Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/299/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T., B. XXX/XX, zast. JUDr. Ladislav Zátorský, advokát, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L., L. Y. XX, zast. Mgr. Zuzana Jóžová Borecká, advokátka, so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 15.11.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala od odporcu zvýšenia výživného zo sumy 90 eur na sumu 160 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa výrazne zmenili jej pomery, navštevuje 2. ročník Praktickej školy na Špeciálnej škole, má výdavky na školské pomôcky, cestovné, stravu, oblečenie, kozmetiku, drogériu, mobil, vitamíny, nosí okuliare.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 3.9.2014 rozsudkom č.k. 12C/299/2013-188 tak, že návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/876/2014-221 zo dňa 30.9.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebný výsluch odporcu, je potrebné preveriť priznanie invalidného dôchodku navrhovateľke, treba vyžiadať doklady o cestách odporcu, potvrdenia o zabezpečení ubytovania, vyhodnotiť možnosti a schopnosti matky podieľať sa na výžive navrhovateľky, zistiť jej zárobkové pomery za roky 2014, 2015, jej daňové priznanie a zistiť odôvodnené potreby navrhovateľky.

3.Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom návrhu, žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 160 eur od podania návrhu. Všetky výdavky navrhovateľky platia tak ako bolo uvádzané doteraz. Navrhovateľka ukončila štúdium v júni 2015, výdavky na dopravu na MHD stále platia, pretože v prípade navrhovateľky sa jedná o indisponovanú osobu, matka sa s ňou presúva buď za účelom návštevy lekára alebo iných aktivít, odpadol uvádzaný výdavok, 1 alebo 2 x ročne po 50 eur na školské potreby. Matke navrhovateľky oproti pôvodnému stavu pribudla povinnosť platby do Sociálnej poisťovne, titulom jej živnostenského podnikania. Zo začiatku platila 136 eur, v súčasnosti je to suma 142 eur. Matke navrhovateľky odpadol výdavok platba pôžičky v Tatrabanke suma 50 eur. Výdavky na nájomné, inkaso, druhú pôžičku, internet, mobil, stravu platia naďalej. Výdavky na plnoletého syna R. naďalej platia, R. navštevuje vysokú školu v Brne, 3. ročník. Nastala zmena ohľadne mal. C., ktorý navštevuje 3. ročník ZŠ. Aj výdavky na mal. C. treba zobrať do úvahy, sú to výdavky na stravu,

poplatky v škole, cestovné, ošatenie, obuv. Mzda odporcu a cestovné náhrady budú poukazované na jeho osobný účet, odporca má nárok na cestovné náhrady. Úprava výživného bola v r. 2006 na sumu 80 eur. V r. 2011 bolo výživné zvýšenie o 8 eur. Navrhovateľka má celoživotnú diagnózu, jej situácia je nemenná, jediný kto sa o ňu stará je jej matka. Odporca v tomto nijako nepomáha. Je pravda, že došlo k zmene pomerov na strane matky, že má vyšší príjem o 60 eur, ale treba brať do úvahy to, že plnoletý R. študuje na VŠ a mal. C. začal byť školopovinný a treba prihliadnuť na osobný vklad matky navrhovateľky, ktorá sa osobne a výlučne o navrhovateľku stará. Dlhodobo sa o navrhovateľku bude starať jej matka. Navrhovateľka momentálne nemá žiadny príjem, od 2.9.2015 je vedená v evidencii nezamestnaných, nepoberá invalidný dôchodok. Matka dostala zo Sociálnej poisťovne takú informáciu, že ak by navrhovateľka chcela poberať invalidný dôchodok, musela by doplatiť na poistenie okolo 800 eur. Vysvetlené to bolo tak, že dieťa musí byť poistené, v čase školskej dochádzky si navrhovateľka dobrovoľne dôchodkové poistenie, či pripoistenie neplatila. Druhá strana ignoruje, že v prípade navrhovateľky sa jedná o osobu ťažko zdravotne postihnutú, je preto nevyhnutné, aby bola v spojení s matkou, keď matka nie je doma. Sumu 10 eur považuje za primeranú. Sám otec sa vyjadril, že má služobný mobil. Dlhodobo však platil paušál 45 eur mesačne, uvádzal že si ho zruší, čo neurobil a znížil ho na 30 eur. Čo sa týka výživových doplnkov, navrhovateľka je postihnutá detskou mozgovou obrnou, je to celoživotná diagnóza. Aj keby doklady na výživové doplnky boli riešené v rámci podnikania matky, to neznamená, že matka výdavky na výživové doplnky nevynakladá a vzhľadom na diagnózu navrhovateľky je nutné, aby výživové doplnky užívala. Čo sa týka výdavkov na MHD, jeden lístok v Košiciach stojí 60 centov, teda cesta tam a späť je 1,20 eura. Sumu 15 eur na MHD považuje za adekvátnu. Navrhovateľka predsa nemôže byť stále len doma. Čo sa týka výdavkov na voľný čas, otec môže byť rád, že matka sa o navrhovateľku aj v tomto smere stará, dieťa predsa potrebuje mať aj iné zážitky, sumu na stravu 120 eur mesačne považuje za malú. Sama matka navrhovateľky sa vyjadrila, že sa jedná len o približné sumy. Čo sa týka spochybňovania povinnosti platenia dôchodkového poistenia, dôchodkové poistenie je viazané vo vzťahu k invalidnému dôchodku, vyplýva to zo zákona. Ak by aj navrhovateľka poberala invalidný dôchodok, nemalo by to na toto konanie veľký vplyv s poukazom na podanie návrhu od skončenia školy. Navrhovateľka bude doživotne odkázaná na pomoc blízkych. Otec si plní povinnosť len tým, že posiela výživné necelých 90 eur. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť a matke by zostala táto vyživovacia povinnosť natrvalo.

