Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-78-2016.pdf
PDF · 71.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/78/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci obžalovaného
L. K.,
nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom K. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/92/2014 zo dňa 12. februára 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. K. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., pretože že dňa 05.04.2013 v čase približne o 19.30 hod. v Novom Meste nad Váhom na ul. J. N. spoločným konaním po vzájomnej predchádzajúcej dohode odcudzili dámsku koženkovú kabelku, hnedej farby, a to takým spôsobom, že túto L. N. vytrhol bez použitia násilia poškodenej S. X. z ľavej ruky a takto odcudzenú dámsku kabelku následne podal L. K., ktorý kráčal v tesnej blízkosti za L. N., na čo s takto odcudzenou kabelkou s obsahom, a to zväzok kľúčov o počte 8 ks samostatných kľúčov, 1 ks dámska kožená peňaženka hnedej farby s obsahom finančnej hotovosti vo výške 20,- Eur, 1 ks plastové puzdro hnedej farby, ktoré obsahovalo osobné doklady poškodenej ako občiansky preukaz, kartička poistenca VŠZP, vodičský preukaz, doklady od motorového vozidla zn. O. - technický preukaz, doklad o STK, EK, doklad o zaplatení zákonného poistenia, následne prešiel ku kríkom parku X. O. v Novom Meste nad Váhom, ktorú tam prehľadal a po nájdení finančnej hotovosti vo výške 20,- Eur túto vzal a kabelku aj s celým obsahom odhodil do kríkov a podišiel za L. N., ktorý ho čakal v jeho blízkosti, následne L. N. odovzdal celú finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur, z ktorej mu L. N. sľúbil za spoluprácu 10,- Eur, pričom k odovzdaniu finančnej hotovosti malo dôjsť na autobusovej stanici v Novom Meste nad Váhom, kam sa však už L. N. na dohodnuté miesto nedostavil, čím vznikla poškodenej S. X. celková škoda vo výške 65,- Eur, podľa odborného vyjadrenia, a obvinený L. K. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/150/2011, zo dňa 05.04.2012, právoplatným dňa 03.05.2012, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa § 44 Tr.zák. súd u obžalovaného L. K. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr.zák., pretože na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa považoval za dostatočný trest odňatia slobody uložený obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/24/2014 zo dňa 28.2.2014 vo výmere 32 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Týmto rozsudkom bol právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. aj spoluobžalovaný L. N. k peňažnému trestu na 500 € so stanovením náhradného trestu odňatia slobody 100 dní.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného L. K. nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním prokurátora. Prokurátor písomne zahlásil odvolanie tak, že je podané v neprospech obžalovaného. Podľa názoru prokurátora v prípade, ak trest nie je primeraný, vytráca sa jeho zákonom považovaný účel a dochádza k recidíve. Prokurátor vyslovil názor, že v tomto prípade neboli splnené materiálne podmienky na aplikovanie zmierňujúceho ustanovenia § 44 Tr.zák. o upustení od uloženia súhrnného trestu. Vo vzťahu k skoršiemu odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/24/2014 zo dňa 28.2.2014 prokurátor uviedol, že išlo o konanie o dohode o vine a treste, pričom bol aplikovaný inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 4 Tr.zák. K takémuto postupu zo strany prokuratúry by nebolo došlo, pokiaľ by došlo k ukladaniu trestu za dva skutky a dva trestné činy. Ustanovenie § 39 ods. 4 Tr.zák. by nebolo aplikované, pričom by prichádzala do úvahy priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. Vzhľadom k tomu, že v oboch prípadoch išlo o prisvojenie si cudzej veci, bolo potrebné obžalovanému uložiť súhrnný trest podľa § 42 ods. 1, 2 Tr.zák. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici zákonom určenej a vypočítanej trestnej sadzby za použitia §§ 188 ods. 1, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 5 a 41 ods. 1, 2 Tr.zák.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla obhajkyňa obžalovaného odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. so súhlasom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného L. K. o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (Rovnako bolo postupované aj u obžalovaného L. N.).
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcom sa výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je síce možné prisvedčiť všeobecnému názoru prokurátora o tom, že ukladanie neprimerane miernych trestov môže viesť v konkrétnom prípade až k opakovaniu páchania trestnej činnosti. V prejednávanej veci však o taký prípad nejde. Tu je potrebné predovšetkým uviesť, že skorším rozsudkom bolo rozhodované o potrestaní obžalovaného za závažnejšiu trestnú činnosť, zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., ktorý spáchal po spáchaní aktuálne prejednávaného prečinu krádeže. Prokurátorom uvádzaná okolnosť, že k uloženiu skoršieho trestu došlo v dohodovacom konaní s mimoriadnym znížením trestu podľa § 39 ods. 4 Tr.zák., nie je v aktuálnej procesnej situácii už právne významná. Je síce možné pripustiť, že pri súčasnom odsudzovaní obžalovaného L. K. za obidva trestné činy, by u obžalovaného nemuselo byť použité ustanovenie § 39 ods. 4 Tr.zák. Súčasne je však potrebné uviesť, že uvedené zníženie dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody v skoršom rozsudku bolo nie o celú 1/3, ako to umožňovalo ustanovenie § 39 ods. 4 Tr.zák., ale len o 4 mesiace (1/9).
Súčasne je však potrebné uviesť, že pri skúmaní podmienok pre upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák. súd rozhodujúci neskoršie, nemusí riešiť ako predbežnú otázku, aká výmera trestu
odňatia slobody by prichádzala do úvahy pri súčasnom odsudzovaní páchateľa za zbiehajúce trestné činy ale to, či skoršie uložený trest možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Takéto porovnanie uloženého a možného trestu síce tiež prispieva k správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súčasne je však potrebné uviesť, že už zo znenia ustanovenia § 44 Tr.zák. prakticky vyplýva, že sa predpokladá, že páchateľovi trestných činov je v konečnom dôsledku uložený miernejší trest za dva a viac trestných činov.
Súčasne sa senát odvolacieho súdu stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa o dostatočnosti takto skôr uloženého trestu. Nepochybne pre takýto záver svedčilo aj vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré obžalovaný urobil bez toho, aby vedel o spôsobe rozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho potrestaní.
Z takto rozvedených dôvodov aj senát odvolacieho súdu považoval skorší trest uložený obžalovanému vo výmere 32 mesiacov za dostatočný pre naplnenie vyššie uvedeného účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.