Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cpr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: I. Z., R.. XX.X.XXXX, T. D. C. J., I. XX, práv. zastúpená JUDr. Marián Vojčík, advokát, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, IČO: 31314911, proti žalovanému: Nábytok Kollárová, spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alvinczyho 6, IČO: 36 197 831, v konaní o zaplatenie sumy 1.089,41 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi istinu vo výške 1.089,41 € s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.089,41 € od 13.5.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.8.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.089,41 € s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.089,41 € od 13.5.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

2. Žalobca návrh na začatie konania odôvodnil tým, že 30.9.2005 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako zamestnávateľ so žalobcom ako zamestnancom uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú. Pracovný pomer vznikol dňom 1.10.2005. V zmysle čl. III tejto zmluvy bol dohodnutý termín výplaty mzdy na 12 - ty deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevyplatil v dohodnutom výplatnom termíne mzdu za mesiac február 2012, ktorá bola splatná dňa 12.3.2012 a ani na základe písomnej výzvy žalobcu z 10.4.2012, teda po uplynutí 15 - teho dňa splatnosti mzdy, t.j. 27.3.2013 žalovaný neuskutočnil nápravu, pričom dňa 12.4.2012 bola splatná aj mzda za mesiac marec 2012, ktorá žalobcovi rovnako nebola vyplatená, žalobca listom z 25.4.2012 oznámil žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, na základe čoho sa pracovný pomer skončil dňom 26.4.2012. Po viacerých urgenciách nakoniec žalovaný uhradil žalobcovi nevyplatenú mzdu za mesiace február a marec 2012. V zmysle § 69 ods. 4 cit. zákona, zamestnanec, ktorý okamžite skončí pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za dobu dvoch mesiacov, t.j. 1.089,41 €.

3. Súd vydal vo veci dňa 24.9.2014 platobný rozkaz, č.k.: 35Ro/233/2014-15, ktorý však bol uznesením z 6.10.2014 č.k.: 35Ro/233/2014-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 9.11.2015 č.k.: 3Co/959/2014-26 a opravným uznesením prvostupňového súdu z 18.12.2015 č.k.: 35Ro/233/2014-28, zrušený.

4. Žalovanému bola žaloba aj spolu s uznesením z 26.5.2016 doručená 3.6.2016. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 17.6.2016 a uviedol, že uznáva uplatnený nárok v celom rozsahu a súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 5. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v prípade, že súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.

6. Podľa ust. § 177 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. Podľa ust. § 284 CSP, ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 2.000 €, a navyše žalovaný písomne uznal nárok žalobcu v celom rozsahu, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 a 284 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.8.2016, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 a to dňa 8.8.2016.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami žalobcu a žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to Pracovnou zmluvou z 30.9.2005, Okamžitým skončením pracovného pomeru z 25.4.2012, Výzvou zamestnávateľovi na úhradu splatnej mzdy a stravných lístkov z 10.4.2012, a zistil skutkový stav tak ako ho opísal žalobca v žalobe a zároveň žalovaný nárok uznal v plnom rozsahu.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: 9. Podľa ust. § 69 ods. 1 písm.b) zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. 10. Podľa ust. § 69 ods. 4 cit. zák., zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

11. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. 12. Súd mal za preukázané, že žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom uzavreli dňa 30.9.2005 pracovnú zmluvu s dňom nástupu 1.10.2005. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že termín výplaty mzdy bol dohodnutý na 12 - ty deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevyplatil v dohodnutom výplatnom termíne mzdu za mesiac február 2012, ktorá bola splatná dňa 12.3.2012 a ani na základe písomnej výzvy žalobcu z 10.4.2012, teda po uplynutí 15

- teho dňa splatnosti mzdy, t.j. 27.3.2013 žalovaný neuskutočnil nápravu, pričom dňa 12.4.2012 bola splatná aj mzda za mesiac marec 2012, ktorá žalobcovi rovnako nebola vyplatená, žalobca listom z 25.4.2012 oznámil žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru a pracovný pomer skončil dňom 26.4.2012. Po viacerých urgenciách nakoniec žalovaný uhradil žalobcovi nevyplatenú mzdu za mesiace február a marec 2012, avšak nevyplatil žalobcovi v súlade s ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za dobu dvoch mesiacov, t.j. 1.089,41 €. Žalovaný tento nárok žalobcu nepoprel, naopak, uznal ho písomne v celom rozsahu, preto súd mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.089,41 €. 13. Vzhľadom na to, že žalovaný sa nevyplatením tejto náhrady mzdy dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy od 13.5.2012 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol takto:

14. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

16. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

17. Podľa cit. ust. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko v tomto rozsahu bol žalobca v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 .

V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c ) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.