4.Právna zástupkyňa osoby, ktorá je povinná platiť výživné uviedla, že odporca trvá na svojich doterajších vyjadreniach. V r. 2013 býval u priateľky, nemal výdavky na bývanie. V súčasnosti má výdavky na nájomné. Vypomáha si peniazmi získanými titulom vyporiadania BSM. Čo sa týka stravného, je pravda, že v pracovnej zmluve je uvedené, že na cestovné náhrady má odporca nárok, druhá vec však je, či mu takýto nárok vznikne alebo nevznikne. Odporca nie je jazykovo zdatný, nevykonáva často jazdy do zahraničia. Zamestnávateľ odporcu nevedie cesty do zahraničia podľa šoférov, takže odporca nevie predložiť doklady o pracovných cestách odporcu do zahraničia, ani potvrdenie o zabezpečení ubytovania a stravy. Z mailov vyplýva, že strava a ubytovanie pre šoférov bolo zabezpečené. Výdavky navrhovateľky považuje za nedôvodné a nepreukázané, napr. na kredit na mobil 10 eur, pretože navrhovateľka skončila školskú dochádzku, je nezamestnaná, je doma, za dostatočný by považovala paušál 5 eur. Čo sa týka výživových doplnkov, v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka by ich mala užívať. Matka navrhovateľky sa zaoberá predajom výživových doplnkov. S poukazom na predložené faktúry a na množstvá objednávaných výživových doplnkov je tu dôvodné podozrenie, že predložené faktúry súvisia s podnikaním matky navrhovateľky. Za primerané by považovali výdavky na výživové doplnky 5 eur mesačne. Za neprimerané považuje výdavky na oblečenie 50 eur mesačne, pretože navrhovateľka je dospelá už nerastie, za primerané považuje výdavky na oblečenie vo výške 25 eur mesačne. Za nepreukázané považujeme výdavky na MHD, pretože navrhovateľka sa vyjadrila, že do školy chodila pešo, v súčasnosti je nezamestnaná, je doma. Za neprimerané považuje výdavky 30 eur na kultúru a voľný čas, primerané by boli vo výške 10 eur. Za neprimerané považuje mesačné výdavky na hygienické potreby 30 eur, primerané by boli 10 eur. Čo sa týka výdavkov na stravu, matka uvádzala výdavky 500-600 eur mesačne na 5 člennú rodinu, čo je 120 eur na osobu mesačne, čo je primerané. Za odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľky považuje sumu 180 eur. Matka navrhovateľky nezdokladovala svoj príjem. Má jeden účet, ktorý používa na súkromné aj podnikateľské účely. Vyjadrenia matky považuje za nedôveryhodné. Zavádzala súd, keď uvádzala, že navrhovateľka si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, že je to v štádiu vybavovania. Navrhovateľka je evidovaná na Úrade práce, nepopiera, že sa jedná o osobu zdravotne postihnutú. Je však na navrhovateľke, resp. jej matke, že môžu postupovať tak, aby bola navrhovateľka uznaná za invalidnú. Následne by jej mohol byť priznaný invalidný dôchodok.

