Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/887/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: G., s.r.o., F. XXX, M., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený H.. J. U. , advokátom , T. 1, M. proti žalovanej : F. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. D., J. X. XX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená Mgr. M. D., advokátkou so sídlom U. ul. č. XXXX/XXX, D. nad T., v konaní o zaplatenie 1.455 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2015, č. k. 20C/148/2014-75, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku II. , ktorým návrh vo zvyšku zamietol a výroku III., ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia , p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 73 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

2. Právne vec posúdil podľa ust. § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 51 Občianskeho zákonníka, § 409 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. d/, § 13 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 1-4 , § 9 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.455 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.455 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia. Dňa 26.08.2013 uzavreli žalobca so žalovanou kúpnu zmluvu č. XXXXX, predmetom ktorej bola kúpa filtračného zariadenia: G. XXXX M-E-P. v počte kusov 1 za kúpnu cenu 1.455,- Eur. Dňa 26.08.2013 bol žalovanej predmet kúpy dodaný, čo vyplýva z dodacieho listu č. XXXXXXX. Žalovaná si ako spôsob úhrady kúpnej ceny vybrala možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto dňa 26.08.2013 so spoločnosťou F. O. Y., a.s., R. uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na úhradu ceny tovaru - vodný filter zakúpeného od navrhovateľa. Žalovaná v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch") od zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou F. O. Y., a.s. platne odstúpila. Z uvedeného dôvodu došlo medzi žalobcom a spoločnosťou F. O. Y., a.s. k vysporiadaniu finančných záležitostí týkajúcich sa úveru poskytnutého žalovanej za účelom financovania predmetu kúpy v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom . Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť došlo k zmene podmienok dojednaných v kúpnej

