Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., o zaplatenie sumy 382,70 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 320,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 320,00 eur od 19.01.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 68% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.03.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 382,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 382,70 eura od 19.01.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu A. zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Q. o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh A. zmluvy a Q. zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. A. zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške XXX,XX eur, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Q. sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 18.01.2015. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a A. zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 416,97 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 320,00 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške XX,XX eura. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko žalovaný nevrátil

žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalovaný do dňa spísania žaloby nezrealizoval žiadnu úhradu.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa XX.XX.XXXX, k tejto sa nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 24.03.2016, výpisom z obchodného registra č.l. 2, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 01.11.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu žalobcu č.l. 7, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným bola formou diaľkovej komunikácie dňa XX.XX.XXXX uzavretá A. zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa XX.XX.XXXX Q. o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol žalobca žalovanému úver vo výške XXX,XX eur, pričom sumu XXX,XX eur zaslal žalobca žalovanému na účet dňa XX.XX.XXXX. Celkové náklady žalovaného boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume XX,XX eura, a preto celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, bola vo výške XXX,XX eura. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na XX.XX.XXXX. RPMN bola uvedená vo výške 2156,80%, priemerná RPMN vo výške 391%. Žalovaný zo zmluvy žalobcovi nič neuhradil.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

17. Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

18. Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z., dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len z časti.

28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a následne zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške 320,00 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 416,97 eura, ktorú tvorí úver a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 96,97 eura. Úver bol splatný dňom 18.01.2015. RPMN bola vo výške 2156,8% a priemerná hodnota RPMN vo výške 391%. Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru nič neuhradil.

29. Medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

30. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. e) ZSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZSÚ.

31. Súd poukazuje na skutočnosť, že úver je označený ako bezúročný, avšak žalobca ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 96,97 eura. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby žalobca ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný, a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by mohla odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 2156,8% prevyšuje priemernú RPMN pre daný prípad (391%) viac ako 5-násobne, preto súd považuje odplatu dojednanú medzi účastníkmi zmluvy za rozpornú s dobrými mravmi aj z dôvodu jej neprimeranej výšky.

32. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 320,00 eur a na tento nič neuhradil, súd ho vo výroku I. zaviazal na zaplatenie celej sumy úveru vo výške 320,00 eur a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.

33. Žalovaný tým, že úver v lehote do 18.01.2015 nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne zo sumy 320,00 eur od 19.01.2015 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 19.01.2015 bola vo výške 0,05 %.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 320,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 320,00 eur

od 19.01.2015 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

35. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

36. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 382,70 eura s príslušenstvom priznaná suma 320,00 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 84% a hrubý úspech žalovaného 16%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 68% (84 - 16). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 68% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).