5.Osoba, ktorá je povinná platiť výživné na pojednávaní uviedol, že v priebehu minulého roka bola platba na Orange znížená o 15 eur, platí 30 eur, životnú poistku nechce zrušiť, založil si ju v čase keď žil s priateľkou, vychádzalo mu to z príjmu, pretože mal v tom čase zabezpečené bývanie a stravu u priateľky. Vypomáha si mesačne z peňazí, ktoré mu boli vyplatené titulom vyporiadania BSM. Polročne si vyberie sumu asi 300 eur, čiže mesačne si vypomáha z týchto peňazí sumou asi 50 eur. Čo sa týka ciest do zahraničia, zamestnávateľ ho do zahraničia veľa neposiela, pretože neovláda jazyky. Nejedná sa o kamiónovú dopravu. Zahraničnú klientelu robia iní vodiči. Keď sa vozia športovci, tak strava a ubytovanie je zabezpečené. Zahraničná cesta je aj napr. letisko Schwechat, ale vtedy nárok na diéty nemá. Peňažné prostriedky, ktoré získal titulom vyporiadania BSM sú uložené v Poštovej banke na termínovanom vklade.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, rozsudkom OS Košice II. sp.zn. 42C/385/05, sp.zn. 27P/37/2009, sp.zn. 27P/423/2010, KS v Košiciach sp.zn. 8Cop/239/2009, potvrdením o príjme odporcu, zmluvou o nájme, preberacím protokolom o stave energií, výpisom z Tatrabanky, dokladom - České dráhy, dokladmi o zdravotnom stave navrhovateľky, potvrdením o príjme matky, potvrdením o návšteve školy, rodnými listami, dokladmi o platbách, dokladmi z prílohovej obálky, rozsudkom OS Košice II. sp.zn. 14C/1/2007, Krajského súdu Košice sp.zn. 6Co/57/2012, vyjadrením zamestnávateľa odporcu, oznámením Sociálnej poisťovne, výpismi z účtu odporcu, spismi OS Košice II. 27P/423/2010, 42C/385/2005, OS Nitra sp.zn. 10C/299/2013, pracovnou zmluvou odporcu, výpis zo Slovenskej sporiteľne, zmluvami o úveroch, dokladom zo Sociálnej poisťovne, osvedčením o živnostenskom oprávnení, listami matky navrhovateľky, výpisom z LV č. XXXXX, dokladmi z internetu ohľadne zamestnávateľa odporcu, sadzbami stravného

- diéty, mailom zamestnávateľovi odporcu, prehlásením zamestnávateľa odporcu, vyjadrením odporcu doručené súdu dňa 8.8.2014, vysvetlením matky navrhovateľky o nepodaní daňového priznania za r. 2013, výkazmi o príjmoch a výdavkoch, pracovnými ponukami, ponukami na nájom a predaj garsónky, správami zo Sociálnej poisťovne, vzájomným návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, správou z DÚ Košice a výkazom o príjmoch a výdavkoch, príjmom matky, výpismi z účtu, záverečným vysvedčením, inzerciou predajov bytov, potvrdením o príjme otca, vyjadrením zamestnávateľa otca, výpisom z účtu otca, správou z neurologického vyšetrenia zo dňa 10.8.2016, dokladmi predloženými právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.8.2016, spismi OS Nitra, sp. zn. 12C/60/2016, 10C/299/2013a zistil tento skutkový a právny stav:

7.Navrhovateľka je plnoletá, jej rodičia sú rozvedení. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Košice II. sp.zn. 42C 385/05 zo dňa 23.10.2006, právoplatne dňa 23.12.2006, v tom čase maloletá navrhovateľka a jej maloletý brat R. Q., nar. X.XX.XXXX boli zverení do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2.500.-Sk mesačne a na mal. R. sumou 3.000.-Sk mesačne. V tom čase mali rodičia dve vyživovacie povinnosti, priemerný mesačný zárobok matky bol 12.993.-Sk, priemerný mesačný zárobok otca bol 19.373.-Sk.

