Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-181-2016.pdf
PDF · 114.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/181/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej, a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s. r. o., sídlo: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., sídlo: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. T. XXXX/XX, T., o vymoženie sumy 414,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. januára 2014 pod č.k. 10Er/394/2003-28, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.
Návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a.
Povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Exekúciu pod. sp.zn. 10Er/394/2003 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod EX 2852/03 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Posledným výrokom si vymienil rozhodnúť o trovách súdneho exekútora v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 103 OSP, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatujúc, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Uviedol, že na základe oznámenia oprávnenej o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, vydal dňa 16.11.2004 poverenie č. 5401 004174. Následne bol doručený návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie takéhoto konania, preskúmal exekučný titul, ktorým je v danej veci notárska zápisnica č. N 2249/2003, Nz 67316/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 05. 08. 2003. Poukázal na to, že predmetná notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, keďže v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom Mgr. Tomáš Kušnír splnomocnil na podpísanie notárskej zápisnice advokátskeho koncipienta Mgr. Bruna Žlnaya. Takto spísaná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinnej robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu, pričom daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva
splnomocnenému zástupcovi. Okrem toho poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnej tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy, v dôsledku čoho sa už podpisom zmluvy vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Takýmto konaním oprávnenej bola povinnej odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice, aj keď práve jej účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (správne exekúcie) podľa § 57 ods. písm. g) Exekučného poriadku, a preto zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie (správne exekúciu) zastavil. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení špecifikovanom v odvolaní. Svoje odvolanie postavila na základných piatich bodoch, v rámci ktorých vytýkala, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. V rámci prvého odvolacieho dôvodu najmä vytýkala, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdila, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodala, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenula, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mala za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedla, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázala aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodala, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovením § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jej práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné
postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatovala aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení, ako ani nemala možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastala názor, že nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mala za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodala, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať s poukazom na ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na absurdnosť záveru súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva, pričom dodala, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietala aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jej prospech. Okrem toho sa nestotožnila ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávnenou. Mala za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007. Dodala, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac, zvýraznila aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Oprávnená zároveň žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ? 3) Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“.
3. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP ako nedôvodné zamietol.
5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
10. Odvolací súd posudzujúc návrhy oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.
11. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.
12. Záverom odvolací súd poznamenáva, že i v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a
aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 10. 2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP ako nedôvodné zamietol.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 20. 10. 2003, kedy bola súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 2249/2003, NZ 67316/2003 vyhotovenej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4 dňa 05. 08. 2003. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 27. 10. 2003 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 4071225 uzatvorená zmluvnými stranami dňa 14. 05. 2003 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Uznesením zo dňa 26. 01. 2004 č.k. 10Er/394/2003-13 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnená napadla predmetné uznesenie odvolaním, na základe ktorého Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 07. 2004 č.k. 6CoE/43/2004-21 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie zo dňa 16. 11. 2004 č. 5401 004174*. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.05.2012 oprávnená požiadala o zmenu súdneho exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Následne súd prvej inštancie rozhodol v tomto konaní preskúmavaným uznesením.
15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
17. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
18. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku).
19. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
20. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý na základe substitučnej plnej moci splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya, aby uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenej na základe tohto plnomocenstva v spornej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, keď poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale bola zastúpená na základe plnomocenstva, ktorého náležitosti nezodpovedajú § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V plnomocenstve absentujú základné kritéria určitosti a zrozumiteľnosti, je obsiahnuté v zmluve o úvere, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvej inštancie o tom, že Mgr. Bruno Žlnay, splnomocnený Mgr. Tomášom Kušnírom, na základe substitučnej plnej moci, konal v rozpore so záujmom povinnej ako zastúpenej. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila v zmluve o úvere za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvej inštancie preto správne postupoval v intenciách ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Výrokom, ktorým súd prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávnenou v tejto veci nesmerovali voči tomu výroku súdneho rozhodnutia.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. V danej veci uznesením zo dňa 11. 01. 2016 č.k. 10Er/394/2003-62 súd prvej inštancie ustanovil povinnej opatrovníčku JUDr. Martu Kamonczovú, vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Nové Zámky, z dôvodu jej neznámeho pobytu podľa § 29 ods. 2, 6 OSP. Prijatím CSP, s účinnosťou od 01. 07. 2016, došlo k vynechaniu právnej úpravy procesného opatrovníka strany sporu s neznámym pobytom. To znamená, že od uvedeného momentu prestali platiť účinky procesného opatrovníctva JUDr. Marty Kamonczovej v predmetnom konaní, na základe čoho odvolací súd na uznesenie súdu prvej inštancie o ustanovení opatrovníčky povinnej ďalej neprihliadal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).