Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO 31 320 155, proti žalovanej S. G., trvale bytom T. L. XXXX/XA, XXX XX J., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/81/2014-102 zo dňa 4. augusta 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi: W.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/ XX, XXX XX G. J., pôvodne podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Juraj Klimszevský-PRIMEX, s miestom podnikania Lúčky 4433/29, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 280 147, vo výške 25.209,62 eur, ktorá predstavuje istinu vo výške 18.586,88 eur a úrok z omeškania vo výške 6.622,74 eur zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/46/2013 prihláškou č. 2 na majetok úpadcu W.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX G. J., pôvodne podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Juraj Klimszevský-PRIMEX, s miestom podnikania Lúčky 4433/29, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 280 147, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 256, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi: W.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX G. J., pôvodne podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Juraj Klimszevský-PRIMEX, s miestom podnikania Lúčky 4433/29, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 280 147, vo výške 25.209,62 eur, ktorá predstavuje istinu vo výške 18.586,88 eur a úrok z omeškania vo výške 6.622,74 eur zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/46/2013 prihláškou č. 2 na majetok úpadcu Ing. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX G. J., pôvodne podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Juraj Klimszevský-PRIMEX, s miestom podnikania Lúčky 4433/29, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 280 147, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 256, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Podanou žalobou, ktorá došla súdu prvej inštancie dňa 9.7.2014, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa úpadcu Ing. Juraj Klamaszevský - PRIMEX, miesto podnikania Lúčky 4433/29, Považská Bystrica, IČO 37 280 147, prihlásenej do konkurzu úpadcu, vyhláseného uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/46/2013 zo dňa 17.3.2014, prihláškou č. 2 vo výške 31 168,37

eur, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 256, vyplývajúcej zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ zo dňa 12.10.2009, ktorá je zabezpečená v celom rozsahu záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 1707/2009/ZZ zo dňa 12.10.2009 je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a zabezpečenia, existujúca, ku dňu uplatnenia prihláškou nezanikla a je teda vymáhateľná. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 38K/46/2013 rozhodol uznesením zo dňa 17.3.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 57/2014 zo dňa 24.3.2014 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaná dňa 9.6.2014 poprela prihlásenú pohľadávku v plnom rozsahu (čo do právneho dôvodu i zabezpečenia zabezpečovacím právom) vo výške 31 168,37 eur. V zmysle § 32 ods. 9 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZoKR) bola žaloba podaná v lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 12.10.2009 s úpadcom ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 1707/2009/Z za účelom zabezpečenia pohľadávky voči úpadcovi na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru úpadcovi zo strany žalobcu. Dňa 9.6.2014 žalovaná poprela pohľadávku vo výške 31 168,37 eur a zabezpečovacie právo

