Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-226-2015.pdf
PDF · 121.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/226/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598 proti žalovanej Z. O., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., Y. XXXX/X, o zaplatenie 539,76 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná má proti žalobcovi p r á v o na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05.06.2015, domáha od žalovanej zaplatenia sumy 539,76 € s 18,40 % ročným úrokom zo sumy 44,98 € od 20.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,98 € od 20.05.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.06.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.08.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.09.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.10.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.11.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.01.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.03.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.04.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 44,98 € od 20.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, bankou - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 1 659,69 € s dojednaným úrokom 18,40 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 44,98 €, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci; prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2007 a posledná 20.05.2012. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, neplatila splátky v stanovených termínoch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 bola pohľadávka banky voči žalovanej postúpená na postupníka - žalobcu. Žalobou si žalobca uplatňuje len splátky splatné od 20.06.2011 do 20.05.2012 v celkovej výške 539,76 € (12 x 44,98 €) s príslušenstvom.
2. Dňa 04.09.2015 žalobca doplnil, že v posudzovanej veci je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, nie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi
stranami bol založený zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a ide o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú i v prípade, ak účastníkom zmluvného vzťahu je nepodnikateľ. Žiadne zákonné ustanovenie do 01.04.2015 nezakladalo v spotrebiteľských veciach všeobecnú prednosť Občianskeho zákonníka, táto zmena nastala až na základe zákona č. 151/2014 Z.z., účinného od 01.04.2015. Toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v znení účinnom od 01.04.2015 nemožno aplikovať retroaktívne a teda premlčanie práva, ktoré vzniklo pred 01.04.2015 nemožno posudzovať podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka. Retroaktívna aplikácia by bola popretím ústavou garantovaných práv. Všeobecnú prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka nemožno oprieť ani o § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nejde o prípad, keď by sa zmluvné strany dohodou odchyľovali od právnej úpravy Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, ale o situáciu, keď je kogentným zákonným ustanovením (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) predpísaná aplikácia Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa teda nemohli dohodnúť o tom, či sa pri posúdení premlčania nárokov z ich zmluvného vzťahu bude aplikovať Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník. Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je pre spotrebiteľa priaznivejšia a nejde o právnu úpravu, prijatú za účelom ochrany spotrebiteľa. Ak je spotrebiteľ v postavení dlžníka, môže byť premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka výhodnejšia, ak je však v postavení veriteľa, je kratšia premlčacia doba nevýhodnejšia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3337/2010 zo dňa 24.07.2012 i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. I v prípade, ak by bolo žalobou uplatnené právo premlčané, na vec nemožno aplikovať § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Spôsob aplikácie všetkých ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 zákonodarca upravil v § 29b z.č. 250/2007 Z.z. tak, že len ustanoveniami § 5a ods. 16 písm. b/, ods. 2-4 sa spravujú i právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014. Ostatné novelizované ustanovenia možno potom použiť len na právne vzťahy vzniknuté po 01.05.2014. Použitie § 5b z.č. 250/2007 Z.z. na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014 je retroaktívnou aplikáciou tohto zákonného ustanovenia. Žiadal, aby súd konanie prerušil a ako oprávnený subjekt podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, konkrétne o súlade ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
3. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.
4. Uznesením zo dňa 16.08.2016 súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, žalovaná neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 08.06.2007 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, písomným podaním žalobcu zo dňa 04.09.2015 a zistil nasledovné:
6. Dňa 08.06.2007 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a žalovanou ako dlžníkom, uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na ktorej základe veriteľ poskytol žalovanej úver 1 659,70 €/50 000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 44,98 €/1 355,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci. Úver bol poskytnutý bez poplatku za poskytnutie. Prvá splátka bola stanovená na deň 20.07.2007 a posledná na deň 20.05.2012. Výška úrokovej sadzby bola pevná 18,40 % ročne, poplatok za správu úveru bol 1,99 €/60,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 22,96 %.
7. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 7.6.1 je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní.
8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 bola pohľadávka voči žalovanej vo výške 1 658,19 € s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX postúpená postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - žalobcu, ktorú skutočnosť postupca oznámil žalovanej listom zo dňa 07.10.2014.
9. V konaní nebolo zistené, že by žalovaná po postúpení pohľadávky žalobcovi uhradila akúkoľvek sumu.
10. Zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na žalobe, pretože vzhľadom na povahu právneho vzťahu medzi stranami na vec nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, ale je potrebné posudzovať otázku premlčania podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
11. Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 08.06.2007.
12. Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
14. Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
24. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
25. Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
26. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
29. Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
30. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
31. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ako veriteľom) a žalovanou (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah,
podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala.
32. Predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 08.06.2007 je za použitia § 25 ods. 1, 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Žalovaná zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona.
33. Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b/ a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
34. Vzhľadom na aktuálne znenie ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo potrebné vysporiadať sa v konaní s otázkou, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
35. Pokiaľ žalobca namieta samotnú aplikáciu § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 z dôvodu porušenia zákazu retroaktivity, súd v tomto smere poukazuje na judikatúru vyšších súdov, napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/772/2014 zo dňa 09.09.2015, podľa ktorého „na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor žalobcu, podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne kvalifikuje) minulé skutočnosti, alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej
právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.“
36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd rozhoduje o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 01.05.2014), je oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky (vyplývajúce zo zmluvy o úvere) sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
37. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 08.06.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre žalovanú - spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.
38. Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou, z.č. 102/2014 Z.z. Občiansky zákonník výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
39. Pokiaľ žalobca argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, ide o ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré nebolo publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Záver súdu o aplikácii ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy účastníkov konania, vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka pred 01.04.2015, je pritom podporený aktuálnou judikatúrou vyšších súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/483/2014 zo dňa 30.07.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/427/2013 zo dňa 05.02.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/755/2013 zo dňa 12.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/349/2013 zo dňa 12.12.2014 a ďalšie.
40. Okrem toho súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/5/2015 zo dňa 30.05.2016, podľa ktorého súd v obdobnej veci, týkajúcej sa otázky premlčania nárokov zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v spotrebiteľskej veci, posudzovanej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, mal „vziať na zreteľ i § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“
41. Žalobca predloženou zmluvou o spotrebiteľskom úvere v konaní jednoznačne preukázal, že medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1 659,69 € a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok v 60 pravidelných mesačných splátkach po 44,98 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2007 a posledná dňa 20.05.2012.
42. V konaní nebolo zistené, že by žalobca alebo pôvodný veriteľ odo dňa uzavretia zmluvy 08.06.2007 do dňa splatnosti poslednej splátky 20.05.2012 využili svoje oprávnenie podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Taktiež nebolo zistené, že by žalobca alebo pôvodný veriteľ v uvedenom období od zmluvy o úvere odstúpili alebo ju vypovedali, čím by sa dlh žalovanej stal splatným v celosti.
43. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Z tohto zákonného ustanovenia začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, čo znamená, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú dňa 20.07.2007 uplynula dňom 20.07.2010, pre splátku splatnú dňa 20.08.2007 dňa 20.09.2010, a tak ďalej, až po poslednú splátku splatnú dňa 20.05.2012, pri ktorej premlčacia doba uplynula dňom 20.05.2015. Keďže žalobca podal na súd žalobný návrh až dňa 05.06.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty i vo vzťahu k poslednej splátke úveru, súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie všetkých splátok úveru vrátane príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho s poukazom na § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení v spojení s § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka priznať.
44. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
45. Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
46. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. V konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej patrí 100 % náhrad trov podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. O samotnej výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 1,2,3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.