Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-892-2015.pdf
PDF · 103.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/892/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad Y. č. XXX a 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad Y. č. XXX, o zaplatenie 4.371,75 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. júna 2015, č.k. 3C/48/2015-68, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (vo výroku IV.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania (v časti výroku I.) p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1), 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
III. V zostávajúcich častiach - vo vyhovujúcej časti výroku I. ktorou bolo rozhodnuté vo veci samej, vo výroku II. a vo výroku III., rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.672,27 eura, spolu s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 03.11.2012 vo výške 81,04 eura, úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.672,27 eura za obdobie od 04.11.2012 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 178,21 eura a trov právneho zastúpenia v sume 275,97 eura s tým , že istinu spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania budú splácať po 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Výrokom II. rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom III., že splátky sa na úhradu dlhu započítavajú v poradí: istina, úroky z omeškania, náhrada trov konania. Výrokom IV. vo zvyšnej časti návrh zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok zdôvodňoval tým, že žalovaní uzatvorili dňa 22.8.2006 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o splátkovom úvere číslo 273998937, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s., na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaným peňažné prostriedky vo výške 3.817,30 eur, ktoré sa títo zaviazali splácať v splátkach po 58,29 eur mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20. 09. 2006. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.8.2016. Žalovaní podmienky úveru riadne nedodržiavali. Slovenská sporiteľňa a.s. na základe zmluvy z 27.09.2012 postúpila pohľadávku na žalobcu, ku dňu postúpenia bola pohľadávka 5.924,71 eur, istina predstavovala 4.822,81 eur, riadny úrok 694,87 eur a úrok z omeškania predstavoval 362,18 eur a ostatné príslušenstvo 44,85 eur. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.8.2016 v
počte 75, v celkovej výške 4.371,75 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky. Splátky úveru pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.08.2016 sa stali splatnými dňa 03.11.2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 03.11.2012, si žalobca uplatňoval úroky z omeškania od toho dňa. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úroky z omeškania od 21.06.2011 do 03.11.2012 vo výške 178,15 eura a od 04.11.2012 do zaplatenia žiada priznať úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny 4.371,75 eura.
3. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1) a 2). Postupca im oznámil postúpenie listom zo dňa 15.10.2012. Postupca a žalovaní uzavreli dňa 22.08.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 273998937, v zmysle ktorej im poskytol postupca úver - peňažné prostriedky vo výške 115.000,- Sk (3.817,30 eura), ktorý sa títo zaviazali splatiť s premenlivou úrokovou sadzbou 12,00 % ročne v deň uzavretia zmluvy splátkami dohodnutými vo výške 1.756,- Sk (58,29 eura) mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.08.2016, teda 120-mi mesačnými splátkami. Žalovaní neplnili splátky úveru v stanovených termínoch, čím porušili povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy o úvere. Po postúpení pohľadávky im žalobca listom zo dňa 15.10.2012 oznámil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy 6.095,52 eura. Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že ku dňu postúpenia bola pohľadávka vo výške 5.924,71 eura a pozostávala z istiny 4.822,81 eura, riadneho úroku 694,87 eura, úroku z omeškania 362,18 eura a ostatného príslušenstva 44,85 eura. Žalobca si uplatňuje v konaní splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.08.2016 v počte 75 a celkovej výške 4.371,75 eura (75 x 58,29 eura). Sumu 44,85 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 362,18 eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa stali splatné splátky od 20.11.2012 do 20.08.2016, ( v zmysle vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru mal byť správne uvedený deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 15.10.2012, pričom žalobca v návrhu uvádza deň 03.11.2012 pričom petit žaloby sa odvíja od tohto dátumu). Splátky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zostali splatné každá individuálne, a to v zmysle úverovej zmluvy mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
4. Na danú vec aplikoval okresný súd ust. § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1),2),3), § 53 ods. 1-4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1),2), § 4 ods. 1),2), § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že i keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V otázke premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu. Nárok uplatnený žalobcom považoval za v časti premlčaný. Ak žalobca žalobu podal dňa 06.06.2014, urobil tak, pokiaľ ide o jednotlivé splátky splatné za obdobie od 20.06.2010 do 20.05.2011, po uplynutí trojročnej premlčacej doby a tak 12 splátok za uvedené obdobie je premlčaných (12 x 58,29 eura). Súd preto žalobe vyhovel v časti istiny 3.672,27 eur a vyčíslených úrokov z omeškania z jednotlivých splátok za obdobie od 21.06.2011 do 03.11.2012 (ktoré nie sú premlčané) v celkovej výške 81,04 eura a vo zvyšnej časti (časti istiny 699,48 eura a úrokov z omeškania vo výške 117,11 eura) túto zamietol. Úroky z omeškania od 04.11.2012, boli žalobcovi priznané z prisúdenej istiny 3.672,27 eura v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žalobca bol v konaní úspešný čiastočne (v časti istiny 3.672,77 eura zo žalovanej sumy 4.371,75 eura). Vzhľadom k predmetu sporu predstavuje pomer úspechu žalobcu 84,01 % a neúspechu 15,99 %. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci pomer úspechu a neúspechu žalobcu prevýšil pomer úspechu a neúspechu žalovaných a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovaným náhrada trov konania v miere 68,02 % (84,01/ mínus 15,99%). Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 15 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia...............................................................................161,01 eura - podanie žaloby....................................................................................................... 161,01 eura
- režijný paušál 2x po 8,04 Eur ...................................................................................16,08 eura -20% DPH za úkony právnej pomoci zo sumy 338,01 Eur, t.j..........................67,62 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 275,97 eura, ktorá pozostáva z 68,02 % odmeny a náhrad za zastupovanie za poskytovanie právnych služieb vo výške 405,75 eura. Zároveň súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 178,21 eura, ktorá pozostáva zo 68,02 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 262,- eur.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok IV.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania (časť výroku I.) v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP) navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných k náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 22.08.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ daná zmluva o úvere bola uzavretá pred týmto dňom, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutia NS SR 2Mcdo 3/2011 a 6 Mcdo 4/2012. Z uvedeného dôvodu je nesprávne rozhodnutie aj v časti náhrady trov konania, pretože táto mu prináleží v plnom rozsahu. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,81 eur s DPH.
7. Žalovaní 1), 2) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolanie žalobcu za nedôvodné.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..
11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
14. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok IV.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania (časť výroku I.), je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zvyšných častiach - vyhovujúcej (časť výroku I., vo výrokoch II. a III.) nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli ( § 367 CSP).
20. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.
21. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok.
22. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).
23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
26. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke premlčania časti uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka.
27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:
29. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a tiež s poukazom na dátum jej uzatvorenia (pred 1.1.2008) .
30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103 . Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)
31. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. „.... ide o spresnenie jedného ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov aj na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces.“ Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.
32. K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.
33. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia námietka žalobcu nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
34. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
35. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil, keď súčasne dospel tiež k záveru o správnosti rozhodnutia aj v súvisiacej časti, ktorou aplikujúc ust. § 142 ods. 2 OSP (teraz 255 ods. 2 CSP) vzhľadom na žalobcov prevažujúci úspech v konaní zaviazal žalovaných nahradiť mu vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu náhradu trov konania.
36. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní nepriznal, keďže im trovy v odvolacom konaní nevznikli.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).