- záložné právo, zabezpečená suma 31 168,37 eur. Žalobca s dôvodmi popretia nesúhlasil. Veriteľ dňa 12.10.2009 preukázateľne výpisom z účtu dlžníka poskytol dlžníkovi úver v celkovej výške 50 000 eur a dlžník sa zaviazal peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom v lehote splatnosti vrátiť. Zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva lehota splatnosti predmetného úveru čl. 3 bod b/ zmluvy o úvere, kde sa dlžník zaväzuje v posledný deň posledného obdobia uvedeného v prílohe špecifické podmienky úveru, vrátiť všetky poskytnuté a nesplatené peňažné prostriedky. Článok 1 predmetnej prílohy stanovuje limity vo výške 50 000 eur odo dňa splnenia do 15.1.2010, 33 200 eur od 16.1.2010 - 11.10.2010, z ktorého jednoznačne vyplýva pôvodná lehota splatnosti na deň 11.10.2010. Tým je tvrdenie popierajúcej osoby o premlčaní nároku neopodstatnené a právne nepodložené. V zmysle čl. 6 zmluvy o úvere ak nastane ktorákoľvek zo skutočností nazvaných v zmluve o úvere ako porušenie zmluvy je veriteľ oprávnený vypovedať poskytnutie úveru a vyzvať dlžníka, aby všetky dlžné čiastky alebo ich časť určenú veriteľom, splatil namiesto pôvodne dohodnutej doby splatnosti v čase určenom veriteľom. Na základe vyššie uvedeného dlžníkovi bol dňa 4.10.2010 zrušený limit povoleného prečerpania, o čom bol dlžník upovedomený dňa 2.10.2010 zaslaním výzvy na úhradu celého záväzku. Tvrdenie žalovanej, že výpis z notárskeho centrálneho registra záložných práv č. 20190/2010 zo dňa 6.10.2010, ktorý preukazuje začatie výkonu záložného práva, je v rozpore s dohodnutou lehotou splatnosti, je nedôvodné, nakoľko došlo dňa 4.10.2010 k predčasnému zosplatneniu úveru. V zmysle čl. 5 VOP sa dlžník (úpadca) zaviazal v prípade nezaplatenia kontokorentného úveru, jeho akúkoľvek splatnej čiastky záporného zostatku na bežnom účte riadne a včas, zaplatiť veriteľovi z tejto splatnej ale nezaplatenej čiastky úrok z omeškania v sadzbe, ktorou v čase takéhoto omeškania veriteľ bežne úročí nepovolené prečerpanie na bežných účtoch vedených u veriteľa t.j. vo výške 25 % ročne. Poskytnutie úveru resp. nastavenie limitu prečerpania, je preukázané výpisom z účtu dlžníka. Z celkového prehľadu platieb dlžníka a úrokových sadzieb je jasná a zrozumiteľná výška prihlásenej pohľadávky ku dňu vyhlásenia konkurzu. Pokiaľ žalovaná spochybnila záložnú zmluvu tvrdením, že je absolútnym neplatným právnym úkonom z dôvodov jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti vo vzťahu k určeniu zálohu, podľa názoru žalobcu je záloh definovaný jasne a zrozumiteľne, pričom práve vyjadrenie „všetky“ pohľadávky určuje nezameniteľnosť s inými pohľadávkami úpadcu a zároveň záloh je vymedzený negatívne, nakoľko presne určuje výnimky t.j. pohľadávku, ktorá nie je predmetom zálohu. Popierací úkon žalovanej považuje žalobca za nezákonný a účelový so záujmom zabrániť zabezpečenému veriteľovi uskutočňovať práva spojené s oprávnenou, riadne a včas prihlásenou pohľadávkou, ktorá bola správcom konkurznej podstaty zistená v plnej výške.

3. Žalovaná sa k doručenej žalobe spolu s prílohami a poučením nevyjadrila.

4. Na prejednanie veci samej nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, na ktoré sa žalovaná nedostavila, napriek tomu, že mala termín pojednávania riadne oznámený, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov v zmysle § 119 O.s.p. Súd prvej inštancie v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie podstatný skutkový stav. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 38K/46/2013-62 zo dňa 20.1.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Ing. Juraj Klimaszevský - PRIMEX, s miestom podnikania Lúčky 4433/29, Považská Bystrica, IČO 37 280 147. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 27.1.2014

a dňa 28.1.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/46/2013-80 zo dňa 17.03.2014 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka, Ing. Juraj Klimaszevský - PRIMEX, s miestom podnikania Lúčky 4433/29, Považská Bystrica, IČO 37 280 147, konkurz. Do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. C. G.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 24.3.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 25.3.2014. Dňa 26.3.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 9.5.2014. Od 10.5.2014 začala správcovi plynúť 30-dňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 9.6.2014. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom, od 9.6.2014 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, 30-dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 9.7.2014.

6. Prihláška č. 2 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a správcovi dňa 5.5.2014. Prihlásený veriteľ poprel pohľadávku žalobcu dňa 9.6.2014. Popretie pohľadávky zdôvodnil tým, že spochybňuje platnosť úverovej zmluvy, skutočné poskytnutie úveru, ako aj premlčanie nároku popretého veriteľa, ktorý by mohol vzniknúť z titulu úverovej zmluvy. Z údajov uvedených v Notárskom centrálnom registri záložných práv sp. zn. NCRzp: 20190/2010 vyplýva, že lehota splatnosti nebola medzi stranami určená, napriek tomu si popretý veriteľ uplatňuje pohľadávku aj z titulu úrokov z omeškania, pričom sa obmedzuje len na konštatovanie, že úpadca sa zaviazal vrátiť údajne poskytnuté finančné prostriedky najneskôr do 11.10.2010. Takto dohodnutá splatnosť z ničoho nevyplýva a keďže úver mal byť úpadcovi poskytnutý už dňa 12.10.2009, nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy je premlčaný v celom rozsahu. Popierajúci veriteľ vzniesol voči uplatnenej pohľadávke námietku premlčania s poukazom na § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Popierajúci veriteľ má za to, že úver nebol čerpaný v rozsahu prihlásenej pohľadávky. Popretý veriteľ v prihláške pohľadávky nešpecifikoval časové obdobie, za ktoré si uplatňuje úrok z omeškania. Popierajúci veriteľ spochybňuje správnosť vyčíslenia uplatnenej pohľadávky najmä vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania. Výška úroku omeškania 25 % ročne z dlžnej sumy nie je v súlade s § 265 Obchodného zákonníka, zmluvné dojednanie je v rozpore s poctivým obchodným stykom je preto je neplatné. Popierajúci veriteľ namieta aj výšku uplatnenej pohľadávky, nakoľko správnosť údajov z výpisu úverového účtu dlžníka nie je možné objektívne porovnať s obsahom úverovej zmluvy. Výška pohľadávky bola určená jednostranne a nie je zrejmé, ktorá časť z prihlásenej sumy skutočne predstavuje istinu údajne poskytnutého úveru a ktorá časť predstavuje príslušenstvo. Popierajúci veriteľ poukázal na aktuálny úradný výpis z notárskeho centrálneho registra záložných práv, v ktorom je pod 20190/2010 už ku dňu 6.10.2010 o 16.14.06 poznamená registrácia začatia výkonu záložného práva. Uvedené podľa názoru popierajúceho veriteľa absolútne spochybňuje tvrdenie popretého veriteľa, že platnosť nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy mala byť ku dňu 11.10.2010, nakoľko je vylúčené, aby pred uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti mohol popretý veriteľ ako záložný veriteľ platne registrovať v NCRzp registráciu začatie výkonu záložného práva. Pokiaľ popretý veriteľ začal s výkonom záložného práva, nie je zrejmé, akým spôsobom bolo záložné právo vykonané a v akom rozsahu bola pohľadávka popretého veriteľa z úverovej zmluvy uspokojená, pričom nie je vylúčené, že prihlásená pohľadávka bola uspokojená v celom rozsahu. Žalovaný poprel pohľadávku aj čo do zabezpečenia záložným právom a poradia záložného práva. Popretý veriteľ ako právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva v prihláške uvádza zmluvu o zriadení záložného práva č. 1707/2009/ZZ zo dňa 12.10.2009, registrácia záložného práva na základe tejto záložnej zmluvy v Notárskom centrálnom registri záložných práv vykonaná dňa 6.10.2010, sp. zn. NCRzp: 20190/2010. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nie je perfektným záložným veriteľom, záložná zmluva je absolútnym neplatným právnym úkonom so všetkými dôsledkami podľa § 37 ods. 1 a/alebo § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti vo vzťahu k určeniu zálohu, ktorý mal tvoriť predmet zálohu. Rovnako poprel aj existenciu záložného práva aj s poukazom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy.

7. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi najskôr dňa 9.6.2014. Od 10.6.2014 začala žalobcovi plynúť 30-dňová lehota na podanie určovacej žaloby, ktorá došla súdu prvej inštancie dňa 9.7.2014. Týmto dňom začalo súdne konanie vyvolané konkurzom.

8. Zistený skutkový stav vo veci posúdil súd prvej inštancie podľa § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1, 2, 9, 15, 19 ZoKR, § 497 ods. 1, § 501 ods. 1, § 504, § 387 ods. 1, § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 151b ods. 1, § 151d ods. 4, § 151e ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, podľa článku 3, 6 zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1079/2009UZ, podľa článku 5 všeobecných obchodných podmienok pre úvery, posledný odsek, posledná veta. V zmysle týchto právnych noriem súd

