Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Cb-10-2021.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: POMO, s.r.o. so sídlom Závodná cesta 3911/24, Žilina, IČO: 52756904, zastúpený splnomocneným zástupcom: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o. so sídlom Závodná cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36864455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441,, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 57928422, o zaplatenie 1133,40 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1133,40 EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne od 06.06.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,96 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou z upomínacieho súdu dňa 29. 1. 2021 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1133,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 5. 6. 2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 3. 2020 došlo Z. U. L. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N.: C. XXX Q., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. Z., G.. XX. X. XXXX, K. G. XXX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla N.: K. XXX A., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom opravy odviezť do autoservisu, na čo nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 19. 3. 2020, na základe ktorého žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. C. R. A., N.: K. XXXTY, za nájomné vo výške 45 Eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 Eur bez DPH. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané do užívania dňa 19. 3. 2020 a nájom trval do 16. 4. 2020, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú dobu poškodený nemohol so svojím motorovým vozidlom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 0372020 na sumu 1335 Eur bez DPH s dátumom splatnosti dňa 21. 4. 2020 za dobu 29 dní užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený dňa 21. 4. 2020 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1335 Eur bez DPH spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s
pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplávajúcou z faktúry č. 0372020 v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 4. 2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1335 Eur bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca žalovaného vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, na čo mu žalovaný listom zo dňa 21. 5. 2020 oznámil, že dňa 20. 5. 2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje sumu 201,60 Eur. Za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla považoval 6 dní a cenu denného nájomného priznal vo výške 33 Eur s DPH ako bežnú pre daný typ vozidla. Ku kráteniu poistného plnenia o poplatok za pristavenie vozidla žalovaný neuviedol žiadny dôvod. Dňa 27. 5. 2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 201,60 Eur. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje zaplatenie 1133,40 Eur, čo je rozdiel medzi nákladmi na náhradné vozidlo a poskytnutým poistným plnením.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je ( čiastočne ) dôvodná.
3. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o PZP „ ) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP:
Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 1133,40 EUR na tom skutkovom základe, že z dôvodu škody na motorovom vozidle, ktorá bola spôsobená vozidlom, ktoré bolo v čase vzniku škody poistené u žalovanej, držiteľ poškodeného vozidla bol nútený prenajať si u žalobcu náhradné vozidlo. Poškodený si u žalovanej uplatnil z povinného zmluvného poistenia náhradu nájomného za vozidlo, prenajaté žalobcom, no žalovaná odmietla náhradu nájomného vo výške 1133,40 EUR zaplatiť. Poškodený následne postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky svoje právo na náhradu nájomného voči žalovanej na žalobcu.
5. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenie opiera svoj nárok, teda ho nijako nekonkretizuje. Podľa žalovanej tento nárok nevyplýva zo zákona o PZP, ani z Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej žalobca nie ja aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený je subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Podľa žalovanej keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi nezaplatil a teda mu ako pohľadávka nevznikla - v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Podľa žalovanej k úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Z tej totiž vyplýva, že prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k postúpeniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a následne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Žalovaná ďalej proti žalobe argumentovala, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. Poukázala na to, že v čestnom vyhlásení poškodeného zo dňa 21. 4. 2020 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla pre neho bol nevyhnutný, avšak tento dôvod poškodený nijako bližšie nešpecifikoval, preto ho žalovaná považuje za zjavne účelový. Žalovaná tiež tvrdila, že moment doručenia krycieho listu autoservisu je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného, resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne ).
