Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/11/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: v 1. rade: F. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L., C. XXX/X, v 2. rade: J. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L., C. XXX/X, obaja zastúpený splnomocnenou advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, so sídlom Advokátka kancelária 921 01 Piešťany, Royova 9, proti žalovanému: E- I Tech, s.r.o., so sídlom 990 01 Veľký Krtíš, A. H. Škultétyho 373/2, IČO: 47 503 483, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, o odvolaní žalobcov zo dňa 16.11.2015 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 2Cpr/1/2014-146 zo dňa 22.10.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zamietol v celom rozsahu. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 04.10.2013 uzavreli pracovné zmluvy so zamestnávateľom X.M. E- I Tech, so sídlom A.H. Škultétyho 373/2 Veľký Krtíš, IČO : 46087257, s dňom nástupu do zamestnania 07.10.2013 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce elektromontážne práce a s miestom výkonu práce EÚ. Obaja žalobcovia skončili pracovný pomer s X.M., E- I Tech, A.H. Škultétyho 373/2 Veľký Krtíš, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré boli žalovanému doručené dňa 18.03.2014. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že boli vyhotovené samostatné písomné pracovné zmluvy medzi zamestnávateľom

- obchodnou spoločnosťou E-I Tech, s.r.o., so sídlom 990 01 Veľký Krtíš, A. H. Škultétyho 373/2, IČO : 47 503 483, za ktorú konal X. G., ako jediný spoločník a tiež konateľ tejto obchodnej spoločnosti, ktoré sú datované dňa 18.11.2013, s nástupom zamestnancov do práce dňom 20.11.2013, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou do 13.02.2014, pričom tieto pracovné zmluvy sú opatrené pečiatkou a podpisom zamestnávateľa. Zo strany žalobcov 1/ a 2/ však tieto pracovné zmluvy podpísané neboli. Žalobcovia potvrdili, že tieto pracovné zmluvy im boli doručené na adresu ich bydliska v čase, kedy už boli odcestovaní v Q. J. Z.. V odôvodnení rozsudku ďalej súd konštatoval, že tento pracovný pomer, ktorý bol medzi účastníkmi uzavretý neformálnym spôsobom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.2013, bol ukončený písomnosťou datovanou dňa 1.2.2014, ako skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe; s tým, že pracovný pomer medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným sa končí v skúšobnej dobe dňom 31.1.2014. Táto písomnosť bola podľa tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade doručená im dňa 3.2.2014. Z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica zo dňa 27.7.2015 mal súd preukázané, že uvedené zásielky boli poštovým úradom dodané dňa 4.2.2014, prevzal ich oprávnený prijímateľ. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 45 ods. 3 a ustanovenia § 77 Zákonníka práce a zaoberal sa predovšetkým tou skutočnosťou, či návrh na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe bol podaný v lehote podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je datované dňa 1.2.2014 s tým, že sa v ňom uvádza, že pracovný pomer končí zamestnávateľ v skúšobnej dobe dňom 31.1.2014. Pokiaľ žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že im skončenie pracovného pomeru nebolo doručené do vlastných rúk, súd uviedol, že samotní žalobcovia v podanom návrhu deklarovali osobné prevzatie takejto zásielky a taktiež túto skutočnosť potvrdili aj na súdnom pojednávaní a súd preto nemal bez ďalšieho pochybnosti o právnom účinku doručenia tejto písomnosti. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že sa mu spočiatku javilo, že lehota na podanie návrhu je zachovaná, keďže skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je datované dňa 1. 2. 2014 a bolo doručené žalobcom dňa 4. 2. 2014, avšak žalovaný preukázal, že tieto podania doručil Pošte V. A. na prepravu dňa 24. 1. 2014. Následne potom pokiaľ súd skúmal danosť plynutia prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce zhrnul, že pokiaľ mal v danom prípade skončiť pracovný pomer ku dňu 31. 1. 2014, posledný deň podania návrhu bol teda deň 31. 3. 