Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7To-2-2022.pdf
PDF · 109.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2022, v trestnej veci proti obžalovaným G.. S. E. a spol. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaných G.. S. E. a H.. U. E. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/52/2021 zo dňa 04.06.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste u oboch obžalovaných.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
1.) obž. G.. S. E., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., H. XXX/XX,
u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona za použitia § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
2.) obž. H.. U. E., nar. XX.XX.XXXX v A. W., trvale bytom W., D. XXX/XX,
u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona ú h r n n ý peňažný trest vo výške 300,- (tristo) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom samosudca Okresného súdu Poprad uznal obžalovaného G.. S. E. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a obžalovaného H.. U. E. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že
- obžalovaný H.. U. E., ktorý mal na sebe oblečené čierne nohavice, zelenú bundu do pása, čiernu lyžiarsku prilbu a na nohách mal obuté lyžiarky a obžalovaný G.. S. E., ktorý mal oblečenú červenú bundu do pása, zelenú lyžiarsku prilbu a na nohách mal obuté lyžiarky dňa 23.04.2021 v čase o 15.26 hod. v obci Štrbské Pleso, pri jazere Nové Štrbské pleso, okr. Poprad, na asfaltovej ceste, na mieste verejnosti prístupnom, bezdôvodne premiestňovali parkovacie zábrany a z toho dôvodu prišiel k nim poškodený U. X. zo Q., okr. Poprad na svojom osobnom motorovom vozidle značky Nissan PATROL, ev. č. F.-XXXGN, červenej farby, r. v. 1992, ktorý sa ich opýtal čo robia a nech nepoškodzujú majetok obce Štrba, kde následne po výmene názorov ohľadom prístupnosti parkovacích miest na tomto mieste, začali obž. H.. U. E. a obž. G.. S. E. pri dverách vodiča vyššie uvedeného vozidla vulgárne nadávať U. X., ktorý zvýšeným hlasom s nimi komunikoval, pričom obž. H.. U. E. udrel poškodeného U. X. rukoväťou lyžiarskej palice dvakrát do hornej časti tela a obž. G.. S. E. kopol poškodeného U. X. lyžiarkou do oblasti píšťaly ľavej nohy, po čom ho následne ešte zovretou päsťou pravej ruky udrel do oblasti hlavy a následne obž. H.. U. E. prešiel na pravú stranu vozidla zn. Nissan Patrol, ev. č. F na ktorom so zatváracím nožom čiernej farby prepichol prednú a zadn ú pneumatiku uvedeného vozidla, kde po prepichnutí pneumatík s nožom v ruke obž. H.. U. E. nadával poškodenému, kedy stáli tvárou oproti sebe, čím takto poškodenému U. X. bolo spôsobené zranenie vyžadujúce si jednorazové ošetrenie ľavej dolnej končatiny a spôsobená škoda poškodením dvoch pneumatík zn. Cooper Discoverer STT pro s rozmermi 35x12.50 R15 vo výške 410,--Eur a škoda poškodením nohavíc vo výške 55,--Eur.
Za to obž. G. S. E. uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu pobytu na území označenom Štrbské Pleso - miestna časť obce Štrba, na dobu 16 mesiacov a obž. H.. U. E. podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému H.. U. E. povinnosť zaplatiť poškodenému U. X. škodu vo výške 410,- Eur za poškodené pneumatiky a vo výške 55,- Eur za poškodené nohavice. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného U. X. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zákona vyslovil zhabanie veci a to zatváracieho noža čiernej farby značky SOG - TRIDENT obvinenému H.. U. E..
Podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona vyslovil, že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o vine a treste, podali obaja obžalovaní v zákonnej lehote odvolania, ktoré následne písomne aj odôvodnili. Obžalovaný G.. S. E. v dôvodoch odvolania uvádza, že on sa žiadnej trestnej činnosti tak ako bola popisovaná poškodeným X. nedopustil, verbálny a ani fyzický konflikt nezačal. Môže len zopakovať, že on U. X. nekopol, ani fyzicky nenapadol, za manipuláciu s parkovacími zábranami bol fyzicky napadnutý on a následne zadržaný. Tri dni bol CPZ a ešte aj potrestaný, čo považuje za naozaj neprimerané a nespravodlivé. Aj keď prvotnou príčinou bolo jeho konanie posunutie zábran, takéto konanie však dúfa, že nemôže zakladať akúkoľvek trestnoprávnu zodpovednosť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, sám postupom podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, resp. aby vrátil vec súdu prvého stupňa. Obžalovaný H.. U. E. v písomných dôvodoch odvolania pri citácii výrokov napadnutého rozsudku uvádza, že on sa nedopustil žiadneho výtržníctva, nezačal konflikt s poškodeným X., bránil len svojho priateľa G.. E., ktorého U. X. napadol. Bál sa o jeho život. X. útok na jeho priateľa stupňoval, snažil sa odpútať jeho pozornosť tým, že mu prepichol 2 pneumatiky. Toto zastavilo agresívneho útočníka X. a zabránila ešte väčším škodám na zdraví a majetku. Obci nevznikla žiadna škoda, zábrany len sústredili na 2 miesta. On časť z nich položil smerom na parkovisko, aby neprekážali v ceste. Ani súd nekonštatoval, že by X. poškodil nohavice, ale nariadil mu uhradiť škodu na nich vo výške 55,- Eur. K danej situácii nemuselo dôjsť, ak by X. nebol prehnane emotívny a nekonal impulzívno agresívne a nevyvolal konflikt. So svojím priateľom G.. E. nemali ani najmenší záujem o vyvolanie konfliktu a najmä nie fyzickej roztržky a keďže
X. túto bitku vyvolal, z ich strany išlo iba o nutnú obranu a zabránenie ešte väčšiemu ublíženiu na zdraví. Za manipulovanie s parkovacími zábranami, keď bol fyzicky napadnutý jeho priateľ a on sa snažil v nutnej obrane ho brániť, bol následne zadržaný a tri dni v CPZ a ešte aj potrestaný. Vzhľadom na celý priebeh incidentu, jeho vyvolanie poškodeným X., považuje jeho potrestanie za skutočne neprimerané a nespravodlivé. Premiestnenie zábran na parkovisku tak ako uviedol nemôže zakladať akúkoľvek trestnú zodpovednosť. Požiadal preto odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku a spod obžaloby ho oslobodil, resp. vrátil vec súdu prvého stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaní podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné len sčasti a to čo sa týka výrokov o uložených trestoch a v tejto časti bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť trest nanovo. Keďže odvolania oboch obžalovaných smerovali proti výroku o vine aj proti výroku o treste a obžalovaný H.. U. E. namietal aj čiastočne výrok o náhrade škody, odvolací súd preskúmal všetky výroky, pričom ako prvé posudzoval správnosť a zákonnosť výroku o vine vo vzťahu, ku ktorému dôvodnosť odvolania obžalovaných nezistil. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Na hlavných pojednávaniach súd vypočul oboch obžalovaných, pričom obžalovaný H.. U. E. vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzej veci urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie trestného činu. Vypočul svedka poškodeného U. X., svedka F. C., svedkyňu D. L., oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a to zápisnicu o ohliadke miesta činu, odborné vyjadrenie, zápisy o dychových skúškach, fotografie predložené obžalovanými a poškodeným, vyčíslenie škody, oboznámil doličnú vec - pripojený vreckový zatvárací nôž, ktorý mal byť použitý na prepichnutie pneumatík, záznam o zhodnotení zdravotného stavu, registre trestov a priestupkov a na základe takto vykonaného dokazovania, obsah ktorého podrobne v dôvodoch napadnutého rozsudku rozobral, skutkový stav ustálil tak ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovaný S. E. spáchanie skutku tak, ako sa mu kládlo za vinu, popieral, keď vypovedal, že sa v ten deň vracal s E. od strediska smerom k hotelu, kde boli ubytovaní, kde sa na pravej strane cesty nachádzali drevené zábrany s reťazou, aby zabránili vstup vozidiel na parkovisko. Keďže to tam nikdy neevidoval, rozhodli sa ich posunúť k sebe, aby vytvorili možnosť pre vstup vozidla. Počas toho prišlo k nemu v rýchlosti auto, zastavilo a vodič začal na neho vrieskať, aby to vrátil späť, bol veľmi agresívny. On sa ho pýtal, čo je mu do toho a že je to verejné parkovisko, ale poškodený vravel, že je správcom a má to prenajaté od TANAP-u. Oponoval vodičovi ohľadom zábran aj majetku obce, vodič bol však agresívny a otvoril dvere tak, že ho takmer udreli, musel tlmiť rukami dvere. Potom vodič vystúpil a mal bojový postoj, on mu začal ustupovať, následne ho prudko strčil do hrudníka, pričom oproti nemu bol silnejšej postavy. On spadol na zem a potom sa ho snažil vodič kopnúť do nôh, pokrčil však kolená a tak ho kopol len do časti s lyžiarkami. Po príchode ďalšieho auta incident skončil. Za autom sa odohral fyzický konflikt medzi X. a E. a X. potom zakričal, že zavolá políciu. Potom sa E. snažil odísť, ale ho začali naháňať X. a vodič BMW a prišli ďalší ľudia, ktorých asi privolal X.. X. podľa neho nemal žiadne zranenia, počul krik o prepichnutých pneumatikách, o noži nevedel nič, celý konflikt medzi X. a E. nevidel, pričom vykonal aj fotodokumentáciu, ktorá mala potvrdzovať jeho tvrdenia.
Aj obžalovaný U. E., spáchanie skutku, okrem poškodzovania cudzej veci, vo vzťahu ku ktorému urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku v tejto časti, podal vo výpovedi svoju verziu udalosti, keď potvrdil, že premiestňovali spolu s E. zátarasy, on bol trošku ďalej, zrazu sa prirútilo červené auto k E.. Keď prišiel k nim, E. ležal už na zemi na chrbte a veci (peňaženka a nejaké puzdro) boli rozhádzané okolo neho. Neznámy muž kopal do E., možno že do brucha a tak on sa lyžiarskou palicou snažil tupým koncom odstrčiť, dvere auta boli otvorené a tak sa ho snažil vtlačiť medzi dvere a sedadlo vozidla. On sa snažil na neho zaútočiť, vytrhol mu palicu, ale nepoužíval ju. Keď cúval, snažil sa ho kopnúť. Nastavil ľavú nohu mierne pred seba a on vtedy kopol svojou nohou holennou časťou do hrany jeho lyžiarky. Kričal, že tie nohavice zaplatí. Pri cúvaní spadol dozadu na pravú stranu na plece a hlavu. Priznal prepichnutie
pneumatík, chcel len odviesť pozornosť a zachrániť kamaráta, potom prišlo BMW, z ktorého vystúpil muž a pribehol k poškodenému, žena ostala v aute a nezasahovala do ničoho.
Svedok, poškodený U. X. vo svojej výpovedi podrobne popísal incident, keď vypovedal, že zbadal posunutie zábran, niektoré boli prevrátené, so zábranami manipuloval pán, ktorý mal oblečenú červenú bundu. Upozornil muža v červenom, aby to nerobil, ale ten si nedal povedať. Obaja mali vypité, plietol sa im jazyk, pán v zelenej bunde mal nepríčetný pohľad. Keď telefonoval na políciu a stál medzi dverami nad sedačkou vodiča, muž v červenej bunde buchol do neho dverami a zatláčal ho smerom do auta. Keď sa snažil uvoľniť od dverí, vtedy ho muž v zelenej bunde zozadu udrel rukoväťou lyžiarskej palice do ľavej spánkovej oblasti a potom do temennej oblasti. Keďže muž v červenej bunde na neho zaútočil tak, že mu skočil na ľavú nohu lyžiarkou a päsťou udrel do tváre, nevedel presne, či udrel pravou alebo ľavou rukou a to do oblasti ľavého líca. On ho odsotil a pritom ho ešte kopol do oblasti brucha, vtedy spadol muž v červenom dozadu na hlavu. Keď počul syčanie, tak išiel na druhú stranu vozidla a videl, že má prepichnuté obe pneumatiky. Potom prišlo BMW, ktorého vodič mu išiel na pomoc a spolu potom zadržali muža v zelenej bunde, ktorý odchádzal preč.