prvej inštancie po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu (žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR) a pasívna legitimácia žalovaného (žalovaná má postavenie popierajúceho veriteľa podľa § 32 ods. 2 ZoKR) je daná, zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku dňa 5.5.2014 v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota plynula od 26.3.2014 a uplynula dňa 9.5.2014), veriteľ prihlásenú pohľadávku poprel dňa 9.6.2014 (lehota na popieranie pohľadávok správcovi plynula od 10.5.2014 do 9.6.2014), žalobcovi bolo popretie pohľadávky oznámené najskôr dňa 9.6.2014 a žalobcovi plynula najskôr od 10.6.2014 do 9.7.2014 lehota na podanie určovacej žaloby. Žalobca podal určovaciu žalobu na príslušnom súde dňa 9.7.2014 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 9.7.2014). Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky žalovaným a pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na plynutie týchto lehôt prihliadol súd prvej inštancie z úradnej povinnosti.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca uplatnil, prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku čiastočne dôvodne, čiastočne bolo popretie pohľadávky odôvodnené. Pohľadávka č. 2 vznikla žalobcovi na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1079/2009/ UZ, ktorou zmluvné strany dohodli poskytnutie úveru žalobcom úpadcovi. Žalovaná ako popierajúci veriteľ spochybnila platnosť uzatvorenej zmluvy bez bližšieho odôvodnenia neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu a zistil, že zo zmluvy vyplýval platný záväzok žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka, úpadcu, finančné prostriedky formou úveru a zároveň zmluva obsahovala záväzok dlžníka, úpadcu, vrátiť v dohodnutých lehotách poskytnuté plnenie zvýšené o príslušný úrok. Medzi zmluvnými stranami bolo zároveň dohodnuté platenie poplatkov podľa cenníka žalobcu. Zmluvou o úvere sa zakladá medzi účastníkmi zmluvy obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa bude vždy riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (ide o tzv. absolútny obchod). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, na vznik záväzku postačuje dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na požiadanie v jeho prospech finančné prostriedky, určenie sumy resp. limitu peňažných prostriedkov a určenie záväzku dlžníka, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ obsahuje všetky základné náležitosti zmluvy. Medzi zmluvnými stranami došlo k jej platnému uzatvoreniu. Tento dôvod popretia pohľadávky žalovanou nebol v konaní preukázaný.

10. Žalovaná v rámci popretia pohľadávky spochybnila skutočné, riadne poskytnutie úveru zo strany žalobcu. Žalobca do spisu predložil výpis z účtu dlžníka, úpadcu, o správnosti ktorého súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať. Z výpisu jednoznačne vyplýva, že úpadcovi bol úver v rozhodnom období a v dohodnutej výške skutočne poskytnutý. Úpadca čerpal peňažné prostriedky, ktorých čerpanie mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané z predloženého listinného dôkazu, ktorý žalovaná nespochybnila ani nerozporovala, prípadné konkrétne nečerpanie úveru nepreukázala, resp. nepoukázala na žiadnu prípadnú nesprávnosť žalobcom predloženého výpisu. Medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté, že úver bude žalobcom poskytnutý na číslo účtu dlžníka, ktorého výpis žalobca predložil do spisu. Z výpisu mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázanú výšku istiny ku dňu splatnosti pohľadávky žalobcu 18 417,53 eur a ku dňu uplatneniu prihláškou pohľadávky 18 586,88 eur. K navýšeniu došlo z dôvodu účtovania poplatkov, na ktoré vznikol žalobcovi nárok aj po splatnosti pohľadávky na základe dohody účastníkov. Žalovaná iba všeobecne poprela riadne čerpanie úveru. Toto tvrdenie bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. Ani tento dôvod popretia nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodne uplatnený.

11. Žalovaná spochybňovala splatnosť istiny a premlčanie uplatnenej pohľadávky. K týmto tvrdeniam žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a úpadcom bola konečná splatnosť kontokorentného úveru určená v článku 1 prílohy špecifické podmienky poskytnutia úveru ku dňu 11.10.2010. V článku 6 zmluvy bola výslovne dohodnutá možnosť žalobcu jednostranne zmeniť dobu splatnosti uvedenú v zmluve s tým, že žalobca po zmene doby splatnosti úveru vyzve dlžníka na splatenie dlžnej sumy v čase určenom veriteľom. Žalobca zmenil splatnosť poskytnutého úveru dňa 4.10.2010 a výzvou zo dňa 2.10.2012 vyzval dlžníka na úhradu dlžnej čiastky vo výške 27 039,70 eur, z toho istina vo výške 18 417,53 eur a debetné úroky vo výške 8 622,17 eur. Výzvou žalobca upozornil dlžníka na to, že povinnosť dlžníka platiť žalobcovi úroky, úroky z omeškania ako aj ďalšie poplatky a náklady spojené s vymáhaním úveru zostávajú nedotknuté až do konečného zaplatenia. Zároveň vyzval dlžníka, úpadcu, aby v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil všetky splatné záväzky žalobcovi. Túto výzvu žalobca zaslal na aktuálnu adresu dlžníka uvedenú v

živnostenskom registri dňa 8.10.2012. Táto písomnosť bola dlžníkovi doručená v zmysle vzájomnej dohody o doručovaní písomností (článok 14 všeobecných obchodných podmienok) tretí pracovný deň od odoslania zásielky, t.j. dňa 11.10.2012. Lehota na plnenie v dĺžke piatich dní uplynula dlžníkovi dňa 16.10.2012, od 17.10.2012 sa dlžník dostal s úhradou záväzku voči veriteľovi do omeškania.