2014, pričom návrh na súd bol podaný faxom až dňa 1. 4. 2014 a doplnený poštou dňa 2. 4. 2014. Vzhľadom na to, že išlo o oneskorene podaný návrh na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej lehote, súd potom návrh v celom rozsahu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žalovanému, ako procesne úspešnému účastníkovi, priznáva náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práv; s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Spochybňujú záver súdu o tom, že návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe bol podaný oneskorene a to s poukazom na podacie lístky zo dňa 24. 1. 2014, ktorými mala podľa odôvodnenia rozsudku súdu byť žalobcom v 1. a 2. rade zo strany zamestnávateľa doručená listina o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobcovia v 1. a 2 rade argumentujú, že predmetný listinný dôkaz - podací lístok zo dňa 24. 1. 2014, nebol predložený žalobcom, ani ich právnemu zástupcovi, k nahliadnutiu. Nemali tak možnosť zoznámiť sa s nim a vyjadriť sa ku všetkým predloženým dôkazom v konaní a bola tak narušená zásada rovnosti zbraní, právo na kontradiktórne súdne konanie a došlo tak k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania. Tým, že súd prvej inštancie nezaslal žalobcom písomné dokumenty predložené žalovaným v konaní, ktoré boli pre súd pri jeho rozhodovaní významné a ktoré mali vplyv na výsledok konania, bolo žalobcom znemožnené realizovať ich procesné práva a to možnosť reagovať na tieto dokumenty. Žalobcovia taktiež spochybnili, či zásielka podaná žalovaným na Pošte V. A. dňa 24. 1. 2014 obsahovala písomnosti žalovaného - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 1. 2. 2014. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že predložili na pojednávaní dňa 7. 10. 2014 kópiu obálky, v ktorej bola žalobcovi 2/ doručená písomnosť žalovaného - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 1. 2. 2014 a z tejto obálky je zrejmé, že na nej poštová pečiatka odosielajúcej pošty V. A. má dátum 3. 2. 2014 pod konkrétnym podacím číslom. Žalobcovia sú tak toho názoru, že súd prvej inštancie nedospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ z podacích lístkov predložených žalovaným považoval za preukázané, že písomnosti žalovaného - skončenie pracovného pomeru zo dňa 1. 2. 2014, boli podané na poštovú prepravu dňa 24. 1. 2014. Dodávajú, že už samotná skutočnosť, že na písomnosti žalovaného - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe - je uvedené, že bola vyhotovená a podpísaná dňa 1. 2. 2014, spochybnila tvrdenie žalovaného, že by táto písomnosť mala by odoslaná už dňa 24. 1. 2014. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd vykonal akékoľvek zisťovania, na základe ktorých by mal preukázané, že zásielky podané na poštovú prepravu dňa 24. 1. 2014 skutočne obsahovali písomnosti žalovaného - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 1. 2. 2014. Okrem toho žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne určil deň, ktorým začala plynúť lehota podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Účinky spočívajúce v skončení pracovného pomeru zásadne nastávajú do budúcnosti, nie spätne. Je vylúčené, aby pracovný pomer skončil spätne - teda skôr, ako vôbec príslušný účastník, v danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ, prejavil svoju vôľu skončiť pracovný pomer so zamestnancom v skúšobnej dobe. K skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemôže v žiadnom prípade dôjsť ani spätne a taktiež, ak účastník vo svojom zrušovacom prejave neuvediete dátum skončenia pracovného pomeru, alebo ak zrušovací prejav vôle účastníka obsahuje spätné skončenie pracovného pomeru, pracovný pomer sa končí dňom doručenia oznámenia skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi. Pracovný pomer žalobcov so žalovaným tak nemohol skončiť ku dňu 31.1.2014. Správne tak súd podľa názoru žalobcov mal posudzovať začatie plynutia lehoty podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce až odo dňa doručenia skončenia pracovného pomeru - teda odo dňa 4. 2. 2014. Pokiaľ potom návrh žalobcov v 1. a 2. rade na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe

bol doručený súdu dňa 1. 4. 2014 a riadne doplnený v trojdňovej lehote doručením originálu podania na súd dňa 2. 4. 2014, tento návrh tak bol podaný včas a v zákonnej lehote. Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov žalobcovia zastávajú názor, že rozhodnutie súdu 1. stupňa, ktorý návrh žalobcov v 1. a 2. rade zamietol, je nesprávne, majú zároveň za to, že je nesprávne aj rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania žalovanému, ako procesne úspešnému účastníkovi konania. Na základe uvedených odvolacích argumentov žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcov odvolací súd vyhovie a žalobcom prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov považuje rozsudok okresného súdu za správny, zákonný a náležite odôvodnený. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa náležitým spôsobom a kvalifikovane vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými žalobcami, ako aj žalovaným a taktiež s uložením povinnosti zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle jeho zrušujúceho uznesenia zo dňa 6. 5. 2015 č.k. 14CoPr/1/2015 - 117. V danom konaní bolo potrebné skúmať tri hlavné otázky, a to či bola platne dojednaná medzi účastníkmi skúšobná doba podľa ustanovenia § 43 ods. 3 Zákonníka práce, platnosť doručenia ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa ustanovenia § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce a včasnosť podania návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Žalovaný sa domnieva, že preukázal, že pracovný pomer bol dojednaný platne v písomnej forme. Druhá podstatná otázka ohľadom platného doručenia skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe bola okresným súdom vyhodnotená správne a zákonne, pretože samotní žalobcovia deklarovali, že si tieto zásielky prevzali osobne, boli s obsahom zásielok oboznámení a preto im nič nebránilo domáhať sa svojich práv v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, teda od 31. 1. 2014. Ohľadom včasnosti podania takéhoto návrhu súd taktiež správne vychádzal zo skutočnosti, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil ku dňu 31. 1. 2014 a preto prekluzívna dvojmesačná lehota uplynula dňa 31. 3. 2014. Návrh podaný na súd faxom dňa 1. 4. 2014 a doplnený poštou dňa 2. 4. 2014, bol podaný oneskorene. Dikcia, ako aj gramatický a logický výklad ustanovenia § 77 Zákonníka práce je striktný v tom, od akého momentu sa počíta dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie návrhu na súd. Tvrdenie žalobcov, že táto prekluzívna lehota sa tak počíta odo dňa doručenia skončenia pracovného pomeru zamestnancovi, neobstojí, nakoľko v danej písomnosti bolo jasne a zreteľne uvedené, k akému dátumu sa končí pracovný pomer medzi účastníkmi. Argument žalobcov by bol správny v tom prípade, ak by takýto dátum skončenia pracovného pomeru v písomnosti absentoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/11/1994 ). Začiatok prekluzívnej lehoty je určený tak na ochranu zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, aby zamestnanec nemohol umelo predlžovať dátum začatia plynutia tejto lehoty tým, že by si napríklad úmyselne nepreberal zásielky. Žalovaný sa taktiež domnieva, že kvalifikovane preukázal, že takéto podanie doručil Pošte V. A. na prepravu dňa 24. 1. 2014 predložením podacích lístkov. Pokiaľ žalobcovia argumentujú, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že im nebolo umožnené oboznámiť sa s podacími lístkami uvedenými na čísle listu 25 a 26 spisu, tento dôvod nemôže obstáť. Žalovaný namieta, že by v konaní bolo porušené právo žalobcov na kontradiktórne súdne konanie, prípadne že by bol porušený v konaní princíp rovnosti zbraní. Už v čase vyhlásenia prvého zrušeného rozsudku okresného súdu sa súd v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolával na tieto listinné dôkazy, výslovne ich v rozhodnutí označil, pred vyhlásením dokazovania za skončené poučil náležite účastníkov podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a po skočení dokazovania oboznámil účastníkov s dôkazmi ich prečítaním. Taktiež je nesporné, že samotní žalobcovia, ako aj ich právny zástupca, sa majú možnosť kedykoľvek oboznámiť s obsahom spisu pri jeho nahliadnutí a preštudovať si ho. Taktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania žalobcovia nikdy nespochybňovali uvedené listinné dôkazy a nikdy ich nenamietali. Žalovaný taktiež tvrdí, že v žiadnom prípade nedošlo k spätnému skončenia pracovného pomeru. Skúšobná doba dojednaná medzi účastníkmi mala skončiť dňa 18. 1. 2014 a v právnom úkone smerujúcom ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebol označený deň skončenia pracovného pomeru ako deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby a ani spätne. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobcovia mali dostatok času sa vysporiadanie sa so skutočnosťami uvedenými v tomto podaní a v prípade nesúhlasu sa mohli adekvátne brániť ešte v priebehu plynutia prekluzívnej dvojmesačnej lehoty. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na odlišné stanoviská, postoje a skutkové a právne tvrdenia žalobcov, ktoré sa diametrálne líšili v návrhu na začatie konania, v porovnaní s priebehom konania na pojednávaniach a v ich písomných stanoviskách, preto žalovaný pokladá takýto návrh, ako aj domáhanie sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcov za výslovne špekulatívne so snahou získať majetkový prospech. Navrhuje preto, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a súčasne si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu polemizujú so skutočnosťami uvádzanými žalovaným. Trvajú na svojom názore, že skúšobná doba nebola medzi účastníkmi dohodnutá v písomnej forme, pracovný pomer teda medzi účastníkmi konania bol uzatvorený bez skúšobnej doby. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení hodnotí konanie žalobcov ako zavádzajúce a špekulatívne, za rozporné s dobrými mravmi je nutné hodnotiť konanie žalovaného, ktorý, hoci vedel, že žalobcovia sú už odcestovaní v Q. J. Z., vedel aj na akej adrese v Q. J. Z. vykonávajú práce a bývajú, doručoval im pracovné zmluvy na adresa trvalého bydliska v Slovenskej republike. Žalobcovia majú za to, že v prejednávanej veci je nesporné a nepochybné, že písomnosť žalovaného - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe - je datovaná dňom 1. 2. 2014 a žalovaný uviedol ako deň skončenia pracovného pomeru dátum 31. 1. 2014, teda spätný dátum predchádzajúci dňu vykonania tohto právneho úkonu. Uvedenie spätného dátumu skončenia pracovného pomeru písomnosti má pre nadobudnutie právnych následkov - pre skončenie pracovného pomeru - rovnaké následky ako prípad, ak v písomnosti dátum skončenia pracovného pomeru absentuje, to znamená, že pracovný pomer sa končí dňom doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi. Výklad pripúšťajúci spätné ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorý sa snaží prezentovať žalovaný, by bol v rozpore s akoukoľvek logikou. Žalobcovia preto zotrvávajú na tom, že pracovný pomer žalobcov u žalovaného sa mal skončiť dňom doručenia tejto písomnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Podacie lístky z dátumu podania 24. 1. 2014, predložené žalovaným, nepreukazujú obsah týchto zásielok a nemožno mať z nich za preukázané, že písomnosti - skončenie pracovného pomeru zo dňa 1. 2. 2014, adresované žalobcom, boli skutočne podané na poštovú prepravu dňa 24. 1. 2014. Takáto skutočnosť by absolútne odporovala logike. Podľa názoru žalobcov sa tak jedná o nezrovnalosti podstatného charakteru, ktoré vážne spochybnili vierohodnosť a pravosť podacích lístkov zo dňa 24. 1. 2014 z toho hľadiska, či sa skutočne vzťahovali na odoslanie písomnosti žalovaného - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 1. 2. 2014, adresovaných žalobcom. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že sa žalobcovia mali možnosť kedykoľvek oboznámiť s obsahom spisu pri jeho nahliadnutí a naštudovaní, žalobcovia poukazujú na to, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 O.s.p. je právom účastníkov a ich právnych zástupcov - a nie povinnosťou - nazerať do súdneho spisu. Naďalej zotrvávajú na názore, že postupom súdu 1. inštancie im, ako účastníkom konania, bola odňatá možnosť konať pred súdom a navrhujú, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich odvolania.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

9. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Civilný sporový poriadok obsahuje osobitné procesné ustanovenia upravujúce individuálne pracovnoprávne spory vo svojich ustanoveniach § 316 až 323 CSP.

10. Vychádzajúc z ustanovenia § 323 CSP, na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

11. Podľa ustanovenia § 319 CSP, v individuálnych pracovnoprávnych sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

12. Podľa ustanovenia § 320 zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol vo veci rozsudkom číslo konania 2Cpr/1/2014-95 zo dňa 18.11.2014, ktorým návrh žalobcov v 1. a 2. rade zamietol z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená pracovná zmluva. Súd v danom rozsudku vychádzal z predpokladu, že platne uzatvorená pracovná zmluva zo dňa 4. 10. 2013 bola medzi žalobcami v 1. a 2. rade a zamestnávateľom X. G. E-I Tech, ako živnostníkom a pracovná zmluva medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, ako obchodnou spoločnosťou, uzatvorená nebola. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoPr/1/2016 - 117 zo dňa 6. 5. 2015 bol rozsudok okresného súdu zrušený, nakoľko odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom 1. inštancie, ktorý vychádzal ako zo základnej právnej premisy zo skutočnosti, že formálne i fakticky platný pracovný pomer bol uzatvorený preukázateľne len medzi žalobcami a zamestnávateľom - fyzickou osobou - živnostníkom X. G. E-I Tech s miestom podnikania A.H. Škutétyho 373/2 990 01 Veľký Krtíš, IČO : 46 087 257, a to na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy datovanej dňom 04.10.2013 s nástupom do práce dňom 07.10.2013. Odvolací súd vrátil vec okresnému súdu na nové právne posúdenie a rozhodnutie v súlade s konštatovaním, že hoci žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným, ako zamestnávateľom, k písomne vyhotovenej pracovnej zmluvy datovanej dňom 18.11.2013 písomne nepristúpili, avšak fakticky v súlade s podmienkami obsiahnutými v nej reálne a dobrovoľne prácu pre žalovaného, ako zamestnávateľa, vykonávali, od zamestnávateľa za ňu dostávali aj odmenu, podľa zhodného tvrdenia všetkých účastníkov konania im aj žalovaný prácu prideľoval (až do 14.12.2013) a napokon žalovaný, ako zamestnávateľ, ich ako svojich zamestnancov aj prihlásil na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia a to odo dňa 20.11.2013, zhodne s dňom uvedeným ako deň nástupu do práce v písomne vyhotovenej pracovnej zmluve datovanej dňa 18.11.2013. Neformálnym spôsobom tak pracovný pomer medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným vznikol. Bolo vecou následného procesného postupu a právneho posúdenia súdom prvej inštancie, aby vyhodnotil zákonné podmienky platnosti ukončenia tohto pracovného pomeru a to na základe písomnosti vyhotovenej žalovaným - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa ustanovenia § 72 Zákonníka práce, s dňom ukončenia pracovného pomeru 31.01.2014, datovanou dňom 01.02.2014 a doručenou žalobcom dňom 03.02.2014 a bolo potom aj úlohou súdu prvého stupňa právne sa vysporiadať aj s včasnosťou podania žaloby z hľadiska požiadavky obsiahnutej v ustanovení § 77 Zákonníka práce.

14. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej „“) skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

15. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

17. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj

zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje nasledujúce právne relevantné skutočnosti:

19. Žalobcovia v 1. a 2. rade, ako zamestnanci uzatvorili dňa 4. 10. 2013 písomnú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom X. G. E-I Tech, s miestom podnikania A. H. Škultétyho 373/2, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 46087257, s uvedeným druhom práce: Elektromontážne práce, s miestom výkonu práce označeným ako „EU“ a s dátumom nástupu do zamestnania dňom 07.10.2013, pričom išlo o pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú a s dohodnutou skúšobnou dobou do 7. 1. 2014. Súčasťou spisu sú aj pracovné hárky obsahujúce dochádzku s presným rozpisom výkonu práce v Q. J. Z., z obsahu ktorých je zrejmé, že už dňa 8. 10. 2013 skutočne reálne obidvaja žalobcovia fyzicky vykonávali prácu v Q. J. Z., pričom denne odpracovali spravidla 10 hodín (jednalo sa teda o plný pracovný úväzok) a prácu v Q. J. Z. vykonávali až do 14. 12. 2013 (č.l. 65 -70 spisu). Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že boli vyhotovené samostatné písomné pracovné zmluvy medzi zamestnávateľom - obchodnou spoločnosťou E-I Tech, s.r.o., so sídlom Škultétyho 373/2, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47503483, za ktorú konal X. G., ako jediný spoločník a súčasne konateľ tejto obchodnej spoločnosti, v ktorých boli ako zamestnanci uvedení žalobca 1/ a žalobca 2/, ktoré sú datované dňa 18 11. 2013 s uvedeným výkonu práce: elektromontážne práce, miesto výkonu práce označené ako „Štáty EU“, s nástupom zamestnanca do zamestnania dňom 20. 11. 1013, pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú s uvedenou skúšobnou dobou do 13. 2. 2014, pričom tieto pracovné zmluvy sú opatrené pečiatkou a originálom podpisu zamestnávateľa. Zo strany zamestnancov - žalobcov v 1. a 2. rade však tieto pracovné zmluvy podpísané neboli. Žalobcovia v návrhu na začatie konania tvrdili, že tieto pracovné zmluvy im boli doručené na adresu ich bydliska v čase, kedy už boli odcestovaní v A. v Q. J. Z.. Odvolací súd taktiež konštatuje, že pracovný pomer žalobcov v 1. a 2. rade so zamestnávateľom X. G. E-I Tech s miestom podnikania A. H. Škultétyho 373/2 Veľký Krtíš, uzatvorený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 4. 10. 2013, bol skončený obidvomi žalobcami okamžitým skončením pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to dňom 17. 3. 2014 (č.l. 48-53 spisu). Pracovný pomer uzatvorený podľa tvrdenia všetkých účastníkov neformálnym spôsobom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2013 mal skončiť na základe písomného podania vyhotoveného žalovaným, obchodnou spoločnosťou E-I Tech, s.r.o. so sídlom Škultétyho 737/2 Veľký Krtíš a to skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom táto písomnosť je datovaná dňa 1. 2. 2014 s uvedením, že pracovný pomer medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným sa končí v súlade s ustanovením § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe dňom 31. 01. 2014 (č.l. 32 spisu). Táto písomnosť podľa tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade im bola doručená obom zhodne dňa 3. 2. 2014. Žalobcovia v 1. a 2. rade však namietali neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 43 ods. 3 Zákonníka práce skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná, pričom keďže bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným neformálnym spôsobom dňa 18. 11. 2013, skúšobná doba teda písomne dojednaná nebola a teda ani pracovný pomer týmto spôsobom platne ukončený nemohol byť. Okrem toho žalobcovia ako dôvod neplatného skončenia pracovného pomeru uvádzali aj nedodržanie podmienky doručovania písomnosti zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, podľa ktorého písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Žalovaný však svoje písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručoval žalobcom v 1. a 2. rade síce doporučene, avšak nie do vlastných rúk, ale len listom 1. triedy.

20. upravuje hmotnoprávne podmienky platnosti jednostranného právneho úkonu zo strany zamestnávateľa - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Súd prvej inštancie po vrátení veci na opätovné konanie a rozhodnutie sa správne zameral predovšetkým na včasnosť podania žaloby z hľadiska plynutia prekluzívnej zákonnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 77 Zákonníka práce.

21. Odvolací súd preskúmaním veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne venoval pozornosť predovšetkým skúmania včasnosti podania žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, pretože vysporiadanie sa s včasnosťou podania žaloby je zásadnou skutočnosťou z hľadiska následného skúmania aj ostatných zákonných predpokladov konštatovania platnosti či neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak sa žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru nepodala včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného

zrušovacieho prejavu, aj keď to bol právny úkon neplatný; platnosť rozviazania pracovného pomeru v prípade nedodržania prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce nemôže potom súd preskúmavať (R 40/1969, R 20/1987, R 56/2009).

22. Súd prvej inštancie posudzoval plynutie prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 77 Zákonníka práce odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť tak, ako je tento uvedený v písomnom prejave žalovaného datovaného dňa 1. 2. 2014, teda odo dňa 31. 1. 2014. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa dovolávajú posudzovania uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe odo dňa doručenia tohto písomného prejavu zamestnávateľa zamestnancom, a to odo dňa 4. 2. 2014, vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne akceptoval ako listinný dôkaz podacie lístky zo dňa 24.1.2014, ktorými podľa názoru žalobcov žalovaný v žiadnom prípade nepreukázal súdu, že týmito podacími lístkami doručoval žalobcom práve písomnosť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe datovanú dňa 1. 2. 2014. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcov prisvedčil oprávnenosti ich argumentácie, že podacie lístky s dátumom podania 24. 1. 2014, predložené žalovaným, nepreukazujú obsah týchto zásielok a nemožno mať z nich za preukázané, že písomnosti - skončenie pracovného pomeru zo dňa 1. 2. 2014, adresované žalobcom, boli skutočne podané na poštovú prepravu dňa 24. 1. 2014. K takémuto konštatovaniu súd prvej inštancie neoprávnil žiadny dôkaz. Odvolací súd však v súvislosti s argumentáciou tak žalobcov v ich odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, nepovažuje z hľadiska právneho posúdenia včasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe za právne významné a relevantné skúmanie, ktorým dátumom bola písomnosť žalovaného, ako zamestnávateľa - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe - podávaná na poštovú prepravu. Pokiaľ sa súd mal vysporiadať s včasnosťou podania žaloby v zmysle prekluzívnej lehoty vymenenej v ustanovení § 77 Zákonníka práce, je potrebné vychádzať z dikcie tohto zákonného ustanovenia, ktoré upravuje, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru skončením v skúšobnej dobe môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Súd prvej inštancie síce správne vychádzal ako z relevantného dátumu, od ktorého je nutné počítať plynutie prekluzívnej lehoty a to dňa 31. 1. 2014, ktorým dňom sa mal podľa písomného prejavu zamestnávateľa skončiť pracovný pomer žalobcov, avšak odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom 1. inštancie, ktorý konštatoval, že prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynula dňom 31. 3. 2014.

23. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce upravuje prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, pričom však práve táto skutočnosť, že ide o lehotu a nie dobu, je potom aj zásadná z hľadiska počítania momentu začatia plynutia a uplynutia tejto lehoty. , ako lex specialis, upravuje osobitne počítanie času v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom v ustanovení § 37 Zákonníka práce je stanovené, že doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Uvedené však platí výlučne pre dobu, na ktorú je obmedzené určité právo či povinnosť pracovnoprávneho vzťahu, avšak nevzťahuje sa na lehotu, pričom z hľadiska počiatku plynutia času je nutné striktne vychádzať z rozdielu medzi lehotou a dobou. Nakoľko , ako lex specialis, neupravuje počítanie času určeného podľa lehoty, upravuje len počítanie času vymedzeného dobou v ustanovení § 37, v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 možno na posudzovanie danej otázky subsidiárne použiť príslušné ustanovenia občianskeho hmotného práva, ako lex generalis, konkrétne ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka upravujúceho plynutie času určeného ako lehota.

24. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

25. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

26. V teoretickoprávnej rovine sa dobou, na rozdiel od lehoty ako časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného začiatkom a koncom možnosti jeho uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie časové obdobie, v rámci ktorého zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik. Lehota začína plynúť až odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom nastala skutočnosť (udalosť) rozhodujúca pre začiatok jej plynutia, a končí sa uplynutím zákonom ustanoveného časového obdobia podľa § 122 OZ. Naproti tomu doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie, a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom alebo číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.

27. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ mal v zmysle písomného prejavu zamestnávateľa datovaného dňa 1. 2. 2014, skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 31. 1. 2014, v zmysle zásad počítania lehoty vymeneného v ustanovení § 77 Zákonníka práce, v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, začala plynúť táto prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru dňom nasledujúcim odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, teda odo dňa 1. 2. 2014 a márne by uplynula dňom 1. 4.2014. Odvolací súd potom následne konštatuje, že pokiaľ bola žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe podaná na príslušný súd faxom dňa 1. 4. 2014 a v súlade s v tej dobe platným ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p. bola žaloba podaná telefaxom riadne doplnená do troch dní predložením jej originálu a to už dňom 2. 4. 2014 na Okresný súd Veľký Krtíš, je nutné konštatovať, že žaloba bola zo strany žalobcov v 1. a 2. rade podaná v zákonnej prekluzívnej lehote v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce.

28. Odvolací súd z horeuvedených dôvodov potom vracia vec okresnému súdu na nové právne posúdenie a rozhodnutie v súlade s konštatovaním, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe bola podaná včas v zákonnej lehote vyplývajúce z ustanovenia § 77 Zákonníka práce. Bude vecou následného procesného postupu a právneho posúdenia súdom prvej inštancie, aby vyhodnotil ďalšie hmotnoprávne zákonné podmienky a predpoklady platnosti ukončenia tohto pracovného pomeru a to na základe písomnosti vyhotovenej žalovaným - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa ustanovenia § 72 Zákonníka práce, s dňom ukončenia pracovného pomeru 31.01.2014, datovanou dňom 01.02.2014 a doručenou žalobcom dňom 03.02.2014.

29. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na obsah spisu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva a zamietnutím žaloby v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia tak došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .