Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-52-2016.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D., dieťa rodičov: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, štátna občianka Slovenskej republiky a F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. - U. F., O. W. XXXX/XX, C. republika, štátny občan Slovenskej republiky, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 20. 05. 2016 č. k. 9P/22/2016 - 58, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletej F. Q. zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2016 s tým, že takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred, počnúc od 01. 06. 2016 do 25. dňa toho ktorého mesiaca. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, keď v roku XXXX matka poberala rodičovský príspevok 2.740,- Sk mesačne, v súčasnosti je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 258,38 Eur. Okrem toho jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorého príjem sa pohybuje okolo sumy 500,- Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa v roku XXXX dosahoval čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 7.990,- Sk, v súčasnosti je jeho priemerný čistý mesačný príjem 13.948,- Sk. Uzavrel nové manželstvo, jeho manželka pracuje s priemerným mesačným zárobkom 11.036,33 Kč. Tiež mu pribudla vyživovacia povinnosť na ďalšie maloleté dieťa. Závažná zmena nastala aj v pomeroch maloletej F., keď od posledného určenia vyživovacej povinnosti prešlo takmer XX rokov, čo znamená podstatné zvýšenie nákladov spojených s jej výživou. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov najmä na strane maloletej F. je dôvodné zvýšiť výživné na sumu 90,- Eur mesačne s tým, že požadované výživné 200,- Eur mesačne, ako požadovala matka, by nemohol otec platiť bez ohrozenia vlastnej životnej úrovne.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletej v zákonom stanovenej odvolanie. Predložil podrobný rozpis jeho príjmov a výdavkov seba aj svojej manželky s tým, že mesačný zostatok predstavuje 3.057,- Kč bez navýšenia výživného pre dve osoby, čo v Českej republike nedosahuje ani životné minimum. Poukázal na to, že pred uzavretím terajšieho manželstva uzatvorili u notárky predmanželskú zmluvu, kde sa dohodli, že záväzky vzniknuté pred svadbou si budú hradiť sami osobne. Manželka odmieta prispievať na tak vysokú čiastku výživného, jemu na zvýšenie výživného neostáva. Naviac došlo k zmene od 01. 07. 2016 v tom, že byt, v ktorom žijú, je v zlom stave, na rekonštrukciu nemajú dosť finančných prostriedkov, a preto došlo k dohode náhradného bývania v dome, kde nájom činí 8.500,- Kč plus služby. Po rekonštrukcii bude aj v ich byte rovnaká cena, preto hľadali možnosti
iného bývania, avšak ceny prenájmov bytu v F. sú ešte vyššie, ako platia doposiaľ. Pohybujú sa okolo 4.500,- Kč na osobu mesačne. Okrem toho od augusta 2016 dochádza aj k úprave pracovnej doby u manželky, keď pracovná doba 12 hodín pri nepretržitej prevádzke sa znižuje na osemhodinové pracovné zmeny, čiže dôjde aj k zníženiu mzdy. Tvrdí, že na výživné pre maloletú F. 90,- Eur mesačne nemajú dostatočný príjem a nie je schopný ho hradiť. Žiada čiastku výživného znížiť na 50,- Eur mesačne.
3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila matka maloletej. Poukázala na to, že životné minimum v Slovenskej republike je pre štvorčlennú rodinu 517,12 Eur mesačne, spoločný príjem s jej druhom do rodiny je 755,- Eur, z toho jej príjem je 255,- Eur. Dcéra od septembra 2015 začala študovať na X. S.O. v D., kde má mesačné náklady len na dopravu 28,06 Eur. Ďalej poukázala na výdavky spojené s týmto štúdiom (študuje odbor L. T. P., kde potrebuje vlastný počítač, antivírusový program, fotoaparát plus ďalšie učebné pomôcky). Náklady na domácnosť a bývanie vyčíslila elektrinu 130,- Eur mesačne, odvoz smetí a vodné 90,- Eur ročne, kúrenie 1.000,- Eur ročne, poistka na domácnosť 139,- Eur ročne, životné a úrazové poistky 100,- Eur mesačne, strava približne 230,- Eur mesačne. Tiež splácajú hypotekárny úver na rodinný dom sumou 123,- Eur mesačne, okrem toho splácajú spotrebný úver na opravu strechy v sume 137,- Eur mesačne. Okrem F. má druhú X-ročnú dcéru, ktorá navštevuje predškolské zariadenie, s čím sú spojené ďalšie výdavky z rodinného rozpočtu, ďalšími výdavkami sú výdavky na lieky, oblečenie, obuv a kozmetiku pre ňu a jej druha. Vyjadrila sa k pôžičke s tým, že ide o dobrovoľnú investíciu, pričom človek musí vedieť, či je schopný túto splácať, avšak dieťa nie je pôžička, má svoje nároky a potreby, ktoré rastú úmerne s vekom. Z uvedeného dôvodu preto nepostačuje doposiaľ určené výživné 30,- Eur mesačne ako v dobe, keď maloletá mala X roky.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
5. V zmysle ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odo dňa 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v ustanoveniach § 111 až § 122. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 395 ods. 1 CMP sa nová procesná úprava vzťahuje aj na konania vo veciach výživy maloletého začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje zároveň správnosť dôvodov a právnych úprav, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.
15. Ako je zrejmé z napadnutého rozsudku okresného súdu a jeho odôvodnenia, súd prvej inštancie dôsledne skúmal, či sú splnené pomery pre zmenu výživného tak, ako to predpokladá zákonná úprava v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Správne vzhľadom na výsledky dokazovania konštatoval súd prvej inštancie, že v prípade maloletej F. Q. došlo k zmene pomerov, a to ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane povinného rodiča, otca maloletej. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej došlo na strane oprávneného dieťaťa k výraznej zmene pomerov, keďže pri poslednom rozhodovaní o výživnom bola maloletá útleho veku (X roky) a v čase rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti má už maloletá vek XX rokov, čo bez akýchkoľvek pochybností znamená výrazné zvýšenie nákladov na všetky oprávnené potreby maloletej. Odvolací súd dodáva, že už táto samá skutočnosť je relevantným dôvodom opodstatňujúcim zvýšenie príspevku povinného rodiča na výživu nezaopatreného dieťaťa, pretože sa zvyšujú životné náklady ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa a súd je povinný na túto skutočnosť prihliadnuť.
16. Okresný súd v súlade so zákonnou úpravou dospel k správnemu záveru, že došlo k takej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča, pre ktorú je dôvodné pristúpiť k zmene výživného, a to k jeho zvýšeniu. Odvolací súd nezistil po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky otca žiadny dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku. Je bez akýchkoľvek pochybností, že vzhľadom na vek maloletej je nové súdom určené výživné vo výške 90,- Eur mesačne zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného rodiča, otca, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na zistený príjem otca a ním preukazované a tvrdené výdavky je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné v takejto čiastke. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom posúdil možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu maloletej F.. Odvolací súd považuje za správny záver, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloletú F. mesačným výživným 90,- Eur (2.432,- Kč), a to najmä s prihliadnutím na jeho príjem 13.948,- Kč ako aj ním uvádzané výdavky. Odvolací súd len podotýka, že pokiaľ medzi výdavkami otec uvádza pôžičku P. 1.847,- Kč a pôžičku I. 3.000,- Kč, ide o také výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré súd nemusí brať do úvahy (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tejto súvislosti tiež treba poukázať na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď súd prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný (tu otec) na seba berie. Správne v tejto súvislosti argumentovala aj matka maloletej. V prípade, keď si občan zoberie pôžičku, musí si byť vopred vedomý, že je v jeho možnostiach a schopnostiach túto plniť aj vzhľadom v danej veci na skutočnosť, že prvoradé je plnenie vyživovacej povinnosti na dve maloleté deti, ktoré výživné potrebujú pravidelne, neexistuje tu možnosť odkladu. Odvolací súd konštatuje, že aj v prípade výživného na obe maloleté deti povinného rodiča (90,- Eur a 50,- Eur, spolu 3.783,- Kč) je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na jeho preukázaný príjem určené výživné primerané. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na predmanželskú zmluvu s terajšou manželkou a na skutočnosť, že od augusta 2016 zrejme dôjde k zníženiu jej mzdy, odvolací súd upozorňuje, že manželka otca maloletej F. nemá voči maloletej vyživovaciu povinnosť, preto nebolo potrebné zisťovať jej aktuálne príjmy a výdavky.
17. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o zmene pomerov na strane maloletej F. ako aj povinného rodiča, pre ktoré rozhodol o zvýšenom výživnom. Rozsudok okresného súdu preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval (§ 57 CMP). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).