená súdom ako súdna komisárka, súd prihliadol na skutočnosť, že pri záznamoch išlo o dedičské rozhodnutia, ktoré však v zmysle príslušných právnych predpisov zasielal Správe katastra v Leviciach Okresný súd Levice tak, ako to vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej. Uvedené nebolo spochybnené ani žalobcom, ktorý vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2016 uviedol, že v prípade záznamov sa jednalo o návrhy na vykonanie záznamu v dedičských veciach týkajúcich sa nehnuteľností, a preto súd obranu žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, hodnotil za účelovú, nakoľko sám potvrdil, že išlo o dedičské spisy, avšak úmyselne ignoroval skutočnosť, že tieto spisy v zmysle ustanovení OSP, ako aj Spravovacieho a kancelárskeho poriadku na Správu katastra Levice zasielal Okresný súd Levice s tým, že sa tieto listiny evidovali pod menom vystaviteľa, t.j. žalovanej, a preto bolo zo správy zrejmé, že tieto listiny boli doručované aj v iných dňoch ako 21. 12. 2016. Keďže skutočnosť, že pri záznamových listinách išlo o dedičské veci, nebola sporná, súd zamietol návrh na predloženie všetkých záznamových spisov a to z dôvodu, že žalobca z nich chcel zistiť, či boli doručené žalovanou, avšak s poukazom na to, že v tej istej vete uviedol, že išlo o dedičské osvedčenia vydané žalovanou, súd predmetný návrh na vykonanie dokazovania zamietol, nakoľko takéto zisťovanie považoval za neúčelové a navyše, v konaní nebolo sporné, že išlo o dedičské listiny, pri ktorých je zákonom stanovený postup ich doručovania. Navyše, uvedené nebolo možné hodnotiť ani s poukazom na to, že v konaní vôbec nebolo preukázané porušenie povinnosť žalovanej a tiež príčinná súvislosť medzi prípadným porušením zmluvnej povinnosti doručiť návrh dňa 06. 12. 2010 a vznikol škody a to z dôvodu, že zo správy katastra jednoznačne vyplynulo, že z návrhov doručených dňa 06. 12. 2010 bol zavkladovaný len jeden a to dňa XX. XX. XXXX, t.j. v deň smrti darkyne a ostatné boli zavkladované až po smrti darkyne, teda ani za predpokladu, že by došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej nebolo pre predmet sporu vôbec podstatné preštudovanie si záznamových listín, vyhotovených žalovanou.
55. Okrem toho nebolo sporné, že pracovníčka žalovanej zaniesla návrh na vklad do katastra nehnuteľností aj s ostatnou poštou dňa 21. 12. 2010 a v ten deň sa aj dostavila na Okresný súd Levice.
56. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalovaná má evidovaný trvalý pobyt v M., nakoľko uvedená skutočnosť neznamená, že sa skutočne aj v M. nachádza, čo potvrdila aj na poslednom pojednávaní, kde súdu uviedla svoj pobyt, odlišný od trvalého pobytu, evidovaného v občianskom preukaze. Tiež nebolo jej povinnosťou v rámci voľného času zanášať návrh na vklad Správe katastra Levice a to najmä v zmysle tvrdení žalobcu, ktorý neustále tvrdil, že to malo byť zaslané poštou, a preto súdu nie je zrejmé, prečo by žalovaná uvádzala, že ich zašle poštou, keď by každý deň prichádzala do M. ako do miesta svojho trvalého pobytu.
57. Rovnako tak v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná mala vedomosť o smrti darkyne skôr ako dňa 31. 01. 2011, keď jej bol zaslaný spisový materiál z Okresného súdu Levice, nakoľko bola určená ako súdny komisár na dedičské konanie. Uvedené potvrdila aj e-mailová komunikácia medzi stranami sporu.
58. S poukazom na uvedené súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania a to znalecké dokazovanie za účelom zistenia, kto vyhotovil podanie dedičov, zaslané Správe katastra Levice, ako aj výsluch svedkov C. R., L. R., I. R. a C. R. a to z dôvodu, že v predmetnom konaní uvedené skutočnosti boli irelevantné, nakoľko bolo preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol doručený Správe katastra Levice dňa 21. 12. 2010, teda do práv darkyne vstúpili jej dedičia a to z dôvodu, že nehnuteľnosť v čase smrti patrila poručiteľke, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti prechádza na nadobúdateľa až vkladom vlastníckeho práva a nie podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva. Čo sa týkalo výsluchu C. R., súd mal za to, že táto svedkyňa bola vypočutá a jednoznačne potvrdila, že sporné podanie vyhotovila a zaslala správe katastra ona. Rovnako tak súd zamietol návrh na predloženie záznamových listín, ktoré boli podané žalovanou, nakoľko mal za to, že išlo o dedičské listiny, ktoré nezasiela žalovaná, ale súd v zmysle zákonom stanoveného postupu, a preto žalovaná týmito listinami ani nedisponuje, ako ani nie je povinná ich uchovávať. Okrem toho súd zamietol návrh na výsluch svedka a to C.. M. E., nakoľko navrhnutá svedkyňa je dlhodobo práceneschopná, ako ani nebolo zrejmé, čo má ozrejmiť. Navyše, súd mal za to, že jej svedecká výpoveď je nahradená priloženým spisom správy katastra, z ktorého vyplývajú všetky listiny predložené správe katastra, a preto aj tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Ako bolo vyššie uvedené súd zamietol aj návrh na vyžiadanie si návrhov na vykonanie záznamu od Okresného úradu Levice a tiež od žalovanej. Zároveň súd zamietol aj návrh na doplnenie
dokazovania a to vyžiadanie si od Notárskej komory SR o koľkej hodine bolo žalovanou vyžiadané poradové číslo O 837273/2010 z Centrálneho registra osvedčených podpisov a to z dôvodu, že uvedené bolo v predmetnom konaní irelevantné, nakoľko sa nevedie konanie o neplatnosť darovacej zmluvy a navyše bolo potrebné zdôrazniť, že vtedajšou Správou katastra Levice bolo potvrdené a to samotnému žalobcovi, že na základe namietanej darovacej zmluvy by bolo vlastnícke právo zavkladované. Navyše, v konaní nebolo sporné, že došlo k chybe pri písaní rodného čísla a bolo žiadané nové poradové číslo a to bolo aj priložené k darovacej zmluve. Čo sa týkalo námietok ohľadom dodatku k darovacej zmluve, súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná poskytovala právne poradenstvo a to spočívajúce v úprave darovacej zmluvy a tiež vyhotovení návrhu na vklad vlastníckeho práva, a naviac, uvedená skutočnosť nebola vytknutá vtedajšou správou katastra.
59. Čo sa týka darovacej zmluvy predloženej v konaní dňa 31. 01. 2014, nie je zrejmé, či bola vyhotovená v roku 2014 alebo skutočne v roku 2010 tak, ako tvrdí žalobca, preto súd na tento listinný dôkaz neprihliadal.
60. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda skutočnosť, že žalobca ako poškodený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia povinnosti žalovanej, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikol škody a tiež zavinenie žalovanej, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa čl. 4 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej a intervenientovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi a to z dôvodu ich úspechu v celom rozsahu. Čo sa týkalo intervenienta súd mal za to, že úspešne vystupoval na strane žalovanej, ako aj mu vznikli výdavky, ktoré si počas priebehu konania účtoval, a preto súd aj jemu priznal plnú náhradu trov konania a to vychádzajúc z čl. 4 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.