12. Žalovaná v dôvodoch popretia tvrdila, že lehota splatnosti nebola medzi stranami určená, poukazovala na údaj z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Žalobca listinnými dôkazmi dostatočne vyvrátil tvrdenie žalovanej. Lehota splatnosti bola medzi účastníkmi dohodnutá, s tým, že medzi účastníkmi bola aj dohodnutá možnosť jej zmeny zo strany žalobcu a následne v zmysle tohto dojednania medzi účastníkmi k splatnosti úveru došlo uplynutím lehoty na plnenie dňa 16.10.2012.

13. Žalovaná ďalej namietala premlčanie uplatneného nároku s poukazom na moment poskytnutia úveru, od ktorého odvodzovala začiatok plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie k plynutiu premlčacej doby uviedol, že pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba v zmysle § 392 Obchodného zákonníka od doby splatnosti, v uvedenom prípade od uplynutia piatich dní od doručenia výzvy na plnenie záväzku, od 17.10.2012. Vzhľadom k 4-ročnej premlčacej dobe k uplynutiu premlčacej doby nedošlo. Podľa názoru súdu prvej inštancie popierajúci veriteľ nemá právo na popretie prihlásenej pohľadávky. Námietka premlčania v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka patrí dlžníkovi. Zákon neumožňuje inej osobe, odlišnej od dlžníka vzniesť takúto námietku. Popierajúci veriteľ nie je v žiadnom právnom vzťahu s dlžníkom ani nie je povinnou stranou. Z uvedených dôvodov, aj keby súd prvej inštancie pripustil, že námietku premlčania môže vzniesť aj popierajúci veriteľ, žalovaná, je potrebné ju považovať za nedôvodnú.

14. Ako dôvodné zistil súd prvej inštancie popretie pohľadávky v časti úroku z omeškania. Žalobca si podanou prihláškou uplatnil úrok z omeškania vo výške 12 581,88 eur do vyhlásenia konkurzu. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania predstavuje úrok z omeškania za obdobie od 5.10.2010. Vzhľadom na výslovnú dohodu účastníkov zmluvy (žalobca vyzve dlžníka na úhradu dlžnej sumy v lehote ním určenej, v prípade, ak dôjde k zmene splatnosti úveru) bol súd prvej inštancie toho názoru, že nemožno požadovať od dlžníka zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie pred uskutočnením výzvy na plnenie, ktorú uskutočnil žalobca až 2.10.2012. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi patrí úrok z omeškania z istiny zo sumy 18 417,53 eur ku dňu uskutočneniu výzvy za obdobie od 17.10.2012 do 25.03.2014 s vyčíslením v sume 6 622,74 eur. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Výšku uplatneného úroku z omeškania 25 % ročne ako bežný úrok z omeškania v rozhodnom období žalobcu, určeným na základe dohody účastníkov zmluvy, dohodnutý medzi rovnocennými obchodnými partnermi, podnikateľmi, nepovažoval súd prvej inštancie za v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Ani tento dôvod uvedený žalovanou pri popretí pohľadávky nepovažoval za odôvodnený.

16. Za dôvodné popretie zo strany žalovanej zistil súd prvej inštancie popretie záložného práva. Žalobca si prihlásil prihláškou pohľadávky zo dňa 5.5.2014 záložné právo, ktoré špecifikoval ako záložné právo vzniknuté dňa 6.10.2010, dátum registrácie 06.10.2010 čas registrácie 16:14:06. Dôvodnosť uplatneného nároku preukazoval žalobca zmluvou o zriadení záložného práva a výpisom z centrálneho notárskeho registra záložných práv.

17. Žalovaná spochybnila platnosť záložnej zmluvy z dôvodu, že s výkonom záložného práva sa začalo dňa 6.10.2010, v deň žalobcom označený ako dátum vzniku záložného práva, z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti vo vzťahu k určeniu predmetu zálohu a z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, nakoľko platne zabezpečiť možno iba existujúcu pohľadávku. Tieto dôvody namietanej neplatnosti neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Zmluva o zriadení záložného práva bola v súlade so zákonnou úpravou uzatvorená písomne a obsahuje dostatočne určito vymedzenie zmluvných strán, určenie pohľadávky, ktorá je záložným právom zabezpečená a určenie zálohu. Žalovaná poukazovala na nemožnosť špecifikácie predmetu zálohu v zmysle § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo malo by spôsobiť neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy. Žalovaná však opomenula § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, preto vymedzenie záloh ako všetkých existujúcich pohľadávok k okamihu registrácie záložného práva ako aj budúcich pohľadávok,

