Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-184-2016.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej O. Q. C.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov O. I. C.. XX.XX.XXXX, nezamestnanej, bytom Rožňava Š. XX, zastúpenej právnou zástupkyňou Mgr. Silviou Kováčovou, advokátkou Rožňava Námestie baníkov 1 a D. Q. C.. XX.XX.XXXX, zamestnaného CMF Slovakia s.r.o. Brzotín, S. U. L. XX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom Rožňava Šafárikova 8, na návrh matky, o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej, takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava z v e r u j e maloletú O. Q. C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti B. O. I. C.. XX.XX.XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca D. Q. C.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej po 80,- Eur mesačne od 01.05.2016 vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.05.2016 do 31.08.2016 v úhrnnej sume 220,- Eur, v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Súd návrh matky na určenie výživného v ostatnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu po 150,- Eur mesačne od 01.04.2015. Nežiadala upraviť styky otca s maloletou dcérou, čo odôvodnila tým, že na stykoch sa vedia dohodnúť. Na pojednávaní dňa 16.08.2016 trvala na svojom návrhu a uviedla, že je ochotná uzavrieť s otcom maloletej rodičovskú dohodu na základe ktorej ona bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa a otec bude prispievať na jej výživu po 70,- Eur mesačne, ale trvá na tom aby na výživu maloletej prispieval aj spätne od 01.04.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že nežijú v spoločnej domácnosti od 15.03.2015 z dôvodu, že si nerozumeli. S dcérou sa odsťahovala zo spoločného bytu do podnájmu. S otcom maloletej sa dohodli, že keď bude v práci on bude dcéru vyberať zo školy a bude sa o ňu starať. Otec maloletú dcéru zo škôlky a neskôr zo školy vyberal asi dva až trikrát do týždňa a staral sa o ňu do tej doby kým po pracovnej dobe pre ňu nešla. Dohodli sa aj na tom, že otec sa bude s maloletou dcérou stýkať každý druhý víkend. Na výživnom sa nedohodli a kvôli tomu otca maloletej aj napomenula, napriek tomu však do jej rúk výživné na maloletú nedával. Kúpil maloletej dcére prezúvky, na jar topánky a asi dva až trikrát zaplatil aj poplatok za stravu v školskej jedálni a za školskú družinu. Keď dcéra bola u neho tak sa o
ňu aj postaral. Návrh na súd nepodala od marca 2015 do mája 2016 z dôvodu, že bola to pre ňu nová životná situácia, čakala že sa s otcom ústne dohodnú a samozrejme potreby dcéry zabezpečovala ona a jej terajší manžel. V máji 2016 podala tento návrh na súd lebo už prešiel 1 rok a považovala za potrebné pomery upraviť. Matka ďalej uviedla, že s dcérou bývala sama v dvojizbovom prenajatom byte a asi po dvoch mesiacoch sa ku nej presťahoval priateľ - jej terajší manžel. Kauciu za prenájom bytu uhradila ona v sume 1.000,- Eur, peniaze jej dali rodičia a na zariadenie bytu čerpala pôžičku v sume 2.000,- Eur, ktorú splácala po 40,- Eur mesačne. Nájomné za byt činí 258,- Eur mesačne a za elektrinu sa uhrádza 15,- Eur mesačne. Tieto náklady uhrádzala so svojím priateľom a teraz uhrádza so svojím manželom. Manžel pracuje ako obchodný zástupca s príjmom asi 600,- Eur mesačne. O sebe uviedla, že pracovala ako vedúca predajne so zárobkom asi 600,- Eur mesačne do 30.04.2016 a pracovný pomer rozviazala výpoveďou. Pracovnú dobu mala od 09.00 hod. a niekedy pracovala aj do 21.00 až 22.00 hod. večer. Ako vedúca predajne nemohla žiadať o úpravu pracovnej doby. Po rozviazaní pracovného pomeru sa zaevidovala na úrade práce ako nezamestnaná a v súčasnej dobe poberá podporu v nezamestnanosti po 440,- Eur mesačne. V budúcnosti na základe živnostenského oprávnenia chce prevádzkovať obchod s detským textilom. Manželstvo uzatvorila 06.08.2016 a z jej terajšieho manželstva deti nepochádzajú. V čase keď sa s otcom maloletej rozišli maloletá navštevovala materskú školu. Bola v prípravnom ročníku a preto sa náklady za jej pobyt neuhrádzali a za stravu sa platilo asi 16,- Eur mesačne. Dcéra chodila do škôlky aj počas letných prázdnin. Stravu v školskej jedálni uhrádzali s otcom maloletej striedavo. Počas letných mesiacov tieto náklady uhradil otec maloletej. Aj zo škôlky dcéru vyberali striedavo a víkendy trávila maloletá aj u otca. Od septembra 2015 maloletá navštevuje základnú školu. Na školské potreby otec prispel sumou 20,- Eur, ostatné potreby pre maloletú zabezpečila ona. Ona uhrádzala aj stravu v školskej jedálni a za školskú družinu ale od decembra sa potom pri uhrádzaní týchto nákladov striedali s otcom maloletej. Dcéra sa s otcom naďalej stýka každý druhý víkend a počas letných prázdnin ho taktiež navštevuje a trávila u neho týždeň.
2. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky. Na jej výživu je ochotný prispievať po 70,- Eur mesačne od podania návrhu na súd, teda od mája 2016. Taktiež nežiada upraviť styky s maloletou dcérou, lebo na týchto stykoch sa vedia s matkou dohodnúť. Nežijú s matkou v spoločnej domácnosti od marca 2015, lebo matka si našla novú známosť. Súhlasil s tým, aby sa odsťahovala s dcérou a dohodli sa, že sa o maloletú budú starať striedavo. Striedavo platili aj náklady za škôlku a školu. Dcére prispel aj na oblečenie, lebo jej kupoval ošatenie. Kúpil jej topánky a na zimu čižmy. Kúpil pre ňu aj trička ale niektoré veci sú u neho. Na výživu maloletej do rúk matky neprispieval, lebo sa dohodli na striedavej starostlivosti. Keď dcéra bola u neho zabezpečoval jej aj stravu a ďalšie potreby. Bola u neho dva až trikrát do týždňa a cez víkendy. Chodil pre ňu do škôlky a do školy okolo 15.00 hod. a staral sa o ňu kým matka pre ňu neprišla. Bolo to väčšinou okolo 19.30 hod. Pre maloletú zabezpečoval večeru, chodili na zmrzlinu a zabezpečoval aj jej ďalšie potreby. Aj stravu v školskej jedálni pre ňu uhrádzal striedavo s matkou a takto platil aj náklady za školskú družinu. Striedavo pre ňu kupovali aj školské potreby. S maloletou dcérou sa aj učil. Matka asi dvakrát žiadala aby prispieval na výživu maloletej. Žiadala ho práve vtedy keď nemal finančné prostriedky. Po podaní návrhu na súd začal prispievať na výživu maloletej v mesiaci júl na jej výživu zaslal 30,- Eur a v mesiaci august 70,- Eur. Naďalej sa o ňu aj staral a kupoval jej veci. Na výživu maloletej dcéry takto mohol prispieť asi sumou 500,- Eur. Byt v ktorom býva je spoločný a kým žili spolu spoločne za neho uhrádzali aj hypotekárny úver. Teraz žije sám a sám uhrádza aj náklady. Hypotekárny úver spláca po 165,- Eur mesačne, nájomné platí po 95,- Eur a uhrádza aj náklady za elektrinu a za internet a televíziu. Zarába asi 600,- Eur mesačne. Ďalšie deti nemá. Podľa jeho názoru náklady na dcéru činia asi 150,- Eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že má aj ďalšie náklady keď na pohonné hmoty dáva 80,- Eur mesačne, na telefón 40,- Eur mesačne a plyn uhrádza štvrťročne po 25,- Eur. Za stravu platí 100,- Eur mesačne a uhrádza aj svoje ďalšie náklady, ktoré činia celkovo asi 550,- Eur mesačne. Motorové vozidlo, na ktorom jazdí kúpil za 100,- Eur a investoval do neho 150,- Eur aby bolo pojazdné. Jeho rodičia mu pomáhajú ale sú obidvaja na dôchodku.
3. Zo správy od Mestského úradu Rožňava súd zistil, že rodičia maloletej sú slobodní a matka má trvalý pobyt v meste. Otec v meste Rožňava nemá ani trvalý ani prechodný pobyt.
Podľa správy od obecného úradu Kunova Teplica otec má trvalý pobyt v obci, ale väčšinou sa zdržiava v meste Rožňava, kde je zamestnaný.
Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Matka s dcérou sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti dňa 13.04.2015 a od tej doby osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona. Žije v podnájme v dvojizbovom byte kde sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú. V spoločnej domácnosti býva aj matkin snúbenec D. I., ktorý je zamestnaný ako obchodný zástupca. Matka jej od 01.05.2016 nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti. V budúcnosti chce podnikať, prevádzkovať obchod s detským textilom. Čaká na schválenie dotácie úradu práce. Maloletá si povinnú školskú dochádzku plní na základnej škole Ul. Pionierov, Rožňava. Od septembra 2016 bude navštevovať druhý ročník. Dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Bude sa stravovať v školskej jedálni a bude navštevovať školský klub. Je zdravá, prekonáva bežné detské choroby. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní. Na naliehanie matky zakúpil dcére oblečenie a párkrát uhradil poplatky za školský klub a za stravu v škole. Otec sa s maloletou pravidelne stýka. Otec žije sám v trojizbovom byte. Na kúpu bytu sa čerpal hypotekárny úver, ktorý spláca po 160,- Eur mesačne. Byt je zariadený a maloletá v ňom má svoju detskú izbu. Otec má vytvorené v hodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. Nájomné uhrádza po 94,- Eur a elektrinu po 23,- Eur mesačne. Štvrťročne platí za plyn 20,- Eur. Má aj ďalšie náklady, poplatok za komunálny odpad a za mobilný telefón. Pracuje ako zvárač s čistým mesačným príjmom 620,- Eur. Vyživovaciu povinnosť na maloletú si neplní do rúk matky. Uviedol, že sa s matkou dohodli, že poplatky spojené s návštevou školy budú platiť striedavo. Má o tom odložené doklady. Maloletej kupuje oblečenie a obuv. S dcérou sa pravidelne stýka, matka mu v stykoch nebráni. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného a na výživu maloletej je ochotný prispievať po 70,- Eur mesačne.
Zo správy od sociálnej poisťovne pobočka Rožňava vyplýva, že matka má nárok na dávku v nezamestnanosti od 01.05.2016 do 31.10.2016 vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 28,3868 Eur za jeden kalendárny deň. Otec nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy od zamestnávateľa otca CMF Slovakia, s. r. o., Brzotín otec pracuje od 26.04.2010 a jeho pracovná morálka je dobrá. Dosahuje v priemere 618,768 Eur čistého mesačného zárobku.
Zo správy od Základnej školy Ulica pionierov 1, Rožňava súd zistil že maloletá v školskom roku 2015/2016 bola žiačkou prvého ročníka. Jej správanie je v súlade so školským poriadkom a dosahuje výborné vzdelávacie výsledky. O jej vyučovacie výsledky sa informuje matka, ktorá ju do školy častejšie vodí a ktorá sa zúčastňuje rodičovských združení. Náklady spojené s návštevou školy pozostávajú s rodičovského príspevku v sume 14,- Eur, príspevku do triedneho fondu 5,- Eur a s ďalších nákladov na školské pomôcky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími písomnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, o pracovnom pláne matky v čase keď bola zamestnaná, ako aj jej sobášnym listom, z ktorého súd zistil, že dňa 06.08.2016 uzavrela manželstvo s D. I..
4. Po takto vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa matky poukázala na to, že v starostlivosti matky o maloletú nie sú nedostatky. Tvrdenie otca že sa podieľal na starostlivosti o maloletú v minulosti neobstojí. Je preukázané aj to, že si neplnil voči maloletej vyživovaciu povinnosť, čo viedlo matku k podaniu tohto návrhu na súd. Otec na pojednávaní uviedol, že na potrebách maloletej sa podieľal inak, nákup potrebných vecí ale doklady zahodil. Z jeho výpovede vyplýva, že na potrebách maloletej sa dobrovoľne nepodieľal iba na výzvu matky. Preto návrh považuje za dôvodný aj pokiaľ ide o určenie výživného spätne. Z výpovede matky vyplýva, že za celú uvedenú dobu otec mohol prispieť na potreby dcéry asi sumou 240,- Eur, a preto pri vyčíslení nedoplatku na výživnom navrhuje túto sumu zohľadniť.
5. Právny zástupca otca poukázal na to, že rodičia sa na osobnej starostlivosti o dieťa dohodli a zostala sporná iba výška výživného. Výživné po 70,- Eur mesačne zodpovedá odôvodnením potrebám maloletej ako aj finančným a majetkovým pomerom otca. Je preukázané, že otec odkedy nežijú v spoločnej domácnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletú, a túto starostlivosť o dieťa zabezpečoval vo väčšej miere ako samotná matka. Preto na výživu maloletej dcéry do rúk matky neprispieval. Z týchto dôvodov nesúhlasí s určením výživného spätne. Z výpovede obidvoch rodičov vyplýva, že odôvodnené potreby maloletej dcéry sú v sume 150,- Eur mesačne. Aj matka má vyživovaciu povinnosť voči maloletej a poberá na ňu aj prídavky. Vzhľadom na tieto skutočnosti je výživné po 70,- Eur mesačne primerané.
6. Kolízny opatrovník maloletej poukázal na prevedené dokazovanie, najmä na výsledky šetrenia u rodičov a navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti voči maloletej. Otázku výživného ponechal na zváženie súdu.
7. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1,2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
8. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 15.03.2015 z dôvodu, že si nerozumeli a matka nadviazala známosť s iným mužom. Z výpovede obidvoch rodičov vyplýva, že otec s odchodom matky a maloletej dcéry so spoločnej domácnosti súhlasil a rodičia sa dohodli, že sa aj otec bude podieľať na starostlivosti o maloletú, najmä v čase keď matka bude v práci. Matka v tom čase pracovala ako vedúca predajne a jej pracovná doba trvala až do večerných hodín. Preto otec maloletú z predškolského zariadenia a neskôr zo školy vyberal a staral sa o ňu do tej doby, kým matka pre ňu neprišla po ukončení práce. Väčšinou to bolo vo večerných hodinách. Niekedy až 20:30 hod. V čase keď otec zabezpečoval starostlivosť o maloletú zabezpečoval aj jej potreby. Túto skutočnosť potvrdila aj matka, ktorá potvrdila aj to, že otec sa podieľal na potrebách maloletej lebo pri úhrade nákladov za materskú školu a neskôr základnú školu, najmä čo sa týka stravy v školskej jedálni a poplatky za školský klub uhrádzali striedavo. Teda poplatky hradil aj otec. Otec občas kúpil maloletej okrem stravy aj ošatenie. Napriek tomu matka žiadala zaviazať otca k vyživovacej povinnosti voči maloletej aj spätne od 01.14.2015. Na otázku súdu, že prečo nepodala návrh na súd skôr pokiaľ otec si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplnil matka uviedla, že bola to pre ňu nová životná situácia, čakala na to že sa s otcom dohodnú a návrh podala až v mesiaci máj 2016 lebo už uplynul rok a považovala za potrebné práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu. Vychádzajúc z týchto skutočností tieto dôvody matky súd nepovažoval za dôvody osobitného zreteľa a
s prihliadnutím k tomu, že otec sa v minulosti podieľal na starostlivosti ako aj potrebách maloletej súd preto návrh matky na určenie výživného za obdobie od 01.04.2015 do podania návrhu na súd zamietol a otca zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletej iba od 01.05.2016.
Súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky lebo je preukázané, že matka sa o dieťa dobre stará a pre túto starostlivosť má vytvorené všetky podmienky a predpoklady. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky pritom súhlasil aj otec.
Súd pri určení výšky výživného vychádzal z veku a z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj s majetkových finančných a zárobkových pomerov obidvoch pomerov a prihliadol aj k tomu, že rodičia okrem maloletej nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka v súčasnej dobe je nezamestnaná a z jej výpovede vyplýva, že pracovný pomer u posledného zamestnávateľa rozviazala výpoveďou z dôvodu starostlivosti o dieťa. Matke však vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti a túto podporu poberá po 440,- Eur mesačne. Má teda príjem a v budúcnosti sa bude venovať samostatnej zárobkovej činnosti. Matka teda taktiež má finančné predpoklady k tomu aby si plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Je pritom preukázané aj to, že matka uzavrela manželstvo, s manželom žije v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľajú na nákladoch. Otec maloletej žije sám a sám uhrádza aj náklady, ktoré súvisia s bývaním a s jeho ďalšími potrebami. Na základe týchto skutočností súd výživné na maloletú zo strany otca v sume 80,- Eur mesačne považuje za primerané, zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca, s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletej. Súd zaviazal otca k vyživovacej povinnosti voči maloletej od 01.05.2016 a otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom v sume 220,- Eur. Pri vyčíslovaní nedoplatku na výživnom súd zohľadnil, že otec od uvedenej doby na výživu maloletej prispel úhrnov sumou 100,- Eur. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije bude povinný naraz uhradiť celý dlh.
9. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 376 ods. 1, 2, 3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.