6. Súd obranu žalovanej proti žalobe vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že medzi stranami neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia
- nebolo sporné, že v čase a na mieste, aké uviedol žalobca, došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo poškodeného vozidlom, na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Nebolo tiež sporné, že poškodený si u žalobcu prenajal náhradné vozidlo a po skončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru, ktorú žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného aj čiastočne plnil. Z listu žalovanej, adresovaného poškodenému, označeného ako „ Oznámenie o poistnom plnení „ súd zistil, že žalovaná priznala náklady na prenájom náhradného vozidla na dobu 6 dní, čo je podľa žalovanej primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla, zohľadňujúci technologické postupy, udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovaná poskytla na účet žalobcu poistné plnenie vo 201,60 výške EUR. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, ktoré žalobca doručil v prílohe žaloby súd zistil, že poškodené vozidlo bolo do servisu prijaté dňa 19. 3. 2020 a držiteľovi odovzdané bezodkladne po vykonaní opravy a doručení krycieho listu poisťovňou dňa 16. 4. 2020. Aj z čestného vyhlásenia poškodeného vyplynulo, že jeho motorové vozidlo bolo v autoservise odo dňa 19. 3. 2020 do 16. 4. 2020. Žalovaná naproti tomu nijako nepreukázala, že by motorové vozidlo poškodeného bolo skutočne v autoservise iba 6 dní, keď poškodenému priznala poistné plnenie titulom nákladov za náhradné motorové vozidlo len za túto dobu. Neobstojí odôvodnenie žalovanej, že ide o primeranú dobu - žalovaná neobjasnila, akým spôsobom ustálila, že by práve doba 6 dní mala byť primeranou. V každom prípade je súd názoru, že pri priznaní nákladov za náhradné vozidlo je dôležité zistenie, po akú dobu poškodené vozidlo reálne bolo v autoservise, nie aká je „ primeraná „ doba zotrvania vozidla v autoservise. Reálna doba, po ktorú je vozidlo v autoservise, je rôzna, v závislosti od prevádzkových možností daného autoservisu, povahy a rozsahu poškodenia vozidla a poškodený nemá možnosť ju ovplyvniť. V tomto smere by mohlo byť relevantné len zistenie, že by poškodený určitým spôsobom ( porušením nejakej povinnosti, nedostatkom súčinnosti a pod. ) spôsobil predĺženie doby zotrvania vozidla v autoservise, no žiadna zo strán v konaní ani netvrdila, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom zapríčinil, že by vozidlo muselo byť v autoservise dlhšie, než bolo nevyhnutné. Žalovaná nevysvetlila ani to, akým spôsobom postupovala pri určení denného nájomného - z oznámenia o poistnom plnení nie je zrejmý žiadny výpočet, konkrétne údaje, z ktorých žalovaná vychádzala, žalovaná uviedla len, že ide o bežné nájomné pre daný typ vozidla. Akým spôsobom žalovaná dospela k tejto výške „ bežného nájomného pre daný typ vozidla „ však žalovaná neobjasnila.
7. Pokiaľ sa žalovaná bránila tvrdením, že zákon , a to či už zákon o PZP alebo Občiansky zákonník neumožňuje vyplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným, súd túto námietku neakceptuje. Ako bolo uvedené, žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu, že vozidlom, ktoré bolo u nej poistené, bola spôsobená škoda na vozidle poškodeného a ten si v dôsledku poškodenia svojho vozidla prenajal náhradné vozidlo u žalobcu a žalobca mu za to vyúčtoval nájomné. Tým došlo k zmenšeniu majetku poškodeného o výšku nájomného a žalovaný je povinný túto škodu nahradiť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP. Nájomné za prenájom náhradného vozidla je teda skutočnou škodou, ktorá vznikla v dôsledku poškodenia vozidla poškodeného pri dopravnej nehode, ktorú spôsobilo vozidlo škodcu, poistené u žalovanej. Keby nedošlo k dopravnej nehode a poškodeniu vozidla poškodeného, nebol by nútený prenajať si náhradné vozidlo, ale využíval by vlastné vozidlo. Táto škoda je preto krytá PZP.
8. Súd akceptuje vyjadrenie poškodeného, že po dopravnej nehode bol nútený zaobstarať si náhradné vozidlo, pretože motorové vozidlo bolo pre neho nevyhnutné a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo. Súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že poškodený nemohol svoje motorové vozidlo užívať počas doby, po ktorú bolo v dôsledku poškodenia pri dopravnej nehode, ktorú spôsobilo vozidlo, poistené u žalovanej, v autoservise a v dôsledku toho bol obmedzený vo svojom obvyklom spôsobe života. K tomuto obmedzeniu by nedošlo, keby vozidlom, ktoré bolo poistené u žalovanej, nevznikla škoda na vozidle poškodeného. Nemožno potom od žalovaného spravodlivo požadovať, aby spôsob, akým sa dopravuje, prispôsobil tak, aby to žalovaného - poisťovňu škodcu - čo najmenej zaťažovalo. Pokiaľ žalovaná namietala, že poškodený svoje tvrdenia z čestného prehlásenia zo dňa 21. 4. 2020 nepreukázal, tak súd poukazuje na to, že od poškodeného nemožno požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť, t.j. že v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo. Súd považoval prenájom náhradného vozidla, ktorý uskutočnil poškodený, za primeraný spôsob, akým si poškodený zabezpečil svoju dopravu. Žalovaná síce označuje tvrdenia poškodeného za zjavne účelové, ale sama neuvádza žiadne alternatívy, ktoré by prichádzali do úvahy s cieľom zabezpečiť poškodenému jeho dovtedajší spôsob života.
9. Čo sa týka tvrdenia žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, súd poukazuje na to, že toto tvrdenie žalovanej je v rozpore s jej dovtedajším postupom, keď na základe oznámenia poškodeného čiastočne poskytla poistné plnenie na účet žalobcu, teda fakticky akceptovala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 4. 2020 súd zistil, že žalobca a poškodený ako postupcu v nej dohodli, že postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej vo výške 1335 EUR, ktorú má voči žalovanej z titulu jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 15. 3. 2020 Za postúpenie tejto pohľadávky postupca a žalobca dohodli, že žalobca zaplatí postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 1335 EUR. V tejto zmluve žalobca a postupca započítali vzájomné pohľadávky - pohľadávku žalobcu voči postupcovi na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo s pohľadávkou postupcu voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky súd konštatuje, že jej predmetom je postúpenie existujúcej pohľadávky a tiež započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré je súčasťou zmluvy, je v súlade so zákonom, keď vzájomné pohľadávky možno započítať dohodou a táto môže byť zahrnutá aj v zmluve o postúpení pohľadávky.
10. Keďže námietky žalovanej proti žalobe súd vyhodnotil ako nedôvodné, súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie 1133,40 EUR ako poistného plnenia z dôvodu škody, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla N.: C. XXX Q. vozidlom N.: K. XXX E., poisteným u žalovanej. Spolu s istinou súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, počítaný od 6. 6. 2020 do zaplatenia. Súd pri tohto rozhodnutí vychádzal z toho, že deň 21. 5. 2020, kedy bolo vyhotovené oznámenie o poistnom plnení, v ktorom žalovaná žalobcovi oznámila, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 201,60 Eur, je dňom, kedy poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti a podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Posledným dňom lehoty na zaplatenie poistného plnenia bol deň 5. 6. 2020, nasledujúcim dňom 6. 6. 2020 sa žalovaná ocitla v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Súd ju preto zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od tohto dátumu - v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu úrok z omeškania už od 5. 6. 2020, súd žalobu zamietol.
Čo sa týka nároku na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 15-dňovej lehote na poskytnutie poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd vychádzal z právneho názoru, ktorý bol opakovane vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky a to v rozhodnutiach napr. sp. zn. 3Cdo/145/2017, sp. zn. 1Cdo/212/2017 a sp. zn. 7Cdo/109/2018.
11. Keďže žalobca mal v konaní čiastočný úspech, súd mu v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,96 % , čo zodpovedá jeho čistému úspechu v spore ( žalovaná bola úspešná len v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1133,40 Eur od 5. 6. 2020 do 6. 6. 2020 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.