Svedok F. C. vypovedal, že počas jazdy si všimol, že je tam nejaký incident a videl, že preletela lyžiarska palica. Bol tam nejaký súboj, ľudia pobehovali okolo auta, jeden pán spadol na zem a to v červenej bunde, incident trval okolo 5 minút. Poškodený mal na zemi okuliare a bola tam pohodená aj peňaženka, nevedel, komu patrila. Muž v červenej bunde chvíľu ležal na zemi, pamätá tiež, že muž v zelenej bunde prepichol pneumatiku a tiež útočil palicou na poškodeného. Poškodený mal potrhané nohavice a zranenú nohu, on mu to aj fotil. Všimol si tiež, že na ľavej strane v blízkosti oka mal X. červený fľak. Podľa jeho názoru tam nebol žiadny dôvod na útok zo strany obžalovaných, ktorí boli evidentne pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa D. L. vo výpovedi tvrdila, že počas jazdy v aute okolo nového Štrbského Plesa si všimla odstavené motorové vozidlo, tri osoby v jeho blízkosti a už na prvý pohľad sa to javilo ako incident medzi ľuďmi. Dvaja boli oblečené v lyžiarskom, jeden mal červenú bundu, druhý zelenú, tretí mal niečo tmavé na sebe. Všimla si lyžiarsku palicu nad hlavou muža v zelenej bunde, zrazu zbadala muža v červenej bunde ležať na zemi. Všimla si tiež, že muž v zelenej bunde sa snažil ísť z miesta preč, zobral lyže na plecia a za ním išiel X. s C. a doviedli ho späť. Videla tiež, že muž v tmavom oblečení mal pri ľavom oku červený fľak, okuliare mal na očiach a taktiež jej ukazoval zranenie asi na ľavej nohe pod kolenom. Muža v zelenej bunde si všimla, že sa zahnal aj na C., pričom bolo vidieť, že muži v lyžiarskom oblečení boli pod vplyvom alkoholu.
Čo sa týka vykonaných listinných dôkazov, zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že poškodený vydal uzatvárateľný sklápací nôž, ktorým boli prepichnuté pneumatiky obžalovaným E. a ktorý sa pokúsil potom skryť pod snehom, ktorý nôž bol oboznámená ako predmet na hlavnom pojednávaní. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vrátane príslušnej fotodokumentácie vyplynulo, okrem iného, evidentné poškodenie pneumatík na vozidle poškodeného. Dychové skúšky preukázali u obž. E. bola v čase 17:19:34 nameraná hodnota alkoholu 0,86 mg/liter, u obž. E. v čase 17:18:57 nameraná hodnota 0,81 mg/liter a u poškodeného nebol zistený alkohol. Oboznámené boli aj fotografie vyhotovené obžalovaným E., ktoré podľa neho svedčia o tom, že na tvári nemal poškodený zranenia, ani poškodené nohavice, takisto na fotografii sú zábrany, ktoré presúvali, ďalšia fotografia zobrazuje poškodenie prilby po útoku poškodeného na neho a potom boli oboznámené aj fotografie od poškodeného, na ktorých vidno zranenia, odreniny po incidente a poškodené pneumatiky. V odbornom vyjadrení z č. l. 61 bola vyčíslená hodnota poškodených pneumatík na 410 eur a z č. l. 62 hodnota poškodených nohavíc na 55 eur. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu poškodeného zo dňa 24.4.2021, teda na ďalší deň po incidente, vyplýva, že poškodený už bol bez závažnejších a viditeľných poranení, ktoré by si vyžiadali ošetrenie, mal byť podľa subjektívneho popisu napadnutý a kopnutý.
Z hľadiska otázky viny prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania nepochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku, z jeho písomných dôvodov, je zrejmé ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaných, aj tvrdeniami poškodeného a jednotlivých svedkov.
Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania z prípravného konania aj na hlavných pojednávaniach. Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorí sú obžalovaní trestne stíhaný sa stal, má znaky trestného činu a spáchali ho obaja obžalovaní. Nad rámec uvedeného súdom prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd poznamenáva, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obaja obžalovaní v čase spáchania skutku boli pod značným vplyvom alkoholu. Neoprávnene a svojvoľne manipulovali so zábranami na parkovanie na mieste verejnosti prístupnom, teda v priestore, kde prechádzajú osoby k lyžiarskym vlekom a späť, v čase kedy pohyb osôb v tomto mieste bol značný. Osoba na to oprávnená a to správca parkovísk, ktorý k nim prišiel a oznámil svoje postavenie, čo napokon ani obžalovaný nepopierajú, ich vyzval, aby upustili od svojho konania, oni odmietali uvedené upozornenia správcu splniť a naopak vo vzťahu k jeho osobe agresívnym spôsobom zaútočili v evidentnej prevahe dvaja na jedného, aj za použitia lyžiarskej palice ako zbrane. Z dokazovania možno konštatovať aktívnejšiu účasť vo vzťahu k poškodenému zo strany obž. G.. E., ku ktorému sa následne pridal aj obž. H.. E., ktorý vo vzťahu k poškodenému použil aj spomínanú lyžiarsku palicu, ktorú zákon aj vzhľadom k spáchaniu skutku kvalifikuje ako zbraň a aj ďalšie konanie obžalovaného H.. E., keď poškodil nožom dve pneumatiky vozidla, ktorým prišiel poškodený. Aj podľa názoru krajského súdu takýto v skutku ustálený skutkový stav bezpochybne preukázaný bol, aj keď obaja obžalovaní svoje agresívne správanie popierali, naopak hovorili o reakcii na agresívne správanie sa poškodeného.
H.. E. v odvolaní uvádzal, že z ich strany išlo iba o nutnú obranu a snahe zabrániť ešte väčšiemu ublíženiu na zdraví. Táto obrana obžalovaných podľa názoru krajského súdu bolo jednoznačne vyvrátená výpoveďami poškodeného U. X., ale aj výpoveďami svedkov F. C. a D. L., ale aj ďalšími vo veci vykonanými a vyššie rozpísanými dôkazmi. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že objektívne bolo preukázané to, že obaja obžalovaní neoprávnene manipulovali so zábranami, čo však vzhľadom k ich odvolacím námietkam nebolo dôvodom ich trestného stíhania a odsúdenia, ale až následné konanie keď ich na neoprávnené konanie upozornila na to oprávnená osoba, správca parkovísk, vo vzťahu ku ktorému v prevahe dvaja proti jednému po verbálnych útokoch aj fyzicky zaútočili a spôsobili mu objektívne preukázané zranenia a obžalovaný H.. E. aj poškodenie jeho majetku. Evidentne obžalovaný H.. E. sa snažil vec, ktorú použil na poškodenie vozidla ako dôkaz odstrániť, keď ho zahrabal a zahodil. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť ani s konštatovaním obž. H.. E., že ich konanie treba vnímať ako konanie v nutnej obrane. Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi a musí prebiehať súčasne s útokom. Obrana zásadne nesmie byť celkom zjavne neprimeraná vo vzťahu k útoku. V tomto prípade vychádzajúc z ustálených skutkových zistení poškodený na obžalovaných neútočil, a už vôbec nie zbraňou. Naopak preukázateľne obž. H.. E. aj na základe výpovedí vypočutých svedkov lyžiarsku palicu ako zbraň vo vzťahu k poškodenému použil. Obžalovaní boli dvaja poškodený bol v čase incidentu sám. Za takejto situácie nemožno podľa názoru krajského súdu o konaní obžalovaných v nutnej obrane uvažovať. Takémuto záveru zodpovedajú aj zistené zranenia u poškodeného. Aj z hľadiska právnej kvalifikácie súd prvého stupňa v zmysle obžaloby správne kvalifikoval konania oboch obžalovaných, u obž. G.. E. ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a u obž. H.. E. ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keďže v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. Aj podľa názoru krajského súdu boli naplnené všetky znaky skutkových podstát vyššie uvádzaných trestných činov. Medzi konaním obžalovaných a spôsobeným následkom tiež existuje príčinná súvislosť. Konanie obžalovaných bolo z hľadiska zavinenia úmyselné (priamy úmysel).
Vo vzťahu k otázke viny teda krajský súd považoval v intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah odvolania obžalovaných za nedôvodné a výrok o vine v napadnutom rozsudku vyhodnotil ako zákonný a vecne správny, založený na správne zistenom skutkovom stave. Okrem výroku o vine krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolaní oboch obžalovaných preskúmal aj výroky o treste v napadnutom rozsudku a dospel k záveru, že v tejto časti je namieste napadnutý rozsudok zmeniť a obžalovaným uložiť miernejšie výchovné tresty. V prípade obž. G.. E. pri právnej kvalifikácii konania pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona trestná sadzba bola daná rozpätím 0 až 3 roky, vo vzťahu k obž. H.. U. E. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona trestná sadzba bola daná rozpätí 6 mesiacov až 3 rokov a to aj vzhľadom k tomu, že trestná sadzba pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa taktiež obžalovaný H.. E. mal dopustiť v jednočinnom súbehu, je daná sadzbou až na 1 rok, teda je miernejšia.
Obž. G.. S. E. ani obž. H.. U. E. prvostupňový súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak obž. H.. U. E. prvostupňový súd pričítal ako priťažujúcu okolnosť a trestnú sadzbu v jeho neprospech upravoval na základe § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že obžalovaný mal spáchal viac trestných činov. Tento záver o existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona u obž. H.. E. si osvojil aj krajský súd, avšak vo vzťahu k existencii poľahčujúcich okolností u oboch obžalovaných, podľa názoru krajského súdu, boli tieto dané v ust. § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že obaja obžalovaní doposiaľ viedli riadny život. Pre tento záver svedčí tá skutočnosť, že u oboch obžalovaných nie sú známe negatívne poznatky z miesta bydliska, ako aj skutočnosť, že podľa odpisov registra trestov doposiaľ súdne trestaní neboli. Súdom prvého stupňa konštatované priestupky na úseku dopravy nemôžu podľa názoru krajského súdu diskvalifikovať existenciu poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v evidentne riadnom živote u oboch obžalovaných. Obž. G.. E. sa mal za obdobie od roku 2016 do roku 2020 dopustiť šiestich priestupkov, všetko len na úseku cestnej premávky a obž. H.. E. rovnako za uvedené obdobie od roku 2016 do roku 2021, taktiež len dopravných priestupkov v počte 7. Teda priemerne na rok obaja obžalovaní sa mali dopustiť jedného až dvoch dopravných priestupkov.
Za takéhoto stavu, ak teda u obž. G.. S. E. krajský súd konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností a u obž. H.. U. E. rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zohľadňujúc aj to, že obž. H.. U. E. svojím konaním mal naplniť pojmové znaky dvoch trestných činov, aj podľa názoru krajského súdu, bolo namieste ukladať obom obžalovaným diferencované tresty. Čo sa týka otázky druhu ukladaného trestu obom obžalovaným, vychádzajúc zo zásady pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, najmä odseku 4, zohľadňujúc u oboch obžalovaných spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie pohnútku, už konštatované priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, ale hlavne prihliadajúc na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti nápravy, dospel k záveru, že účel trestu v tomto prípade možno dosiahnuť aj výchovným peňažným trestom u oboch obžalovaných, na uloženie ktorého boli podľa názoru krajského súdu splnené zákonné podmienky, majúc tiež za to, že takto uložené tresty taktiež diferencované, majú v tomto konkrétnom prípade potenciál splniť požadovaný účel trestu, splní aj zákonnú podmienku uvádzanú v § 34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, ale zohľadní aj pri uloženom treste aj u oboch obžalovaných ako spolupáchateľov, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Uložené peňažné tresty u obž. G.. S. E. vo výške 200,- Eur a obž. H.. U. E. vo výške 300,- Eur považoval tak krajský súd za zákonné a primerané a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, obom obžalovaným uložil aj primerané náhradné tresty. U obž. G.. S. E. vo výmere štyroch mesiacov a u obž. H.. U. E. vo výmere 5 mesiacov. Čo sa týka odvolacej námietky obž. H.. U. E., že prvostupňový súd nemal podklad pre rozhodnutie o náhrade škody za poškodené nohavice vo výške 55,- Eur, v tomto smere sa krajský súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Poškodený náhradu škody vyčíslil vo väčšej výške ako mu bola priznaná. Nepochybne poškodenie - prepichnutie pneumatík vozidla poškodeného aj poškodenia nohavíc, rovnako preukázané bolo a súd v rámci dokazovania oboznámil naviac aj fotodokumentáciu, z ktorej plynie poškodenie pneumatík aj nohavíc poškodeného U. X.. V tejto časti prvostupňový súd vo výroku o náhrade škody zaviazal obžalovaného H.. U. E. poškodenému U. X. škodu uhradiť a vo zvyšnej časti prvostupňový súd poškodeného s nárokom na náhradu škody v súlade s ust. § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.
Rovnako tak za zákonné a správne považuje krajský súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý postupom podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zákona vyslovil zhabanie veci, ktorá mala byť použitá na spáchanie trestného činu a to zatváracieho noža čiernej farby, k vlastníctvu ktorého sa obž. H.. U. E. nehlásil aj s konštatovaním podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona. Zákonným konštatovaním podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona, že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Z uvedených dôvodov preto krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaných postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u oboch obžalovaných a sám rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade škody a zhabaní veci ponechal nedotknuté. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.