8.Rozsudkom OS Košice II. č.k. 27P 37/2009-31 zo dňa 5.6.2009, právoplatného dňa 11.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8 CoP239/2009-45 zo dňa 25.11.2009 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého R. Q. na sumu 115 eur mesačne od 1.2.2009. V tom čase mala matka tri a odporca dve vyživovacie povinnosti, matka dosahovala priemerný mesačný zárobok 16.820.-Sk v čistom, otec dosahoval čistú mzdu za rok 2008 vo výške 97.239.-Sk.

9.Rozsudkom OS Košice II. č.k. 27P 423/2010-39 zo dňa 23.3.2011, právoplatného dňa 21.4.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú navrhovateľku na sumu 90 eur mesačne od 1.11.2010. V tom čase mala matka tri a odporca dve vyživovacie povinnosti, matka dosahovala priemerný mesačný zárobok 576,99 eura v čistom, otec dosahoval priemerný mesačný zárobok 506,75 eura v čistom. Navrhovateľka navštevovala 9.ročník špeciálnej základnej školy.

10.V súčasnosti navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, plnoletým bratom R. Q., nar. X.XX.XXXX, ktorý študuje na Masarykovej univerzite v Brne, na Právnickej fakulte, starou matkou R. B., ktorá je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok vo výške 173,50 eura a vdovský dôchodok vo výške 249,30 eura, partnerom matky navrhovateľky T. C., ktorý je invalidný dôchodca a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 139,40 eura a úrazovú rentu podľa vyjadrenia svedkyne 150 -200 eura raz za tri mesiace, na ktorú mu vznikol nárok 1.1.2001, za obdobie od 1.3.2013-31.5.2013 mu bola vyplatená suma 25.102 Kč, za obdobie od 1.6.2014 do 31.8.2014 mu bola vyplatená suma 24.438 Kč,

za obdobie od 1.12.2014 do 28.2.2015 mu bola vyplatená suma 24.797 Kč, a maloletým súrodencom C. B. C., nar. X.X.XXXX.

11.Matka navrhovateľky je zamestnaná, jej príjem za rok 2013 bol v čistom 7.354,68 eura, čo je priemerne mesačne 612,89 eura, za rok 2014 - 7.726,47 eura, čo je priemerne mesačne 643,87 eura, za rok 2015 - 7.655,97 eura, čo je priemerne mesačne 637,99 eura, plus podľa jej vyjadrenia má príjem aj z podnikania vo výške 200 - 300 eur mesačne. Živnostenské oprávnenie jej vzniklo od 3.1.2013. Daňové priznanie za rok 2013 nepodala. Má tri vyživovacie povinnosti. Výdavky matky navrhovateľky sú nasledovné: 50 eur splátka pôžičky 1.000 eur z Tatra banky, 260 eura mesačne splátky úveru vo výške 12.000 eura z Tatra banky, 100 eur nájom za syna R. v Brne - 70 eur, výdavky na cestovné pre R. - 50 eur, strava v Brne a doma - 250 eur, školský poplatok - 200 eur, oblečenie - 70 eur, mobil - 20 eur, voľno-časové aktivity - 30 eur, 170 eur platí nájomné za byt, 113,52 eura SIPO, internet 15 eur, mobil 20 eur. Za rok 2014 podala daňové priznanie, v ktorom uviedla príjmy zo živnosti 14.019,72 eura, výdavky zo živnosti 14.704,79 eura a teda základ dane - strata 685,07 eura. Do Sociálnej poisťovne odviedla za 12/2014 platbu 133,42 eura a od 1.1.2015 platí 136,57 eura, jedná sa o sociálne poistenie na živnosť. Spláca pôžičku 163,95 eura + úroky 88,01 eura. Má výdavky s maloletým C. B. asi 100 - 120 eur mesačne.

12.Navrhovateľka v čase podania návrhu študovala na Spojenej škole v Košiciach, 2. ročník, štúdium ukončila 30.6.2015. Navrhovateľka nemá žiaden príjem, podľa vyjadrenia svedkyne si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku v januári 2014, o jej žiadosti počas súdneho konania rozhodnuté zatiaľ nebolo, následne zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka invalidný dôchodok nepoberá, a v spise OS Nitra 12C/60/2016 je správa zo Sociálnej poisťovne, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku si ani nepodala, v tomto spise sa nachádzajú aj správy z Úradu práce Košice, podľa jednej je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, podľa inej správy nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vo svojom návrhu uviedla výdavky mesačne: na MHD 15 eur, strava 150 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby a kozmetika 30 eur, mobil 10 eur, na spoločenské a kultúrne vyžitie 30 eur, vitamíny 15 eur, okuliare 100 eur ročne.

13.Osoba, ktorá je povinná platiť výživné, žije sama, býva v podnájme, v garsónke, za podnájom platí mesačne 245 eur, v čom sú zahrnuté aj zálohové platby za energie a poplatky súvisiace s užívaním bytu, jeho čistá mzda za rok 2013 bola 6.011,10 eura, čo je priemerne mesačne 500,92 eura, za rok 2014 - 6.039,32 eura, čo je priemerne mesačne 503,27 eura, za rok 2015 - 6.055,84 eura, čo je priemerne mesačne 504,65 eura. Podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa za roky 2012, 2013 odporca nemal vyplatené cestovné náhrady, pretože pri prepravách, na ktoré bol nasadzovaný, mal ubytovanie a stravu zabezpečenú a hradenú vždy objednávateľom predmetnej dopravy. Z e-mailovej komunikácie jeho zamestnávateľa vyplýva, že šoféri majú pri zahraničných pracovných cestách stravu a ubytovanie zabezpečené. V jeho pracovnej zmluve je uvedená mzda 630,68 eura a pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú. Jeho zamestnávateľ potvrdil, že nakoľko osoba, ktorá je povinná platiť výživné, neovláda cudzie jazyky, vykonáva 90 % jázd v rámci SR, v nutných prípadoch vykonáva aj zájazdy do zahraničia, pričom ubytovanie a diéty sú v réžii objednávateľa. Má dve vyživovacie povinnosti. Z jeho výpisu z účtu vyplýva, že platí poistku 38,57 eura a mobil okolo 30 eur mesačne a inkaso, realizuje výbery z účtu v marci 2014 - 307 eur, v marci 2015 - 300 eur, v januári 2016 - 300 eur.

14.V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Nitra pod. sp.zn. 10C/299/2013 konanie ohľadne zvýšenia výživného na plnoletého R. Q., ktorý svojim návrhom žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 115 eur na sumu 300 eur mesačne, svoj návrh odôvodnil tým, že študuje na Masarykovej univerzite v Brne, Právnická fakulta, jeho návrh bol zamietnutý, Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, ktoré nebolo skončené v čase rozhodovania predmetnej veci.

15.Zo spisu OS Košice II. sp. zn. 14C 1/2007 súd zistil, že rozsudkom č.k. 14C 1/2007-190 zo dňa 5.12.2011, právoplatného dňa 31.5.2013 bolo vyporiadané BSM tak, že do výlučného vlastníctva matky navrhovateľky bol prikázaný byt č. 14 na 4. poschodí obytného domu súp.č. XXX, na B. ulici XX v T. postavený na parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 2921/100.000 v hodnote 55.900 eur a matke navrhovateľky bola uložená povinnosť vyplatiť odporcovi na

vyrovnanie jeho podielu sumu 25.959 eur. Nárok na náhradu nákladov súvisiacich s bývaním za obdobie od 24.12.2006 bol vylúčený na samostatné konanie.

16.Uvedená suma na vyrovnanie podielu bola odporcovi vyplatená, podľa vyjadrenia odporcu túto sumu plánuje použiť na zabezpečenie si vlastného bývania, nakoľko býva v podnájme.

17.Navrhovateľka predložila doklady z internetu, podľa ktorých je ponúkaná na predaj garsónka v L. za kúpnu cenu 27.000 eur, 25.990 eur, 20.000 eur v Krškanoch, za 22.700 eur, 20.690 eur v Topoľčanoch, za 30.000 eur, 29.500 eur, 27.000 eur, 26.900 eur v L., podnájom garsónky je ponúkaný za 220 eur. Ďalej predložila pracovné ponuka na prácu vodiča z internetu, podľa ktorých bol ponúkaný plat od 900 -1200 eur, od 700 -900 eur, alebo dohodu.

18.V priebehu konania podala osoba, ktorá je povinná platiť výživné vzájomný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, tento bol vylúčený na samostatné konanie na pojednávaní dňa 10.2.2016 a vec je vedená pod sp.zn. 12C/60/2016, konanie nie je skončené.

19.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

21.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23.Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

24.Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

26.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Navrhovateľka ako plnoleté dieťa študovala na strednej škole do 30.6.2015, v čase štúdia nebola schopná sama sa živiť a teda stále naďalej trvala vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov navrhovateľky, toto konštatoval Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí sp.zn. 25 Co/876/2014 a jeho právny názor je pre súd prvého stupňa záväzný. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 2,5 roka, navrhovateľka rastie, s vekom sa zvyšujú jej potreby a došlo k zmene pomerov na stane navrhovateľky aj v tom, že už neštuduje na základnej škole, ale na strednej škole, aj keď súd konštatuje, že sa jedná o tú istú školu, tú istú školskú budovu. Rovnako aj zdravotný stav navrhovateľky je v podstatne rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného, výdavky na okuliare, výživové doplnky a vitamíny má aj teraz a mala ich aj v čase poslednej úpravy výživného. Do školy chodí peši, takže nemala výdavky na MHD do školy, avšak tu súd konštatuje, že navrhovateľka nemusí používať MHD len na prepravu do školy, ale aj za iným cieľom, takže výdavky na MHD určité má. Invalidný dôchodok medzičasom navrhovateľke priznaný nebol, žiadosť o priznanie

invalidného dôchodku si ani nepodala, takže informácie o podaní žiadosti bolo zavádzajúce. Čo sa týka nárastu cien za stravu, bývanie, energie, plynutím času sa zvyšujú rovnako u všetkých ako na strane navrhovateľky tak aj na strane osoby, ktorá je povinná platiť výživné. Čo sa týka okruhu vyživovacích povinností, nedošlo k zmene pomerov na strane matky, ani otca, matka má tri vyživovacie povinnosti, otec dve. Čo sa týka príjmov matky navrhovateľky a osoby, ktorá je povinná platiť výživné, u osoby, ktorá je povinná platiť výživné nedošlo k zmene pomerov, jeho príjem je stále rovnaký, pohybuje sa okolo 500 eur netto. Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že jeho príjem je vyšší, avšak toto v konaní preukázané nebolo, z potvrdenia od zamestnávateľa vyplýva, že príjem osoby, ktorá je povinná platiť výživne bol za rok 2013 - priemerne 500,92 eura netto, za rok 2014 - 503,27 eura netto, za rok 2015 - 504,65 eura netto, z vyjadrenia jeho zamestnávateľa vyplýva, že mu neboli vyplatené žiadne cestovné náhrady, a vyjadril sa aj k tomu, z akých dôvodov neboli vyplatené čo je konštatované vo vyššie uvedenom skutkovom stave a súd nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti vyjadrení zamestnávateľa. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentmi navrhovateľky, že osoba, ktorá je povinná platiť výživné si môže zriadiť živnosť, že keby podnikal, mal by vyšší príjem, toto sú len hypotetické úvahy a vôbec nie je možné predpokladať aký príjem zo živnosti by dosahoval a či by bol vyšší ako jeho súčasný príjem zo zamestnania. Ďalej navrhovateľka argumentovala tým, že osoba, ktorá je povinná platiť výživné si nehľadá vhodnejšiu prácu s vyšším príjmom, predložila pracovné ponuky stiahnuté z internetu, čím chcela preukázať, že nie je problém nájsť si prácu vodiča a dosiahnuť aj vyšší zárobok, aký dosahuje osoba, ktorá je povinná platiť výživné. S týmto tvrdením sa však súd nestotožnil a doklady z internetu nepovažoval za dôkaz, ktorý by automaticky preukazoval skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, že nie je problém nájsť si iné zamestnanie s vyšším príjmom, naozaj ponuka na internete je jedna vec, ale realita je vec druhá. V mnohých ponukách na internete nebola uvedená mzda, takže z týchto ponúk nie je možné vyvodiť záver akú mzdu by dosiahol, ak by ho prijali do zamestnania, niekde bola uvedená mzda od 900 do 1.200 eur, avšak nie je samozrejmé, že by ho do takéhoto zamestnania aj prijali. Súd je toho názoru, že lepšie je mať v dnešnej dobe isté zamestnanie, ako sa dostať do neistoty, hľadať si nové zamestnanie, prípadne zostať nezamestnaný s poukazom na vek osoby, ktorá je povinná platiť výživné, ako aj na vysokú nezamestnanosť na Slovensku a súd sa prikláňa skôr k tomu názoru, že v dnešnej dobe nie je ľahké nájsť si zamestnanie. Popri práci vodiča tak ako ju vysvetlil, že musí byť na telefóne a keď je objednaná doprava, tak nastúpi do práce, by ťažko mohol pracovať prípadne brigádne v nejakom inom zamestnaní. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné nie je platená od počtu najazdených kilometrov, takže sú bezpredmetné úvahy o tom, aký zisk prináša svojmu zamestnávateľovi, aká je sadzba za kilometer. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné získala finančné prostriedky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto súd nepovažoval za jeho príjem, chce ich použiť na zabezpečenie si bývania, z výpisu z účtu vyplýva, že osoba, ktorá je povinná platiť výživné, realizuje podľa potreby výbery z týchto peňazí, čo vyplýva z výpisu z jeho účtu, keďže potrebuje okrem mzdy aj ďalšie finančné prostriedky na uspokojovanie svojich základných potrieb, uviedol to vo svojej výpovedi, že si vypomáha týmito peniazmi a jeho výpoveď mal súd za preukázanú výpisom z účtu, ktorý výbery peňazí potvrdil. Doklady o cestách a potvrdenia o zabezpečení ubytovania jeho zamestnávateľom predložené súdu neboli, napriek tomu, že ich žiadal, pretože na 90 % vykonáva jazdy na území Slovenskej republiky. U matky navrhovateľky došlo k zvýšeniu jej príjmu zo sumy 576,99 eura na sumu 612,89 eura plus 200-300 eur podnikania, za rok 2014 bola jej čistá mzda - 643,87 eura , za rok 2015 - 637,99 eura. Je pravdou, že sa jej zvýšili výdavky v súvislosti so splácaním pôžičiek kvôli vyplateniu odporcu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lenže na druhej strane nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - byt. Aj matka má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, je pravdou, že o navrhovateľku sa stará výlučne ona sama, aj keď sa jedná o plnoleté dieťa, v prípade navrhovateľky sa jedná o osobu zdravotne postihnutú, ktorá si vyžaduje a aj naďalej si bude vyžadovať osobnú starostlivosť, ktorú jej poskytuje len matka, avšak aj matka sa má aj finančne podieľať na výžive navrhovateľky a zo svojho príjmu zo zamestnania, čo je okolo 640 eur + príjem z podnikania 200-300 eur je tohto schopná a nemôže vyvážiť svoju vyživovaciu povinnosť len osobnou starostlivosťou, rovnako tak je schopná podieľať sa finančne na výžive svojich ďalších dvoch detí aspoň v takom rozsahu ako sa výživným podieľa osoba, ktorá je povinná platiť výživné. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že osoba, ktorá je povinná platiť výživné nedosahuje taký príjem, aby mohol prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným a vzhľadom k jeho príjmu považoval súd doteraz určené výživné vo výške 90 eur za primerané vzhľadom k jeho schopnostiam a možnostiam, má dve vyživovacie povinnosti - na navrhovateľku vo výške 90 eur a na jej brata R. vo výške 115 eur, spolu vo výške

205 eur. Súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho príjmu, ktorý sa pohybuje okolo 500 eur mesačne, na výžive navrhovateľky sa musí vo zvýšenej miere podieľať jej matka, ktorá dosahuje vyšší príjem ako osoba, ktorá je povinná platiť výživné, aj napriek tomu, že výlučne ona sama zabezpečuje starostlivosť o navrhovateľku, ktorá je mentálne retardovaná a potrebuje pomoc a opateru.

28.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu nedostatočného príjmu osoba, ktorá je povinná platiť výživné.

29.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.