Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13T-8-2022.pdf
PDF · 126.34 KB
Area
Subarea
13T/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Púchovským v trestnej veci obžalovanej H.. W. P. a spol. pre pokračujúci zločin prijímanie úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2022, takto
rozhodol:
obžalované
H.. W. P., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX C., F. T., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. Č.. XXX,
sa uznávajú za vinné, že
obžalovaná H.. W. P.
dňa XX. I. XXXX v časovom rozpätí od 08:00 hodiny do 08:17 hodiny na vopred telefonicky dohodnutom a obvinenou iniciovanom osobnom stretnutí so živnostníčkou F. T., sídlom A., U. XXX/XX, IČO: XXXXXXXX, s ňou prejednala a následne jej poskytla radu vo vzťahu k vykonaniu opravy a dodatočného urgentného dodania listinných podkladov vo veci ňou podanej Žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene, a doplnení niektorých zákonov, zo dňa XX. E. XXXX, ktorá jej písomnosťou číslo XXXX/ OAOTPaESF/XXXXX zo dňa XX. I. XXXX bola povereným zamestnancom úradu práce z dôvodu nedostatku bodov za regionálny aspekt zamietnutá, pričom v nasledujúci deň XX. I. XXXX po dodaní potrebných dokumentov ako prílohy dotknutej žiadosti s menovanou živnostníčkou uzatvorila Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 odsek 6 zákona číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, číslo XX/XX/XXX/X/NP H. R.-X, v súvislosti s čím v časovom rozpätí od 13:34 hodiny do 13:37 hodiny na sekretariáte číslo dverí XXX nachádzajúcom sa na X. H. administratívnej budovy sídla Ú.S. H., J. R. I. S. H. prijala ako úplatok presne nezistené množstvo zeleniny, konkrétne papriky, rajčiny a reďkovky v bielo - čiernej igelitovej taške, dňa XX. E. XXXX v časovom rozpätí od 12:27 hodiny do 12:36 hodiny prijala biele víno neznámej značky v hodnote najmenej 5,- Eur a presne nezistenú čokoládu v darčekovej taške ako úplatok od T.. H. H. (o vine ktorého bolo rozhodnuté rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok spisovej značky XT/ XX/XXXX zo dňa 21. decembra 2021) za jej pomoc pri riešení jeho situácie vo veci správneho konania, ktoré úrad práce voči nemu začal v súvislosti s jeho vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že odmietol ponuku vhodného zamestnania, v zmysle ktorej pomoci obžalovanej na základe ním doručeného písomného vyjadrenia vydal dňa XX. E. XXXX poverený zamestnanec úradu práce pod číslom konania H. rozhodnutie o zastavení dotknutého konania podľa § 30 odsek 1 písmeno h) zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
obžalovaná F. T.
dňa XX. I. XXXX v časovom rozpätí od 08:00 hodiny do 08:17 hodiny na vopred telefonicky dohodnutom osobnom stretnutí s riaditeľkou Ú. H., J. R. I. S. H. H.. W. P., ktorá s obvinenou prejednala a následne jej aj poskytla radu vo vzťahu k vykonaniu opravy a dodatočného urgentného dodania listinných podkladov vo veci podanej Žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zo dňa XX. E. XXXX, ktorá písomnosťou číslo XXXX/OAOTPaESF/XXXXX zo dňa XX. I. XXXX bola povereným zamestnancom úradu práce z dôvodu nedostatku bodov za regionálny aspekt zamietnutá, pričom v nasledujúci deň XX. I. XXXX po dodaní potrebných dokumentov ako prílohy dotknutej žiadosti F. T. s úradom práce uzatvorila Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 odsek 6 zákona číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, číslo XX/XX/XXX/X/NP H. R.-X, v súvislosti s čím v časovom rozpätí od 13:34 hodiny do 13:37 hodiny na sekretariáte číslo dverí XXX nachádzajúcom sa na X. H.Í. administratívnej budovy sídla Ú. H., J. R. I. S. H. priamo poskytla verejnému činiteľovi - riaditeľke úradu práce H.. W. P. ako úplatok presne nezistené množstvo zeleniny, konkrétne papriky, rajčiny a reďkovky v bielo - čiernej igelitovej taške,
teda
obžalovaná H.. W. P.
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok a čin spáchala ako verejný činiteľ
obžalovaná F. T.
inému v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo poskytla úplatok a čin spáchala voči verejnému činiteľovi
čím spáchali
obžalovaná H.. W. P.
pokračujúci zločin prijímanie úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
obžalovaná F. T.
prečin podplácanie podľa § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
Za to sa odsudzujú:
Obžalovaná H.. W. P.
Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanej aj trest zákazu činnosti a to zákazu výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie v orgánoch verejnej moci na dobu 2 (dvoch) rokov.
Obžalovaná F. T.
Podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest v sume 300,- (tristo) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor UŠP GP SR podal dňa XX. D. XXXX pod sp. zn. R. G. XXX/XX/XXXX obžalobu na obvinenú H.. W. P. za pokračujúci zločin prijímanie úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a obvinenú
F. T. za prečin podplácanie podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti podanej obžaloby. Na hlavnom pojednávaní obidve obžalované odmietli konať o dohode o vine a treste s prokurátorom a podali vyhlásenie o tom, že sú nevinné. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 11 Trestného poriadku výsluchom obžalovaných, svedkov, čítaním svedeckých výpovedí, listinných dôkazov a prehratím zvukových záznamov a obrazovo - zvukových záznamov, ktoré v tejto trestnej veci boli zabezpečené zákonným spôsobom. Obžalovaná H.. W. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou T. sa stretla 26.04.2018 a to nie v súvislosti s vecou všeobecného záujmu, a teda aby nejakým spôsobom ovplyvnila konanie úradu. Ona nebola členkou komisie, ktorá obžalovanej T. dávala odporúčacie stanovisko, išlo o formálnu chybu, ktorú bolo možné opraviť a táto oprava nemala vplyv na rozhodnutie komisie. Obžalovanej poskytla krízovú intervenciu, v snahe predísť podaniu sťažnosti z jej strany, nakoľko táto sťažnosť by bola oprávnená. Obžalovaná T. sa razantným spôsobom domáhala vyhovenia jej žiadosti a ona s ňou komunikovala len preto, aby predišla konfliktu. Išlo medzi nimi len o neformálny rozhovor. Formálna chyba, ktorá bola odstránená, však nijakým spôsobom neovplyvnila konanie úradu. Keďže zo strany obžalovanej nedošlo k podaniu sťažnosti, tak pohovor zo dňa 26.04.2018 považovala za účinný. Komisia podala odporúčacie stanovisko už 19.04.2018 a následne bola dohoda podpísaná všetkými oprávnenými pracovníkmi úradu, pričom jej podpis bol len formálnym stanoviskom. Keď jej priniesla obžalovaná tú zeleninu zanedbateľnej hodnoty, považovala ju len za vzorku, v žiadnom prípade nie za úplatok. Z jej strany išlo o marketingový ťah a tá zelenina nemala nič spoločné s konaním úradu, ktoré bolo v tom čase ukončené. Dňa 19.04.2018 bolo zasadnutie výboru pre otázky zamestnanosti, ktorý vydal nesúhlasné stanovisko z dôvodu nedostatočného počtu bodov. Výbor zasadal 19.04.2018, ale záznam bol 20.04.2018, pričom 19.04. bolo pani T. oznámené zamestnankyňou úradu nesúhlasné stanovisko, na čo sa mala obžalovaná vyjadrovať o úmysle podania sťažnosti na úrad. Pani R. ju informovala, že došlo k opomenutiu dvoch podstatných náležitostí pre rozhodnutie úradu a tieto skutočnosti boli podstatné pre rozhodnutie. Pani P. s pani R. navrhli riešenie v tom, aby sa tieto skutočnosti výboru oznámili a následne výbor prehodnotil svoje stanovisko a vydal súhlas so žiadosťou 19.04.2018. Ona neovplyvňovala nijako ani jedného člena výboru. Dňa 19.04.2018 bolo oznámené súhlasné stanovisko pani T. a následne bolo dohodnuté stretnutie s ňou na 26.04.2018. O súhlasnom stanovisku komisie sa dozvedela 20.04.2018, alebo to bolo 26.04.2018. Po stretnutí s obžalovanou za prítomnosti pani P., jej potriasla rukou a rozlúčili sa. Následne 27.04.2018 obžalovaná priniesla tašku, v ktorej boli 3 - 4 kusy zeleniny so slovami, že to je vzorka, ktorú vypestovala a chce ju predávať. Túto zeleninu nebrala nijako v spojitosti s konaním na úrade práce a táto zelenina nemala žiadny vplyv na rozhodovaciu činnosť úradu, pretože konanie bolo ukončené. Ku skutku v bode 2 uviedla, že 16.05.2018 ju kontaktoval pán U. s tým, že posiela pána H., ktorého už predtým riešila pre závažný sociálny problém. Pán U. ju informoval o začatí správneho konania vo veci vyradenia z evidencie úradu práce. Chcel, aby mu pomohla s výzvou, ale ona na jeho požiadavku nereagovala a telefonicky kontaktovala pani R., ktorej povedala, že jej posiela klienta. V tom čase pán H. vyložil na stôl darčekovú tašku a keď zbadala tašku, tak ho trikrát vyzvala, aby si ju zobral, s čím on nesúhlasil, že jej ju necháva ako poďakovanie. Keď ho pri treťom raze vyprevádzala z kancelárie, tašku zobrala do ruky a na sekretariáte za prítomnosti pani A. ho odprevádzala k pani R.. Čo sa dialo v kancelárii sekretariátu nevedela a podľa nej nemá logiku to, za čo by mala prijať úplatok a keby to aj chcela urobiť, tak to urobí u seba v kancelárii a nie na sekretariáte. Sekretárka ju upozornila, že tá taška sa nachádza u nej v kancelárii. Dňa 15.05.2018 mala narodeniny a bolo bežné, že jej gratulovali kolegovia, tak si myslela, že ide o tašku súvisiacu s gratuláciou niektorého z kolegov. S vecou pána H. nemala nič spoločné. Pokiaľ ide o sociálnu poisťovňu, tak v súvislosti s prvou návštevou pána H. kontaktovala pracovníčku sociálnej poisťovni, aby sa utvrdila len v tom, že je v práci a že jej posiela klienta. Čo bolo obsahom tašky nevedela a nemala vedomosť ani o tom, kde tá taška skončila. Obžalovaná F. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 15.10.2020 č. l. 214 spisu. Na doplnenie uviedla, že ona mala v tej žiadosti napísané umývací set, myslela tým, že prevádzku bude treba každý deň umývať, ale pani riaditeľka jej povedala, že tam musí byť napísané niečo iné, v tej kalkulácii a tak to prerobila, a spravila to tak, ako povedali, pretože s pani P. tam bola ešte jedna pani. Potom to prerobila tak, že tam napísala ešte regále naviac. Pani obžalovaná sa jej pýtala, že čomu sa venuje, akú zeleninu pestuje a ona povedala, že papriku a paradajky, a keďže sa jej javila ako potencionálna zákazníčka, pretože z H. do A. to nie je ďaleko, tak sa rozhodla, že jej donesie pár kúskov paradajok, papriky a reďkovky - ako vzorku - koštovku, že zrejme povie aj kolegyniam, že sa bude otvárať nový obchod s domácou zeleninou v A.. Ona potom na druhý deň prišla do kancelárie k pani riaditeľke, tá to pozrela, povedala, že to môže byť a podpísala to. Následne potom išla dole do
auta a doniesla jej tú zeleninu. Ona to nechcela prijať, ale ona to brala len ako reklamu, že nech len vyskúša. Ona s pani obžalovanou bola na úrade v kontakte dvakrát. Na stretnutí s obžalovanou a ďalšou pracovníčkou úradu jej bolo povedané, že ten dôvod zamietnutia žiadosti bol umývací set a rýchlovarná kanvica, ktoré v žiadosti nemôžu byť uvedené. Bolo 26. apríla. Do telefónu jej tá pani povedala, že oni neoznamujú dôvod prečo sa žiadosť zamieta. Nevedela v akej fáze schvaľovania je jej žiadosť, v čase keď bola na úrade prvýkrát. Tri dni na to, ako jej bolo oznámené telefonicky, že žiadosť sa jej zamieta, ju znova kontaktovala pracovníčka úradu s tým, že pani riaditeľka sa chce s ňou rozprávať. Po tom ako odstránila tie malé nezrovnalosti v kalkulácii, tak pani riaditeľka sa na to pozrela a potom jej oznámili, že je to podpísané. To bolo 27.4.2018, ale presne ten dátum nevie. V taške bolo pár kúskov papriky, paradajok a viazanička reďkoviek. Zeleninu poskytla tak, že určite keď ochutnajú, tak získa tým ďalšie zákazníčky. Iný zámer nemala, išlo o vzorky zeleniny, ktorú pestujú. V čase keď dávala tú zeleninu pani obžalovanej P., tak dohoda bola podpísaná. Po podpise dohody ona išla do auta a doniesla jej tú zeleninu. Nevedela, v ktorej kancelárii podpisovala tú dohodu, ale nebolo to v jej kancelárii obžalovanej. Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on pozná pani obžalovanú P., ako riaditeľku úradu, pani T. nepozná. Uviedol, že bol evidovaný na úrade práce, z evidencie nezamestnaných bol vyradený, pretože odmietol pracovnú ponuku. Pociťoval to ako krivdu, preto sa šiel sťažovať na úrad práce do Piešťan. Prijala ho pani riaditeľka, tej uviedol aký má problém a následne na to po niekoľkých dňoch mu prišlo vyjadrenie, že ho zaraďujú späť. Ako prejav vďaky priniesol pani riaditeľke darčekovú tašku, kde bolo víno, čokoláda alebo káva, to presne nevie. Bol to prejav dobrej vôle, že si našla ľudskú cestu. Nešlo o úplatok. Na úrad šiel z vlastnej iniciatívy, na vrátnici ho poslali na sekretariát za pani riaditeľkou. Na okolnosti stretnutia v súvislosti s jeho žiadosťou si nepamätal, opisoval len stretnutie s riaditeľkou v súvislosti s odovzdaním tej tašky. Na tom stretnutí, kde odovzdával fľašku, tak bola prítomná riaditeľka a ešte nejaká pracovníčka. Bol prítomný pri tom, keď nejaká pani spisovala odvolanie v kancelárii. Po tom, čo mu obžalovaná pomohla, tak jej doniesol tú tašku. Meno I. U. nepozná. Pamätal si, že do kancelárie doniesol tašku, ktorú odovzdal pani obžalovanej a keď z kancelárie odchádzal, tak tašku v rukách nemal. Vedel, že z kancelárie odchádzali na chodbu on aj pani P.. Obžalovaná sa pri preberaní tašky tvárila rozpačito, spočiatku ju nechcela zobrať, ale potom to zobrala s úsmevom. Svedkyňa O.. Ľ. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani T. videla osobne na komisii, ktorá posudzovala jej žiadosť o poskytnutie príspevku. Bolo to niekedy v roku 2018 alebo 2019, príspevok jej najskôr nebol schválený a po tom, ako sa obžalovaná sťažovala na ústredí a následne aj u nich na úrade, bola žiadosť opakovane prehodnotená s tým, že bola výborom schválená. Odporúčacie stanovisko bolo komunikované aj s obžalovanou. Opätovné prehodnotenie žiadosti bolo realizované tak, že tí istí členovia výboru, ktorí vydali nesúhlasné stanovisko po opätovnom oslovení, vydali súhlasné stanovisko. O stretnutí oboch obžalovaných na úrade nemala žiadnu vedomosť. Rovnako nič nevedela ani o taške so zeleninou. Žiadosti, na ktoré nie je právny nárok, musia prejsť súhlasným stanoviskom nadpolovičnej väčšiny z prítomných členov výboru pre otázky zamestnanosti. Z výpovede svedkyne I. T. vyplýva, že v období od roku 2011 do 31. marca 2016 pracovala na pozícii sekretárky. Ku skutkom sa konkrétne vyjadriť nevedela. Uviedla, že k obžalovanej P. chodili rôzne návštevy aj s darčekovými taškami, návštevy sa konali za zatvorenými dverami, a preto sa k obsahu darčekových tašiek vyjadriť nevedela. Či obžalovaná nechala na sekretariáte tašku so zeleninou, uviesť nevedela. Rovnako sa nevedela vyjadriť ani k taške, ktorú mal nechať na sekretariáte svedok H.. Z výpovede F. M. vyplýva, že s obžalovanou H.. P. prichádzala do kontaktu iba pri podpisovaní dohôd pri národných projektoch. Ďalej popísala okolnosti súvisiace so žiadosťami o poskytnutie finančného príspevku, ani o jednom zo skutkov nemala žiadnu vedomosť. Z výpovede svedkyne A. vyplýva, že sa nevedela vyjadriť ku skutkom, ktoré sú predmetom obžaloby. Pracovala na úrade ako sekretárka riaditeľa úradu od decembra 2014. Potvrdila svojou výpoveďou, že k obžalovanej chodili návštevy s darčekovými taškami, pričom z kancelárie vychádzali bez tašiek, poprípade priniesli fľašu vína alebo čokoládu. Išlo o rôznych zamestnávateľov, uchádzačov o zamestnanie alebo iných klientov úradu. O odovzdaní tašky so zeleninou, resp. darčekovej tašky svedkom H. nemala žiadne vedomosti. Z výpovede O.. I. U. vyplýva, že obžalovanú F. T. nepozná, k osobe obžalovanej P. uviedol, že ju pozná len pracovne, kontaktoval ju pracovne telefonicky. K osobe svedka H.U. uviedol, že ho nepozná, následne po prehratí zvukového záznamu si spomenul, že ho pozná v súvislosti s tým, že ho kontaktovala nejaká osoba, že tento má problémy s vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Preto kontaktoval obžalovanú H.. P.Ú., aby tieto skutočnosti preverila. Ako poslanec národnej rady takto riešil podnety od občanov. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj listinné dôkazy, súvisiace s prejednávanou trestnou vecou. Boli čítané dohoda o poskytnutí príspevku na zárobkovú činnosť, správa o vykonaní finančnej kontroly
pred uzavretím dohody v spojení s kontrolným listom, záznam z posudzovania žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov pred uzavretím dohody, výpisy z bankového účtu štátnej pokladnice v spojení so žiadosťou obžalovanej T. o úhradu, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. spolu so správou z výkonu finančnej kontroly pred neuzavretím dohody, záznam z posudzovania žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov, žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, výpis klienta menom H. H. v spojení s dohodou č. XXXXXXPXX, kompetencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, spisový materiál týkajúci sa H. H., evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XT XX/XXXX, týkajúci sa H. H., správy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny T., správy o povesti, odpisy z registra trestov a správy z evidencie priestupkov. V zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli prehraté zvukové záznamy, zachytené na CD nosiči č. XXX/XX, obrazovo - zvukové záznamy zachytené na CD nosiči č. XXXXP/XX a ďalej boli prečítané podstatné časti doslovných písomných prepisov vyhotovených zvukových záznamov. Uvedené dôkazy boli získané na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. T.-Š.Q.-R.-XXX-X/XX-F.-XXX zo dňa XX. E. XXXX a sp. zn. T.-Š.- R.-XXX-X/XX-F.-XXX zo dňa XX. E. XXXX. Jednalo sa o záznamy o záznamy získané zo záznamov z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 Trestného poriadku a obrazovo - zvukové záznamy získané v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 Trestného poriadku. Z telefonického hovoru č. XXX zo dňa XX. I. XXXX vyplýva, že obžalovaná H.. P. kontaktuje kolegyňu z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny T. s tým, že jej poskytli nesprávne meno osoby z Q., nech jej oznámi správne iniciály osoby, ktorej nebola schválená žiadosť, nakoľko táto osoba má prísť nasledujúci deň na úrad, že ju vybavia. Zo záznamu telefonického rozhovoru č. XXX zo dňa 13.04.2018 vyplýva, že obžalovaná H.. P. telefonuje s pánom U., ktorého informuje o dvoch osobách s rovnakým menom H. H.. Zároveň mu uviedla, aby jej napísal o čo sa jedná a že to hneď vyrieši. Z rozhovoru č. XXX zo dňa 13. apríla 2018 vyplýva, že pán U. informuje obžalovanú H.. P. o osobe, ktorá mala mať na starosti pána H.. V ďalšom rozhovore č. XXX z toho istého dňa vyplýva, že pán U. informuje obžalovanú, že H. H. je na sociálnej poisťovni, pričom ona mu uviedla, že nech príde za ňou v pondelok, že všetko vybaví, pričom doslovne uviedla, že to je úplne jedno, však všade máme, takže ho len pošlite kľudne za mnou. Z SMS správy zo dňa 17. apríla 2018 vyplýva, že obžalovaná H.. P. posiela správu pánovi U. s tým, že klient je vybavený, sociálna poisťovňa koná v spolupráci s pánom H. adekvátne. Z telefonického rozhovoru č. XXXX zo dňa 15. mája 2018 vyplýva, že pán U. kontaktuje obžalovanú H.. P. a informuje ju o vyradení pána H. z evidencie uchádzačov o zamestnanie, na čo mu uviedla, aby menovaného poslal za ňou 16. mája 2018 o 12:00 hod. a že všetko vybaví ako vždy a bude to riešiť aj s kolegyňou, ktorá ho má na starosti. Z obrazovo - zvukových záznamov vyplýva, že 26. apríla 2018 v čase o 07:59 hod. do 08:17 hod. sa obžalované rozprávajú medzi sebou o zamietnutej žiadosti a o prepracovaní podnikateľského zámeru a to najneskôr do nasledujúceho dňa. Obrazovo - zvukový záznam zo dňa 27. apríla 2018 o 13:34 hod. do 13:55 hod. preukazuje, že v kancelárii sekretariátu došlo k stretnutiu obžalovaných, v rámci ktorého odovzdala obžalovaná T. igelitovú tašku so zeleninou. Z obrazovo - zvukového záznamu zo dňa 16. mája 2018 vyplýva, že od 12:27 hod. do 12:36 hod. došlo k stretnutiu s obžalovanou P. a H. H. v kancelárii obžalovanej P., kde v závere stretnutia jej H. H. odovzdal darčekovú tašku. Po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní samosudca vyhodnocoval dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na spravodlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, OČTK alebo niektorá zo strán. Obžalované sú z trestnej činnosti, ktorá im bola kladená za vinu na základe obžaloby prokurátora, aj napriek ich vyhláseniu o nevine usvedčované dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Listinné dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznamované, preukazujú časový a skutkový sled udalostí, ktoré potvrdzujú skutkové okolnosti prípadu. Obžalovaná H.. W. P. v čase skutkov pracovala ako riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodina H.. Do pôsobnosti tohto úradu spadala aj činnosť v oblasti služieb zamestnanosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná H.. W. P.S. využila svoj vplyv riaditeľky úradu, v súvislosti s realizáciou žiadosti obžalovanej F. T. a H. H.. Pokiaľ ide o skutok v bode 1, je potrebné uviesť, že obžalovaná H.. P. po tom, ako bolo komisiou rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatne zárobkovú činnosť obžalovanej F. T., zabezpečila, podľa jej vyjadrení vyplývajúcich z obsahu záznamu o telekomunikačnej prevádzke, uplatnenie práva veta, že došlo k prehodnoteniu jej žiadosti a obžalovanej T. bolo vyhovené a následne bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Z obrazovo - zvukového záznamu zo dňa 26.04. vyplýva, že obžalovaná T. uviedla, že pestuje paradajky, papriku a takéto veci, veď zajtra donesie, pričom obžalovaná H.. P. uviedla „...ale už to vôbec ne, to len akože.“ Obrazovo - zvukový záznam z nasledujúceho dňa preukazuje, že obžalovaná T. priniesla igelitovú tašku z vedľajšej miestnosti a tú si
vložila do hnedej tašky v kancelárii. Ani z jedného rozhovoru medzi obidvoma obžalovanými nevyplynulo, že by malo ísť o zeleninu, ktorá mala byť použitá ako vzorka pre potencionálnych zákazníkov, ako tvrdila obžalovaná T.. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zelenina, ktorú priniesla obžalovaná T. po tom, ako bolo kladne vyhovené jej žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatne zárobkovú činnosť, bola obžalovanou H.. P. prijatá práve v súvislosti s vybavovaním žiadosti obžalovanej T., bez ohľadu na tom, či by obžalovaná H.. P. mohla nejakým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie komisie. Rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatne zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je rozhodovaním v súvislosti s vecou všeobecného záujmu podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Uvedená zelenina je z právneho hľadiska podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona vecou majetkovej povahy, na ktorú nie je právny nárok. Úplatok je neoprávnená výhoda, spočívajúca v priamom majetkovom obohatení, ktorá sa dostáva podplácanej osobe a na ktorú nie je právny nárok. Môže ísť o výhodu finančného, materiálneho obsahu, alebo napríklad aj o protislužbu. Z hľadísk naplnenia tohto znaku nie je rozhodujúca výška úplatku. Trestný zákon nijak nestanovuje hodnotovú hranicu úplatku, výšku úplatku je potrebné hodnotiť v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu. V oblasti výkonu štátnej moci a správy však nie je možné tolerovať zásadne žiadne úplatky a to ani nepatrnej hodnoty. U osôb v štátnozamestnaneckom pomere platí nulová tolerancia prijímania akýchkoľvek pozorností, alebo darov majetkovej alebo nemajetkovej povahy. Pokiaľ ide o obžalovanú F. T., pri skutku v bode 1 je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že táto priniesla na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny obžalovanej H.. W. P. igelitovú tašku s obsahom zeleniny za to, že jej pomohla s vybavením jej žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatne zárobkovú činnosť, ktorá jej bola predtým zamietnutá. Obžalovaná F. T. svojim konaním naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože inému v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu poskytla úplatok a čin spáchala voči verejnému činiteľovi. Obžalovaná H.. W. P. v čase oboch skutkov bola riaditeľkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., bola v štátnozamestnaneckom pomere a ako vedúci pracovník organizácie bola verejným činiteľom v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa podieľala na plnení úloh spoločnosti a štátu a používala pritom právomoc, ktorá jej bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh. Obstaranie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovania orgánov štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť smerujúca k uspokojeniu záujmu občanov a právnických osôb v oblasti plnenia materiálnych, sociálnych, kultúrnych a iných potrieb. Medzi prijatím úplatku a obstaraním veci všeobecného záujmu musí existovať príčinná súvislosť. Úplatok musí mať vzťah k činnosti, ktorá spadá pod obstaranie veci všeobecného záujmu. Je tomu tak aj v tom prípade, ak osoba, ktorá úplatok príjme, priamo vykonáva činnosť súvisiacu s všeobecným záujmom, ale pôjde aj o osobu, ktorá pri tomto spolupôsobí, napríklad vykonáva prípravné, pomocné alebo iné práce. Skutočnosť, že prijatie úplatku nemalo vplyv na obstaranie veci všeobecného záujmu je z hľadiska právnej kvalifikácie skutku bezvýznamná. Rovnako bez významu je skutočnosť, či k prijatiu úplatku dôjde pred obstaraním veci všeobecného záujmu alebo dodatočne a to aj bez predchádzajúcej dohody. Pokiaľ ide o skutok v bode 2 obžaloby, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaná H.. W. P.Á. 16. mája 2018 prijala biele víno neznámej značky najmenej v hodnote 5,- eur a presne nezistenú čokoládu v darčekovej taške, ako úplatok od H. H.. Z výpovede H. H. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že tento priniesol fľašu vína, čokoládu v darčekovej taške obžalovanej ako poďakovanie za to, že bolo vyhovené jeho žiadosti o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Okrem výpovede svedka H., je obžalovaná usvedčovaná aj obrazovo - zvukovým záznamom zo dňa 16. mája 2018 v čase od 12:27 do 12:36 hod., z ktorého jednoznačne vyplýva, že obžalovaná si vzala darčekovú tašku a prešla s ňou spolu so svedkom H. do kancelárie sekretariátu. Výpoveď svedkyne A. nepotvrdila vyjadrenia obžalovanej v tom, že mala tašku ponechať na sekretariáte a rázne prijatie tejto tašky odmietnuť. Svedok H. uviedol, že spočiatku obžalovaná nechcela tašku prijať, ale neskôr si ju vzala. Obžalovaná po predchádzajúcom telefonickom hovore so svedkom U. prijala svedka H. vo svojej kancelárii, zaoberala sa jeho podaním a následne kontaktovala zodpovednú pracovníčku, ktorá sa vecou zaoberala. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná H.. W. P. prijala, v súvislosti so zaradením svedka H. do evidencie uchádzačov o zamestnanie, úplatok vo forme fľaše vína a čokolády. Aj tu treba konštatovať, že na prijatie takýchto darov nie je zo strany obžalovanej právny nárok a jej konanie je potrebné kvalifikovať ako prijatie úplatku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potom konanie obžalovanej kvalifikované ako pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaná H.. W. P. doposiaľ nebola súdom trestaná, nemá ani záznam v registri priestupkov. Do 10. júla 2019 pracovala ako riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., dňa 26. mája 2020 došlo u nej k skončeniu pracovného pomeru. V mieste bydliska z obce C. je hodnotená negatívne s tým, že má dlhoročné susedské spory, ktoré sa snažila riešiť vo svoj prospech. Obžalovaná F. T. nemá záznam v registri trestov a nemá ani záznam v registri priestupkov. Od 1. júla 2019 je evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba. V obci Q. je hodnotená kladne. Vedie riadny a usporiadaný život. Pri úvahách o druhu a výmere trestu samosudca postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu samosudca prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Zároveň súd prihliada aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech. Je potrebné pripomenúť, že trest je ochranným opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu a na základe a v medziach zákona, ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdu páchateľom za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom trestného činu a môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada personálnosti trestu. Ide o prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest pôsobí jednak represívne - zabránenie trestnej činnosti a jednak aj preventívne - výchova k riadnemu životu a zároveň pôsobí aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom, z hľadiska generálnej prevencie. Oba prvky trestov sa uplatňujú zásadne súčasne pri každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru represie s prevenciou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu a to tak právne, ako aj etické. Obe obžalované konali v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože spôsobom uvedeným v Trestnom zákone chceli porušiť Trestným zákonom chránený záujem. Pohnútkou obžalovanej H.. P. bolo získanie majetkového plnenia vo forme zeleniny a alkoholu a pohnútkou zo strany obžalovanej T. bolo odovzdanie zeleniny ako úplatku za vybavenie jej žiadosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Obom obžalovaným poľahčovalo, že doposiaľ viedli riadny život. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona páchateľovi tohto zločinu súd môže uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 5 do 12 rokov. Pri prečine podplácania je trestná sadzba podľa § 333 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona stanovená v rozpätí od 2 do 5 rokov. Pri ukladaní trestu a jeho druhu a výmery samosudca zvažoval aj možnosti mimoriadneho zníženia trestu u obžalovanej H.. W. P. v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ustanovenie § 39 Trestného zákona je prostriedkom individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje zmiernenie trestu odňatia slobody za situácie, kedy trest odňatia slobody uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a osobe páchateľa a kedy dolná hranica stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeraného trestu. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné dôsledne zvažovať jednak okolnosti prípadu, ako aj pomery páchateľa. Záver o neprimeranosti uloženého trestu v rámci trestnej sadzby sa nemôže opierať len o názor, že dolná hranica trestnej sadzby sa javí byť v Trestnom zákone neprimerane vysoká. U obžalovanej H.. P. došlo k spáchaniu pokračujúceho zločinu vo forme prijatia úplatkov v dvoch čiastkových skutkoch. Jediným dôvodom prečo je potrebné zaoberať sa okolnosťami prípadu sa javí byť skutočnosť, že výška úplatku spočívala len v pár kusoch zeleniny, resp. vo fľaške vína a čokolády. Ako už bolo spomenuté, hodnota úplatkov však nie je kvalifikačným momentom skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku. U obžalovanej bola konštatovaná existencia len jednej poľahčujúcej okolnosti. Ani osobné pomery obžalovanej nie sú takého charakteru, aby súd odôvodňoval zníženie základnej trestnej sadzby pod dolnú hranicu týmito okolnosťami. Skôr naopak, správa z miesta bydliska na obžalovanú nie je pozitívna. Po zvážení všetkých okolností prípadu samosudca dospel k záveru, že ustanovenie § 39 Trestného zákona nie je možné u obžalovanej uplatniť. Obžalovaná od počiatku trestného stíhania, ako aj v konaní pred súdom, popierala trestnú činnosť, ktorá jej je kladená za vinu, nijakým spôsobom neprejavila ľútosť, resp. si neuvedomovala protiprávnosť svojho konania a trestnú činnosť aj po vykonaní dokazovania naďalej popierala. U obžalovanej neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, aby mohol byť trest mimoriadne znížený, aj s poukazom na jej pomery. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom bolo obžalovanej uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, v trvaní 5 rokov. Pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže k spáchaniu zločinu došlo v priamej a príčinnej súvislosti s výkonom povolania a funkcie obžalovanej, bol jej podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti a to zákazu výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie v orgánoch verejnej moci na
dobu dvoch rokov. Zmyslom tohto trestu je dočasne vyradiť obžalovanú z možnosti zastávať, vykonávať zamestnanie, povolanie alebo funkciu, pri ktorej došlo k spáchaniu zločinu. Vzhľadom na osobu obžalovanej F. T. pohnútku, stupeň nebezpečnosti prečinu pre spoločnosť a možnosti nápravy samosudca dospel k záveru, že trest odňatia slobody u obžalovanej nie je potrebné ukladať, ale bude postačovať uloženie peňažného trestu, výšku ktorého určil na sumu 300,- eur. Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. obžalovaná H.. W. P. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok a čin spáchala ako verejný činiteľ
obžalovaná F. T.
inému v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu priamo poskytla úplatok a čin spáchala voči verejnému činiteľovi
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.