považoval súd prvej inštancie za dostatočne určité. Popretie pohľadávky z tohto dôvodu posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodné. Bližšie dôvody popretia poradia zabezpečovacieho práva žalovaná neuviedla. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že záložné právo vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.10.2009 o registráciou v notárskom centrálnom registri záložným práv dňa 6.10.2010. Zo žalobcom predloženého výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že dňa 6.10.2010 pod sp. zn. 20190/2010 bol registrovaný začiatok výkonu záložného práva. Ak bol v uvedený deň zaregistrovaný začiatok výkonu záložného práva, nemohol byť v rovnaký deň, v rovnakú hodinu pod rovnakou sp. zn. zaregistrovaný aj vznik záložného práva. Z predloženého výpisu rovnako vyplýva, že s predmetnou spisovou značkou súvisí aj spis NCRzp 23803/2009, v rámci ktorého zrejme došlo k zaregistrovaniu predmetného záložného práva. V prípade, ak došlo k registrácii záložného práva v roku 2009, kedy bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola účastníkmi podpísaná dňa 12.10.2009, nebolo záložné právo platne prihlásené. Súd nemôže v rámci incidenčného konania odstraňovať chyby prihlášky ani rozhodnúť inak ako bolo uvedené v prihláške. Prihláška pohľadávky má rovnaké účinky ako uplatnenie nároku v súdnom výkonu záložného práva. Ak si žalobca prihlásil záložné právo, ktoré podľa prihlášky vzniklo v roku 2010 a ak súd v priebehu konania zistí, že tomu tak nie je, nemôže túto vadu zhojiť tým, že rozhodne o zabezpečení záložným právom s iným dátumom vzniku. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

18. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v prevažujúcej časti konania mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenie.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorým napadla rozsudok vo výroku I. z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., podľa § 205 ods.2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Podľa názoru žalovanej postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, súd prvej inštancie nezachoval zákonom stanovenú procedúru prejednania veci. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.8.2015 o 11,20 hod. bolo žalovanej doručené až dňa 4.8.2015. Pre vykonanie pojednávania bez účasti žalovanej neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie porušil základné právo žalovanej na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1, čl. 47 ods.2 a čl. 48 ods.2 Ústavy SR, podľa čl. 36 ods.1, čl. 37 ods.2 a čl. 38 ods.2 Listiny a konal v rozpore s § 1, § 2, § 24 a § 25 ods.1 O.s.p. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca v prihláške pohľadávky nešpecifikoval časové obdobie uplatnenia úroku z omeškania, ktoré je podstatnou náležitosťou prihlášky pohľadávky. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil výšku pohľadávky vo vzťahu k úroku z omeškania. Úrok z omeškania vo výške 25 % ročne z dlžnej sumy nie je v súlade s § 265 Obchodného zákonníka. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné, Žalovaná namietala výšku uplatnenej pohľadávky aj z dôvodu, že správnosť údajov z výpisu z úverového účtu dlžníka nie je možné objektívne porovnať s obsahom úverovej zmluvy. Výška pohľadávky bola určená jednostranne a nie je zrejme, ktorá časť predstavuje istinu údajne poskytnutého úveru a ktorá časť príslušenstvo. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej bez vykonania dôkazu výsluchom strán sporu, v konaní náležite nezistil skutkový stav, čím rozhodol predčasne. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo. Na nesúlad žalovaná poukazovala už v popretí pohľadávky, súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovanej v rozsudku vôbec nevysporiadal. Podľa názoru žalovanej napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia, neobsahuje zhodnotenie dôkazov v súlade s § 132 O.s.p. V závere odvolania žalovaná namietala nesplnenie náležitosti odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods.2 O.s.p. Súd prvej inštancie nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol ako vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich závislej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil. Žalovaná v tomto smere poukázala na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaná uplatnila a vyčíslila náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalobca vo vyjadrení k doručenému odvolaniu žalovanej uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí. Počas pojednávania, ktorého sa žalovaná nezúčastnila, žalobca preukázal vypočítanú výšku úroku z omeškania, predložil výpis výpočtu úrokov z omeškania, v ktorom je uvedená výška úrokovej sadzby, časové obdobie a istina, z ktorej sa úrok z omeškania počítal a na základe ktorého súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní priznal žalobcovi časť z úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o dohodu účastníkov zmluvy a výšku úroku z omeškania nepovažuje v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, nakoľko v zmysle čl. 5 VOP sa dlžník v prípade

nezaplatenia kontokorentného úveru a jeho splatnej čiastky záporného zostatku na bežnom účte riadne a včas zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe, ktorou žalobca bežne úročí nepovolené prečerpanie, vo výške 25 % ročne. Podľa názoru žalobcu pri posudzovaní ostatných dôvodov odvolania žalovanej postupoval súd prvej inštancie v zmysle zákona.

21. Vo vyjadrení zo dňa 24.11.2015, ktorým žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcu, žalovaná uviedla, že nedisponuje listinnými dokladmi, ktoré predložil žalobca na pojednávaní dňa 4.8.2015, nemala akúkoľvek možnosť sa s obsahom týchto dokumentov oboznámiť a zaujať k nim kvalifikované stanovisko. Podľa žalovanej táto skutočnosť preukazuje danosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 od. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. Opätovne zdôraznila, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli porušené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce postup súdu. V ostatnom žalovaná zotrvala v celom rozsahu na podanom odvolaní.

22. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 24.11.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 29.7.2016.

23. Súd prvej inštancie spor prejednal a rozhodol rozsudkom, proti ktorému podala odvolanie žalovaná. Tieto procesné úkony boli vykonané do 30.6.2016.

24. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V súlade s § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti a v súlade s § 470 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, postupoval odvolací súd v odvolacom konaní s účinnosťou od 1.7.2016 podľa príslušných ustanovení CSP.

25. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v procesnom postavení žalovanej ako strany v spore, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1,2 aj náležitosti podľa § 363, § 364 s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ , f/ a h/ CSP, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia napadnutého vo výroku I. a jemu predchádzajúceho konania.

26. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania odvolacím súdom nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

27. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil.

28. Preskúmaním konania predchádzajúcemu napadnutému rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného a účinného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, najmä podľa § 114 ods. 2 (príprava pojednávania), § 120 ods. 4, § 101 ods. 2, § 123 O.s.p. Súd prvej inštancie dňa 13.9.2014 doručil žalovanej žalobu, jej prílohy a písomné poučenie strany sporu vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p., § 118a ods.1, 2 a § 101 ods. 2 O.s.p. (§ 79 ods. 4 O.s.p.). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. za dodržania lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 19.6.2015 prevzal žalobca dňa 27.4.2015 a žalovaná dňa 11.5.2015, obaja spolu s poučením strán sporu (v spise na č.l.74-76). Súd prvej inštancie prejednal spor v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov v zmysle § 119 O.s.p. Pojednávanie o prejednaní veci samej súd prvej inštancie uznesením odročil na deň 17.7.2015 za účelom doplnenia dokazovania a poskytnutia lehoty žalobcovi na predloženie listinných dôkazov, ktoré navrhol v konaní vykonať. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 17.7.2015 bolo žalovanej doručené dňa 25.6.2015. Súd prvej inštancie prejednal spor v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov v

zmysle § 119 O.s.p. Pojednávanie o prejednaní veci samej súd prvej inštancie uznesením odročil na deň 4.8.2015 za účelom vyhlásenia rozsudku po tom, čo vykonal dokazovanie listinou podľa § 129 ods.1 O.s.p., poučil strany sporu podľa § 120 ods.4 O.s.p., v závere umožnil žalobcovi vyjadrenie podľa § 118 ods. 4 O.s.p. a vyhlásil dokazovanie za skončené. Uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná bude o termíne vyhlásenia rozsudku písomne upovedomená. Z doručenky o upovedomení žalovanej vyplýva, že súdnu písomnosť poštový doručovateľ doručoval žalovanej v dňoch 24.7.2015 a 27.7.2015 s tým, že dňa 27.7.2015 písomnosť uložil na pošte. Žalovaná upovedomenie o vyhlásení rozsudku prevzala osobne dňa 4.8.2015. Pre prejednanie veci samej v neprítomnosti žalovanej v dňoch 19.6.2015 a 17.7.2015 mal súd prvej inštancie splnené procesné podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie umožnil stranám sporu realizáciu práva vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom vykonaným na pojednávaniach vo vyššie uvedených dňoch podľa § 123 O.s.p. Za danej procesnej situácie odvolací dôvod uplatnený do 30.6.2016 podľa § 205 ods. 2 pism. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. o odňatí možnosti žalovanej konať pred súdom, posudzovaný od 1.7.2016 podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, nie je v danom prípade dôvodný. Súd prvej inštancie procesným postupom v konaní poskytol žalovanej jej patriace procesné práva tak, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dňa 4.8.2015 súd prvej inštancie neprejednával vec samú, tohto dňa došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku (zápisnica zo dňa 4.8.2015 v spise na č.l. 101).

29. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom aj v čase vzniku obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

30. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.

31. Za podstatné odvolacie dôvody vo veci samej, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, považoval odvolací súd odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ (do 30.6.2016 podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), ktorými žalovaná odôvodňovala aj tvrdenia o tom, že žalobca v prihláške pohľadávky nešpecifikoval časové obdobie uplatnenia úroku z omeškania, výšku pohľadávky vo vzťahu k úroku z omeškania, neplatnosť dojednania úroku z omeškania vo výške 25 % ročne z dlžnej sumy pre rozpor s § 265 Obchodného zákonníka, tvrdila, že správnosť údajov z výpisu z úverového účtu dlžníka nie je možné objektívne porovnať s obsahom úverovej zmluvy a výška pohľadávky bola určená jednostranne, pričom nie je zrejme, ktorá časť predstavuje istinu a ktorá časť príslušenstvo. Tieto tvrdenia považoval odvolací súd za podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní.

32. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu konštatuje, že žalovaná už v konaní pred súdom prvej inštancie namietala všetky skutočnosti, ktoré sú obsahom odvolacích tvrdení a námietok. Súd prvej inštancie preskúmal a posúdil zmluvu o kontokorentnom úvere č.XXXX/XXXX/UZ a správne zistil, že z tejto zmluvy vyplýva platný záväzok žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka, úpadcu, finančné prostriedky formou úveru. Táto zmluva obsahovala záväzok úpadcu vrátiť v dohodnutých lehotách poskytnuté finančné plnenie zvýšené o príslušný úrok. Preskúmaním tejto zmluvy súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluva obsahuje všetky základné náležitosti a došlo k jej platnému uzavretiu. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia právneho posúdenia zmluvy o kontokorentnom úvere súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi sa stotožňuje. Žalovaná ani v odvolaní bližšie neodôvodnila v čom je podľa jej názoru predmetná zmluva neplatná, v čom konkrétne považuje za nesprávne posúdenie výšky pohľadávky vo vzťahu k úroku z omeškania aj s prihliadnutím na údaje obsiahnuté vo výpise z úverového účtu dlžníka. Žalobca ako dôkaz predložil v konaní výpis z účtu dlžníka, úpadcu, na ktorý žalobca poukázal finančné prostriedky (predmet zmluvy o kontokorentnom úvere). Odvolací súd po právnom posúdení skutočnosti zistených z tohto listinného dôkazu uvádza, že ku dňu splatnosti pohľadávky žalobcu bola výška istiny 18 417,53 eur a ku dňu uplatnenia pohľadávky prihláškou do konkurzu bola výška istiny 18 586,88 eur. K navýšeniu tejto pohľadávky došlo z dôvodu účtovania

poplatkov, na ktoré vznikol žalobcovi nárok aj po splatnosti pohľadávky na základe zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal nielen výškou istiny, ale aj výškou úroku z omeškania a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 6 622,74 eur zo sumy (istiny) 18 417,53 eur za obdobie od 17.10.2012 do 25.3.2014. Výška úroku z omeškania 25 % ročne je samostatným zmluvným dojednaním podľa čl. 5 všeobecných obchodných podmienok pre úvery a predstavuje sankciu za nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na účte dlžníka vedeného žalobcom. Nepovolené prečerpanie predstavuje prečerpanie finančných prostriedkov nad rámec zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že výška tohto úroku z omeškania nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka a ani v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

33. Ostatné odvolacie tvrdenia žalovanej nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu veci súdom prvej inštancie.

34. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods.2/ O.s.p., pretože nedáva presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolací súd v súlade s citovaným procesným ustanovením preskúmal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a s odvolacím tvrdením žalovanej sa nestotožnil. V odôvodnení rozsudku je uvedené, čoho sa žalobca a z akých dôvodov domáhal, ako sa vyjadrila žalovaná, súd prvej inštancie presne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôkazné prostriedky, z ktorých zistil podstatný skutkový stav, citoval jednotlivé právne normy zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012, Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku dostatočne obsahuje hodnotenie dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a podľa názoru odvolacieho súdu je presvedčivé a dáva jasnú odpoveď, prečo súd prvej inštancie žalobe výrokom I. vyhovel.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že z obsahu spisu ku dňu rozhodnutia žalobcovi nevyplývajú žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti u uplatňovaním a bránením práva v odvolacom konaní.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .