Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_72S-7-2020.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, v právnej veci žalobcu: Siamtrans company s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 739 999, právne zast. JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100782291/2020 zo dňa 17. apríla 2020, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07. júla 2020 bola správnemu súdu elektronicky prostredníctvom portálu ÚPVS doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100782291/2020 zo dňa 17. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 zo dňa 27. novembra 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5 000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018.
2. Správnu žalobu žalobca odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzali orgány finančnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o administratívnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa žalobcu oproti prvostupňovému rozhodnutiu došlo v rozhodnutí žalovaného k rozšíreniu záverov týkajúcich sa údajnej nedostatočnej obozretnosti žalobcu vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ani v prvostupňovom rozhodnutí, žiadne takéto zistenie neformuloval. Žalobca preto nemohol v odvolaní a v odvolacom konaní (ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania) namietať proti takému zisteniu daňových orgánov, ktoré mu nebolo známe a ku ktorému mu nebolo umožnené sa vopred vyjadriť. Podľa žalobcu je neprípustné a rozporné so základnými zásadami správy daní, najmä zásadou postupu v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), aby žalovaný ako odvolací orgán v rozhodnutí o odvolaní daňového subjektu rozširoval dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nad rámec prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa k takýmto ďalším zisteniam pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, preto ide o podstatnú procesnú vadu v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k viacerým podstatným odvolacím námietkam žalobcu. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane vzniesol viacero špecifických námietok, ktoré od žalovaného vyžadovali špecifickú odpoveď;
žalobca však na ne odpoveď nedostal. Žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť samotného prvostupňového rozhodnutia, spočívajúcu v tom, že správca dane sa adekvátne nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré žalobca uplatnil vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly doručenom správcovi dane 4. septembra 2019. Žalobca v odvolaní namietal aj vadu formálnych náležitostí prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný k predmetnej odvolacej námietke žalobcu v napadnutom rozhodnutí neuviedol nič. V odvolaní žalobca vytýkal i to, že správca dane viaceré vykonané dôkazy ponechal bez ich konkrétneho vyhodnotenia a bez uvedenia, aké skutkové zistenia z nich zistil, resp. z akých dôvodov z nich skutkové zistenia nečerpal. Napokon žalobca v odvolaní vzniesol podrobnú argumentáciu proti meritórnym záverom správcu dane, s ktorou sa podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež nijako nevysporiadal. Podľa žalobcu závery žalovaného k meritu veci na stranách 22 až 27 napadnutého rozhodnutia majú charakter buď iba všeobecných fráz, alebo prepisu konštatácií správcu dane bez reakcie na výhrady žalobcu voči nim. Žalobca v predmetnej žalobe namietal i voči samotnému procesnému postupu správnych orgánov, spočívajúcemu v tom, že v rámci daňovej kontroly (a následne i v prvostupňovom rozhodnutí) správca dane bez ďalšieho použil informácie zistené z iných daňových kontrol a daňových konaní, namiesto toho, aby vo veci vykonal riadne dokazovanie a umožnil pri ňom realizovať žalobcovi ako daňovému subjekt jeho procesné práva priznané daňovým poriadkom, čo žalovaný i napriek odvolacej námietke žalobcu aproboval. Podľa žalobcu nie je možné, aby správca dane namiesto toho, aby sám vykonal miestne zisťovanie (prípadne aj formou dožiadania) so zachovaním procesného postupu predpokladaného daňovým poriadkom, len „zaradil do spisu ako dôkaz informácie získané z daňového spisu“ iného daňového subjektu, v rámci ktorého mohlo byť také miestne zisťovanie, prípadne iné úkony, vykonané. Namietaným postupom správcu dane a žalovaného pri dokazovaní v posudzovanej veci bol podľa žalobcu naplnený dôvod správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa žalobcu boli ďalej nezákonne, v rozpore s daňovým poriadkom, získané aj zistenia z výsluchu svedka E. M. vykonaného na Finančnom úrade Brno - vidiek 12. júna 2019. Podľa žalobcu rozpor vykonania výsluchu svedka E. M. z XX. júna XXXX s § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku je natoľko závažnej intenzity, že mal viesť k úplnej procesnej nepoužiteľnosti tejto výpovede v daňovom konaní. V prípade nezákonného dôkazu daňové orgány nemôžu takýto dôkaz z obsahového hľadiska vôbec hodnotiť a brať za základ svojich rozhodnutí. Správca dane však uvedené skutočnosti v prvostupňovom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutia orgánov finančnej správy sú v merite veci založené na nesprávnom právnom posúdení a na nesprávnom zistení skutkového stavu, ktorý nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Súhrnný záver správcu dane tak, ako je formulovaný v časti C odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, spočíva v tom, že z posudzovaného zdaniteľného obchodu vznikol daňový únik, tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania, posudzované zdaniteľné obchody žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu boli s týmto podvodným konaním spojené, a napokon žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt „mohol vedieť alebo mal vedieť“, že prijatím predmetného plnenia sa bude podieľať na podvodnom konaní spojenom s daňovým únikom, keby bol dostatočne obozretný vo svojom konaní. Podľa žalobcu však odopretie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu hoci aj nevedomej účasti daňového subjektu na podvode na dani z pridanej hodnoty nie je výslovným predmetom úpravy zákona č. 222/2004 Z. z., ale vychádza práve zo záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Keďže orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach tvrdia účasť žalobcu na daňovom podvode, celé dôkazné bremeno na preukázanie účasti žalobcu na podvode na dani z pridanej hodnoty znášajú výlučne daňové orgány. Podľa názoru žalobcu však správca dane a žalovaný toto svoje dôkazné bremeno absolútne neuniesli a ich argumentácia zostala iba v rovine čírych tvrdení a hypotetických konštrukcií. Rozhodnutia daňových orgánov vo veci žalobcu spočívajú vo výraznom rozsahu na neprípustnom prenose zodpovednosti na žalobcu nielen za jeho dodávateľa (Carrera SK s.r.o.), ale dokonca aj za dodávateľovho dodávateľa, s ktorým žalobca nebol v žiadnom právnom ani faktickom vzťahu (spoločnosť MANGOS s.r.o.), a to dokonca aj za ich konanie/nekonanie, ku ktorému došlo až po uskutočnení obchodu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský „osud“ svojich obchodných partnerov (pričom obchodným partnerom žalobcu bola iba spoločnosť Carrera SK s.r.o., nie spoločnosť MANGOS s.r.o.) v čase nasledujúcom po dodaní tovaru žalobcovi. Žalobca je presvedčený, že prijal všetky také kontrolné a preventívne opatrenia, ktoré od žalobcu bolo možné v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia vzhľadom na okolnosti veci rozumne vyžadovať. O prípadnom podvodnom konaní spoločnosti Carrera SK s.r.o. alebo spoločnosti MANGOS s.r.o. žalobca nevedel ani nemal ako vedieť; o existencii spoločnosti MANGOS s.r.o. ako subdodávateľa spoločnosti Carrera SK s.r.o. sa žalobca dozvedel až počas daňovej kontroly. Žalobca preto odmieta v celom rozsahu záver správcu dane a žalovaného, že bol údajne účastný na daňovom podvode, a to hoci aj nevedome. Žalobca bol vo vzťahu k svojmu dodávateľovi Carrera SK s.r.o. dobromyseľný i dostatočne
obozretný a splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, na základe čoho mu musí byť priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 5 000,00 Eur z dodávateľskej faktúry č. 20180104 (interné číslo 18009), s dátumom dodania 4. júla 2018 od dodávateľa Carrera SK s.r.o., za dodanie motorového vozidla VW Tiguan 2,0 TDI, VIN: WVGZZZ5NZHW406528. Daňové orgány dôkazné bremeno svojho tvrdenia o účasti žalobcu na podvodnom konaní na dani z pridanej hodnoty podľa žalobcu neuniesli. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný na základe výzvy správneho súdu zo dňa 20. mája 2021 k predmetnej žalobe uviedol, že žalobu podanú žalobcom dňa 07. júla 2020 považuje za predčasnú (podanú voči neprávoplatnému a neúčinnému rozhodnutiu). Uviedol, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení (ďalej len „Zákon č. 67/2020 Z. z.“) daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie. Žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR bolo postúpené elektronické podanie pod č. 6/04608118/2020 zo dňa 05.05.2020, ktorým zo strany žalobcu bola v zmysle citovaného ustanovenia § 8 ods. 1 prvej vety Zákona č. 67/2020 Z.z. dňa 05.05.2020 podaná žiadosť o prerušenie daňového konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 zo dňa 27.11.2019 a ktoré bolo vedené na Finančnom riaditeľstve SR ako odvolacom orgáne v štádiu odvolacieho konania. Predmetné odvolacie konanie tak v zmysle citovaného ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona č. 67/2020 Z. z. na základe žiadosti žalobcu bolo pred doručením napadnutého rozhodnutia žalobcovi prerušené odo dňa 06.05.2020 do skončenia obdobia pandémie. Po podaní žiadosti o prerušenie odvolacieho konania žalobca prevzal dňa 07.05.2020 na pošte uloženú zásielku s napadnutým rozhodnutím, čo bolo už v čase prerušeného odvolacieho konania. Žalovanému bola dňa 14.05.2020 vrátená doručenka (ústrižok) s potvrdeným prevzatím písomnosti žalobcom dňa 07.05.2020, na základe čoho sa žalovaný dozvedel, že žalobca písomnosť s napadnutým rozhodnutím prevzal. Vzhľadom na prerušenie odvolacieho konania odo dňa 06.05.2020 sa napadnuté rozhodnutie prevzaté dňa 07.05.2020 nepovažuje za právoplatne doručené a tým sa považuje za neúčinné, pretože len riadne doručené rozhodnutie je pre adresáta platné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žalobcovi písomnosťou č. 100949515/2020 zo dňa 27.05.2020 oznámil, že predmetné odvolacie konanie bolo na základe jeho žiadosti podanej dňa 05.05.2020 prerušené odo dňa 06.05.2020 do skončenia obdobia pandémie v zmysle Zákona č. 67/2020 Z. z., a preto sa napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca prevzal dňa 07.05.2020, t.j. až po podaní žiadosti o prerušenie odvolacieho konania, považuje za bezpredmetné. Žalovaný tiež uviedol, že rozhodnutie o odvolaní v predmetnej veci vydá a doručí potom, ako bude pokračovať v odvolacom konaní, teda po skončení pandémie. Predmetné Oznámenie č. 100949515/2020 zo dňa 27.05.2020 žalobca prevzal dňa 17.06.2020. Žalobca napriek oznámeniu o bezpredmetnosti napadnutého rozhodnutia podal dňa 07.07.2020 žalobu voči tomuto neprávoplatnému a neúčinnému rozhodnutiu. V zmysle novely Zákona č. 67/2020 Z. z. s účinnosťou od 29.09.2020 sa na účely opatrení uvedených v § 8 zákona č. 67/2020 Z. z. obdobie pandémie považovalo za skončené 30.09.2020. Počnúc dňom 01.10.2020 žalovaný pokračoval v prerušenom odvolacom konaní vo veci odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 z 27.11.2019 a vydal dňa 19.10.2020 rozhodnutie č. 101601866/2020 zo dňa 19.10.2020, ktoré žalobca prevzal dňa 04.11.2020 a týmto dňom sa stalo právoplatným. V zmysle uvedeného žalovaný považuje podanú žalobu žalobcu za predčasnú, podanú voči neprávoplatnému a neúčinnému rozhodnutiu a navrhol žalobu zamietnuť. K meritu veci žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti považuje za neúčinné, neprávoplatné. Žalovaný o predmetnom odvolaní v odvolacom konaní právoplatne rozhodol až rozhodnutím č. 101601866/2020 zo dňa 19.10.2020, doručeným žalobcovi dňa 04.11.2020 a plne zotrvával na odôvodnení tohto svojho rozhodnutia, v ktorom právoplatne rozhodol o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 z 27.11.2019, v ktorom uviedol všetky zistia skutkového stavu, vyhodnotenie všetkých dôkazov a skutkových okolností, na základ ktorých prijal správca dane svoj záver o nepriznaní odpočítania dane žalobcom zo sporného plnenia a žalovaný odvolací orgán sa vysporiadal s námietkami žalobcu v odvolaní. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu voči napadnutému rozhodnutiu ako predčasnú, podanú voči neúčinnému rozhodnutiu, zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.
7. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
8. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
10. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 07. júla 2020 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 zo dňa 27. novembra 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5 000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 07.05.2020. Pred doručením napadnutého rozhodnutia žalobca podal elektronicky dňa 05.05.2020 žalovanému podanie pod č. 6/04608118/2020 zo dňa 05.05.2020, ktorým žalobca v zmysle ust. § 8 ods. 1 Zákona č. 67/2020 Z. z. požiadal o prerušenie daňového konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 zo dňa 27.11.2019 a ktoré bolo vedené u žalovaného ako odvolacom orgáne v štádiu odvolacieho konania. Predmetné odvolacie konanie bolo v zmysle o ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona č. 67/2020 Z.z. na základe žiadosti žalobcu pred doručením napadnutého rozhodnutia žalobcovi, prerušené odo dňa 06.05.2020 do skončenia obdobia pandémie. Až po podaní žiadosti o prerušenie odvolacieho konania a následnom prerušení odvolacieho konania žalobca prevzal dňa 07.05.2020 na pošte uloženú zásielku s napadnutým rozhodnutím. Žalovaný následne o odvolaní žalobcu v odvolacom konaní opätovne rozhodol rozhodnutím č. 101601866/2020 zo dňa 19.10.2020, doručeným žalobcovi dňa 04.11.2020.
11. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 67/2020 Z. z. opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu 1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.
12. Podľa § 8 ods. 1 prvá veta Zákona č. 67/2020 Z. z. daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie.
13. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 67/2020 Z. z. (v znení od 29.09.2020) na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.
14. V predmetnej veci po vydaní napadnutého rozhodnutia, avšak pred jeho doručením žalobcovi dňa 07.05.2020, žalobca požiadal žalovaného žiadosťou doručenou žalovanému dňa 05.05.2020 o
prerušenie predmetného daňového konania podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 67/2020 Z.z. vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 zo dňa 27. novembra 2019. V zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 67/2020 Z.z. nastali doručením žiadosti žalobcu ex lege účinky prerušenia daňového konania v štádiu odvolacieho konania od 06.05.2020 do skončenia pandémie. Predmetné daňové konanie tak bolo prerušené odo dňa 06.05.2020 až do 30.09.2020, kedy bolo v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z. obdobie pandémie skončené. V uvedenom období, t.j. počas prerušenia daňového konania, lehoty neplynuli a všetky právne úkony vykonané v súvislosti s predmetným daňovým konaním v čase jeho prerušenia boli právne neúčinné. Lehoty na vykonanie úkonov začali znovu plynúť až 01.10.2020, t.j. po ukončení obdobia pandémie. Z uvedeného dôvodu aj doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa 07.05.2020, t.j. v období po prerušení predmetného daňového konania a pred ukončením obdobia pandémie, je právne neúčinné. Uvedené má za následok, že nemohla nastať ani právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, keďže na toto rozhodnutie sa hľadí ako keby nebolo doručené. Keďže napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nevyvolalo žiadne právne účinky, a teda ani účinok začatia plynutia lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP.
15. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi úkonom zo dňa 27.05.2020 oznámil, že predmetné odvolacie konanie bolo na základe jeho žiadosti podanej dňa 05.05.2020 prerušené odo dňa 06.05.2020 do skončenia obdobia pandémie v zmysle Zákona č. 67/2020 Z.z., a preto sa napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca prevzal dňa 07.05.2020, t.j. až po podaní žiadosti o prerušenie odvolacieho konania, považuje za bezpredmetné. Žalovaný mu tiež uviedol, že rozhodnutie o odvolaní v predmetnej veci vydá a doručí potom, ako bude pokračovať v odvolacom konaní, teda po skončení pandémie. Predmetné oznámenie žalobca prevzal dňa 17.06.2020. Žalovaný o predmetnom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 102734763/2019 zo dňa 27. novembra 2019 opätovne rozhodol rozhodnutím č. 101601866/2020 zo dňa 19.10.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.11.2020.
16. Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej správy podľa SSP je dôsledne založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu vo vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní. Vzhľadom na uvedené súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia nastupuje až v prípade právoplatného skončenia administratívneho konania. Za situácie, keď nie je ukončené konanie orgánu verejnej správy, nemôže správny súd v prejednávanej veci do rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci zasiahnuť. Žalobou napadnuté rozhodnutie nie je právoplatné a nie je tak konečným rozhodnutím v predmetnej veci. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku môže nadobudnúť právoplatnosť len rozhodnutie doručené zákonom stanoveným spôsobom, za ktorý nie je možné považovať jeho doručenie počas prerušeného konania.
17. Vzhľadom na to, že žalobca podal predmetnú správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré nie je právoplatné, správny súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba bola správnemu súdu doručená predčasne, nakoľko dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby začína plynúť až od oznámenia napadnutého rozhodnutia, k čomu v uvedenom prípade účinným spôsobom nedošlo. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobu žalobcu akceptovať a vec prejednať. Keďže lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. c/ SSP odmietol ako predčasne podanú.
18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
19. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.