zmluve čo sa týka spôsobu úhrady kúpnej ceny, a teda táto nebola a nebude uhradená prostredníctvom spoločnosti F. O. Y., a.s.. Preto žalobca listom zo dňa 16.09.2013 vyzval žalovanú k úhrade kúpnej ceny vo výške 1.455,- Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. V konaní bolo preukázané, že účastníci uzavreli dňa 26.8.2013 v prevádzke žalobcu v W. platne kúpnu zmluvu podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k filtračnému zariadeniu na žalovanú a žalovanej ako kupujúcej vznikla zmluvná povinnosť zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu dojednanú v sume 1.455 Eur. Z výsluchu samotnej žalovanej vyplynulo, že prejavila slobodne vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpy a zaviazala sa zaplatiť žalobcovi za kúpený tovar dojednanú kúpnu cenu. O tom, že žalovaná mala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu svedčí fakt, že kúpený tovar od žalobcu prevzala dňa 26.8.2013, čo je zrejmé aj z dodacieho listu. Z dokladu o úhrade zo dňa 9.9.2013, predloženého F. O. Y., a.s., bolo preukázané, že kúpna cena za filtračné zariadenie v rozsahu 1.382 Eur bola žalobcovi uhradená formou úveru zo strany F. O. Y., a.s., a to na základe zmluvy o úvere, ktorú uzavrela žalovaná ako dlžníčka s menovanou nebankovou spoločnosťou ako veriteľom. Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá platne v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Skutočnosť, že v zmluve o úvere boli uvedené iné údaje o pracovnom pomere žalovanej a výške dosahovanej mzdy ako vyplývajú z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 9.1.2013, nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že súhlasila s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože nemala hotovosť na uhradenie kúpnej ceny tovaru, a rovnako vypovedala aj svedkyňa J., ktorá pracuje ako obchodná zástupkyňa pre žalobcu, a podpísala zmluvu o úvere za spoločnosť F. O. Y., a.s. ako splnomocnený zástupca. Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej o tom, že žalovaná podpísala nevyplnenú zmluvu o úvere. Svedkyňa J. F. uviedla, že až keď bol úver nebankovou spoločnosťou schválený, boli ňou vypísané všetky náležitosti úverovej zmluvy, vrátane výšky úveru, výšky mesačnej splátky, výšky úrokovej sadzby, a potom predložila žalovanej zmluvu, pričom jej nechala dostatok času na prečítanie zmluvy a jej podpis. Účastníci dňa 26.8.2013 uzavreli podľa § 51 Občianskeho zákonníka aj zmluvu o zastúpení, ktorej predmetom bol záväzok žalovanej ako zástupcu príležitostne uzatvárať obchody v mene a na účet žalobcu ako zastúpeného so záujemcami o jeho tovar a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanej dohodnutú odmenu za túto činnosť. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovanej o tom, že všetky tri zmluvy uzavrela pod psychickým nátlakom, v tiesni, v nedostatku slobody a zrozumiteľnosti a v rozpore tak s dobrými mravmi, ako aj s obchodnými zvyklosťami, v dôsledku čoho mali byť zmluvy absolútne neplatné v zmysle § 37, § 39 Občianskeho zákonníka ako ani tvrdenia žalovanej, že nekalé obchodné praktiky, resp. agresívne obchodné praktiky podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tieto tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou svedkyne J., ktorá obsah kúpnej zmluvy, zmluvy o úvere a zmluvy o zastúpení so žalovanou pred podpisom so žalovanou preberala, vysvetľovala jej ich. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná v čase uzavretia kúpnej zmluvy a ďalších dvoch zmlúv nachádzala v tiesni, teda v takých príjmových, sociálnych alebo obdobných pomeroch, ktoré by na ňu pôsobili tak, že prejavila vôľu uzavrieť zmluvu a túto vôľu by neprejavila, ak by v tiesni nebola. Stav tiesne, v ktorom sa mala nachádzať, žalovaná bližšie neodôvodnila. V konaní bolo preukázané, že v okamihu uzavretia zmlúv mala žalovaná príjem zo zamestnania 250 Eur v hrubom mesačne na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.1.2013 na dobu určitú do 31.12.2013 so zamestnávateľom X. Y., s.r.o. a bývala u rodičov, teda mala zabezpečené podmienky pre uspokojenie svojich základných životných potrieb. Z dokazovania nevyplýva nepriaznivá tiesnivá situácia žalovanej, ktorá by ju primäla k uzavretiu predmetných zmlúv. Súd nemal preukázané, že pri uzavretí zmlúv došlo k neslobodnému konaniu žalovanej v dôsledku nedovoleného nátlaku zo strany žalobcu, čo by malo za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná uvádzala, že svedkyňa J. F. na ňu vyvíjala psychický nátlak, prezentovala žalovanej, že je najvhodnejšie, keď si zakúpi filtračné zariadenie, odskúša ho, aby spoznala jeho účinky, s cieľom, aby ho vedela predať zákazníkom. Svedkyňa J. F. poprela, že by na žalovanú vyvíjala nátlak, aby zmluvy podpísala. Tieto tvrdenia žalovanej však neobsahujú relevantné skutkové okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o neslobode vôle žalovanej pri uzatváraní zmlúv. Nevyplýva z nich hrozba takými dôsledkami, ktoré by boli spôsobilé za daných okolností ovplyvniť slobodu vôle u žalovanej. Chýba tu dôvodná obava z bezprávnej vyhrážky, v dôsledku ktorej by hrozila žalovanej ujma na jej právach, právom chránených záujmoch. Z dokazovania nebolo preukázané, že by predmetné zmluvy z hľadiska ich obsahu a účelu boli v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom, obchádzali ho, alebo sa priečili dobrým mravom. V rovine ničím nepodložených tvrdení ostali aj tvrdenie žalovanej o tom, že v dôsledku konania žalobcu od telefonickej pracovnej ponuky po predzmluvné rokovania v prevádzke žalobcu bola žalovaná v domnienke, že uzatvorením zmlúv jej vznikne pracovný

pomer. Tieto tvrdenia žalovaná prvýkrát uviedla až na pojednávaní, nespomínala ich v odpore proti platobnému rozkazu, teda v prvom úkone obsahujúcom vyjadrenie k návrhu, a neuvádzala ich ani vo výpovedi zo dňa 30.11.2013, v ktorej výslovne uviedla, že vypovedá zmluvu o zastúpení. Svedkyňa J. F., uviedla, že zmluvu zákazníkom a potencionálnym spolupracovníkom neprezentuje ako zmluvu pracovnú, ale ako zmluvu o zastúpení, na základe ktorej spolupracovník vyvíja činnosť smerujúcu k predaju filtračných zariadení žalobcu, pričom predtým je takýto spolupracovník zaučený, zaškolený. Svedkyňa žalovanej vysvetlila spôsob spolupráce so žalobcom na báze obchodného zastúpenia. Žalovanej neboli teda poskytnuté nesprávne informácie, ktoré by mohli ovplyvniť jej rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobila a nebola ani uvedená do omylu. Súd poukazuje na to, že zo zreteľného označenia zmluvy ako zmluvy o zastúpení a označenia zmluvných strán ako zástupcu a zastúpeného, a z predmetu zmluvy obsiahnutého v bode II na prvej strane zmluvy o zastúpení je zrejmé, že sa nejedná o pracovnú zmluvu, ktorou by bol založený pracovný pomer. Samotná žalovaná predtým uzatvárala pracovné zmluvy, pričom jednu z nich uzavretú so spol. X. Y., s.r.o. aj súdu predložila. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že pred podpisom zmlúv jej tieto boli zo strany svedkyne dané na prečítanie a svedkyňa na žalovanú nevyvíjala nátlak, aby zmluvy rýchlo podpísala. Žalovaná mala teda vytvorený dostatočný priestor, aby sa mohla so zmluvami aj sama oboznámiť, a slobodne sa rozhodnúť, či ich podpíše. Výhrady a námietky voči textu zmlúv žalovaná nemala žiadne. Žalovaná uviedla, že sa o možnosti uzavretia zmluvy o zastúpení bez uzavretia aj kúpnej zmluvy ani neinformovala, pričom z výsluchom svedkyne bolo potvrdené tvrdenie žalobcu o tom, že uzavretie zmluvy o zastúpení nebolo podmienené súčasným uzavretím kúpnej zmluvy, a svedkyňa dodala, že filtračné zariadenie sa žalovanej zapáčilo, povedala, že ho chce, že to pomôže aj jej otcovi. Súd neprihliadal na tvrdenie žalovanej , že kúpna cena 1.455 eur za vodný filter sa jej zdá neprimerane vysoká, v rozpore s kúpnymi cenami porovnateľných výrobkov, pretože žalobca toto tvrdenie žalovanej spochybnil, žalovaná svoje tvrdenie nijako nepreukázala a rozhodujúca v danej veci je preukázaná skutočnosť, že žalovaná bola pred podpisom zmlúv zo strany svedkyne riadne oboznámená s kúpnou cenou tovaru a keďže žalovanú k podpisu zmluvy nikto nenútil, uzavretie kúpnej zmluvy mohla odložiť za účelom vykonania prieskumu trhu a zistiť cenu filtračných zariadení. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že nenadobudla vlastnícke právo k predmetu predaja, pretože v zmysle čl. 5.3 kúpnej zmluvy vlastnícke právo k predmetu tovaru kupujúci nadobúda až po zaplatení kúpnej ceny, a žalovaná kúpnu cenu žalobcovi nezaplatila, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. V konaní teda nebola preukázaná neplatnosť čo i len jednej z predmetných zmlúv, ani to, žeby sa žalobca v súvislosti s uzatváraní zmlúv so žalovanou voči nej dopustil konania, ktoré je v ustanoveniach § 7, § 8, § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. vymedzené ako nekalé obchodné praktiky, klamlivé konanie, agresívna obchodná praktika. Žalovaná sa bránila tým, že kúpnu zmluvu zrušila odstúpením od nej nasledujúci deň po jej uzavretí. Odstúpením od zmluvy sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva v zásade od začiatku zrušuje a s poukazom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže účastník od zmluvy odstúpiť len ak je to v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Z textu odstúpenia zo dňa 27.8.2013 vyplýva, že žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila z dôvodu, že prehodnotila svoje rozhodnutie a nemá už záujem o zakúpený tovar. Súd nezistil žiaden zákonný ani zmluvný dôvod, ktorý by žalovanú oprávňoval odstúpiť od kúpnej zmluvy, a tým ju zrušiť. Žalobca odstúpenie od zmluvy učinené žalovanou nepovažuje za platné, čo jej oznámil ešte pred začatím súdneho konania. V kúpnej zmluve je v bode 5.14 zakotvené právo kupujúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodov vád tovaru, a v bode 5.15. právo kupujúceho písomne odstúpiť od zmluvy do 7 pracovných dní od uzavretia zmluvy alebo prevzatia tovaru iba v prípade, že kúpna zmluva bola uzavretá mimo prevádzky žalobcu. Je zrejmé, že tieto ustanovenia nemôžu byť použité pre posúdenie oprávnenosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou, keďže žalovaná od zmluvy neodstúpila z dôvodu vád tovaru, a kúpna zmluva bola uzavretá v prevádzke žalobcu v W.. Právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov neurčujú, že by spotrebiteľ mal zo zákona vždy právo odstúpiť od zmluvy do určitej lehoty od jej uzavretia, alebo prevzatia tovaru. Je pravda, že zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji účinný a platný v čase uzavretia kúpnej zmluvy stanovoval v § 8 ods. 1, § 7 ods. 1 právo spotrebiteľa bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v lehote 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy. Týmto zákonným ustanovením odôvodňovala žalovaná platnosť svojho odstúpenia od kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola podľa zhodných tvrdení účastníkov a svedkyne uzavretá v prevádzke žalobcu, čím je vylúčená aplikácia zákona č. 108/2000 Z.z. na zmluvný vzťah založený kúpnou zmluvou, keďže podľa § 5 citovaného zákona sa tento vzťahuje len na zmluvy uzavierané mimo miesta podnikania predávajúceho, t.j. pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta, pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nebolo preukázané, že

