Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-222-2009.pdf
PDF · 68.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/222/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým Železničná polícia), proti povinnému: U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, o vymoženie 20,00 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so sídlom Moyzesova 34, Košice, trovy exekúcie vo výške 43,82 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 6.7.2009 poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 20,00 € v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. H. ako aj trov exekúcie.
Dňa 3.2.2016 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z exekútorského spisu zistil, že povinný je nemajetný. U povinného nebol zistený žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky ani dávky v nezamestnanosti. Nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Nemá vedené účty v bankách a je dlhodobo nezamestnaný. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2010 a osobné a majetkové pomery povinného sa po dobu 7 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok, nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a to ani čiastočným plnením. Preto uplatnená pohľadávka sa javí nedobytnou a nevymožiteľnou.
Súd s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 45,68 € v zmysle jeho špecifikácie zo dňa 31.1.2016.
Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení od 1.5.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 5.6.2009, podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 EUR, tak ako požadoval.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 3,33 € ( preukázané poštovné vo výške 2,43 €, poplatok za elektronické zisťovanie účtov vo výške 0,70 €, poplatok za elektronické zisťovanie motorových vozidiel vo výške 0,20 €).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné po zastavení exekúcie vo výške 1,55 € za vrátenie poverenia, nakoľko súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti“, t.j. hotových výdavkov, ktoré už boli vynaložené, nie hotových výdavkov, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Hotové výdavky, ktoré doposiaľ nevznikli, totiž nie je možné preskúmať, a taktiež nie je možné ustáliť, že tieto vzniknú práve v podobe poštovného v uplatnenej výške. Súdny exekútor totiž môže doručovať v rámci jednej zásielky písomnosti do viacerých exekučných konaní (kde mu patrí iba pomerná časť poštovného, pripadajúca na jedno konanie), prípadne môže doručovanie vykonať prostredníctvom zamestnanca exekútorského úradu osobným doručením (kde výdavok v podobe poštovného nevzniká vôbec).
Vzhľadom na vyššie uvedené odmena exekútora spolu s náhradami je vo výške 36,52 EUR.
Pretože súdny exekútor je platiteľom DPH súd mu priznal 20 % DPH z odmeny a náhrad vo výške 7,30 EUR.
Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného v danom prípade tak predstavujú sumu 43,82 EUR.
Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 Civilný sporový poriadok).
II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.