by žalovaná kúpnu zmluvu a ďalšie dve zmluvy uzavrela v tiesni , za nápadne nevýhodných podmienok, a preto z tohto dôvodu nemohla odstúpiť od kúpnej zmluvy ani podľa § 49 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam žalovanej, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť a nenamontoval jej filtračné zariadenie, žalobca uviedol, že žalovaná si chcela premyslieť miesto montáže a žalobca bol kedykoľvek pripravený filtračné zariadenie žalovanej namontovať, pričom žalovaná toto tvrdenie žalobcu nijako nespochybnila. Žalovaná netvrdila, že by žalobcovi poskytla primeranú dodatočnú lehotu na splnenie tejto povinnosti, ktorá podmienka je v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka nutná pre to, aby mohla zmluvná strana pre riadne a včasné nesplnenie zmluvy odstúpiť od zmluvy. Súd potom uzavrel, že neboli splnené zákonné ani zmluvné podmienky pre odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanou. Písomným odstúpením žalovanej od kúpnej zmluvy nenastali účinky spočívajúce v zrušení kúpnej zmluvy a nezanikla ani povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odstúpila od zmluvy o úvere. Odstúpenie od zmluvy o úvere však nezakladalo právo ani povinnosť žalobcu ako predajcu vrátiť vyplatenú kúpnu cenu spoločnosti F.. Právny úkon odstúpenia od zmluvy sa dotýka práv a povinností účastníkov zmluvy, ktorá bola odstúpením zrušená. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva zrušená (aj v dôsledku odstúpenia), je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z textu zmluvy o úvere je však zrejmé, že žalobca ako predajca nebol účastníkom zmluvy o úvere, bol len miestom plnenia - miestom vyplatenia úveru. Odstúpením od zmluvy o úvere vznikla žalovanej podľa § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosť vrátiť spoločnosti F.. poskytnutú istinu úveru s úrokmi odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny. Zmluva o úvere ani úverové podmienky neurčujú v žiadnom zo svojich ustanovení, že v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere niektorou z jej zmluvných strán je predajca oprávnený alebo povinný vrátiť F. O. Y., a.s. kúpnu cenu. Takéto ustanovenie sa nenachádza ani v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. V hlave 7 § 6 úverových podmienok úverovej zmluvy je riešené vysporiadanie vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov medzi spoločnosťou F.. a predávajúcim bez účasti spotrebiteľa len pre situáciu, keď dlžník odstúpi od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho zaniká aj zmluva o úvere, no v danom prípade, žalovaná ako dlžník platne neodstúpila od kúpnej zmluvy. Z listín predložených do spisu teda nevyplýva, že by odstúpenie žalovanej od zmluvy o úvere sa dotýkalo aj záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy v tom smere, že by žalobca mal vrátiť spoločnosti F. kúpnu cenu. Žalobca teda nemal žiaden zákonný ani zmluvný dôvod na to, aby po tom ako žalovaná odstúpila od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátil spoločnosti F. O. Y., a.s. vyplatenú kúpnu cenu. Napriek tomu však žalobca kúpnu cenu v sume 1.382 Eur vrátil nebankovej spoločnosti na jej účet dňa 14.10.2013, čo vyplýva z predloženého dokladu o bezhotovostnej transakcii zo dňa 14.10.2013. V prospech menovanej nebankovej spoločnosti tak došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny v sume 1.382 Eur proti žalovanej, ktorá povinnosť v tomto rozsahu splnila, kúpnu cenu v sume 1.382 Eur preukázane žalobcovi uhradila prostredníctvom úveru. Hoci je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, že žalovaná zaplatila pri jej podpise žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 73 Eur ako akontáciu, táto skutočnosť nebola potvrdená žiadnym z účastníkov ani vypočutou svedkyňou. Preto súd návrhu vyhovel len v časti o zaplatenie istiny 73 Eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Pretože je žalovaná v omeškaní so splnením peňažného dlhu, žalobca má právo požadovať od nej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorý uplatnil vo výške 5,50% ročne, teda v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a žiadal ho odo dňa 1.10.2013, kedy bola žalovaná v omeškaní so splnením dlhu (keďže akontácia v sume 73 Eur mala byť podľa zmluvy o úvere uhradená ku dňu jej podpisu 26.8.2013) až do zaplatenia. K prvému dňu omeškania (26.8.2013) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov úrok z omeškania predstavuje 5,50% ročne. Preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 73 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia a návrh zamietol čo do úroku z omeškania uplatneného zo sumy nad 73 Eur.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 1.455 Eur a súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 73 Eur. Úspech žalobcu predstavuje 5,02% , neúspech 94,98% a preto má prevažne úspešná žalovaná právo na náhradu trov konania v rozsahu 89,96% /94,98% - 5,02%/. Trovy žalovanej predstavujú trovy právneho zastúpenia 295,20 Eur. Súdny poplatok žalovanej vyrubený nebol, vzhľadom k tomu, že je od platenia súdnych poplatkov oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. Právna zástupkyňa žalovanej uplatnila trovy právneho zastúpenia za 3 účelné úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia 11.5.2015, účasť na pojednávaniach v dňoch 13.5.2015, 10.6.2015, za ktoré úkony vzhľadom na hodnotu sporu 1.455 Eur podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb patrí základná sadzba tarifnej odmeny 71,37 Eur x 3 úkony, režijný paušál 8,39 eur x 3 úkony z roku 2015. Podľa § 17 ods. 1, 2 citov. vyhl. patrí právnej zástupkyni žalovanej, ktorá cestovala na súdne pojednávania v W. z miesta jej sídla v D. nad T. za cestu tam a späť náhrada za stratu času 13,98 Eur x 2 začaté polhodiny x 2 cesty, t.j. suma 55,92 Eur. Súd zaviazal podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalobcu, aby žalovanej zaplatil pomernú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 265,56 Eur /89,96% z 295,20 Eur/, do rúk právnej zástupkyne žalobkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

5. Proti tomuto rozhodnutiu , v časti výroku II. a III. rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, nakoľko v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že žalovaná ako spotrebiteľ uzavrela zmluvu o úvere len z dôvodu financovania predmetu zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru- vodného filtra, pričom kúpna zmluva ako aj úverová zmluva tvoria jeden obchodný celok a to s poukazom na ust. § 15 ods.1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná odstúpila od zmluvy o úvere. Odstúpením žalovanej od úverovej zmluvy vznikla žalobcovi ako predávajúcemu ex lege povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spoločnosti F.ko veriteľovi v súlade s ust. § 15 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v zmysle ktorého došlo v prospech nebankovej spoločnosti k plneniu bez právneho dôvodu. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo v prospech nebankovej spoločnosti, ale v prospech žalovanej, keďže žalobca za ňu plnil to, čo podľa práva mala plniť sama. Žalovanej vznikla povinnosť vrátiť spoločnosti F., poskytnutú istinu úveru spolu s úrokmi odo dňa , keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, prípadne vec inak právne posúdil. Súčasne si uplatnil trovy konania pred súdom prvej inštancie v celkovej výške 743,81,- eur a trovy odvolacieho konania vo výške 182,71 eur.

6. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec preskúmal podľa § 380 Civilného sporového poriadku / zák. č. 160/2015 Z.z. / ďalej len CSP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru , že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok „CMP“ (zák. č. 160/2015 z.z.) . Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (za účinnosti „starého“ civilného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok) .

9. V zmysle ust. § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V zmysle ust. § 379 ods. 1 , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. V zmysle ust. § 380 ods. 1 , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. V zmysle ust. § 387 ods. 1 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ .

15. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

18. V prejednávanej veci žalobca neuplatnil kvalifikovane ani odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení , nesprávnom právnom závere , ako i skutočnosť, že došlo k iným vadám konania pred súdom prvej inštancie .

19. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy, keď došlo k zmene podmienok dojednaných v kúpnej zmluve o spôsobe úhrady kúpnej ceny. Namietal, že žalovaná ako spotrebiteľ uzavrela zmluvu o úvere len z dôvodu financovania predmetu zmluvy o kúpe filtračného zariadenia a teda ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere , pričom obidve zmluvy tvoria jeden obchodný celok. Ak došlo k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ vrátil predávajúcemu tovar, predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných plnení. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca nemal žiaden zákonný ani zmluvný dôvod na to, aby po tom ako žalovaná odstúpila od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátil spoločnosti F.. vyplatenú kúpnu cenu. Napriek tomu však žalobca kúpnu cenu v sume 1.382 Eur vrátil nebankovej spoločnosti , a teda k došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Tvrdenia žalobcu , že odstúpením žalovanej od úverovej zmluvy vznikla žalobcovi ako predávajúcemu ex lege povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spoločnosti F.. ako veriteľovi v súlade s ust. § 15 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, je irelevantné. V zmysle hlavy 1 , § 2 úverových zmluvných podmienok / ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy/ , uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť F. zaväzuje poskytnúť dohodnutý úver a klient sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa Hlavy 7 § 6 úverových podmienok, ak klient odstúpi od zmluvy uzatvorenej medzi klientom a predajcom na kúpu alebo poskytnutie produktu, ktorého cena bola hradená celkom alebo čiastočne úverom podľa úverovej zmluvy, zaniká tiež úverová zmluva. Ak v takomto prípade vrátil klient produkt predávajúcemu, vysporiada sa vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov medzi spoločnosťou F. O. Y., a.s., a predávajúcim bez účasti spotrebiteľa. Žalovaná uviedla , že predmet financovania- filtračné zariadenie je stále zabalený, v pôvodnom obale/ ochrannej fólii/ a má starosti s jeho skladovaním a žalobca odmieta prevziať tovar späť. Žalobca si mal vzájomné záväzky so žalovanou vysporiadať vydaním veci a teda vrátením predmetu financovania. Zo žiadnych predložených zmlúv či citovaných zákonných ustanovení nevyplýva žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalovanej .

20. Podľa ust. § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepotivých zdrojov.

21. Podľa § 457 O.z. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie , že odstúpením od zmluvy o úvere vznikla žalovanej povinnosť vrátiť spoločnosti F. O. Y., a.s., poskytnutú istinu úveru s úrokmi odo dňa , keď sa úver začal čerpať, stotožňuje. Zo žiadnych ustanovení zmluvy o úvere ani úverových zmluvných podmienok nevyplýva , že v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere niektorou zo zmluvných strán vyplýva povinnosť žalobcovi vrátiť kúpnu cenu spoločnosti F. O. Y.. Rovnako nevyplýva povinnosť vrátenia finančných prostriedkov podľa hlavy 7 § 6 úverových podmienok, keď žalovaná platne neodstúpila od kúpnej zmluvy.

23. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) spočíva v povinnosti vydať vec, tak , ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je nepochybné, že nejde o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 O.z. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

24. Súd prvej inštancie správne posúdil pôsobnosť dotknutých právnych noriem, týkajúcich sa uplatneného nároku a na základe vykonaných dôkazov správne rozhodol, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie , v jeho zamietajúcej časti a s ňou súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny za použitia § 387 ods. 1 potvrdil.

25. Úspešnej žalovanej by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Trovy odvolacieho konania žalovanej nevznikli žiadne, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .